Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217216381
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217216381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: N. A. B., J.: XX XXX XXX, J. K.
X, A., proti žalovanému: H. V., P..B.., J.: XX XXX XXX, W. XX/A, A., o uverejnenie opravy, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.10.2018, č.k. 50C/46/2017-186, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom žalovaného - spoločnosťou H. V., P..B..,
J.: XX XXX XXX, W. XX/A, A..

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 31.10.2018, č.k. 50C/46/2017-186, zamietol žalobu
žalobcu a uložil mu povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca (ďalej aj „NBS“) sa žalobou doručenou konajúcemu súdu
dňa 26.07.2017 domáhal voči žalovanému (pôvodne T. P. B. B., P..B.., N. N. Č., P..B..) zverejnenia
opravy v denníku NOVÝ ČAS v znení: „F.Ň. XX.XX.XXXX A. M. F. N. Č. (na B. X P. Č. na B. X) L. Č.R.

Y. A. N. P. B. B. ". B. K. C. ". B. M. N.Á. A., B. N. P. K. W. ". B. Š. N. P. D. B. H. X. N. Q. V. (a tiež s
fotografiou budovy ústredia Národnej banky Slovenska). V uvedenom článku sú ihneď za podtitulkom
uverejnené zvýrazneným tučným písmom ohováračské nepravdivé skutkové tvrdenia o tom, že "Medzi
podozrivými má byť podľa trestného oznámenia aj šéf N. Q. V. (63)". Uvedený článok obsahuje v texte
podpodtitulkomajnepravdivétvrdenieotom,že"PredstaviteliaNBSsamalipokúsiťpodvodnehodiťtúto
sumu na plecia ministerstva financií." Ďalej v tomto článku bolo v treťom odseku opäť tučným písmom
nepravdivouvedené,že"PodľapoisťovnesavokruhupodozrivýchnachádzaajguvernérN.Q.V.E.ašéf

právneho oddelenia Š. S..". Vzhľadom na skutočnosť, že v uvedenom článku boli uverejnené nepravdivé
skutkové tvrdenia, týkajúce sa Národnej banky Slovenska ako právnickej osoby, zriadenej v zmysle
zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon
č. 566/1992 Zb.“) a jej štatutára, guvernéra NBS, uverejňujeme opravu vyššie uvedených nepravdivých
skutkových tvrdení. V uvedenom článku vydavateľa denníka N. Č. boli uverejnené nepravdivé skutkové
tvrdenia spolu s fotografiou guvernéra N. Q. V. s cieľom vytvoriť dojem, že guvernér N. Q. V. a ďalší
zamestnanci NBS majú byť podozriví podľa trestného oznámenia podaného spoločnosťou T. R. Ž. W.,

P..B.. Nie je pravdou, že podľa trestného oznámenia má byť medzi podozrivými aj guvernér ("šéf") N.
Q. V.. Priamo v predmetnom článku s podtitulkom "V. W.?" je totiž hneď v prvom odseku výslovne
a nepochybným spôsobom uvedené, že "T. R. medzičasom podal trestné oznámenie na neznámych
páchateľov konajúcich za banku a elitní finanční policajti ho prijali". Rovnako v tomto odseku bolo aj ďalejjednoznačne uvedené, že "Podstatu skutku tvorí pokus neznámych páchateľov..." Uverejnený podtitulok
s klamlivým, nepravdivým a zavádzajúcim textom, že "Podozriví sú šéfovia NBS" je tiež v absolútnom
rozpore s ústavnou zásadou prezumpcie neviny zakotvenou v článku 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky. Voči guvernérovi NBS ani voči žiadnemu inému zamestnancovi NBS nebolo vznesené žiadne
trestné obvinenie. Zároveň s uverejnením predmetného článku "Trestné stíhanie v Národnej banke" zo
dňa 16.06.2017 bola uverejnená fotografia guvernéra N. Q. V., čo je zrejmým porušením § 12 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej

osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Preto
vydavateľ nebol oprávnený v uvedenom článku zo dňa 16.06.2017 v denníku NOVÝ ČAS uverejniť
žiadnu fotografiu guvernéra NBS bez jeho výslovného predchádzajúceho písomného súhlasu.“

3. Žalobca dôvodil, že vzhľadom na publikovanie nepravdivých informácií a skutkových tvrdení o ňom
ako o právnickej osobe, o jeho štatutárovi a ďalších zamestnancoch, požiadal žalovaného o uverejnenie

opravy v zmysle zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (ďalej ako
„Tlačový zákon“), na ktorú žiadosť žalovaný v zákonom stanovenej lehote nereagoval a požadovanú
opravu nezverejnil. Žalobca mal za to, že žalovaný nebol oprávnený zverejniť informácie, o ktorých
musel vedieť, že sú nepravdivé, a to nielen v nadpise článku, ale i v samotnom texte a môžu poškodiť
dobrú povesť NBS a jej guvernéra. Zároveň nebol oprávnený použiť fotografiu guvernéra NBS bez jeho

predchádzajúceho výslovného súhlasu.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že oznámením zo dňa 11.10.2016, č. OLP -
30/2009 - S, GUV - 109/2016, vo veci nárokov poisťovne T. R. Ž. W.P., P..B.., proti štátu, žalobca
informoval Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“), že naňho nikdy

neprešla a ani prejsť nemohla pôsobnosť zo zodpovednosti štátu za prípadnú škodu pri výkone verejnej
moci Úradom pre finančný trh alebo ministerstvom financií. Následne dňa 14.10.2016 v liste pod č.
GUV - 109/2016, OLP - 30/2009 - S, oznámil právnemu zástupcovi poisťovne, že ministerstvu financií
predložil jej výzvu na úhradu údajnej škody; pod oboma listami bolo uvedené meno Q.. Š. S., W..
generálny riaditeľ odboru právnych služieb a jeho podpis. Poisťovňa T. R. ako oznamovateľ podala

dňa 31.10.2016 na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa, v ktorom uviedla, že dňa 11.10.2016 osoba, podpísaná tlačeným písmom ako Q.. Š. S., s
nečitateľným podpisom, oslovila ministerstvo financií s požiadavkou, aby škodu v sume 32 miliónov
eur uhradilo zo štátneho rozpočtu. Oznamovateľ sa v ňom domnieval, že Q.. S., pôsobiaci ako vedúci
legislatívno-právneho odboru NBS, sa zmieneným listom pokúsil vylákať od ministerstva financií bez

právneho dôvodu peňažné plnenie zo štátneho rozpočtu, keď uviedol ministerstvo financií do omylu v
otázke, že má uhradiť vzniknutú škodu za NBS, napriek skutočnosti, že súd ustálil, že škodcom je NBS.
Za týmto účelom navrhol vypočuť Q.. Š.C. S., P. P. F.. J.. Q. V., guvernéra NBS, keďže osoba podpísaná
ako Q.. Š. S. v listoch uviedla značku kancelárie guvernéra NBS, čím zrejme chcela navodiť dojem, že
koná v súlade s pokynom guvernéra NBS. Oznamovateľ doplnil trestné oznámenie dňa 12.12.2016 a

03.04.2017, keď uviedol, že Q.. Š. S. a guvernér NBS boli buď zapojení do písomnej komunikácie s
ministerstvom financií alebo boli zapojení do tohto procesu. Vzhľadom na to, že guvernér NBS nezaujal
žiadne stanovisko vo veci, a to ani formálne, oznamovateľ mal za to, že pokiaľ by nebol stotožnený s
cieľomaspôsobomdosiahnutiacieľazostranyiniciátorapokusuosubvenčnýpodvod,takprinajmenšom
svojou nečinnosťou preukázal podporu tomuto cieľu.

5. V dôsledku trestného oznámenia Prezídium policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná
jednotka finančnej polície expozitúra Nitra, uznesením zo dňa 09.06.2017, Č.: W. - XXX/NKA - H. - ZA
- XXXX, začala trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu spáchaného formou
spolupáchateľstva, pretože doposiaľ nezistené osoby konajúce za NBS sa v období od októbra 2016

pokúsili vylákať plnenie zo štátneho rozpočtu vo výške 32.189.864 eur s prísl., a to tým spôsobom, že
listom zo dňa 11.10.2016 adresovaným ministerstvu financií a ďalšími nezistenými úkonmi sa snažili
navodiť dojem, že za súdne žalovanú sumu zodpovedá práve ministerstvo financií.

6. Konajúci súd ďalej zistil, že dňa 16.06.2017 bol v denníku N. Č. na strane 6 a s fotografiou budovy NBS

na strane 7, v sekcii politika, uverejnený článok s titulkom „C. B. M. N. A.“, s podtitulkom „W. B. Š.É. N.“.
Nad uvedenými titulkami sa nachádzal nadpis „Z. W. M. W. D. W. za XX V. Z.“, pričom úvod do článku,
ktorý bol písaný zvýrazneným písmom, znel: „Národná kriminálna agentúra začala trestné stíhanie za
závažný zločin subvenčného podvodu, ktorého sa mali dopustiť v Národnej banke Slovenska. Medzipodozrivými má byť podľa trestného oznámenia aj šéf N. Q. V. (63). Prípad súvisí s dlhoročným sporom
banky a košickej životnej poisťovne T. R., ktorá žiada vyše 32 miliónov eur. Predstavitelia NBS sa mali
pokúsiťpodvodnehodiťtútosumunapleciaministerstvafinancií.Vsamotnejpoisťovnipritomzasahovali

kukláči a je v nútenej správe.“ V predmetnom článku sa v spojení s guvernérom NBS a riaditeľom
právneho oddelenia NBS tiež uvádzalo: „Nový Čas však zistil, že v kauze je nový kriminálny rozmer. T. R.
medzičasom podal trestné oznámenie na neznámych páchateľov konajúcich za banku a elitní finanční
policajti ho prijali. Národná jednotka Finančnej polície začala trestné stíhanie na neznámych páchateľov
pre obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu. Podstatu skutku tvorí pokus neznámych páchateľov

konajúcich za NBS uviesť do omylu Ministerstvo financií SR a vylákať tak plnenie zo štátneho rozpočtu
vo výške 32 189 864 eur... Podľa poisťovne sa v okruhu podozrivých nachádza aj guvernér N. Q. V.E.
a šéf právneho oddelenia Š. S....“. V ľavom hornom rohu na strane 6 bol umiestnený výrez fotografie
guvernéra N. Q. V. v obleku s kravatou. Žalobca po zverejnení článku listom zo dňa 19.06.2017 požiadal
žalovaného o uverejnenie opravy v zmysle § 7 Tlačového zákona, ktorej žiadosti žalovaný listom zo dňa
03.07.2017 nevyhovel.

7. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca si uplatnil nárok na uverejnenie opravy v denníku žalovaného,
nakoľko sporný článok mal podľa neho obsahovať nepravdivé, zavádzajúce informácie a ohováračské
skutkovétvrdenia,pričomžalovanýmaluverejniťfotografiuguvernéraNBSvrozporesjehooprávnenými
záujmami ako fyzickej osoby. Zohľadniac vykonané dokazovanie, za súčasnej aplikácie článku 16 ods.

1, článku 19 ods. 1, článku 26 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, článku 10 ods. 1 a ods.
2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“), § 12 ods. 3, § 13
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 5 ods. 1, § 7 ods.
1, ods. 3, ods. 6 písm. a) a b) a § 10 ods. 2 Tlačového zákona, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

8. Konajúci súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uverejnením fotografie guvernéra N. Q. V.
došlo v rozpore s ustanovením § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka k zásahu do guvernerových
osobnostných práv. Obsahom práva na ochranu osobnosti, upraveného v ustanovení § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka, je ochrana jednotlivých čiastkových práv zabezpečujúcich občianskoprávnu
ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Podľa mienky konajúceho súdu sa žalobca ako

právnická osoba domáhal nároku, ktorý nebol oprávnený uplatňovať, nakoľko právo domáhať sa tejto
súdnej ochrany patrilo výlučne guvernérovi NBS ako fyzickej osobe; išlo teda o absolútne subjektívne
právo guvernéra NBS žalovať daný nárok titulom ochrany osobnosti v zmysle § 12 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a preto pokiaľ sa ho v konaní domáhal žalobca ako právnická osoba, nedisponoval v tejto
časti žaloby aktívnou vecnou legitimáciou. V tejto súvislosti súd prvej inštancie okrajovo podotkol, že

zverejnená fotografia guvernéra nebola jeho súkromnou fotografiou, a keďže bola použitá v spojení s
verejnou témou, žalovaný ani nepotreboval súhlas na jej zverejnenie. Ďalej súd prvej inštancie uviedol,
že pokiaľ mal žalobca za to, že uverejnením predmetnej fotografie došlo k porušeniu zákona, bol povinný
toto porušenie aj preukázať. Vykonaným dokazovaním však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by zverejnenie predmetnej fotografie bolo spôsobilé porušiť práva guvernéra NBS, resp. malo za

následokvznikujmynastraneguvernéraNBSako„dotknutejosoby“;článokpritomnevzbudzovaldojem,
že guvernér NBS je hlavným podozrivým v začatom trestnom stíhaní; taká okolnosť nemala oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania.

9. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na uverejnenie opravy podľa ustanovení

Tlačového zákona. Mal za to, že žalovaný sa vyjadril k žiadosti žalobcu o uverejnenie opravy (list zo dňa
03.07.2017),ktoráobsahovalažalobcovenázoryakomentárevkombináciisjehohodnotiacimúsudkom,
čo bolo v rozpore s ustanovením § 7 ods. 3 Tlačového zákona. Opravou sa nemá hodnotiť nepravdivé
skutkové tvrdenie, ani jeho dosah na žiadateľa o uverejnenie opravy alebo na verejnosť, nakoľko
jej účelom je výlučne uvedenie nepravdivého skutkového tvrdenia na pravú mieru, t.j. uverejnenie

pravdivého skutkového tvrdenia. Konajúci súd síce pripustil, že žiadosť môže obsahovať aj text mimo
náležitosti Tlačového zákona, avšak nie priamo v požadovanom znení opravy tak, ako to urobil žalobca.

10. Žiadosť žalobcu o uverejnenie opravy, a tým i samotná žaloba, nebola podľa mienky súdu prvej
inštancie dôvodná ani v zmysle § 7 ods. 6 písm. b) Tlačového zákona. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že oznamovateľ trestného oznámenia uvádzal tak guvernéra NBS, ako aj riaditeľa právneho
oddelenia pravidelne vo svojich oznámeniach, podaniach a výsluchoch. Preto pokiaľ žalovaný uvedené
osoby následne spomínal v článku spolu so slovným spojením „medzi podozrivými má byť podľa
trestného oznámenia aj šéf NBS“ a „predstavitelia NBS sa mali pokúsiť podvodne...“ vychádzal zreálnych informácií. Text článku pritom doplnil i o odkaz na zdroj, ktorým bolo trestné oznámenie, a teda
nešlo o vymyslenú a ničím nepodloženú informáciu, ale o fakty. Vychádzajúc i z listín predložených súdu,
v ktorých NBS kontaktovalo ministerstvo financií za účelom vyplatenie škody vo výške cca 32 miliónov

eur poisťovni ako oznamovateľovi, podpísaných Q.. Š. S., považoval súd prvej inštancie za nedôvodné
tvrdenie žalobcu, že sa jedná o nepravdivé, zavádzajúce a ohováračské informácie. I keď oznamovateľ
T. R. podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, v tele jeho textu spomína i osobu guvernéra
a riaditeľa právneho oddelenia NBS, bez uvedenia, že by tieto osoby boli obvinené, obžalované alebo
vinné. Po prečítaní článku tak každý priemerne zmýšľajúci jedinec dôjde k záveru, že trestné oznámenie

bolo podané na neznámych páchateľov, a nie priamo na guvernéra alebo riaditeľa právneho oddelenia
NBS, čo však nevylučuje existenciu ich teoretického podozrenia, ktorú možno vyčítať tak zo samotného
trestného oznámenia, ako aj z ostatných listín. Žalovaný tak pri koncipovaní článku nevychádzal z
vymyslených, ničím nepodložených a neoverených informácií, ale z podaného trestného oznámenia a
jasného odkazu na jeho oznamovateľa a skutočnosti ním uvedené. Keďže žalovaný vyjadril len istú
dávkupodozreniavovzťahukvedeniuNBS,resp.medzivedenímNBS,poisťovňouT.R.aministerstvom

financií, ohľadom „nezrovnalostí“ pri vyplácaní škody, a teda stav podozrenia zo spáchania trestného
činu, jeho výroky neporušili prezumpciu neviny; článok neprezentoval vedenie NBS ako páchateľov
trestnej činnosti. Článok pritom neoprávnene neočierňoval žalobcu, resp. jeho riadiacich zamestnancov
ako objekt verejného záujmu. V tomto smere súd prvej inštancie zdôraznil, že otázky diania v NBS sú
nepochybne otázkami verejného záujmu, o ktorých bol (je) žalovaný oprávnený informovať, pričom v

takom prípade mohol pristupovať i k určitým zjednodušeniam. Nemožno totiž trvať na úplnej presnosti
skutkových tvrdení, a tým klásť na novinárov nesplniteľné nároky, keď dôležité je, aby celkové vyznenie
určitej informácie zodpovedalo pravde, a to i pokiaľ ide o titulok a podtitulok článku, v ktorom sa môžu
objaviť expresívnejšie, provokujúce, či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky, a to najmä pri médiách
bulvárneho typu. Súd prvej inštancie mal za to, že funkciou titulku a podtitulku bolo upútať a zaujať

čitateľa, aby si článok prečítal a až na tomto základe si osvojil ponúkané informácie a urobil si o nich
vlastný úsudok. Z kontextu celého článku, jeho dojmu a vyznenia preto podľa jeho mienky nemožno
prijať záver, že titulok bol zavádzajúci, klamlivý, zakladajúci právo na uverejnenie opravy.

11. Súd prvej inštancie následne uzavrel, že žalovaný pri tvorbe článku použil relevantné a reálne

informácie, a preto tento neobsahoval nepravdivé, skreslené informácie alebo ohováračské úsudky,
spôsobujúce žalobcovi ujmu na jeho povesti, a preto nebolo možné vyhovieť jeho požiadavke na
zverejnenie opravy v zmysle § 7 ods. 6 písm. a) a b) v spojení s § 10 ods. 2 Tlačového zákona; článok
totiž nevybočil z línie, ktorú chráni sloboda slova a prejavu. Zároveň žaloba nebola dôvodná v časti
nároku na ochranu osobnosti za zverejnenie fotografie guvernéra NBS z dôvodu absencie aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu.

12. Súd prvej inštancie podotkol, že pokiaľ by spor posúdil i podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka, ako zásah do dobrej povesti a mena právnickej osoby, čo však žalobca, vzhľadom na
formuláciu a požadovaný petit žaloby o uverejnenie opravy podľa Tlačového zákona, nežiadal a vykonal

by test proporcionality, dospel by k rovnakému záveru o nedôvodnosti žaloby; konajúci súd totiž nezistil
žalobcom tvrdené zásahy do jeho práv. Fotografia guvernéra NBS bola použitá pri téme, ktorá požíva
záujem verejnosti, autor článku vychádzal z jemu dostupných informácii z trestného konania, resp.
vyšetrovania a označený článok neodsudzoval a ani nevyslovoval vinu guvernéra NBS, či riaditeľa
právneho oddelenia NBS, keď iba informoval o trestnom oznámení a možnom súvise medzi NBS a

jej vrcholnými predstaviteľmi a škodou vo výške cez 32 miliónov eur, s jemne zveličeným titulkom, čo
je pre bulvárne médiá príznačné. Pri bulvárnych správach, ktorými boli nepochybne správy v článku,
totiž nemožno očakávať špičkovú žurnalistiku alebo investigatívny hĺbkový rozbor čitateľovi predostretej
témy, ale skôr rýchlu, konzumnú, často krát šokujúcu a do istej miery aj zveličujúcu informáciu, na ktorú
čitateľov naláka preháňajúci titulok. So zreteľom na okolnosti prejednávanej veci súd prvej inštancie

nemohol konštatovať existenciu neoprávneného zásahu do práv žalobcu. V dôsledku uvedeného preto
nárok žalobcu posúdil ako nepreukázaný a jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. O trovách konania rozhodol konajúci súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal

nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a
navrhol ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvejinštancie na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. Napadnutý rozsudok
považoval v kľúčových aspektoch za nepreskúmateľný z dôvodu neúplnosti, nepresnosti, nesprávnosti a
absencie vyhodnotenia určitých podstatných dôkazov a skutočností, a preto ho označil za vyvrcholenie

nerešpektovania relevantných ustanovení článkov 6, 10, 13 a článku 17 Dohovoru, článku 50 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, článku 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj relevantných
ustanovení zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len „zákon č.
91/2016 Z.z.“) a § 20 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

15. Žalobca nepopieral, že prirodzeným základom činnosti tlače je sloboda prejavu, ktorú využíva na
informovanie verejnosti o dianí vo veciach verejného záujmu, vrátane upozorňovania na nežiaduce
problémy a javy. Výkon slobody prejavu však nie je neobmedzeným právom, ale v zmysle článku 10
ods. 2 Dohovoru zahŕňa povinnosti, aj zodpovednosť. Zároveň, Dohovor v článku 6 ods. 2, rovnako
ako Ústava Slovenskej republiky v článku 40 ods. 2, v spojení s článkom 50 ods. 2 zakotvuje
prezumpciu neviny v trestných veciach, a preto každá osoba sa považuje za nevinnú, dokiaľ jej vina

nebola preukázaná relevantným spôsobom. Spájanie osoby s trestnou činnosťou, bez zachovania
garantovanej prezumpcie neviny, je protiprávnym až protiústavným zásahom do samotnej podstaty
práva na zachovanie jej dobrej povesti alebo mena. Keďže podľa zákona č. 91/2016 Z.z. majú právnické
osoby, ktorých činnosťou môže byť spáchaný trestný čin, legitímny záujem na tom, aby bez zachovania
prezumpcie neviny neboli spájané v médiách s trestnou činnosťou, a to ani pokiaľ ide o tvrdenia o údajnej

trestnej činnosti štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo inej osoby konajúcej za právnickú osobu,
mal žalobca za to, že dotknutým článkom, jeho nadpisom, aj podtitulkom žalovaný nerešpektoval jeho
prezumpciu neviny. Z kontextu článku vyplývajú nepravdivé tvrdenia, že predstavitelia NBS sa pokúsili
podvodne hodiť vysokú sumu na plecia ministerstva financií, ktoré hodnotil ako nepravdivé skutkové
tvrdenia o trestnej činnosti spájanej s jeho osobou, poškodzujúce jeho dobrú povesť a meno; naviac

žalovaný v článku uvádzal funkciu guvernéra, ako aj ďalších jeho zamestnancov spájajúc ich s trestnou
činnosťou. Pokiaľ orgán činný v trestnom konaní vydal iba uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci,
t.j. proti neznámemu páchateľovi a nevzniesol obvinenie voči konkrétnej osobe, predstavuje zverejnenie
tvrdení o údajných konkrétnych páchateľoch, či podozrivých z NBS hrubé porušenie prezumpcie neviny
a zásah do jej dobrej povesti a mena. Na kriminalizovanie osoby nemôžu totiž postačovať iba tvrdenia

v trestnom oznámení, keďže mnohé z nich sú nedôvodné a v konečnom dôsledku sú orgánmi činnými
v trestnom konaní odkladané alebo odmietané bez vznesenia obvinenia.

16. Podľa mienky žalobcu, už len samotný nadpis článku nemožno vykladať inak ako, že v NBS
prebieha trestné stíhanie. Informácie podané týmto spôsobom, ktoré označil za nepravdivé, pritom

nemožno považovať za zjednodušenie alebo parafrázovanie údajných faktov vyplývajúcich z obsahu
uznesenia o začatí trestného stíhania. Vzhľadom na to, že výkon slobody prejavu zahŕňa aj povinnosti a
zodpovednosť, bulvárna tlač by mala zverejňovať len tvrdenia, bez nadmerného prifarbenia a nádychu
lákavých a šokujúcich nadpisov, s cieľom upútať a šokovať čitateľa; aj bulvárne periodikum je totiž
povinné rešpektovať princípy a pravidlá Dohovoru, Listiny základných práv a slobôd a Ústavu Slovenskej

republiky, vrátane prezumpcie neviny.

17. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný pri koncipovaní článku nevychádzal z trestného spisu, ani z
iných úradných informačných zdrojov, keďže sám uviedol, že podkladové údaje mal z policajného
zdroja (od vyšetrovateľa K.. Q.. T. B.) a od oznamovateľa (T.. W. C.), ktorý oznámil žalovanému mená

konkrétnych osôb a tieto následne zakomponoval do článku, bez toho, aby sa pokúsil poskytnúť priestor
na vyjadrenie aj druhej strane. Pritom každé oznámenie o údajnom spáchaní trestného činu je len
subjektívnym názorom a domnienkami oznamovateľa. Zo zápisnice o výsluchu oznamovateľa, tvoriacej
súčasť trestného spisu, pritom nepochybne vyplýva, že tento mal pocit a dojem, že guvernér žalobcu je
podozrivý z údajného trestného činu subvenčného podvodu iba preto, lebo na liste zo dňa 11.10.2016,

adresovanom ministerstvu financií, bola skratka kancelárie guvernéra žalobcu (GUV). Žalovaný si
teda nekriticky a povrchne osvojil subjektívne tvrdenie oznamovateľa smerujúce proti žalobcovi a jeho
guvernérovi a uverejnil článok s nepravdivými tvrdeniami, fotografiou guvernéra žalobcu a budovy jeho
ústredia, ktoré doplnil o nepravdivý nadpis „Trestné stíhanie v Národnej banke“. Podľa mienky žalobcu,
pokiaľ mal byť článok objektívny a nestranný, v súlade s novinárskou etikou, bolo na mieste kontaktovať

ho za účelom poskytnutia vyjadrenia k obsahu článku.

18. Žalobca uzavrel, že každé tvrdenie o podozrení zo spáchania trestného činu patrí medzi citlivé
informácie, zasahujúce do samotnej podstaty základného práva na zachovanie dobrej povesti a menadotknutej osoby, vrátane prezumpcie jej neviny; preto je potrebné s takými informáciami narábať
mimoriadne opatrne a zodpovedne. Žalovaným zverejnené tvrdenia vzbudzovali reálne zdanie, že
trestne stíhaní sú predstavitelia NBS, ktorí nepatrili do okruhu podozrivých, keď podozrivými sa javili

iba oznamovateľovi trestného činu; tento proti nemu brojil kvôli zavedeniu nútenej správy. Pokiaľ teda
žalovaný zverejnil v dotknutom článku tvrdenia ohľadne trestnej činnosti guvernéra NBS alebo inej
osoby konajúcej v jeho mene, už vo svojej podstate uviedol tvrdenia o trestnej činnosti spáchanej
NBS prostredníctvom týchto osôb, z dôvodu ktorého, v záujme ochrany svojej dobrej povesti a mena,
legitímne žiadal o uverejnenie opravy prostredníctvom súdu.

19. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu považoval ním uvádzané dôvody za zmätočné a
nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, v časti, v ktorej sa mal domáhať ochrany svojich
práv guvernér žalobcu, ďalej z dôvodu, že text opravy nemal náležitosti v zmysle § 7 ods. 3 Tlačového
zákona, keďže nemohol obsahovať hodnotiace úsudky, a napokon i z dôvodu, že informácie uverejnené

v článku boli pravdivé, v medziach slobody prejavu a práva na informácie, ktoré nosné dôvody podľa
mienky žalovaného žalobca v odvolaní nenapádal. Pokiaľ žalobca namietal údajnú nepreskúmateľnosť
odôvodnenia rozsudku, nebolo mu zrejmé, aké konkrétne dôkazy a skutočnosti zostali konajúcim súdom
bez vyhodnotenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom nepochybne vyplýva, že sa v ňom
konajúcisúdpodrobnezaoberalnielenposúdenímuplatnenéhonárokuzhľadiskaustanoveníTlačového

zákona, ale aj zo širších hľadísk ochrany slobody prejavu a práva na informácie garantovaných Ústavou
Slovenskej republiky a Dohovorom. Pokiaľ sa žalobca odvolával na porušenie článku 10 Dohovoru,
žalovaný podotkol, že ten poskytuje ochranu jemu ako vydavateľovi periodika, a preto na žalobcu
nedopadá,pričomvovzťahukostatnejmedzinárodnoprávnejúpravežalobcanamietaltakéustanovenia,
ktoré pre rozhodnutie vo veci neboli relevantné.

20. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že skutkovými tvrdeniami uvedenými v článku porušil
jeho prezumpciu neviny, resp. prezumpciu neviny osôb v ňom spomínaných. Žalobca ako orgán štátu
a právnická osoba zriadená zákonom nemôže spáchať trestný čin, a preto v zmysle § 5 ods. 1 písm.
a) a e) zákona č. 91/2016 Z.z. je vylúčená jeho trestnoprávna zodpovednosť. Žalobca sa nemohol stať

subjektom práva na prezumpciu neviny, nakoľko bolo vylúčené, aby voči nemu bolo vedené trestné
konanie a následne voči nemu vyhlásený odsudzujúci rozsudok. V článku sa pritom nenachádzala
žiadna informácia o tom, že by určitá osoba spáchala trestný čin, ale len informácia o trestnom stíhaní,
resp. o podozrení zo spáchania trestného činu. Podozrenie pritom vyjadruje stav, kedy určité skutočnosti
nasvedčujú tomu, že určitá osoba mohla spáchať trestný čin. Vzhľadom na podstatu skutku, ktorý bol

predmetom trestného stíhania, bolo logické usudzovať, že podozrivými sú práve najvyšší predstavitelia
NBS, čo napokon potvrdzoval i obsah trestného spisu, trestné oznámenie a jeho doplnenie a zápisnica
o výsluchu T.. W. C.. Ich obsahom bola nepochybne informácia o tom, že podľa poisťovne sa v okruhu
podozrivých nachádzal aj guvernér Q. V. a šéf právneho oddelenia Š. S.., čo dovoľuje vyvodiť záver o ich
podozrení zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu, a to i napriek tomu, že trestné oznámenie

bolo podané na neznámeho páchateľa a trestné stíhanie bolo začaté vo veci. Za podozrivého možno
označiť osobu, ktorá má určitý, aj vzdialený vzťah k deliktu, lebo proti nemu svedčia niektoré indície.

21.PokiaľišloonadpisčlánkuohľadnetrestnéhostíhaniavNárodnejbanke,išloozjednodušenepodanú
informáciu, ktorá v zásade zodpovedala skutočnosti, nakoľko v kontexte článku vyjadrovala, že trestné

stíhanie sa týkalo konania NBS a osôb oprávnených v jej mene konať, a preto sa pohybovala v medziach
slobody prejavu. Trestné stíhanie, ktorého podstatou bol pokus neznámych páchateľov konajúcich za
NBS uviesť do omylu ministerstvo financií a vylákať tak z rozpočtu plnenie za súd, ktorý žalobca prehral,
jednoznačne súviselo so žalobcom. Pokiaľ sa vo veci začalo trestné stíhanie nebol dôvod sa domnievať,
že trestné oznámenie a v ňom uvedené tvrdenia o spáchaní činu boli vykonštruované; trestné stíhanie

sa totiž v zmysle § 199 ods. 1 v spojení s § 197 ods. 1 Trestného poriadku začína vtedy, ak je na to
dôvod. Novinári majú v zmysle článku 10 Dohovoru právo preháňať, aj šokovať, použiť určitú mieru
nadsázky, či provokovania, a nie podávať len strohé informácie, bez prifarbovania, nádychu lákavých
a šokujúcich nadpisov alebo viet, ako nesprávne uvádzal žalobca. Z hľadiska opravy bolo pritom úplne
irelevantné, z akého zdroja čerpali informácie, keď relevantnou bola len pravdivosť alebo nepravdivosť

použitých tvrdení. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že informácie uverejnené v namietanom
článku boli pravdivé.22. Žalovaný zdôraznil, že uverejnenie pravdivej informácie nie je spôsobilé zasiahnuť do základného
práva na zachovanie dobrej povesti a mena právnickej osoby. Do dobrej povesti a mena žalobcu preto
nebolo spôsobilé zasiahnuť uverejnenie žiadnej informácie v článku, nakoľko NBS ako orgán verejnej

moci nie je subjektom týchto práv; základné práva a slobody sa totiž nepriznávajú orgánom verejnej
moci, nakoľko ich účelom je ochrana jednotlivca pred štátnou mocou, a nie naopak (k tomu rozhodnutie
Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 80/09); napokon ani Dohovor nepriznáva ľudské práva a základné
slobody orgánom verejnej moci.

23. Napokon žalovaný uviedol, že žiadosť o uverejnenie opravy zo strany žalobcu bola neopodstatnená
a vadná, a preto ju oprávnene odmietol uverejniť. Text opravy by totiž okrem náležitosti uvedených § 7
ods. 3 Tlačového zákona nemal obsahovať žiaden nadbytočný text, ani hodnotiace úsudky, pričom by
nemal byť zamieňaný s inými prostriedkami ochrany osobnostných práv; v opačnom prípade nespĺňal
zákonné náležitosti opravy a bol by z hľadiska rozsahu neprimeraný. Podľa mienky žalovaného žiadosť
žalobcu o opravu nebola popisom nepravdivého skutkového tvrdenia, ani uvedením, kde sa nepravdivé

skutkové tvrdenie v periodickej tlači nachádzalo, a napokon ani konštatovaním, že skutkové tvrdenie
je nepravdivé, so súčasným uvedením pravdivého skutkového tvrdenia. Žalobca totiž v texte žiadosti
neprípustne použil hodnotiace úsudky a vložil do neho i spojenia absolútne nadbytočné, ktoré nemožno
podradiťpodanijednuználežitostíopravypodľa§7ods.3Tlačovéhozákona.Zároveňžalobcanamietal
uverejnenie fotografie guvernéra NBS v rozpore s § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý nárok

nie je nárokom v zmysle § 7 ods. 1 Tlačového zákona; obrazová snímka guvernéra NBS totiž nie je
nepravdivým skutkovým tvrdením. V takom prípade žalobcovi neprináležala aktívna vecná legitimácia
na uplatňovanie práva na ochranu guvernéra NBS, nakoľko žalobu na ochranu proti neoprávnenému
použitiu obrazovej snímky fyzickej osoby môže podať len fyzická osoba, ktorej obrazová snímka bola
uverejnená. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdiť.

24. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že vo svojom odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko konajúci
súd pri právnom posúdení vychádzal z ustanovení Tlačového zákona, bez zohľadnenia iných kľúčových

právnych noriem, ako sú Ústava Slovenskej republiky, Dohovor, resp. Listina základných práv a slobôd;
v ďalšom sa pridržal skutočností uvedených v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

25. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil
dňa 25.06.2020 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

26. Odvolací súd z úradnej činnosti, a to z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I,

oddiel Sa, vložka č. 6692/B, zistil, že pôvodný žalovaný (Nový čas, a.s.) bol vymazaný z obchodného
registra dňa 01.06.2019, z dôvodu zlúčenia, pričom jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť H. V.,
P..B.., J.: XX XXX XXX, W. XX/A, A..

27. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď pôvodný žalovaný zanikol a jeho právnym nástupcom sa stala
spoločnosť H. V., P..B.., odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 64 C.s.p. o pokračovaní v konaní
s právnym nástupcom pôvodného žalovaného, a to so spoločnosťou H. V., P..B.., J.: XX XXX XXX, W.

XX/A, A..

29. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

30. Podľa § 12 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy
sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukovézáznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na
vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie
však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

31. Podľa § 7 ods. 1 Tlačového zákona, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje
nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba
právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ periodickej tlače a
tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne.

32. Podľa § 7 ods. 3 Tlačového zákona, žiadosť o uverejnenie opravy musí mať písomnú formu a musí
byť žiadateľom podpísaná. Súčasťou žiadosti o uverejnenie opravy musí byť písomný návrh znenia
opravy, ktorý musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho
spravodajstva, ktoré obsahovalo nepravdivé skutkové tvrdenie, popis nepravdivého skutkového tvrdenia
s uvedením, kde v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve sa nachádzalo, konštatovanie, že

skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého skutkového tvrdenia.

33. Podľa § 7 ods. 6 písm. a) a b) Tlačového zákona, vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie
sú povinní uverejniť opravu, ak žiadosť o uverejnenie opravy nemá náležitosti podľa odseku 3; môžu
dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, o ktorého opravu sa žiada.

34. Podľa § 10 ods. 2 Tlačového zákona, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra
neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z
podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné
oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru

požiadala, súd.

35. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal uverejnenia opravy za podľa neho nepravdivé, zavádzajúce a ohováračské skutkové tvrdenia,

ako aj za neoprávnené uverejnenie fotografie guvernéra žalobcu v rozpore s jeho oprávnenými
záujmami v denníku žalovaného. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s §
191 ods. 1 C.s.p. dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým záverom relevantným pre
právne posúdenie dôvodnosti podanej žaloby. Na takto ustálený skutkový stav konajúci súd aplikoval
zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, Tlačového zákona, ako aj Dohovoru a Ústavy

Slovenskej republiky a svoje dôvody, pre ktoré podanú žalobu zamietol, a tým sa nestotožnil s
argumentáciou žalobcu, dostatočne v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, pričom sa presvedčivo
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj
so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých
právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. Odvolací súd sa

preto nestotožnil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku,
ktorú napokon žalobca ani bližšie skutkovo nezdôvodnil. Súd prvej inštancie podrobne preskúmal
všetky žalobcom označené skutkové tvrdenia, ktoré boli obsiahnuté v dotknutom článku z hľadiska ich
pravdivosti, vychádzajúc pritom zo stranami sporu označených dôkazov a uviedol i svoje myšlienkové
úvahy a postupy vedúce ho k právnemu záveru, že žalobcom označené skutkové tvrdenia nemali

charakter zavádzajúcich, ohováračských a nepravdivých skutkových tvrdení, a preto nebol dôvod
zaviazať žalovaného na uverejnenie opravy v zmysle ustanovení Tlačového zákona. V tomto smere
odvolací súd udáva, že žalobca uvedením rozhodujúcich skutkových tvrdení vymedzil rozsah, ako aj
dôvody uplatneného nároku, ktorý označil ako nárok na opravu v zmysle ustanovení Tlačového zákona.
Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nárok žalobcu v týchto intenciách i preskúmaval, pričom

podotkol, že i keď by posudzoval nárok podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ako zásah do
dobrej povesti a mena právnickej osoby, nemohol by žalobe vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal
existenciu neoprávneného zásahu do jeho práv. Súd prvej inštancie sa za aplikácie ustanovenia
§ 12 Občianskeho zákonníka dôsledne vysporiadal i s tvrdeniami žalobcu o neoprávnenom použití
podobizne guvernéra NBS v dotknutom článku. Pri posudzovaní veci vyvodil zrozumiteľné a logicky

premostené závery, na základe ktorých, za súčasnej aplikácie aktuálnej súdnej judikatúry vyhodnotil
žalobu ako nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol. Odvolací súd preto v podrobnostiach odkazuje
na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku.36. V ďalšom odvolací súd udáva, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej
inštancie zamietol žalobu o uverejnenie opravy z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný
v dotknutom článku uverejnil nepravdivé skutkové tvrdenia týkajúce sa jeho osoby, ako aj z dôvodu, že

ním požadované znenie opravy nespĺňalo náležitosti vyžadované ustanovením § 7 ods. 3 Tlačového
zákona. Vychádzajúc z obsahu odvolania, žalobca v ňom nenamietal nesprávnosť tých právnych
záverov konajúceho súdu, na základe ktorých posúdil jeho žiadosť o opravu, obsiahnutú v žalobnom
petite, ako rozpornú s ustanovením § 7 ods. 3 Tlačového zákona. Za tejto procesnej situácie, pokiaľ by
i odvolací súd dospel k odlišnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie a vyhodnotil by žalobcom

označené skutkové tvrdenia za nepravdivé, odôvodňujúce priznanie nároku na opravu, nebolo by možné
odvolaniu (a tým aj žalobe) vyhovieť; žalobca totiž v odvolaní nijako nespochybnil záver konajúceho
súdu o tom, že znenie požadovanej opravy, vyjadrené v žalobnom petite, nevyhovuje požiadavkám
Tlačového zákona, nakoľko v ňom žalobca popri opise nepravdivých skutkových tvrdení uviedol i vlastné
hodnotenie nepravdivých skutkových tvrdení, resp. vlastné komentáre, ktoré však v návrhu znenia
opravy nemajú svoje miesto. Opravou sa nemá hodnotiť nepravdivé skutkové tvrdenie v článku, príp.

oprávnenosť použitia fotografie v súvislosti s článkom, a preto návrh znenia opravy nemôže obsahovať
vlastné názory a hodnotenia žiadateľa o jej zverejnenie. Správnosť týchto záverov súdu prvej inštancie
žalobca nespochybnil a odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, nebol oprávnený podrobiť
ich odvolaciemu prieskumu. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v civilnom súdnom konaní, ktorého
predmetom je nárok na uverejnenie opravy podľa Tlačového zákona, je súd viazaný žalobným návrhom,

a teda nemôže rozhodnúť o inej oprave ako je navrhovaná žalobcom v žalobnom petite.

37. I napriek vyššie uvedenému považuje odvolací súd za potrebné vysporiadať sa i s ďalšími
rozhodujúcimi odvolacími námietkami žalobcu, ktoré vyhodnotil za nedôvodné.

38. V prvom rade odvolací súd udáva, že dianie ohľadne NBS, ako verejnoprávnej inštitúcie, možno
nepochybne považovať za vec verejného záujmu, o ktorej bol žalovaný oprávnený informovať, nakoľko
jeho poslaním je šíriť informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu, s ktorým je späté i právo
verejnosti tieto získať a obdržať. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti
s aplikáciou článku 10 Dohovoru, ktorý zaručuje slobodu prejavu, vrátane slobody zastávať názory

a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky, konštatovala, že tlač zohráva významnú úlohu v
demokratickejspoločnostiahocitlačnesmieprekročiťurčitéstanovenéhranice,vrátaneprávnaochranu
dobrého mena a povesti iných, jej úlohou je, v súlade s jej povinnosťami a zodpovednosťou, prinášať
primerané a spoľahlivé informácie a myšlienky k všetkým otázkam verejného záujmu (napr. rozsudok
vo veci W. P. Y. M.. T., ako aj vo veci A. C. P. B. M.. N.); s funkciou tlače, ktorá spočíva v rozširovaní

informácií, je spojené právo verejnosti tieto informácie prijímať. Predmetom ochrany podľa článku 10
Dohovoru sú však nielen informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané kladne, priaznivo, či ľahostajne
alebo sú považované za neútočné alebo neutrálne, ale tiež tie, ktoré zraňujú, urážajú, útočia, šokujú,
sú nepríjemné alebo rušia, či znepokojujú. Navyše novinárska sloboda zahŕňa aj možnosť použiť určitú
mieru preháňania a provokácie, ktorá miera závisí od predmetu kritiky, pričom vo vzťahu k veciam

verejného záujmu môže byť oveľa slobodnejšia.

39. Pokiaľ žalobca namietal nepravdivosť skutkových tvrdení o trestnej činnosti, resp. o trestnom stíhaní,
ktoré žalovaný už v titulku článku a následne i v jeho ďalšom texte spájal s jeho osobou, guvernérom
NBS, ako aj s jej ďalšími predstaviteľmi, tvrdiac, že tieto tvrdenia mali hrubo poškodiť jeho dobrú povesť

a meno, odvolací súd udáva, že primárnou funkciou a účelom titulku je upútať a zaujať čitateľa, aby si
článok prečítal a až na tomto základe si urobil vlastný úsudok o v nich uvedených skutočnostiach. Preto
je plne akceptovateľné, pokiaľ sa v titulku článku objavia i nadsadené vyjadrovacie prostriedky, obzvlášť
pokiaľ ide o bulvárne médium. Podstatné je, aby mal nadpis článku určitú väzbu na jeho obsah, t.j. aby, i
keď v zjednodušenej alebo nadsadenej forme, podával informácie obsiahnuté v samotnom texte článku;

nemožno ho preto posudzovať izolovane od obsahu článku.

40. Je nesporným faktom, že orgány činné v trestnom konaní, resp. Národná jednotka finančnej polície
začala trestné stíhanie vo veci pokusu neznámych páchateľov konajúcich za NBS uviesť do omylu
ministerstvo financií a vylákať tak peňažné plnenie zo štátneho rozpočtu v súvislosti so súdnym sporom,

vktorombolžalobcaneúspešnýazaviazanýnaposkytnutieplneniapoisťovniT.R..Vkonaníbolo,najmä
listinami tvoriacimi obsah trestného spisu preukázané, že poisťovňa T. R., ako oznamovateľ trestného
činu, označila predstaviteľov NBS, t.j. okrem iného i guvernéra NBS a šéfa právneho oddelenia, za
osoby zainteresované vo veci, a to v nadväznosti na listy žalobcu adresované ministerstvu financií,ktorými tento žiadal o vyplatenie škody v sume cca 32 miliónov eur poisťovni, a tieto navrhla v konaní i
vypočuť. Vychádzajúc z týchto informácií žalovaný mohol logicky usudzovať a následne v článku vyjadriť
určité teoretické podozrenie vo vzťahu k označeným osobám, zaradeným pracovne do vedúcich pozícií

v NBS, bez tvrdenia, že by tieto osoby boli obvinené z trestného činu, resp. boli jeho páchateľmi. Autor
dotknutého článku sa vyvaroval akýchkoľvek komentárov, resp. skutkových tvrdení alebo hodnotiacich
úsudkov o tom, že by vedúci funkcionári žalobcu mali byť obvinení alebo dokonca páchateľmi popísanej
trestnej činnosti. Možno potom súhlasiť s konštatovaním konajúceho súdu, že tak titulok článku, ako aj v
ňom uvedené skutkové tvrdenia, podľa ktorých „mal byť medzi podozrivými podľa trestného oznámenia

aj šéf N. Q. V.“, resp. „podľa poisťovne sa v okruhu podozrivých nachádzal aj guvernér NBS Q. V.
a šéf právneho oddelenia Š.C. S..“, neboli klamlivé, ani zavádzajúce, ale vychádzali z podložených
informácií, ktorých pravdivosť žalovaný v konaní preukázal, práve s odkazom na trestné oznámenie
poisťovne; práve tá zaradila vedúcich predstaviteľov NBS do okruhu možných podozrivých. Text článku,
ani použité výrazové prostriedky pritom nevyznievali tak, že by ich cieľom bolo očierniť alebo inak
negatívne vykresliť žalobcu, príp. jeho zamestnancov v očiach verejnosti. V tejto súvislosti odvolací

súd zdôrazňuje, že žalovaný nie je odborným periodikom, a preto v jeho prípade nemožno trvať vždy
na úplnej presnosti podaných skutkových tvrdení, keď rozhodujúce je, aby celkové vyznenie informácií
uvedených v článku zodpovedalo pravde, ktorá okolnosť bola splnená. Žalovaný pri koncipovaní
článku vychádzal z dostupných údajov, poskytnutých tak oznamovateľom trestného oznámenia, ako
aj vyšetrovateľom Národnej jednotky finančnej polície, ktorých pravdivosť preukázal. Nemožno mu

pritom vytýkať, že žalobcovi neposkytol možnosť zaujať k obsahu článku, resp. ku skutočnostiam v
ňom uvedeným stanovisko, nakoľko žalovaný v závere článku poznamenal, že NBS sa k vyšetrovaniu
nevyjadrila, a preto zverejnil aspoň jej staršie stanovisko k veci.

41. Pokiaľ v súvislosti s titulkom článku a jeho obsahom žalobca namietal porušenie prezumpcie

neviny, odvolací súd udáva, že účelom prezumpcie neviny je chrániť každého, kto bol obvinený z
trestného činu, pred vyslovením výroku o vine bez toho, aby bola jeho vina preukázaná v súlade so
zákonom. Jej hlavným účelom je chrániť obvineného pred akýmkoľvek súdnym rozhodnutím alebo
inými výrokmi príslušných úradných osôb, ktoré sa rovnajú vysloveniu jeho viny, bez toho, aby bola
táto predtým preukázaná v súlade so zákonom. Keďže sloboda prejavu zahŕňa slobodu prijímať a

rozširovať informácie, prezumpcia neviny nemôže zabrániť príslušným orgánom informovať verejnosť
o prebiehajúcom trestnom vyšetrovaní, vyžaduje sa však, aby to robili so všetkou uvážlivosťou a
opatrnosťou, ktorá je nevyhnutná. Prezumpcii neviny teda nebráni informovanie o trestnom konaní alebo
o okolnostiach, ktoré môžu opodstatňovať záver o tom, že sa niekto dopustil trestného činu, avšak
vyplývajú z toho určité obmedzenia, pokiaľ ide o spôsob, akým má k takému prejavu dôjsť (k tomu i

nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 577/2013).

42. Z obsahu článku žalovaného nepochybne vyplýva, že informovaním o podozreniach vyplývajúcich z
trestného oznámenia poisťovne Rapid life sa žalovaný nemohol dopustiť porušenia prezumpcie neviny
žiadnej z osôb spomínaných v článku; z článku totiž nepochybne vyplýva, že orgány činné v trestnom

konaní doposiaľ nevzniesli obvinenie voči konkrétnej osobe, a teda žiadnu osobu neoznačili za dôvodne
podozrivú zo spáchania obzvlášť závažného zločinu subvenčného podvodu, od ktorého okamihu sa na
takú osobu vzťahuje prezumpcia neviny. Pokiaľ išlo o osobu žalobcu odvolací súd udáva, že i keď právny
poriadok Slovenskej republiky prijatím zákona č. 91/2016 Z.z., s účinnosťou od 01.07.2016, upravil
trestnú zodpovednosť právnických osôb za spáchanie špecifikovaných trestných činov (§ 3), v ktorých

prípadoch, pokiaľ sa voči takej právnickej osobe začalo trestné stíhanie, t.j. bolo voči nej vznesené
obvinenie, vzťahuje sa na ňu prezumpcia neviny, uvedený zákon na neho nedopadá. Žalobca, zriadený
zákonom č. 566/1992 Zb., totiž nepatrí do okruhu subjektov podliehajúcich trestnej zodpovednosti podľa
§ 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 91/2016 Z.z., a teda nie je osobou, voči ktorej sa uplatňuje prezumpcia
neviny. Napokon, ani trestný čin (subvenčný podvod), pre ktorý sa v danej veci začalo trestné stíhanie

a o ktorom pojednáva dotknutý článok žalovaného, nespadá pod predmet právnej úpravy predmetného
zákona, t.j. nepatrí medzi tie trestné činy, za ktorých spáchanie môže byť právnická osoba trestne
zodpovedná. Na uvedenom základe vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu o porušení prezumpcie
jeho neviny za nedôvodnú.

43. A napokon, pokiaľ žalobca namietal neoprávnené zverejnenie podobizne guvernéra žalobcu v
rozpore s ustanovením § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. bez jeho predchádzajúceho súhlasu,
odvolací súd udáva, že sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, že v takom prípade bol
osobou oprávnenou domáhať sa súdnej ochrany v intenciách ustanovení Občianskeho zákonníka jedineguvernérNBS,akofyzickáosoba,doktorejosobnostnéhoprávamalobyťpoužitímzverejnenejfotografie
zasiahnuté. Právo na ochranu osobnosti, do ktorého rámca patrí i ochrana vyhotovenia a/alebo použitia
prejavov osobnej povahy len s privolením dotknutej fyzickej osoby, totiž prináleží len fyzickej osobe; táto

osoba je potom aktívne vecne legitimovaná na uplatnenie práva na ochranu osobnosti. So zreteľom
na okolnosti danej veci bol preto výlučne guvernér žalobcu oprávnený tvrdiť a následne preukazovať
neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv, nakoľko išlo o jeho výsostne subjektívne právo.

44. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že žalovaný uverejnením článku

informoval o v tom čase aktuálnom dianí v spoločnosti, a to na základe údajov a informácií, ktoré mal k
dispozícii, pričom ním uvádzané skutkové tvrdenia boli založené a vychádzali z reálnych a overiteľných
faktov, ktorých pravdivosť v konaní preukázal. Žalobca sa preto nedôvodne domáhal uverejnenia ich
opravy, keďže tieto vychádzali z pravdivých udalostí a žalovaný ich len spôsobom zodpovedajúcim
jeho forme informovania predostrel verejnosti. Žalobca zároveň nedôvodne namietal i neoprávnené
zverejnenie fotografie guvernéra NBS v súvislosti s dotknutým článkom. Keďže žalobca v odvolaní

neuviedol také skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil.

45. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., keď žalovanému, ktorý mal plný úspech v odvolacom
konaní, priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi, ktorý úspech nemal.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).