Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/263/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116201414
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7116201414.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu D.. F. O., nar. 1. XX. XXXX, bytom
T. 4, A., zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom Nerudova 9, Košice, za účasti
intervenienta JFG14 s.r.o., so sídlom kpt. Jaroša 10/770, Košice, IČO: 47 086 564, zastúpeného Mgr.
Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom Nerudova 9, Košice, proti žalovanému D.. X. G., nar. XX. 7.
XXXX, bytom O. XX, A., v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 30.4.2019 č.k. 15C/23/2016-168

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudokvnapadnutomzamietavomvýrokuavýrokuonárokuna náhradutrovkonania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví
zastavil konanie proti intervenientovi JFG14 s.r.o. Košice, zamietol žalobu a žalovanému priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe v
spojení s jej úpravou na pojednávaní dňa 2.4.2019, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť písomne a verejne sa ospravedlniť žalobcovi na facebookovej stránke reštaurácie „U troch
ruží“ v znení: „Dňa 25.12.2013 som pridal na túto stránku reštaurácie U troch ruží text so znením: to je tá

reštaurácia, kde varí bývalý prevádzkovateľ bitúnkov, kde nosili už zdochnuté kusy hovädzieho dobytka
na ďalšie spracovanie“ pričom táto informácia bola nepravdivá, zasiahla do osobnostných práv žalobcu,
ktorý varí v reštaurácii U troch ruží. Za zverejnenie nepravdivého príspevku sa ospravedlňujem“. Súd
prvej inštancie vychádzal zo žaloby, v ktorej žalobca tvrdil, že zverejnením vyššie uvedenej informácie
na facebookovej stránke reštaurácie „U troch ruží“ bola značnou mierou ohrozená jeho vážnosť a
česť v očiach širokej verejnosti, hostí reštaurácie, a hlavne konkurencieschopnosť žalobcu, pretože
žalobca je odkázaný na to, že hostia prichádzajú za účelom konzumácie jedla a spoločne s priateľkou

vyvíjali všemožnú snahu podávať kvalitnú stravu. Žalovaný uverejnením nepravdivej informácie narušil
základnú podmienku a to výber reštaurácie na obedy a večere spochybnením kvality jedla, čím znížil
počet hostí a spôsobil pokles tržieb, čím mal zasiahnúť do osobnostných práv žalobcu. Súd mal
vykonaným dokazovaním zistené, že žalobca ako konateľ spoločnosti MABIT s.r.o. Košice v rokoch
2006 až 2011 prevádzkoval bitúnok v Zemplínskej Teplici, na ktorom sa utracovali zvieratá, mäso
ktorýchnebolourčenépreľudskúspotrebu,činnosťbitúnkubolariadnekontrolovanápríslušnýmiúradmi,
bezzávadnosť prevádzky a tovaru bola potvrdený aj záznamom osobitnej kontroly zo dňa 10.10.2007. V

reštaurácii „U troch ruží“ pracoval ako kuchár a manažér. Z výpovede žalovaného súdu vyplynulo, že so
žalobcom sa dlhodobo poznali, vypomáhal žalobcovi v jeho pracovnom uplatnení, pomohol mu získať
bitúnok, ktorý prevádzkoval v Zemplínskej Teplici, vypomáhal mu aj s prevádzkou reštaurácie „U troch
ruží“, v ktorej žalobca spolupracoval s P. U.. V čase, keď v reštaurácii nebol kuchár, na žiadosť žalobcuodpracoval v kuchyni 150 hodín, no odmena na ktorej sa dohodli, mu nebola pred Vianocami vyplatená.
Žalovaný nespochybňoval, že umiestnil sporné vyjadrenie na facebookovej stránke reštaurácie „U troch
ruží“, čím len chcel poukázať na skutočnosť, že tam naozaj pracuje osoba, ktorá v minulosti na

bitúnku prijímala už uhynuté kusy dobytka, čo on osobne videl, keď bol žalobcu navštíviť na bitúnku.
Súd prvej inštancie vzal do úvahy výpovede svedkov, riaditeľa veterinárnej správy F.. P. U. a štátneho
veterinárneho lekára F.. P. V.. F. U., ktorý kontroval činnosť bitúnku v Zemplínskych Tepliciach vypovedal,
že prevádzka bola v súlade s platnými predpismi, produkované krmivá boli v poriadku, F.. V., ktorý
kontroloval zvieratá na bitúnku uviedol, že utracované zvieratá boli vždy kontrolované, väčšinou sa

jednalo o podvýživené zviera, pričom výrobky z bitúnku slúžili ako krmivá pre spoločenské zvieratá, tieto
krmivá boli v poriadku a pravidelne sa dodávali do zoologických záhrad, pre bezpečnosť, vojsko, neboli
určené pre ľudskú spotrebu. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor
kriminálnej polície ČVS : ORP 199/1-VYS-KE-2014 zo dňa 28.2.2014 súd zistil, že uznesením bolo
odmietnuté trestné oznámenie P. U., konateľky a spoločníčky JFG14 s.r.o, prevádzkujúcej reštauráciu „U
troch ruží“, proti žalovanému vo veci podozrenia z prečinu ohovárania pre zverejnenie sporného textu na

facebookovejstránkereštaurácie, zdôvodu,ženebolanaplnenáobjektívnastránkaprečinuohovárania,
keďže prejavy žalovaného neboli zásadne nepravdivé a jednalo sa len o kritiku proti neoprávnenému
nakladaniu s uhynutým hovädzím dobytkom.

2. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa § 11, § 13 Občianskeho zákonníka zohľadňujúc

ústavnoprávny rámec ochrany osobnostných práv vyplývajúcich z čl. 19 Ústavy SR, ako aj právo
na slobodu prejavu v zmysle čl. 26 Ústavy SR. Uviedol, že nemožno priznať právo na ochranu
osobnosti, ak jeho prejav je kritikou konania a zásahov proti spoločenských nešvárom. Zákon chráni
osobnosť iného len v prípadoch najzávažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov,
predmetom ochrany nemôžu byť menej závažné verbálne vyjadrenia alebo iné urážky, a nevyhnutnou

podmienkou poskytnutia ochrany je to, aby tvrdený zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne
spôsobilý vyvolať ujmu u fyzickej osoby. Považoval za nesporné, že žalobca pôsobil ako konateľ firmy
MABIT s.r.o., Košice, ktorá prevádzkovala bitúnok v obci Zemplínske Teplice v rokoch 2006 až 2011,
keď výpoveďami svedkov F.. U. a F.. V. bolo zistené, že prijímané kusy hovädzieho dobytka boli v
poriadku a opúšťali bitúnok len do prevádzok a na účel, na ktorý bolo v zmysle legislatívy povolené.

Žalovaný svojim príspevkom na facebookovej stránke neuviedol nepravdivý údaj, ale vyslovil svoj
názor voči neoprávnenému nakladaniu s hovädzím dobytkom, na ktorý mal ako bývalý zamestnanec
reštaurácie a klient reštaurácie právo. Tento názor nepresiahol hranice primeranosti kritiky vo vzťahu k
žalobcovi.Súčasnekonštatoval,žesámžalobcanepreukázalžiadnykonkrétnyzásahdojehoosobnosti,
bitúnok neprevádzkuje, pôsobí ako zamestnanec spoločnosti JFG14, s.r.o., Košice, ktorá prevádzkuje

reštauráciu „U troch ruží“, a je štatutárnym orgánom spoločnosti MABIT, s.r.o., ktorej predmetom činnosti
je mäsiarstvo a údenárstvo. Nakoľko vyjadrenie D.. G. hodnotil ako primerane prejavený názor - kritiku,
ktoré nebolo zásadne nepravdivé a v konaní nebolo preukázané, aby bola znížená dôstojnosť a vážnosť
žalobcu v spoločnosti, žalobu o ochranu osobnosti zamietol. Súčasne poukázal na fakt, že pôvodne
bola žalobkyňou v konaní aj P. U., neskôr G., prevádzkovateľka reštaurácie „U troch ruží“, ktorá vzala

žalobu v celom rozsahu späť, v ktorom rozsahu bolo konanie právoplatne ukončené uznesením zo
dňa 2.5.2017. Výrok o zastavení konania odôvodnil procesným úkonom žalobcu s odkazom na § 145
Civilného sporového poriadku (CSP). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP prihliadajúc na plný procesný úspech žalovaného, priznal mu tiež nárok na náhradu trov v celom
rozsahu proti neúspešnému žalobcovi.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, podľa obsahu odvolania napádajúc zamietavý
výrok rozsudku a súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania z odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku, teda že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a jeho žalobe vyhovel.

4. V odvolaní žalobca vyjadril nesúhlas so skutkovými závermi súdu o tom, že nepreukázal dostatočnú
intenzitu zásahu a jeho existenciu, pretože presne popísal a uviedol, aký následok malo konanie

žalovaného u klientov reštaurácie a vo vzťahu k jeho osobe, keď klesli tržby reštaurácie a on musel
každému vysvetľovať, že nevarí žiadne zdochnuté mäso, a takéto sa nikdy v reštaurácii nepodávalo,
nepodáva a podávať nebude. Tieto tvrdenia žalovaným vyvrátené neboli. Svedkovia potvrdili, že žiadny
závadný dobytok hoc uhynutý, sa nikdy nedostal do žiadnej reštaurácie. Výrok žalovaného mal zacieľ uraziť žalobcu a samotnú prevádzku a vyvodiť dojem, že v reštaurácii „U troch ruží“ sa podáva
mäso zo zdochnutého dobytka. Práve táto formulácia vyvolala v ľuďoch obavy o hygienickú a zdravotnú
nezávadnosť pokrmov podávaných reštauráciou vďaka tomu, že osoba žalobcu v tejto reštaurácii

pracuje. Predmetom podnikania spoločnosti JFG14, s.r.o., ktorá prevádzkuje reštauráciu „U troch ruží“,
v ktorej pôsobí aj žalobca, je poskytovanie služieb stravovania širokej verejnosti. Preto by sa žalovaného
hanlivé a nepravdivé výroky mali posudzovať prísnejšie. Žalobca zastával názor, že rozsudok zakladá
precedens, a každý bude môcť napísať na webovú stránku poskytovateľa stravovacích služieb obdobný
alebo rovnaký výrok, ak tento nie je zásahom do osobnostných práv. Akceptácia prezentovania výrokov

spôsobom, ako to urobil žalovaný, dáva priestor pre nekalú súťaž a konanie v rámci konkurenčného
boja. Výrok žalovaného je klamstvom, nepravdivým výrokom a výrazným spôsobom zasiahol do práva
žalobcu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval, že sa vyjadril, že v reštaurácii „U troch ruží“ pracuje
človek, ktorý v minulosti prijímal na svojom bitúnku už uhynuté kusy hovädzieho dobytka, čo je pravda,

keďže bol toho osobne svedkom. Tvrdil, že obhajca žalobcu účelovo, či z neznalosti opakovane uvádza,
že sa vyjadril, že žalobca prijímal do reštaurácie uhynuté kusy dobytka, čo sa nezakladá na pravde, a
tieto veci spolu vecne ani časovo nesúvisia.

6. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

7. Odvolací súd v súlade s § 382 Civilného sporového poriadku vyzval strany sporu na vyjadrenie k
aplikácii § 19b Občianskeho zákonníka o ochrane dobrej povesti právnickej osoby, v ktorej v súvislosti
vyzvalstranytiežnastanoviskokaktívnejvecnejlegitimáciivspore.Stranysporusakvýzveodvolacieho
súdu nevyjadrili.

8. Výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania nebol predmetom odvolacieho prieskumu,
pretože nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2,3 CSP).

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou

osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1
CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne
správny, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. júna 2020 o 10.25 hod.
v pojednávacej miestnosti č. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods.1,
3 CSP.

11. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho
postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, prípadne
nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti,
ktorébolipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavoinak.Onesprávneskutkovézisteniemôžeísťajv

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, 193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd

prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov
súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než
ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne

interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.13. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie dopustil nesprávnej aplikácie právnej úpravy na
posudzovaný skutkový stav veci, čo však nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, že nárok
žalobcu v konaní nie je daný, preto jeho záver o zamietnutí žaloby je správny, z ktorých dôvodov odvolací

súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP.

14. Žalobca v konaní uplatňoval nárok na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa § 11 (Občianskeho
zákonníka) OZ v spojení s § 13 OZ. Občiansky zákonník v § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo
na ochranu proti zásahom do jej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti,

ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky
zásahu do ochrany osobnostných práv, má fyzická osoba podľa § 13 OZ právo domáhať sa upustenia
od neoprávnených zásahov a právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, alebo ak by sa toto
nejavilo ako dostačujúce, má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Predpokladom úspešného
uplatnenia práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby je nielen to, že došlo k neoprávnenému zásahu,
ale aj to, aby bol zásah objektívne spôsobilý privodiť ujmu, keď účastníkom tohto právneho vzťahu z

ochrany osobnosti je fyzická osoba do osobnostných práv, ktorej bolo zasiahnuté, a subjekt, ktorý sa
neoprávneného zásahu dopustil.

15. Otázku, kto je v tom ktorom prípade subjektom ochrany, a kto je subjektom zásahu musí súd v konaní
o ochranu osobnosti riešiť ako prednostnú, keď musí byť zrejmé, že tvrdené ohrozenie alebo porušenie

práva sa dotýka žalobcu ako fyzickej osoby a tiež musí byť zrejmé, že označený žalovaný sa dopustil
konania, z ktorého žalobca svoje nároky na ochranu osobnostných práv vyvodzuje. Obe zisťovania sú
súčasťou skúmania vecnej legitimácie v konaní. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného
práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľom oprávnenia, je aktívne legitimovaná a druhá
sporová strana je nositeľom právnej povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaná. Nedostatok vecnej

legitimácie, či už pasívnej alebo aktívnej má za následok zamietnutie žaloby vo veci samej.

16. Skúmanie vecnej legitimácie vždy vychádza zo skutkových tvrdení ako sú obsahom žaloby vo veci
samej, a ako vyplývajú z ďalších vyjadrení sporových strán, či ďalších dôkazov, ktoré skutkové zistenia
následne súd právne hodnotí a zisťuje, či zo skutočnosti tvrdených žalobou vyplývajú práva a povinnosti,

s ktorými zákon spája zodpovednosť žalovaného za tvrdený zásah do práv žalobcu, ktorých ochranu
si v súdnom konaní uplatňuje. Základ žalobcových tvrdení spočíva v tom, že vyjadrenie žalovaného na
facebookovej stránke reštaurácie, „U troch ruží“ : „to je tá reštaurácia, kde varí bývalý prevádzkovateľ
bitúnkov, kde nosil už zdochnuté kusy dobytka na ďalšie spracovanie“, v ktorej reštaurácii je žalobca
zamestnanýaktorúpodľavlastnýchtvrdeníajmanažuje,malivznačnejmiereohroziť jehoprofesionálnu

česť, spochybniť konkurencieschopnosť reštaurácie, kvalitu jedla, znížiť počet hostí, spôsobiť pokles
tržieb. Žalobca uvádza, že žalovaný mal znevážiť česť, dôstojnosť a kvalitu podávaných jedál, keď bolo
nutné vysvetľovať klientom, že sa v reštaurácii nevarí žiadne zdochnuté mäso, také sa nikdy nepodávalo
a podávať ani nebude.

17. V danom prípade vyjadrenia žalovaného nepredstavujú vyslovenie názoru, či postoja na sortiment
a kvalitu ponúkaných jedál, ale skutkové tvrdenia o tom, kto pracuje v reštaurácii „U troch ruží“, s
ktorýmivyjadreniamižalobcaspájaakonásledokzneváženiesamotnejreštaurácieaňouposkytovaných
služieb. Na takýto následok v konečnom dôsledku poukazuje aj sám žalobca v žalobe, keď dôvodí, že
sa znížila ich konkurencieschopnosť, údajne došlo k zníženiu návštevnosti, poklesu tržieb. Uvedené

skutkovétvrdeniežalovanéhobezohľadunasvojupravdivosťbolovokolnostiachďalšíchkritérií(použité
výrazové prostriedky, sledovaný účel, celkový dojem z poskytnutej informácie) spôsobilé vyvolať ujmu
na dobrej povesti reštaurácie, čo malo vyplývať z údajného poklesu návštevnosti a tržieb, ktorý následok
však nie je zásahom do osobnostných práv žalobcu. Vyznenie textu navodzovalo dojem, že v reštaurácii
by sa mali podávať jedlá pochybnej kvality a v kontexte vyjadrení žalovaného to bolo zrejme aj jeho

cieľom. Vyjadrenie žalovaného vzhľadom na použité výrazové prostriedky, z ktorých vyplýva, že v
reštaurácii varí niekto, kto prevádzkoval bitúnok so zdochnutými zvieratami, predstavuje expresívne
podanie informácie, ktorá môže vzbudiť pochybnosti o povahe reštaurácie u jej návštevníkov. Uvedené
tvrdenie žalovaného sa teda nepochybne dotýkalo samotnej reštaurácie „U troch ruží“, prevádzkovanou
spoločnosťou JFG14, s.r.o., ktorej žalobca nie je konateľom ani spoločníkom. Aj keď žalobca uvádzal,

že bola osobne zasiahnutá jeho česť, dôstojnosť, súčasne tieto svoje vyjadrenie podáva len v kontexte
toho, že musel klientom vysvetľovať, že v ich reštaurácii sa žiadne mäso zo zdochnutého dobytka
nepodávalo, nepodáva a podávať nebude. Následky vymedzované žalobcom v žalobe a v jeho ďalších
vyjadreniach sa dotýkajú chodu a postavenia reštaurácie „U troch ruží“, čo napokon aj sám žalobcazdôrazňuje v odvolaní s tým, že výroky žalovaného mali v ľuďoch vyvolať obavy o nezávadnosť
pokrmov podávaných reštauráciou, že rozsudok by znamenal, že každý bude môcť napísať na webovú
stránku poskytovateľa stravovacích služieb obdobné výroky, a ide o priestor pre nekalú súťaž medzi

poskytovateľmi stravovacích služieb. Obsahom podaní žalobcu nie sú žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by
spadali pod zásah do cti a dôstojnosti žalobcu ako fyzickej osoby, ale naopak, tieto sa dotýkajú zásahu
do dobrej povesti právnickej osoby - prevádzkovateľa reštaurácie.

18. Podľa § 19b ods. 1,2 OZ právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri

ich zriadení. Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby
sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať
primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

19.Podľa§19bods.3OZodsek2platíprimeraneajpreneoprávnenýzásahdodobrejpovestiprávnickej
osoby .

20. Nie je spochybnené, že napadnutý výrok žalovaného bol umiestnený na stránke, ktorá definovala
reštauráciu „U Troch ruží“. Dobrá povesť právnických osôb je chránená rovnakým spôsobom ako
ich názov podľa § 19 ods. 3 OZ. Ochrana poskytovaná právnickým osobám, ochrana dobrej povesti
poskytovaná právnickým osobám v oblasti súkromného práva, sa rovná ochrane práv fyzických osôb

z titulu ochrany ich osobnosti. Aktívne legitimovaným subjektom v takom prípade je právnická osoba,
do povesti ktorej bolo zasiahnuté, v danom prípade spoločnosť JFG 14, s.r.o ako prevádzkovateľ
reštaurácie„UTrochruží“.Žalobcavyjmúcnásledkynachodereštaurácievžalobeneuviedolžiadnetaké
skutočnosti, ktoré by bolo možné podradiť po hmotnoprávnu úpravu o ochrane oprávnených záujmov
fyzických osôb podľa § 11 OZ. Nie je vylúčené, aby ujmu okrem samotného podniku, ktorého dobrá

povesť mala byť poškodená, utrpel v tejto súvislosti aj jej zamestnanec. Takéto skutkové okolnosti však
musia byť už obsahom žaloby, v ktorom je vymedzený okruh rozhodujúcich skutočností posudzovaných
súdom pri zisťovaní, či žalobca je alebo nie je nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z hmotného práva
a či je jeho nárok dôvodný. Tvrdený zásah do cti a dôstojnosti žalobca odôvodnil len skutočnosťami
vzťahujúcimi sa k postaveniu a dobrému menu reštaurácie“, ktorá ochrana prináleží podľa § 19b OZ

iba právnickej osobe. Žalobca preto v konaní nepreukázal, že je nositeľom práv, ktorých ochrany sa v
konaní domáha, a nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie nutne vedie k rozhodnutiu o zamietnutí
žaloby. Aj keď súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konečnom
dôsledku to nemalo vplyv na vecnú správnosť jeho rozsudku, ktorý bol z dôvodov nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu potvrdený podľa § 387 ods. 1 CSP.

21. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania
vo vzťahu medzi stranami sporu podľa § 255 ods. 1 CSP, keď procesne neúspešný žalobca nemá nárok
na náhradu trov konania a tento nárok prináleží v plnom rozsahu úspešnému žalovanému.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP prihliadajúc na procesnú zodpovednosť strán za výsledok sporu. Odvolateľ
bol v konaní pred odvolacím súdom neúspešný, nevzniká mu preto právo na náhradu trov konania,
procesne úspešnému žalovanému nevznikli žiadne trovy, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodovať,
z ktorých dôvodov odvolací súd nepriznal žiadnej sporovej strane náhradu vzniknutých trov.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).