Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814207707
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7814207707.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcov 1/ L. R., nar. X.
X. XXXX, bytom Q., R. XXX, 2/ X. R., r. D., nar. X. XX. XXXX, bytom H. X. XX, 3/ B. R., nar. XX. X.
XXXX, bytom H. X. XX, 4/ N. R., nar. XX. X. XXXX, bytom H. X. XX proti žalovaným 1/ I. L., nar. XX.
X. XXXX, bytom Y. XX a 2/ R. L. r. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. XX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným 1/, 2/ sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1/ _ 4/ sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosť, zapísaná na K. Č.. XXX
parcely registra „A. parcelné číslo XXX - orná pôda, o výmere X XXX R., kat. územia Y.Š., patrí do
dedičstva po neb. Š. R. I.. Q.A., nar. X. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom Y. Č..
XX. Žalobu odôvodnili tým, že nebohá Š. R. I.. Q. dňa 14. 4. 1960 nadobudla do svojho výlučného
vlastníctva spornú nehnuteľnosť, na základe kúpnopredajnej zmluvy od predávajúcich I. J., I. K. D. I.

Ľ., ktorá nehnuteľnosť bola zapísané v pozkn. zápisnici č. XXX mpč. XXX v kat. území Obce Y. vo
výmere 5,5 árov za vzájomne dojednanú kúpnu cenu 3 000,- Kčs. Kúpnopredajná zmluva bola uzavretá
pred vtedajším MNV v Y., podpísaná predsedom MNV a opečiatkovaná pečiatkou MNV v Y.. Napriek
uvedenej skutočnosti predmetná zmluva nebola zapísaná v katastri nehnuteľností. Nakoľko k uzavretiu
zmluvy došlo a neb. Š. R. nehnuteľnosť nadobudla do výlučného vlastníctva, napriek tomu absentovala
predmetná nehnuteľnosť v rozhodnutí o dedičstve po neb. Š. R., vedenej pod sp. zn. E. XXXX/XX na

Štátnom notárstve v I.. Žalobcovia poukázali aj na tú skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť odo dňa
kúpy užívali vrátane právnych predchodcov a to od r. 1960 až do r. 2004 - vyše 40 rokov a preto
sú toho názoru, že splnili podmienky na vydržanie tejto nehnuteľnosti. Parcela mpč. 219 zapísaná
v pozemnoknižnej zápisnici č. 314 kat. územia Obce Y. o výmere 5,5 árov, v zmysle identifikácie
zodpovedá parcele, vedenej na LV č. XXX parcely registra C, parcela č. 129, vedenej Okresným úradom
I., Obec Y., kat. územie Y.. Za súčasného stavu na LV č. XXX kat. územia Y. ako vlastníci sú vedení
žalovaní 1/, 2/. Žalobcovia zdôraznili, že majú naliehavý právny záujem na určení, že časť parcely č.

XXX, vedená na LV č. XXX kat. územia Y. je súčasťou dedičstva po neb. Š. R. I.. Q., ktorá nehnuteľnosť
po nej mala byť pojatá do súpisu dedičstva. Určovacia žaloba za daného stavu je jediným prostriedkom
súdnej ochrany, keďže k náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Z uvedeného dôvodu žalobcovia
1/ až 4/ trvali na podanej žalobe v celom rozsahu.

Žalovaní 1/, 2/ žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázali na to, že spornú nehnuteľnosť

nadobudli zákonným spôsobom a to na základe kúpnej zmluvy od vtedajších vlastníkov, vedených na
liste vlastníctva - F. P. a D. X.. Na nehnuteľnostiach neboli žiadne ťarchy. Naviac, si na zakúpenie
nehnuteľnosti vybavili aj hypotekárny úver, ktorý budú splácať minimálne 20 rokov, čím nehnuteľnosťzaložili. Zároveň žalovaní uviedli, že sa cítia byť predmetnou žalobou poškodení, keďže žalobcovia
sa dopustili poškodenia ich mena hlavne preto, že nehnuteľnosť si riadne odkúpili, nikdy nekonali
nezákonne, žijú čestne a poctivo, kým žalobcovia ich podanou žalobou osočujú a urážajú.

V priebehu konania došlo k úmrtiu pôvodne označeného žalobcu N. R., po ktorom právnymi nástupcami
sa stali - X. R. - jeho manželka - žalobkyňa v 2. rade a synovia - B. R. a N. R. - žalobcovia 3/ a 4/ a to na
základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. X E. X/XXXX, E. V. XX/XXXX, právoplatného dňa 5. 5. 2017.

Žalobcovia odvodili svoje vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 4. 1960 a to, že nedošlo
k prepísaniu nehnuteľnosti na katastri nič nemení na tom, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti bola ich
právna predchodkyňa Š. R. rod. Q. a to aj na základe vydržania, hlavne s poukazom na to, že uvedenú
nehnuteľnosť užívala aj s právnymi nástupcami vyše 40 rokov pokojne a nerušene vo viere, že tieto
nehnuteľnosti jej aj jej právnym nástupcom v skutočnosti patria. Popierajú tú skutočnosť, že F. P. a D.
X. mohli vydržať predmetné pozemky k 1. 1. 2005 a následne predať nehnuteľnosť, keďže oprávnený

držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Je
pravdou, že žalovaní 1/, 2/ si kúpili rodinný dom v obci, sporné ale je, či mohli nadobudnúť vlastníctvo
na základe platného právneho úkonu, ak tí, od ktorých kúpili pozemok, neboli v skutočnosti vlastníkmi
danej nehnuteľnosti.

Po vypočutí účastníkov, svedkov, oboznámením sa s dedičským spisom sp. zn. E. XXXX/XXXX po neb.
Š. R. a oboznámením sa s notárskou zápisnicou V. XX/XXXX, V. XXXXX/XXXX Osvedčením o vyhlásení
o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti, Osvedčením o dedičstve po neb. N. R. sp. zn. X E. X/XXXX,
E. V. XX/XXXX, právoplatným dňa 5. 5. 2017, kúpnopredajnou zmluvou zo 14. apríla 1960, správou
Obce Y., fotodokumentáciou, Osvedčením o dedičstve po neb. X. Q. I.. Q. - sp. zn. X E. XXX/XXXX,

pozemnoknižným výpisom č. 314, kat. územia Y., kúpnopredajnou zmluvou, uzavretou medzi F. P., D.
X. ako predávajúcimi a I. L. D. R. L. ako kupujúcimi, zo dňa 17. 12. 2012, ako aj s ostatnými listinnými
dôkazmi založenými v spise, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede žalobcov na pojednávaní vyplýva, že ich právna predchodkyňa ešte dňa 14. 4. 1960

uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol sporný pozemok. Tento pozemok nerušene užívala a
následne po nej užívali žalobcovia v podstate až do r. 2004, resp. 2005 a takto splnili podmienky na
vydržanie tejto nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu žalobcovia majú za to, že je bez právneho významu
kúpna zmluva, ktorú následne uzatvorili žalovaní 1/, 2/ s inými osobami. Navrhli preto, aby súd rozhodol
o predmetnej žalobe, v zmysle ich petitu, keďže je zrejmé a vyplýva to aj z fotografickej dokumentácie,

že sporná parcela bola zreteľne odčlenená od iných častí nehnuteľností a žalovaní 1/, 2/ ako obyvatelia
Obce Pašková museli mať vedomosť o tom, kto sporné parcely užíval.

Žalobca 1/. L. R. je právnym nástupcom po neb. Š. R. a jej právnym nástupcom bol aj N. R., ktorý
bol pôvodne v žalobe označený ako žalobca 2/ a ktorý v priebehu konania zomrel a po ňom právnymi

nástupcami sa stali žalobcovia 2/ až 4/, ako je aj vyššie uvedené.

Žalobca 1/ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v roku 1960 jeho matka - Š. R. uzavrela
kúpnopredajnú zmluvu s I. Ľ., I. K. D. I. J., od ktorých nehnuteľnosť odkúpila, ktorú užívali ako záhradu.
Po smrti matky sa rozhodli, že jeho brat - N. sa bude starať o záhradu.

Žalobkyňa 2/ X. R. vo svojej výpovedi zdôraznila, že t. č. nebohá R. Š., jej svokra odkúpila sporný
pozemok ešte v r. 1960 a užívala ho až do r. 1990. Do r. 2013 nehnuteľnosť bola oplotená, súčasťou
oplotenia boli aj brány, ktoré sa zamykali. Niekedy v r. 2012 alebo 2013 oplotenie rozobrali žalovaní. V
tom čase žalobcovia na predmetný pozemok už nechodili, ale pokosiť spornú časť pozemku O. H., ktorý

kosil aj susedné pozemky. Žalobkyňa tiež uviedla, že až keď sa rozobral plot sa dozvedela, že sporný
pozemok bol odpredaný žalovaným 1/, 2/. V čase dedičského konania po neb. Š. R. nedisponovali
kúpnou zmluvou, na základe ktorej Š. R. spornú nehnuteľnosť odkúpila. K osvedčeniu o vydržaní
spornej nehnuteľnosti v prospech F. Š. rod. Q., F. P., rod. Š. a D. X. rod. Š. sa nevyjadrovala, pretože
nebola oslovená k tomu, aby sa vyjadrila. Niekedy v r. 2000, v tom čase, keď žil ešte jej manžel

N. R. ich navštívila pani P. s tým, že mala záujem odkúpiť spornú nehnuteľnosť. V tom čase nemali
námietky k tomu, aby sa sporná nehnuteľnosť odpredala, následne ich však nikto nenavštívil a už nikto
neprejavil záujem o kúpu, ale medzitým došlo k vydaniu predmetného osvedčenia o vydržaní sporného
pozemku v prospech pani Š., P. D. X., ktoré mali pozemok tiež v susedstve. Následne došlo k odpredajunehnuteľnosti žalovanými 1/, 2/, ktorí po kúpe odstránili aj oplotenie. Žalobkyňa tiež uviedla, že ohľadne
užívania nehnuteľnosti v minulosti nijaké spory neboli.

Žalobca 3/ B. R. vo svojej výpovedi uviedol, že sporný pozemok užívali jeho právni predchodcovia, on
ako dieťa tiež chodil na sporný pozemok, chodili tam kosiť aj s otcom a bratom a celou rodinou.

Rovnako žalobca 4/ N. R. vo svojej výpovedi poukázal na to, že na sporný pozemok tiež chodil, kosilo
sa tam a v minulosti tam bola záhrada. Aj keď jeho stará mama bývala inde, záhrada patrila jej.

Žalovaný 1/ I. L., ako je aj vyššie uvedené, so žalobou nesúhlasil. Zdôraznil, že spornú nehnuteľnosť
spolu aj s manželkou nadobudli na základe riadnej kúpnej zmluvy od F. P. D. D. X., ktorú uzavreli 17.
12. 2012. Na kúpu nehnuteľnosti si vybavili hypotéku, ktorú splácajú a sporná nehnuteľnosť je nakoniec
aj založená. Súčasne so spornou nehnuteľnosťou odkúpili rodinný dom od F. P. D. D. X., ktoré im
ponúkli na predaj aj spornú nehnuteľnosť. Keďže z listu vlastníctva zistili, že celá nehnuteľnosť, ktorú

im ponúkali na predaj bola v spoluvlastníctve pani F. P. a D. X., pristúpili na kúpu celej nehnuteľnosti a
to ja z dôvodu, že sporná nehnuteľnosť je v susedstve ich rodinného domu. Žalovaný 1/ tiež uviedol, že
matka predávajúcich pani Š.Á. (matka F. P. D. D. X.) v minulosti sporný pozemok užívala niekoľko rokov
ako záhradu, v ktorej záhrade sadila, kosila a pomáhali jej aj občania z Paškovej a to ešte v rokoch 1990
až 2000. Žalobcovia už v tom čase spornú nehnuteľnosť neužívali, až potom, keď s manželkou odkúpili

nehnuteľnosť ich žalobcovia navštívili a dotazovali sa ich, na základe čoho sporný pozemok užívajú.
Žalovaný tiež uviedol, že žalobcov na spornom pozemku nevidel, sporný pozemok chodili kosiť pán O.
H. a pán Z.. Žalovaný vo svojej výpovedi poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobcovia nikdy neplatili ani
dane za nehnuteľnosť, za nehnuteľnosť dane platila len pani Šebőová Edita - matka F. P. D. D. X.. Pokiaľ
by žalobcovia boli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, ich povinnosťou bolo podať aj majetkové priznanie

a platiť dane. Žalovaný nevylúčil ani možnosť prípadného následného odpredaja spornej nehnuteľnosti
žalobcom za kúpnu cenu, za ktorú on spornú nehnuteľnosť nadobudol.

Žalovaná X/ R. L. sa stotožnila s výpoveďou žalovaného 1/ a tiež potvrdila, že nehnuteľnosť odkúpili
s manželom na základe kúpnej zmluvy. V minulosti nehnuteľnosť užívala matka pani P. D. X., ktorá

nehnuteľnosť roky užívala ako záhradu.

K užívaniu spornej nehnuteľnosti súd vypočul aj svedkov.

Zo svedeckej výpovede R. L. - bratranca žalovanej 2/ vyplýva, že svedok chodil vypomáhať pani F. P.,

v záhrade sadil cibuľku, zemiaky, kosil a oberal aj úrodu. Do záhrady chodil pomáhať aj matke pani F.,
ktorá mala aj kľúče od kladky, keďže brána na záhradke bola zamknutá na kladku. Od žalovaných sa
neskôr dozvedel, že kúpili predmetnú záhradu od pani F..

Svedok Š. L. - brat žalovaného 1/ tiež uviedol, že chodil pomáhať pani F. Š., matke F. P. , do záhrady

chodil hlavne kosiť. Vedel o tom, že do záhrady chodil kosiť aj O. H. a to ešte pred ním, zakaždým na
požiadanie pani Editky chodil do záhrady a pomáhal jej.

Svedkyňa F. P. - ktorá spornú nehnuteľnosť spolu aj s D. X. - jej sestrou a matkou F. Š. - nadobudli
do vlastníctva osvedčením o vydržaní a ktorá spolu so sestrou D. X. odpredali spornú nehnuteľnosť

žalovaným 1/, 2/ uviedla, že nehnuteľnosti po neb. otcovi N. Š. neboli vysporiadné a to ani rodinný dom
ani záhrada, preto boli nútení spolu aj so sestrou vysporiadať si vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
po svojich rodičoch. Ich otec - N. Š. kúpil spornú záhradu od L. R. začiatkom 80-tych rokov, o čom bola
spísaná zápisnica na obecnom úrade a L. R. bola vyplatená ich otcom aj kúpna cena za záhradu. Bolo
to niekedy v r. 1983, kedy ich otec zomrel a v tom roku zomrel aj pán L. R.. Záhrada bola v susedstve

ich domu, časť záhrady bola oplotená. Záhradu užíval aj L. R., ale to ešte predtým, ako bola predaná
ich otcovi. K výmere pozemku sa svedkyňa nevedela vyjadriť, len ku kúpnej cene, ktorá bola okolo 3
000,- Sk. Svedkyňa potvrdila, že záhradu chodil kosiť aj pán O. H., pretože potreboval trávu pre svojej
zajace a po ňom chodili kosiť aj L. K., L. R. D. L. Š.. Časť záhrady sa vysádzala a rýľovať chodil R.
L.. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobcovia do záhrady nechodili a ani ani do dediny. Vlastnícke právo k

spornej nehnuteľnosti si dali osvedčiť na základe vydržania, pretože si boli vedomé toho, že pozemok
kúpil ich otec, všetci v dedine o tom vedeli, preto im aj podpísali súhlas s tým, že sporná záhrada je ich
vlastníctvom. Aj pani X. H. - ktorá prichádzala do úvahy ako dedička po Š. R. s tým súhlasila. Svedkyňa
tiež potvrdila, že navštívili aj žalobcov za účelom vysporiadania sporného pozemku, pretože vtedy eštenevedeli, že ich otec pozemok odkúpil a v tom čase ešte zvažovali, že pôjdu do rodičovského domu
bývať, ale k tomu už nedošlo. To, že pozemok bol nevysporiadaný zistili v čase, keď sa robila v dedine
ROEP-ka a vtedy sa starosta pýtal ich mamy, prečo chce pozemok odkúpiť, keď je to pozemok ich.

Žalobcovia sa začali zaujímať o sporný pozemok až potom, keď už bol pozemok odpredaný. Do tej doby
sa o pozemok nezaujímali. O pozemok sa starala ich mama, ktorá dala kosiť trávu v záhrade a tiež aj
sadila.

Svedkyňa D. X. - sestra F. P., ktorá tiež vydržala spornú nehnuteľnosť a spolu so sestrou ju odpredala

žalovaným 1/, 2/ uviedla, že má vedomosť o tom, že predmetný sporný pozemok predal starý otec pána
R. ich otcovi - N. Š., v tom čase mala asi 14 rokov a preto si už podrobnosti okolo kúpy nepamätá, vie to
len z počutia. Následne jej otec, ako aj ten pán, ktorý pozemok predával, zomreli. Otec odkúpil pozemok
hlavne preto, že vedľa domu mali len úzky pozemok a kým žil pán R., on tam chodil, ale kosil tam aj
O. H. a za kosenie mu platila ich mama. Žalobcovia na sporný pozemok nechodili, nikdy nepočula, že
by niekto tvrdil, že sporný pozemok nie je ich. Keď odišla z domu mala asi 21 rokov a v dome zostala

bývať jej mama. Niekoľko rokov po smrti rodičov zostal ich rodičovský dom prázdny a keďže v ňom nikto
nebýval, napokon sa predal. Svedkyňa tiež potvrdila, že okrem pána O. H. záhradu kosili aj iní, ktorým
ich mama za kosenie zaplatila.

Svedok O. H. - bývajúci v Y. potvrdil, že od detstva, t. j. asi od 12-tich rokov chodil do spornej záhrady,

ktorá patrila jeho starej mame - Q. S.. Keď mu mama zomrela, vtedy sa záhrada prepísala na rodinu R.
a o ďalšom predaji záhrady už nemal vedomosť. Do záhrady chodil kosiť pre seba, keďže potreboval
seno. Predtým záhradu kosil aj N. R., ktorý zomrel. Nevedel o tom, že by boli nejaké spory medzi rodinou
Š. a rodinou R.. V čase, keď chodil kosiť do záhrady sa brána nezamykala, ale neskôr - po r. 2007 už
brána bola zavretá. Má vedomosť aj o tom, že do záhrady chodili kosiť aj iní občania Y..

Svedkyňa S.. F. Y., ktorá tiež bývala v Y. uviedla, že bola rovesníčkou s L. D. N. R.. V rokoch 1960 -
1970 chodili popred ich bránu a vozili trávu, nevedela však uviesť, z ktorej záhrady. Kto užíval spornú
záhradu sa svedkyňa vyjadriť nevedela, žalobcov nevidela chodiť do záhrady, aj keď do dediny chodili,
ale nie do spornej záhrady.

Zo správy Obecného úradu Y. vyplýva, že kópia kúpnej zmluvy resp. zápisnice - záznamu o kúpe spornej
nehnuteľnosti z roku 1983 sa na obecnom úrade nenachádza, keďže dokumenty obecného úradu sa
archivujú 10 rokov a potom sa odovzdávajú do štátneho archívu v I.. V súvislosti s ROEP-kou Obecný
úrad potvrdil, že sa v obci ROEP-ka realizovala v r. 2003.

Podľa čl. 20 ods. 1/ Ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu. Analogický obsah základného práva vlastniť majetok zaručuje aj čl.
11 ods. 1/ Listiny.

Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj
majetok.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu právnemu záveru, že žaloba žalobcov je
nedôvodná sa neopodstatnená. Pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy z hľadiska dodržania zásady

„nikto nemôže na druhého preniesť viac práv, ako sám má“ bola rozhodujúcou otázka účinkov relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, ktorým mali nadobudnúť žalovaní 1/, 2/ vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
so zreteľom na to, že k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti Osvedčenia o vyhlásení o vydržaní vlastníctva
k nehnuteľnosti došlo pred uzavretím kúpnej zmluvy. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu
v zmysle § 40a - veta prvá Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný

dôvod relatívnej neplatnosti vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, teda aj vyvolá právne
účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu
nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť možno chápať ako
platnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie relatívnej neplatnosti má vplyv na právne
postavenie tej osoby, ktorá vec nadobudla od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak

ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu, postihnutého vadou zakladajúcou
jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti, získanú vec ďalej previedol,
disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny
úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci ana rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci. Reštitúcia medzi
pôvodnými účastníkmi zmluvy by v takomto prípade mohla mať charakter len peňažnej náhrady. Súd
má za to, že takáto interpretácia chráni dobromyseľnosť tretej osoby a tým zodpovedá spravodlivým

predstavám, podľa ktorých, ak takáto osoba (ktorá nebola účastníkom relatívne neplatného právneho
úkonu) pri nadobudnutí vlastníctva koná v dôvere správnosť údajov zákonom zriadeného verejného
registra (katastra) o tom, že prevodca je bez tiarch vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, nesmie
byť v tejto dôvere sklamaná. Ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý účastník relatívne neplatného právneho úkonu oprávnenou

osobou previedol svoje vlastnícke právo (nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou
zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho
úkonu), potom by ochrana právnej istoty tretích osôb, zaručená v ustanovení § 40 a/ - veta prvej
Občianskeho zákonníka slovami „právny úkon sa považuje za platný“, minula svoj účel. Prakticky by sa
totiž nemohla uplatniť. V predmetnej veci žalobcovia namietajú vydržanie predchodcov žalovaných 1/,
2/, t. j. predávajúcich k spornej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho napádajú neplatnosť právneho úkonu

z kúpnej zmluvy zo dňa 17. 12. 2012, ktorou žalovaní odkúpili spornú nehnuteľnosť ako kupujúci od
predávajúcich - F. P. a D.Ó. X.. Keďže v čase uzavretia kúpnej zmluvy predávajúci boli výlučnými
vlastníkmi nehnuteľnosti, boli oprávnení disponovať so svojim vlastníctvom a previesť ho na žalovaných,
prípadne ďalší subjekt. Zmluva o prevode práva tak nebola postihnutá absolútnou neplatnosťou,
spočívajúcou v nedodržaní zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám.

Aj keď dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu má účinky ex tunc, čo znamená, že právny
úkon sa považuje za neplatný od začiatku, nemá táto skutočnosť ako už bolo uvedené vyššie vplyv
na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo v čase, keď trvali účinky
právneho úkonu, teda od vlastníka. Nadobudnutím vlastníckeho práva žalovanými prípadne ďalším
subjektom zaniklo zároveň vlastnícke právo žalobcov, a preto žalobe o určenie do dedičstva nebolo

možné vyhovieť.

Súd v neposlednom rade poukazuje na tú skutočnosť, že nadobúdateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo
od svojho právneho predchodcu, ktorý v čase jeho prevodu bol skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Na
nadobudnutievlastníckehoprávaknehnuteľnostisatotižvyžadujekumulatívnesplneniedvochprávnych

skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode (titulus acguirendi) a druhou je individuálny
správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus acguirendi). V danom
prípade došlo u žalovaných k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keď žalovaní sa
stali dobromyseľnými nadobúdateľmi, keď nehnuteľnosť nadobudli v dobrej viere. V čase nadobudnutia
vlastníckeho práva teda išlo o jeho nadobudnutie nie od „nevlastníka“, ale naopak - od „vlastníka“.

Vlastnícke právo žalovaných pokiaľ svoje vlastníctvo nadobudli v dobrej viere, požíva ochranu aj v
súlade s článkom 11 Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany
nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho štátu, v zmysle článku 1 ods. 1/
Ústavy a nezaniká. Takto je chránené vlastnícke právo vlastníka, ktorý toto nadobudol platne v čase,
keď jeho právny predchodca bol podľa práva vlastníkom veci so všetkými čiastkovými oprávneniami

vlastníka. Žalovaní nadobudli právo nakladať s predmetom svojho vlastníctva vrátane jeho prevodu na
iné subjekty.

S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1/ CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže boli žalovaní 1/, 2/ v konaní úspešní, súd im
priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

V zmysle § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia
na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s.
p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolanie môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.