Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613203976
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8613203976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu EC - EDMA, s.r.o., so sídlom Matice
slovenskej 903, 091 01 Stropkov, IČO: 44 054 092 zastúpený GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému Mesto Stropkov, so sídlom
Hlavná 38/2, 091 01 Stropkov, IČO: 00331007, zastúpený JUDr. Jozef Bujdoš, advokát so sídlom Hlinky
262/2, 091 01 Stropkov, IČO: 42088461, o zaplatenie 269.638,85 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7Cb/11/2013-529 z 24.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II.

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku č. I a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že:

„I. Nárok žalobcu na náhradu škody je daný.

II. Návrh žalovaného na určenie neplatnosti mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008 zamieta.“

2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou na súde dňa 8.7.2013 uplatnil
proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 269.638,85 eur s príslušenstvom s tým, že po čiastočnom
späťvzatí žaloby, podaním žalobcu zo dňa 2.4.2014, bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie
pohľadávky vo výške 245.148,38 eur s príslušenstvom.

3.Ďalejuviedol,ženapojednávaníkonanomdňa24.4.2017súdpripustilzmenužalobyvzmyslepodania

žalobcu zo dňa 8.11.2016 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi uplatnené pohľadávky titulom
náhrady škody spôsobenej neplatnosťou právneho úkonu. Po zmene žaloby bolo teda predmetom
konania rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný neplatnosťou
právneho úkonu - mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008, ktorú žalovaný podpísal bez predchádzajúceho
schválenia mestským zastupiteľstvom. Uviedol, že v súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti
konaniasúdpostupompodľa§214ods.1CSProzhodolnajskôrlenozákladealebodôvodeuplatneného
procesného nároku medzitýmnym rozsudkom pretože výsledky doterajšieho dokazovania poskytli súdu

dostatočný a presvedčivý podklad pre rozhodnutie o danosti právneho základu žalobcom uplatneného
nároku na náhradu škody, pričom v otázke ustálenia výšky náhrady škody by bolo potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie. Z hľadiska hospodárnosti konania považoval súd za rozumné rozhodnúť najskôr
o právnom základe uplatneného nároku. Ďalej konštatoval, že z doteraz vykonaného dokazovaniaje zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému služby, ktoré majú svoj všeobecný finančný ekvivalent
a žalobca bol prijímateľom týchto služieb. Nebolo sporné medzi stranami, že predmetná žiadosť o
nenávratný finančný príspevok bola žalovanému schválená a na účet žalovaného boli pripísané finančné

prostriedky v celkovej výške 3.502.126,48 eur. Je bez právneho významu v súvislosti s nárokom na
náhradu škody, aké úkony vykonal sám žalovaný prostredníctvom svojich zamestnancov v súvislosti s
podaním žiadosti. Právne významné je to, aké služby vykonáva žalobca pre žalovaného a aký nárok
by vznikol žalobcovi, nebyť škodnej udalosti (neplatnosť právneho úkonu) pri pravidelnom behu veci.
Ustálenie výšky škody bude predmetom ďalšieho dokazovania. Vzniknutá škoda, ktorá žalobcovi vznikla

je v bezprostrednej príčinnej súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu a ju tu vecná a logická súvislosť
medzi vznikom škody a neplatnosťou mandátnej zmluvy. Nebyť škodnej udalosti a pri pravidelnom
behu veci mohol žalobca legitímne očakávať splnenie záväzku žalovaného na zmluvnom základe.
Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku na náhradu škody, ktorú vzniesol žalovaný, túto považuje
súd za nedôvodnú, preto k nej neprihliadol. Podanou žalobou dňa 8.7.2013 žalobca uplatnil nároky
z mandátnej zmluvy. Podľa článku 5.3. zmluvy nárok na odmenu uvedený v článku 5.1, 5.2, 5.3

zmluvy vznikol mandatárovi dňom pripísania nenávratných finančných prostriedkov na účet mandanta
získaných na základe projektu. Nebolo sporné medzi stranami, že finančné prostriedky boli pripísané
na účet žalovaného najskôr dňa 8.12.2009 a do podania žaloby dňa 8.7.2013 neuplynula všeobecná
premlčacia doba 4 rokov podľa Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o nárok na náhradu hotových
výdavkov spojených s projektovou dokumentáciou, podľa názoru súdu prvej inštancie, nárok na ich

náhradu vznikol žalobcovi najskôr spolu s nárokom na odmenu, preto ani pri tomto nároku nezačala
plynúť premlčacia doba pred 8.12.2009, a to do podania žaloby taktiež neuplynula. Žalobca podal
žalobu, ktorou uplatňoval nároky z mandátnej zmluvy v dobrej viere v jej platnosť a v tomto smere
nie je čo žalobcovi vyčítať. Napokon nedobromyseľnosť žalobcu žalovaný ani netvrdil. V priebehu
konania žalobca reagoval na skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa absencie predchádzajúceho

schválenia mandátnej zmluvy mestským zastupiteľstvom, a s tým súvisiacu právnu argumentáciu vo
vzťahu k neplatnosti predmetnej zmluvy, až napokon zmenil žalobu a požadoval nároky na náhradu
škody podľa § 268 Obchodného zákonníka. Týmto sa zmenil aj začiatok plynutia premlčacej doby.
Premlčacia doba 4 rokov pri nároku na náhradu škody začína plynúť odo dňa, keď sa právny úkon
stal neplatným, teda od 1.7.2008. Uplatnená námietka premlčania nároku na náhradu škody žalovaným

však vykazuje znaky rozporu s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Uviedol preto, že v
prvom rade je potrebné poukázať na to, že neplatnosť mandátnej zmluvy spôsobil žalovaný a žalobca
sa o neplatnosti zmluvy dozvedel až z podania žalovaného zo dňa 10.6.2015 v priebehu tohto konania.
Žalobca nezavinil márne uplynutie premlčacej doby pri nárokoch neplatnosti právneho úkonu. Žalovaný
od 1.7.2008 nevykonal žiaden úkon v záujme predísť škode, pričom samotnú mandátnu zmluvu evidoval

a naviac so žalobcom na predmete zmluvy spolupracoval. Vznesenú námietku premlčania žalovaným
považuje súd za zneužitie práva na úkor žalobcu, v snahe sa úplne vyhnúť zodpovednosti. Všetky
zákonné predpoklady pre ustálenie danosti nároku žalobcu na náhradu škody považoval súd prvej
inštancie za naplnené, preto I. výrokom rozsudku rozhodol tak, že náhradu žalobcu na náhradu škody je
daný. Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 podal žalovaný návrh na určenie neplatnosti mandátnej

zmluvy zo dňa 1.7.2008 postupom podľa § 214 ods. 2 CSP. Tento návrh súd II. výrokom rozsudku
zamietol ako nedôvodný. Súd prvej inštancie uviedol, že ide o neprípustnú žalobu v zmysle § 137 CSP,
pričom podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalovaný požadoval určenie neplatnosti mandátnej
zmluvy, teda určenie (ne)existencie právneho vzťahu a nie práva. Rovnako ustanovenie § 214 ods. 2

CSP umožňuje strane podať návrh, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, či je tu alebo nie je
právo, od ktorého celkom alebo z časti závisí rozhodnutie vo veci samej. Teda rovnako ide o určenie
práva,nieprávnehovzťahu.Naviacotázkouneplatnostimandátnejzmluvysasúdpredbežnevyporiadal,
a táto otázka nebola medzi stranami sporná. Aj v prípade zákonnej prípustnosti požadovaného určenia
neplatnosti mandátnej zmluvy by nebola splnená podmienka naliehavého právneho záujmu, pretože táto

otázka nie je medzi stranami sporná a žalobca vymedzil predmet konania tak, že požaduje už nároky
vyplývajúce z neplatnosti právneho úkonu. Z uvedeného logicky vyplýva, že žaloba o určenie neplatnosti
mandátnej zmluvy je naviac samoúčelná a žalovaný nemôže mať na takomto určení naliehavý právny
záujem.

4. Proti rozsudku prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie mal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nemal a ani nemusel rozhodovať medzitýmnym rozsudkom o
danosti nároku žalobcu na náhradu škody. Má za to, že žalobca nie je aktívne procesne legitimovaný
na podanie takejto žaloby a čo aj bolo preukázané žalovaným v doterajšom priebehu súdneho konania.Uviedol, že súdu prvej inštancie boli predložené písomné dôkazy, najmä zápisnice zo zasadnutia
mestského zastupiteľstva zo dňa 10.10.2008, žiadosť o poskytnutie NFPZ zo dňa 10.10.2008, zmluva
o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci zo dňa 21.10.2009, z ktorých jednoznačne vyplýva,

že nie žalobca si zrejme mohol a mal uplatňovať svoje právo voči žalovanému, či už z titulu náhrady
škody alebo z titulu bezdôvodného obohatenia, ale toto právo skôr svedčilo fyzickej osobe podnikateľovi
T. W. podnikajúcemu ako T. W. - T., IČO: XXXXXXXX, ale tento podnikateľský subjekt ukončil svoju
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 8.8.2013, t.j. jeden mesiac po
podaní žaloby zo dňa 8.7.2013. Tiež ide o dôvod, že žalobcom uplatnené nároky uvedené v jeho

žalobe zo dňa 8.7.2013 v jeho ďalších podaniach vôbec nevznikli, respektíve sú premlčané. Súd
prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorý podľa
názoru žalovaného mohol a môže zásadným spôsobom preukázať, že žalobca nie je aktívne procesne
legitimovaný na podanie takejto žaloby. V žiadosti o vypracovanie NFP je okrem iného uvedené aj
telefónne číslo a tieto údaje o kontaktnej osobe nie sú údajmi o žalobcovi, ale o inej osobe, t.j. o
podnikateľovi T. W. podnikajúcemu ako T. W. - T., IČO: XXXXXXXX, s miestom podnikania H.. G.

XXXX/XX XXXXX H.. Uviedol, že z opatrnosti tiež namieta aj tú skutočnosť, či sa má vzťah z neplatnej
mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.7.2008, alebo nároky uplatňované žalobcom z titulu náhrady škody
vtomtoprípadeposudzovaťpodľatretejčastiObchodnéhozákonníka,pretožepodľanázoružalovaného
by sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným mal uplatňovať režim v zmysle Občianskeho zákonníka.

5. Okrem iného ďalej odvolateľ uviedol, že má za to, že žalovaný - Mesto Stropkov ako taký nespôsobil
neplatnosť právneho úkonu, a to mandátnej zmluvy z 1.7.2008, a preto žalovaný nemôže a nie je
zodpovedný a nemôže niesť ani záväzkovú zodpovednosť a ani inú mimozáväzkovú zodpovednosť,
pretože pre vznik zodpovednosti žalovaného za takúto škodu, je nevyhnutne potrebné, aby došlo k
porušeniu povinnosti právnej povinnosti, vzniku škody, príčinnej súvislosti medzi porušením povinností

a vznikom škody. Neexistencia okolnosti vylučujúcej zodpovednosť za škodu a predvídateľnosti škody,
ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný - Mesto Stropkov ako taký neporušil žiadnu
právnu povinnosť stanovenú Obchodným zákonníkom a ani Občianskym zákonníkom a nespôsobil
neplatnosť mandátnej zmluvy. Pri uzatvorení mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008 mohlo dôjsť len k
prekročeniu právomoci niektorých osôb zastupujúcich Mesto Stropkov, a to zrejme primátorom mesta.

Mestské zastupiteľstvo nevedelo o uzatvorení mandátnej zmluvy so záväzkom vo výške cca 245.000,-
eur, neschválilo ani jej obsah ani odmenu. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia. Poukázal, že došlo aj k nezákonnému pripusteniu zmeny žaloby, a to v rozpore s §
143 ods. 1 CSP, pretože výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej

žalobe. K neprípustnosti uplatnenia námietky premlčania pre rozpor s dobrými mravmi a poctivým
obchodným stykom žalovaný uviedol, že dobré mravy predstavujú mimoprávne normy správania a
predstavujú mimoprávny morálny normatívny systém. Dobré mravy ako nepísané morálne normy samy
o sebe nie sú prameňom práva, ale ich normatívnosť a záväznosť sa odvíja od právnych noriem, ktoré
na ne odkazujú. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Odo/174/2005 dobré

mravy sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnej situácie a jej súladu so všeobecne uznávanými
pravidlami slušnosti a poctivého konania. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné v
každom prípade posudzovať individuálne s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam konania účastníka
v príslušnom období a k jeho vtedajšiemu postaveniu. Súlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný
vždybezohľadunato,žeobsahbolvýsledkomslobodnejdohodymedziúčastníkmi,ataktiežbezohľadu

na to, kto prípadný rozpor s dobrými mravmi zavinil alebo či niektorá zo strán v dobrej viere. Poukázal
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/148/2004, v zmysle ktorého dôvodné
vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní nemožno považovať za konanie, ktoré je
vrozporesdobrýmimravmivzmysle§3ods.1Občianskehozákonníka.Podľaodôvodneniauvedeného
v § 3 Občianskeho zákonníka je jeho všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva síce

súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to
tak nie je možné požadovanú ochranu odoprieť, ale toto konanie pri uplatnení námietky premlčania by
mohlobyťneprípustnélenvtedy,akišlozostranytoho,ktovzniesolnámietkupremlčaniaajehozavinené
konanie,jehokonanieboloveľkejintenzityabolobypretotovočikomujenámietkapremlčaniavznesená
neprimerané tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s

dôvodmi,prektorésvojeprávovčasneuplatnil.Žalovanýmázato,žesúdprvejinštancieprirozhodovaní
o premlčaní žalobcom uplatnených nárokov, na začiatku plynutia a ukončení premlčacích dôb, ako
aj o neprípustnosti uplatnenia námietky premlčania z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a poctivým
obchodným stykom, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jehorozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tiež nesprávnym procesným postupom
súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu žalovaného uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a zároveň nedošlo k naplneniu legitímneho

očakávania žalovaného, že spor bude spravodlivo rozhodnutý. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie, alternatívne, aby tento rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených tomto
odvolaní zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. V prvom rade uviedol, že žalovaný vo

svojom podaní vôbec neuviedol, v čom má konkrétne spočívať neplatnosť procesného postupu súdu
a k porušeniu akých práv žalovaného došlo. Argumentáciu žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu považuje za nepodloženú a irelevantnú. Uviedol, že žalovaný mal jednoznačnú
vedomosť o uzatvorení mandátnej zmluvy so žalobcom. Ďalej uviedol, že žalovaný porušil svoju
zákonnú povinnosť, keď nedal zmluvu schváliť mestskému zastupiteľstvu. V skutočnosti, že poslanci
nemali o podmienkach zmluvy vedomosť je porušením zákonných povinností na strane žalovaného. V

prípade, ak by žalovaný neporušil svoje povinnosti pri postupe schvaľovania mandátnej zmluvy, a tým
nespôsobil jej neplatnosť, nebol by žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody z neplatného právneho
úkonu, ale žalobca by sa stále mohol domáhať nároku na odmenu podľa platnej mandátnej zmluvy.
Taktiež argumentácia žalovaného o pripustení zmeny žaloby súdom v rozpore s uvedenými zákonnými
ustanoveniami neobstojí, pričom tieto porušenia ustanovenia § 142 ods. 1 CSP, na ktoré upozorňoval

žalovaný ozrejmil. Žalobca taktiež uviedol, že súd prvej inštancie sa jasne a zrozumiteľne vysporiadal
s námietkou premlčania nároku na náhradu škody vznesenej v konaní žalovaným, ako aj s dôvodmi
pre nepriznanie tejto námietky pre jej rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na svoje pôvodné vyjadrenie
zo dňa 8.11.2016, v ktorom podrobne rozobral dôvody pre nepriznanie námietky premlčania vznesenej
žalovaným pre jej rozpor s dobrými mravmi aj s relevantnou judikatúrou. Tvrdenia žalovaného o tom,

že žalovaný o mandátnej zmluve nevedel nie je možné akceptovať, pretože mandátnu zmluvu riadne
podpísal štatutárny zástupca mesta , vtedajší primátor žalovaného. V konaní bolo aj preukázané, že
mestské zastupiteľstvo malo o existencii mandátnej zmluvy vedomosť. Taktiež podrobnejšie sa písomne
vyjadril aj k ostatným bodom odvolania zo strany žalovaného.

7. K vyjadreniu k odvolaniu žalobcom sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich tvrdeniach,
pričom v niektorých bodoch svoje odvolanie bližšie zdôvodnil.

8. K uvedenému vyjadreniu vyjadril žalobca, ktorý v podstate zotrval na svojich pôvodných tvrdeniach
uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcej z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v § 379 a nasledujúce CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vo výroku č. II. vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle
ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

11. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vo výroku č. II. i konania, ktoré mu
predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci v tejto časti rozsudku

súdu prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a návrh
žalobcu aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP
správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd preskúmal i námietky
vyjadrené v odvolaní žalovaným v tejto časti jeho odvolania a po ich preskúmaní dospel k záveru,

že tieto nie sú v tejto časti dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného
skutkového i právneho stavu.12. Odvolací súd tak konštatuje, že sa stotožňuje s právnym posúdením v tejto časti rozsahu, t.j.
aplikáciou ust. § 137 písm. c) CSP.

13. Čo sa týka zvyšujúcej časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje,
že zrušujúce rozhodnutie je odôvodnené potrebou aplikácie § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP. Odvolanie
žalovaného v tejto jeho časti je dôvodné.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom [písm. b)]. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelom doplniť dokazovanie odvolacím súdom
[písm. c)].

15. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľne v jeho závere
o aktívnej legitimácií žalobcu, pretože súd prvej inštancie nedal presvedčivé odpovede reagujúce na
námietky žalovaného, týkajúce sa postavenia fyzickej osoby T. W. v predmetnom spore napriek tomu,
že žalovaný navrhol v konaní pred súdom prvej inštancie vykonať dôkazy na preukázanie postavenia
tejto fyzickej osoby v predmetnom vzťahu.

16. Odvolací súd sa v žiadnom prípade nestotožňuje s aplikáciou záverov súdu prvej inštancie
založených na tom, že vznesená námietka premlčania žalovaným je zneužitím práva. Tieto závery
nemajú oporu v aplikačnej praxi súdov a ani v odvolaciemu súdu známej judikatúre. Za takéhoto stavu
javí sa preto dôvodným dať jednoznačnú odpoveď na otázky týkajúce sa plynutia premlčacej doby, ktorá

nie je súdom doposiaľ súdom prvej inštancie zodpovedaná presne a určite.

17. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

19. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

20. Súd prvej inštancie bude preto povinný, ako už je vyššie uvedené, najmä podrobnejšie sa
zaoberať aktívnou legitimáciou žalobcu v zmysle navrhovaných dôkazov zo strany žalovaného a tieto
aj riadne vykonať a vyhodnotiť. Bude viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu,

ktorý sa nestotožňuje s aplikáciou súdu prvej inštancie založenou na tom, že vznesená námietka
premlčania je zneužitím práva. Opätovne sa bude musieť zaoberať, a to podrobne, otázkou premlčania
jednotlivých nárokov uplatnených žalobcom. Bude musieť vychádzať len zo zistených skutočností v
konaní a prihliadať predovšetkým najmä na to, kedy žalovanému boli finančné prostriedky pripísané
na účet (žalobcom zdôvodnené na strane 2, 3 žaloby), prihliadať pritom na 4-ročnú premlčaciu

dobu( počítanú od prvého dňa nasledujúceho po pripísaní finančných prostriedkov na účet žalovaného)
a aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, a aj prihliadať na to, že žaloba bola
podaná dňa 8.7.2013. Preto bude tak musieť opätovne prehodnotiť plynutie premlčacej doby a
poskytnúť jednoznačnú odpoveď na otázky premlčania nároku. Námietka premlčania uplatneného
nároku vznesená zo strany žalovaného sa odvolaciemu súdu javí ako dôvodná, v akom však rozsahu,

zodpovie súd prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).