Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/177/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116231762
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116231762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova
11, Žilina, IČO: 315 759 51, proti žalovanému: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, L., o zaplatenie
112,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 31. mája
2019 č.k. 14Csp/223/2016-69, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (OS Nitra) rozsudkom zo dňa 31.05.2019 č.k. 14Csp/223/2016-69 pri právnom

posúdení podľa § 708 ods. 1, § 710, § 479, § 502 ods. 1 Obch. zák., § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53a, § 53
ods. 1 Obč. zák., § 2 písm. d) a § 18 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 112,33 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).

2. Vo zvyšku súd podanú žalobu zamietol (výrok II.).

3.Onáhradetrovprvoinštančnéhokonaniarozhodolpodľa§255od.1vspojenís §262ods.2CSP

tak, že žalobcovi úspešnému v časti uplatnenej istiny priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
(súdny úradník) po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná
žaloba je dôvodná, avšak iba z časti. Vzhľadom na pasivitu žalovaného v spore neboli sporné žiadne
skutočnosti. V článku IV. bod 2. sa zmluvné strany dohodli, že za poskytovanie služieb je banka,

oprávnená účtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov a všetky takéto poplatky sa účtujú na
ťarchu účtu. Žalovaný zároveň v tomto bode zmluvy vyhlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s
poplatkami súvisiacimi so zmluvou a so sadzobníkom.

5. Súd mal z predložených dôkazov za preukázané, že žalobca zriadil a viedol žalovanému bežný
účet, na ktorom žalovaný nevykonával takmer žiadne kreditné operácie, naopak, pripisovali sa mu na
ťarchu účtu debetné položky za realizované bankové služby. Uvedeným postupom sa žalovaný dostal

do nepovoleného prečerpania, ktorého výška 112,33 eura vyplýva z výpisu z účtu ku dňu 13.05.2016
(čl. 4 spisu), kedy žalobca vykonal vyrovnanie zostatku uzatvoreného účtu, teda debetný zostatok na
účte žalovaného previedol na svoj pohľadávkový účet. Podľa bodu 3.12 VOP, ktoré sú podľa článku
IV. bodu 4 zmluvy súčasťou zmluvy, nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, priktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoju povinnosť v tomto smere nesplnil, žalobca

má nárok na vrátenie sumy preukázaného nepovoleného prečerpania vo výške 112,33 eura, ktorú mu
aj súd následne priznal.

6. Súd však nepovažoval za dôvodný nárok žalobcu na úrok zo sumy nepovoleného prečerpania vo
výške 28% ročne, tak ako bol upravený v bode 3.12 VOP - po dobu nepovoleného prečerpania je

majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu“. Z úrokových sadzieb produktov od 14.10.2016 (čl. 3 spisu) vyplýva
výška úroku 28%.

7. Zmluvná podmienka s rovnakým obsahom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok
na zaplatenie 28% úroku ročne z nepovoleného prečerpania, bola už rozsudkom OS Prešov č.k.

9C/113/2015-51 zo dňa 15.10.2015 potvrdeným rozsudkom KS v Prešove sp. zn. 21Co/10/2016 zo
dňa 24.11.2016, vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Išlo o totožné znenie zmluvnej
podmienky ako v danej prejednávanej veci. Tento rozsudok je pre žalobcu záväzný, a preto bolo
jeho povinnosťou jednak sa zdržať uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky a následne aj
uplatňovania nárokov z nej vyplývajúcich. Záväznosť už vyslovenej neprijateľnej zmluvnej podmienky je

potom daná pre všetky súdy, čo vyplýva z ust. § 306 CSP, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku
podľa § 305 je záväzný pre každého.

8. Súd aj bez ohľadu na záver rezultujúci z rozsudku KS v Prešove zo dňa 24.11.2016 sp. zn.
21Co/10/2016 považoval 28% ročný úrok z nepovoleného prečerpania za nedôvodný, pretože 28%

ročný úrok podstatne prevyšuje úroky požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch (najvyššia výška úroku bola stanovená pri úveroch nad päť rokov - nové
obchody približne 10,67% - priemerné úrokové sadzby zverejnené na webovej stránke NBS za prvý
polrok 2016). Táto zmluvná podmienka je v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovovážna
a preto aj neplatná. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe je preto potrebné považovať dohodu

o výške ročného úroku vo výške 28% za dohodu odporujúcu dobrým mravom, ktorá je zároveň
aj ustanovením spôsobujúcim značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Trenčíne zo dňa 28.03.2018
sp. zn. 17Cvo/56/2017, rozhodnutie KS v Prešove zo dňa 28.09.2011 sp zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie
KS v Trnave zo dňa 13.08.2014 sp. zn. 10Co/325/2014 a rozhodnutie KS v Nitre sp. zn. 9Co/44/2019.

9.Takistovsporežalobcanepreukázalsplneniejehopovinnostipodľa§18ods.2zák.ospotrebiteľských
úveroch, t.j. že dostatočne, včas a riadne oznámil žalovanému informáciu o tom, že sa žalovaný dostal
do debetu, a že za takéto nepovolené prečerpanie musí platiť 28% ročný úrok zo sumy nepovoleného
prečerpania. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie žalobcu v časti uplatneného 28% ročného

úroku zo sumy nepovoleného prečerpania ako nedôvodnú zamietol.

10. Proti tomuto rozsudku v častiach jeho výroku II. a III. podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc
odvolaciemu súdu, aby podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil
a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške

zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie. Poukázal na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Úroková sadzba vo výške 28% podstatne neprevyšovala priemernú výšku úroku t.j.
dvojnásobok priemernej RPMN a nebola ani vo výške odporujúcej zákonom a nar. vlády č. 87/1995 Z.z.

11. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa používa priemerná hodnota

percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Nepovolené prečerpanie nie je automaticky prijaté prečerpanie, pri
ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
rozsahu na bežnom účte. S oprávnením banky požadovať úroky na prečerpanie účtu počíta tak Obch.

zák., ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. V danom prípade bola zmluva
uzatvorená v súlade s ust. . Obch. zák., upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 710 a § 711 ods. 1).12. Do pozornosti odvolacieho súdu žalobca dal rozhodnutia KS v Košiciach zo dňa 25.09.2018 č.k.
11Co/71/2018-202, 5Co/190/2018 z 15.11.2018, 5Co/241/2018 z 11.12.2018, KS v Banskej Bystrici č.k.
41Co/39/2018 z 23.01.2019, KS v Nitre č.k. 5Co/140/2018 zo dňa 19.12.2018, KS v Banskej Bystrici

č.k. 41Co/4/2018-54 zo dňa 27.03.2018.
Vsúvislostisposudzovanímvýškydojednanéhoúrokužalobcapoukázalnaust.§53ods.6OZúčinného
ku dňu zatvorenia zmluvy v spojení s § 1 ods. 1,4 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.

13. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej iba „CSP“)
po zistení, že odvolanie bol podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a následne dospel k záveru
o neopodstatnenosti odvolania žalobcu, pričom o tomto odvolaní rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 191 ods. 1 CSP dôvody súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôvody v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa§53aOZaksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluve,ktorásauzatváralavo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje ale
ho vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa

používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny zástupca dodávateľa.

16. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu voči žalovanému
týkajúceho sa zaplatenia sumy 112,33 eura s príslušenstvom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
ktorý následne aj správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho
predpisu (Obch. zák., Obč. zák.) a zároveň aj špeciálneho hmotnoprávneho predpisu (zákon o

spotrebiteľských úveroch). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním žalobcu napadnutých výrokoch II. a III., ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
V ďalšom odvolací súd odkazuje na obsah odôvodnenia rozsudku týkajúceho sa napadnutých výrokov,
s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ak o vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP odvolací súd
potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania.

17. Na zdôvodnenie správnosti zamietnutia žaloby žalobcu vo zvyšku odvolací súd poznamenáva, že
súd prvej inštancie riadiac sa obsahom ustanovení § 53a OZ a § 306 CSP vzhľadom na právoplatný
a vykonateľný rozsudok OS Prešov zo dňa 15.10.2015 č.k. 9C/113/2015-51 v spojení s rozsudkom KS
v Prešove zo dňa 24.11.2016 sp. zn. 21Co/10/2016 sa správne vyporiadal s neprijateľnou zmluvnou

podmienkou totožnou ako v prejednávanej veci, na základe ktorej si žalobca voči žalovanému uplatnil
28% ročný úrok z nepovoleného prečerpania. Táto zmluvná podmienka už bola totiž prejednaná a
zároveň aj zakomponovaná do výrokovej časti rozsudku OS Prešov ako neplatná, pričom uvedené
rozhodnutieOSPrešovboloakovecnesprávnevtejtočasti(výrokIII.)potvrdenécitovanýmrozhodnutím
KS v Prešove. Vzhľadom k uvedenému a s poukazom na ust. § 53a OZ bol citovaný rozsudok OS

Prešov v spojení s rozsudkom KS v Prešove pre žalobcu záväzný v tom smere, že jeho povinnosťou
bolo do budúcnosti vo vzťahu k spotrebiteľom zdržať sa uplatňovania takto vyhlásenej neprijateľnej
zmluvnej podmienky a takisto aj prípadných nárokov z nej rezultujúcich. Žalobcom uplatnený sankčný
úrok vo výške 28% ročne má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 4Obč. zák., pretože v danom prípade išlo medzi stranami sporu o spotrebiteľský spor vychádzajúci z
formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami. V rámci spotrebiteľských vzťahov je
neprípustné, aby jeden subjekt poskytoval inému subjektu odplatu bez zodpovedajúceho protiplnenia.

Takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úročí vysokým
28% ročným úrokom, dosahujúcim takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk pri poskytovaných
spotrebiteľských úveroch. Takto dojednaná výška úroku (28% ročne) je aj v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 3 ods. 1 OZ.

18. V kontexte uvedených dôvodov odvolací súd podané odvolanie žalobcu vyhodnotil za nedôvodné s
rozhodnutím o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1a§255ods.1CSPtak,
že úspešnému žalovanému v tomto konaní ich náhradu proti žalobcovi nepriznal, pretože žalovanému
preukázateľne žiadne odvolacie trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).