Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118384753
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:6118384753.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Poštová

banka, a.s., IČO: 31340890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, právne
zastúpený.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava proti
žalovanému: Z. F., S.. XX.XX.XXXX, M. U. X, XXX XX Q., o zaplatenie 15281,08 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 964,18 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy:

O 112,54 € od 16.03.2018 až do zaplatenia,

O 106,74 € od 16.04.2018 až do zaplatenia,
O 112,18 € od 16.05.2018 až do zaplatenia,
O 108,96 € od 16.06.2018 až do zaplatenia,
O 114,34 € od 16.07.2018 až do zaplatenia,
O 111,21 € od 16.08.2018 až do zaplatenia,
O 112,34 € od 16.09.2018 až do zaplatenia,
O 117,65 € od 16.10.2018 až do zaplatenia,

O 114,66 € od 16.11.2018 až do zaplatenia,
O 119,92 € od 16.12.2018 až do zaplatenia,
O 117,03 € od 16.01.2019 až do zaplatenia,
O 118,21 € od 16.02.2019 až do zaplatenia,
O 131,36 € od 16.03.2019 až do zaplatenia,
O 120,74 € od 16.04.2019 až do zaplatenia,
O 125,86 € od 16.05.2019 až do zaplatenia,
O 123,23 € od 16.06.2019 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2018.2019 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy
istiny 14397,28 €, úrokov - 662,30 €, úrokov z omeškania - 131,50 €, poplatkov - 90 € a úrokov z
omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 14397,28 € od 22.12.2017.1.1. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že dňa 16.12.2016 bola ním ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola žalovanému
poskytnutásuma15000€.Vzhľadomnaneplnenieplatobnýchpovinnostízostranyžalovaného,Poštová

banka a.s. predčasne úver zosplatnila a vyššie uvedenú pohľadávku si uplatnila na súde.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd rozhodol na základe spisu a zistil nasledujúce: Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 16.12.2016

zmluvu o spotrebiteľskom úvere s názvom „lepšia splátka“.
3.1. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 15000 €, ktorý mal splatiť v
96 mesačných splátkach vo výške 260,92 €. Termín konečnej splatnosti - 15.12.2024, celková čiastka
na zaplatenie mala predstavovať sumu 25047,91 €, ročná úroková sadzba - 11,90%, RPMN - 15,00% a
priemerná hodnota RPMN - 10,00%. Splátky boli splatné do 15. dňa v kalendárnom mesiaci.
3.2. Žalobca ďalej súdu predložil „Výzvu na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 18.09.2017 adresovanú

žalovanému, ktorou je tento upozornený na omeškanie so zaplatením sumy 1052,68 € a na možnosť
predčasného zosplatnenia úveru ako aj „Výzvu na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 16.10.2017 (s preukazom
o zaslaní žalovanému), ktorým bol žalovaný oboznámený s predčasným zosplatnením úveru a vyzvaný
na zaplatenie sumy 15349,58 €.
3.3. Žalobca tiež súdu predložil prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva, že zo strany žalovaného

bola uhradená suma 1514,60 €, z čoho 144 € predstavovalo poistné.

4. Výzvou zo dňa 13.03.2019 (č.l. 38) požiadal súd žalobcu, aby v lehote 10 dní
- zaslal súdu všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného,
- špecifikoval dlžné poplatky vo výške 90 €.

4.1. Žalobca súdu zaslal
O Report zo Sociálnej poisťovne - žalovaný mal mať vymeriavací základ aspoň 616 €,
O Výpis z registra klientskych operácií - žalovaný v čase poskytnutia mal úver, ktorý mal splatiť
posudzovaným úverom a dňa 25.07.2016 mu bol odmietnutý úver vo výške 2000 €. Z tohto výpisu ďalej
vyplýva CB skóre žalovaného označené písmenom „E“ na stupnici od „A“ (najhoršie) po „M“ (najlepšie).

5. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo

cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
,niejeoprávnenývyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

6. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2
zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na
zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať

(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného
plnenia a pod.).Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.

Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí

nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa

potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím

nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího

zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě

ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa
odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer

finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou
vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých
prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný
zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za
sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok

môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný
argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom
nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia
povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkovýchhodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu
vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať
úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa

obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt
spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať
úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou
alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity

spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať.
V prejednávanej veci žalobca v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti vyhodnotil žalovaného ako
na splácanie spôsobilého dlžníka neberúc do úvahy jeho CB skóre bližšie k statusu „zlé“. Žalobca sa
však najmä žiadnym spôsobom nezaujímal o skutočný príjem žalovaného a o jeho priemerné mesačné
výdavky na živobytie (náklady na bývanie, stravu, hygienu, lieky a pod.). Zisťovanie bonity dlžníka iba
„pohodlným - povrchným“ spôsobom cez register a bez urobenia skutočného auditu domáceho rozpočtu

nie je ničím iným ako hrubým porušením odbornej spôsobilosti.
6.1. Súd je teda presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom žalobca poskytol úver hrubým
porušením povinnosti odbornej starostlivosti overovania bonity dlžníka je nutné urobiť záver, že
poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov a bez možnosti jeho platného predčasného zosplatnenia.

7. Zo záveru uvedeného v bode 6.1. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovi bola byť priznaná iba
suma istiny splatná ku dňu jeho rozhodovania, rovnako ako aj dlžné poistné. Dlžné a súdom priznané
poistnépredstavuje54€,pričomtotonespadápodbezpoplatkovosťúveru.Podbezpoplatkovosťnaopak
spadajú poplatky za upomienky vo výške 36 € (1. Upomienka - 10 €, 2. Upomienka - 25 €), preto
nepovažuje súd za potrebné rozoberať ich nedôvodnú výšku a to, že upomienky v uvedených sumách

boli už opakovane vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky.
7.1 Pokiaľ ide o dlžnú istinu, tak zo sumy 15000 € bolo zaplatených 1370,60 € (1514,60 € - 144 €). Podľa
žalobcom predloženého rozpisu splátok mala byť ku dňu rozhodnutia súdu zaplatená istina 3280,64 €.
Dlžná a súdom priznaná istina tak predstavuje 1910,04 € (3280,64 € - 1370,60 €).

8. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, vychádzal súd z nasledujúcich predpisov:
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k uzatvoreniu úverovej zmluvy - Výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB bola 0,00% ročne a potom výška úrokov z omeškania je 5,00% ročne.
8.1. Pri určovaní úrokov z omeškania postupoval súd tak, že bral do úvahy istinu splátok podľa rozpisu

splátok predloženého žalobcom a zaplatené sumy žalovaným (č.l. 49,50). Žalobca požadoval úroky z
omeškania odo dňa 15.01.2017 (č.l. 51).
8.2. a) k 15.01.2017 mala byť zaplatená istina - 96,21 €, omeškanie do 27.01.2017 keď došlo k
zaplateniu,
b) 02/2017 mala byť zaplatená istina - 92,29 €, zaplatená dňa 27.01.2017 bez omeškania

c) 03/2017 mala byť zaplatená istina - 107,71 €, zaplatená dňa 27.01.2017 - zaplatené 53,79 €, dňa
10.03.2017 zaplatené 242,92 € z toho na splátku 53,92 € a ostáva preplatok 189 € - zaplatená bez
omeškania,
d) 04/2017 mala byť zaplatená istina - 94,31, zaplatená dňa 10.03.2017 bez omeškania,
e) 05/2017 mala byť zaplatená istina 100,03 €, dňa 10.03.2017 - zaplatené 94,69 €; zvyšok 05,34

zaplatené dňa 10.04.2017 a ostáva preplatok - 237,58 €, zaplatená bez omeškania,
f) 06/2017 mala byť zaplatená istina 96,28 €, zaplatená dňa 10.04.2017 bez omeškania,
g) 07/2017 mala byť zaplatená istina 101,95 €, zaplatená dňa 10.04.2017 bez omeškaniah) 08/2017 mala byť zaplatená istina 98,58 €, dňa 10.04.2017 zaplatené 39,35 €; zvyšok 59,23 €
zaplatené 15.04.2017 a ostáva preplatok - 183,69 €, zaplatená bez omeškania
i) 09/2017 mala byť zaplatená istina 99,27 €, dňa 15.04.2017 zaplatená bez omeškania,

j) 10/2017 mala byť zaplatená istina 104,88 €, dňa 15.04.2017 zaplatené 84,42 €; zvyšok 20,46 €
zaplatené 01.06.2017 a ostáva preplatok 222,46 €, zaplatená bez omeškania,
k) 11/2017 mala byť zaplatená istina 101,34 €, dňa 01.06.2017 zaplatená bez omeškania
l) 12/2017 mala byť zaplatená istina 106,89 €, dňa 01.06.2017 zaplatená bez omeškania
m) 15.01.2018 mala byť zaplatená istina 103,44 €, dňa 01.06.2017 zaplatené 14,23 €; zvyšok 89,21 €

zaplatené 16.11.2017, zaplatená bez omeškania,
n) 02/2018 mala byť zaplatená istina 104,49 €, dňa 16.11.2017 zaplatené 10,79 €; zvyšok 93,70 €
zaplatené 21.12.2017, zaplatená bez omeškania
o) 03/2018 mala byť zaplatená istina 118,84 €, dňa 16.11.2017 zaplatené 6,30 €, omeškanie so sumou
112,54 €
p) 04/2018 - 106,74

q) 05/2018 - 112,18
r) 06/2018 - 108,96
s) 07/2018 - 114,34
t) 08/2018 - 111,21
u) 09/2018 - 112,34

v) 10/2018 - 117,65
w) 11/2018 - 114,66
x) 12/2018 - 119,92
y) 15.01.2019 - 117,03
z) 02/2019 - 118,21

aa) 03/2019 - 131,36
bb) 04/2019 - 120,74
cc) 05/2019 - 125,86
dd) 06/2019 - 123,23
Omeškanie - 5% z 96,21 € od 16.01.2017 do 27.01.2017 = 0,14 € (písm.a)

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
9.1. Žalobca v konaní zjavne prevažne neúspešný, nárok na náhradu trov konania nemá a prevažne
úspešnému žalovanému súd tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.