Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614208552
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7614208552.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a
členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej veci oprávneného:
AK - TARABČÁK, s.r.o., so sídlom Hlavná 13, Prešov, IČO: 36 859 109, proti povinnému: M &
J CONSULTING, s.r.o., so sídlom Hlavná 146, Gelnica, IČO: 36 476 137, vedenej pred súdnym
exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, Exekútorský úrad so sídlom Kúpeľná 3, Prešov, pod spis.

zn.: EX 962/2014, pre vymoženie istiny 447,94 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného
protiuzneseniuOkresnéhosúduSpišskáNováVesspis.zn.7Er/457/2014-50-zodňa21.01.2020,takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

III. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol, že oprávnený je
povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi nevyhnutné trovy exekúcie vo
výške 71,07 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že Okresný súd Spišská Nová Ves vydal dňa 14. 05.
2014 na žiadosť súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča a na
návrh oprávneného poverenie na vykonanie exekúcie pre tohto súdneho exekútora, a to pre vymoženie
istiny 447,94 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie.

3. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor predložil Okresnému súdu Spišská Nová Ves podnet

na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko zistil, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Následne Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením č. k.: 7Er/457/2014-18- zo dňa 20. 09. 2018
exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,07

eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Na základe podaného odvolania oprávneného proti
tomuto uzneseniu Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.: 16CoE/60/2019-42- zo dňa 18. 09. 2019
zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Súd uviedol, že v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k.:
16CoE/60/2019-42- sa zaoberal skutkovým stavom, ktorý existoval už v čase rozhodovania o zastavení

exekúcie a zistil, že existuje zákonný dôvod v podobe výmazu povinného z Obchodného registra
Okresného súdu Košice I. V tejto súvislosti súd prvej inštancie z výpisu z Obchodného registraOkresného súdu Košice I zistil, že spoločnosť M & J CONSULTING, s.r.o., so sídlom Hlavná 146,
Gelnica, IČO: 36 476 137 je zrušená odo dňa 30. 04. 2015, a to rozhodnutím spoločníkov o zrušení
obchodnej spoločnosti podľa ustanovenia § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka, deň výmazu

23. 05. 2015.

6. Následne súd citoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj ustanovenie § 18 ods. 1, § 19a
ods. 1, § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení neskorších

predpisov a § 61, § 62, § 64, § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

7. Súd prvej inštancie uzavrel, že z takto zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že povinný
bol vymazaný z obchodného registra dňa 23. 05. 2015. Nedostatok procesnej subjektivity konania je
neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k.: 6 M Cdo 13/2012, č. k.: 6 M Cdo 7/2012 a č. k.: 5 M Cdo 16/2012,
pretože bol povinný vymazaný z Obchodného registra a tým nemá spôsobilosť na právne úkony, ani
procesnú spôsobilosť, teda nemá ani žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, ktorý by stačil aspoň na
úhradu trov exekúcie.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

9. Súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič predložil súdu dňa 03. 01. 2018 vyčíslenie trov exekúcie,
ktoré žiadal priznať vo výške 91,00 eur.
10. Súd prvej inštancie pokiaľ ide o trovy exekúcie citoval ustanovenie 14, § 15 vyhlášky MS SR č.

288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ako aj ustanovenie
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

11. Súd preskúmal súdnym exekútorom vyčíslené trovy exekúcie v spojení s exekútorskym spisom EX
962/2014 v zmysle cit. vyhlášky a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie,

ktoré boli účelne vynaložené v celkovej výške 71,07 eur.

12. Súdnemu exekútorovi súd priznal odmenu podľa ustanovenia § 14 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške
46,48 eur za 14 úkonov exekučnej činnosti, t. j. za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie príkazu

na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie účtu povinného, 8 x zisťovanie
majetku povinného). Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia § 22 citovanej
vyhlášky aj náhradu hotových výdavkov vo výške 12,75 eur za preukázané poštové výdavky. Keďže
súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov
sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty 20%, t. j. zo sumy 59,23 eur, čo predstavuje 11,84 eur. Nevyhnutné

trovy exekúcie teda predstavujú celkovú sumu 71,07 eur.

13. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za duplicitne vyúčtovanú odmenu
doručovania exekučných príkazov a príkazov na začatie exekúcie z dôvodu, že uvedená vyhláška
nepriznáva odmenu súdnemu exekútorovi za všetky doručenia totožnej písomnosti, ale iba za jeden

takýto úkon.

14. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku a zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

15. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

16. Proti citovanému uzneseniu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)
odvolanie oprávnený.

17. Namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd
prvej inštancie pri rozhodovaní použil nesprávny právny predpis.18. Oprávnený uviedol, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky
a že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho Krajského súdu v Košiciach, ktorý vo
svojom rozhodnutí č. k.: 16CoE/60/2019-42- zo dňa 18. 09. 2019 v bode 23 konštatoval, že v čase jeho

rozhodovania už existoval zákonný dôvod, a to výmaz povinného z obchodného registra.

19. Poukázal na to, že v napadnutom uznesení je ako povinný uvedený M & J CONSULTING, s.r.o.,
ktorá však v čase rozhodovania súdu už neexistovala. Povinný M & J CONSULTING, s.r.o. zanikol
dňa 23. 05. 2015 zlúčením s jeho právnym nástupcom MJC Group, a. s., avšak aj tento právny

nástupca povinného zanikol dňa 24. 04. 2018 výmazom z obchodného registra ex offo. V tejto súvislosti
oprávnený zdôraznil, že má za to, že v čase rozhodovania neboli splnené procesné podmienky na
vydanie rozhodnutia. Ďalej oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru pri zastavení exekúcie nebolo
správne použité ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť
správnezastavenápodľaustanovenia§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku,pretožetuexistovaliný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom bola teda neexistencia povinného a teda

nedostatok pasívnej legitimácie. Súd prvej inštancie mal preto v danom prípade skúmať, či oprávnený
zavinil zastavenie exekúcie, t. j. či mohol predvídať, že povinný sa zlúči s právnym nástupcom a aj to, že
právny nástupca povinného bude ex offo vymazaný z obchodného registra. Mal za to, že vzhľadom na
skutočnosť, že exekúcia mala byť správne zastavená pre neexistenciu povinného, súd prvej inštancie
mal rozhodnúť o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi neprizná.

21. K podanému odvolaniu oprávneného podal dňa 18. 02. 2020 písomné vyjadrenie súdny exekútor

JUDr. Svätoslav Mruškovič.

22. Uviedol, že sa plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a že podľa
jeho názoru jediným cieľom oprávneného je vyhnúť sa plateniu trov exekúcie. Ďalej uviedol, že dňa 23.
05. 2015 síce došlo k výmazu povinného M & J CONSULTING, s.r.o., z Obchodného registra, ale s jeho

právnym nástupcom, ktorým sa stala v dôsledku zlúčenia spoločnosť GSS group, a. s., Záhradná 8/31,
Gelnica, následne premenovaná na MJC Group, a. s., Gelnica, bol povinný ďalej konať, čo aj urobil.
Poukázal na to, že oprávnený mohol predvídať, že vzhľadom na nemajetnosť povinného, dôjde k jeho
zániku. V závere zdôraznil, že oprávnený obdobným spôsobom napáda každé uznesenie súdu, ktorým
je zaviazaný na úhradu trov exekúcie, s jediným cieľom neuhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd v celom
rozsahu potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

24. Dňa 11. 03. 2020 podal k vyjadreniu súdneho exekútora písomné stanovisko oprávnený, ktoré bolo

súdu doručené dňa 15. 04. 2020.

25. Oprávnený uviedol, že trvá na podanom odvolaní zo dňa 07. 02. 2020, pretože aj právny nástupca
povinného MJC group, a. s., zanikla dňa 24. 04. 2018 výmazom z Obchodného registra. Preto neobstojí
dôvod, že exekúcia je zastavená pre nemajetnosť povinného podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku, ale mala byť správne zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku pre nedostatok pasívnej legitimácie.

26. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle ustanovenia § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v znení neskorších
predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri
rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

27. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané

odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
a dospel k záveru, že28. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

29. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenie § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

30. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený svojim odvolaním zo dňa 07. 02. 2020 žiadal
zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci.

31. Odvolací súd pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska
odvolacieho dôvodu, ktorý oprávnený výslovne uplatnil (napadnuté rozhodnutie exekučného súdu
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane jeho obsahového vymedzenia. Vychádzal
pritom z toho, že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

32. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

33. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

34. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných

trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na
výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil (§ 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).

35. V danom prípade vznikla spornosť v tom, či v prípade, že povinný, ktorý je právnickou osobou,
zanikla výmazom z obchodného registra z dôvodu jej predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, mala
byť exekúcia zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (kedy niet zákonného podkladu pre rozhodnutie,
aby trovy exekúcie znášal oprávnený), alebo mala byť exekúcia zastavená podľa ustanovenia § 57 ods.

1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (kedy
trovy exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku znáša oprávnený).

36. S poukazom na závery judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: 6 M Cdo/13/2012
zo dňa 15. 08. 2012, odvolací súd dospel k záveru, že „iný dôvod“ zastavenia exekúcie tu nie je

ani v prípade, ak povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez
právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata
jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky vždy dôsledkom jeho nemajetnosti a práve
táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok
jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nie je

možné vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku), v takomto prípade znáša
trovy exekúcie oprávnený (rovnako rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení č. k.: 3 M
Cdo/10/2011 zo dňa 24. 11. 2011).

37. Preto odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie pre
zastavenie exekúcie a rozhodnutie súdu prvej inštancie v naznačenom smere považuje za dostatočné,
ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia.38. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako
vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

39. Z obsahu odvolania oprávneného odvolací súd taktiež zistil, že toto odvolanie smeruje aj proti výroku,
ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
71,07 eur.

40. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom Okresného súdu Košice Spišská

Nová Ves (JUDr. Darina Puklušová) dňa 21. 01. 2020 (l. č. 54 súdneho spisu) a odvolaciemu súdu bolo
predložené dňa 06. 03. 2020 (l. č. 68 súdneho spisu). Oprávnený podal elektronicky na Okresný súd
Spišská Nová Ves odvolanie dňa 07. 02. 2020 (l. č. 60 súdneho spisu).

41. Podľa ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 je odvolanie prípustné.

42. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, účinného odo dňa 01. 11. 2013, proti výroku
o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

43. Odo dňa 01. 11. 2013 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, vydaná pod č. 299/2013

Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.

44. Keďže novela zásadným spôsobom nemenila ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá
rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené

judikatúrou krajských súdov, vypustil sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57 Exekučného poriadku „devolutívny účinok“ odvolania a súčasne aj právo generálneho
prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

45. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v odvolaní napadol aj výrok o náhrade trov konania a

Exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti takémuto rozhodnutiu odo dňa 01. 11.
2013, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP, pretože
toto smerovalo proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

46. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s

ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože
oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).