Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202107
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8820202107.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcov: 1. O. W., D.. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. XXX, 2. M.
W., D.. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. 217, zastúpených: JUDr. Július Buček, advokát, Štefánikova 18, 066
01 Humenné, proti žalovanému: O. Y., D.. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, XXX XX S. D. H., o určenie
vlastníckeho práva a o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenie, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcov v 1. a 2. rade na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalobkyňa v
1. rade O. W., rod. S. a žalobca v 2. F. M. W., rod. W. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, pre
okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne územie Sedliská, a to rodinného domu súp. č.
XXX, postaveného na parcele reg. „C“ č. XXX a zároveň, že žalobca v 2. rade M. W., rod. W. je

výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Vranov nad
Topľou, katastrálny odbor, pre okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne územie Sedliská,
a to pozemku reg. „C“ parcelné č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX
m2 a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade na základe
plnomocenstva zo dňa 13.07.2020, splnomocnili Ľ. Y., r. Y., otca žalovaného na predaj nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, Katastrálny odbor, pre okres

Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne územie Sedliská - a to konkrétne rodinný dom, súp.
č. XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. XXX, a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX vedenom na
Okresnom úrade Vranov nad Topľou, Katastrálny odbor, pre okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská,
katastrálne územie Sedliská - a to konkrétne parcely C KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, o
výmere XXX m2 prostredníctvom kúpnej zmluvy za kúpnu cenu XX XXX,-Eur. Na podklade uvedeného
plnomocenstva uzatvoril v mene žalobcov splnomocnenec Ľ. Y. kúpnu zmluvu, zo dňa 16.07.2009,

predmetom ktorej bol odpredaj vyššie uvedených nehnuteľností, a to so svojím synom O. Y. - žalovaným.
Na podklade uvedenej kúpnej zmluvy došlo k prevodu vyššie uvedených nehnuteľností na žalovaného
rozhodnutím Správy katastra Vranov nad Topľou, vklad povolený dňa XX.XX.XXXX, číslo vkladu XXX/
XXXX. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným ako
kupujúcim prostredníctvom splnomocnenca Ľ. Y. je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko v
nej chýbajú podstatné náležitosti v zmysle Občianskeho zákonníka. V danom prípade je z obsahu kúpnej

zmluvy zrejmé, že v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX chýba uvedenie kúpnej ceny, za ktorú došlo
k prevodu vyššie uvedených nehnuteľností a kúpna cena nebola žalobcom zo strany žalovaného nikdy
uhradená, aj napriek tomu, že v predloženom splnomocnení je výška kúpnej ceny výslovne uvedená.
Uvedenie presnej výšky kúpnej ceny resp. spôsobu jej určenia je podstatnou obsahovou náležitosťou
kúpnej zmluvy a musí v nej byť výslovne uvedená. Pokiaľ by došlo k tomu, že kúpna ceny by bola v
skutočnosti iná, ako sa uvádza v plnomocenstve, išlo by o prekročenie rozsahu plnomocenstva, čo by

taktiež spôsobovalo neplatnosť tohto právneho úkonu. Zároveň pri označení predmetu kúpy chýba i
uvedenie toho, že pozemok pod rodinným domom je parcelou registra „C“, čo taktiež v rámci označenianehnuteľnosti v kúpnej zmluve chýbať nesmie. Absencia podstatných náležitostí zmluvy ustanovených
zákonom, spôsobuje neurčitosť zmluvy a teda s poukazom na § 37 ods. 1 OZ je takáto zmluva absolútne
neplatná. Predložená kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon, ktorému chýbali podstatné

náležitosti vyžadované zákonom, pod sankciou neplatnosti. Absolútnu neplatnosť nie je možné napraviť
dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti,
pretože absolútnu neplatnosť predloženej kúpnej zmluvy, t. j. neplatnosť od počiatku, nie je možné
uzavretím žiadneho ďalšieho dodatku napraviť. Právna úprava kladie na platnosť právnych úkonov
mnohé požiadavky a ich nesplnenie sankcionuje neplatnosťou samotného právneho úkonu. Jedným

zo zákonných ustanovení, ktoré je z hľadiska platnosti právneho úkonu relevantné, je ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za
platný, a tým aj účinný, t.j. schopný vyvolať právne následky. V tomto ustanovení zákon kladie osobitné
požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Z tohto hľadiska musí byť
právny úkon urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon je urobený
slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takému

úkonu nedošlo. Slobodu vôle konajúceho vylučuje násilie (či už vo forme fyzického alebo psychického
donútenia),ktoréspočívavtakomnátlakunavôľukonajúceho,ktorývylučuje,abysajehovôľaakokoľvek
uplatnila. Násilie pritom musí mať takú povahu a intenzitu, aby sa uplatnenie vôle donucovaného vylúčilo
a aby sa nahradila vôľou donucujúceho, pričom nezáleží, či vychádza od druhého účastníka alebo od
inej osoby. Rovnako tak náležitosťou právneho úkonu je i vážnosť vôle, pričom právny úkon je urobený

vážne,akvôľasmerujenaozajkuskutočneniuprávnehoúkonu.Vôľaniejevážna,akprejavujúcinechcel
vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle nenastali. V prípade nedostatku
týchto náležitostí právneho úkonu následky právneho úkonu pre jeho absolútnu neplatnosť nenastanú.
Na neplatnosť právneho úkonu súd musí vždy prihliadnuť, pretože absolútna neplatnosť znamená, že
vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností podľa absolútne neplatného právneho úkonu vôbec

nenastali; táto neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc). Vzhľadom
k uvedenému nie je zanedbateľnou skutočnosť, že k podpisu vyššie uvedeného splnomocnenia na
predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX došlo v období, kedy medzi žalobkyňou v 1. rade
a splnomocnencom bol vzťah dlžníka a veriteľa, nakoľko splnomocnenec, otec žalovaného požičal
žalobkyni v roku XXXX celkovo sumu XXX XXX,-Sk, s neprimerane vysokým úrokom a rovnako aj

neprimerane krátkou dobou splatnosti pôžičky. Vyššie uvedené plnomocenstvo bolo zo strany žalobcov
Ľ. Y. udelené aj z dôvodu, že sa zaviazal uhradiť za žalobcov dlh voči spoločnosti A. s.r.o., čo sa nakoniec
premietlo aj do napádanej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, konkrétne článok IV., kde sa žalovaný
zaviazal vyrovnať ťarchu viaznucu na predmetných nehnuteľnostiach. Z výpisu LV č. XXX je ale zrejmé,
že k vyrovnaniu dlhu za žalobcov nedošlo, nakoľko ťarcha v prospech spoločnosti A. s.r.o. je na liste

vlastníctva stále zapísaná. Zároveň k predaju nehnuteľností patriacich do vlastníctva žalobcov malo
dôjsťibavprípade,žežalobkyňav1.radeneuhradísvojdlhvyplývajúcizoZmlúvopôžičkeuzatvorených
s otcom žalovaného Ľ. Y.. Nakoľko k úhrade dlhu zo strany žalobkyne v 1. rade došlo, žalobcovia nemali
vedomosťoprevoderodinnéhodomusúp.č.XXXapozemkupodrodinnýmdomomnažalovanéhoaždo
teraz. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že žalobcovia v predmetnom rodinnom dome po celý čas až do

dnešného dňa bývajú a uhrádzajú aj výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku
(ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne
občianskeprávaaobčianskoprávnepovinnostiztaktoabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonunevzniknú.
Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. To však

platí vzhľadom k prejednacej zásade, ktorá ovláda občianske súdne konanie (§ 101 ods. 1, 2 O.s.p.), len
za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú v
konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného právneho stavu spätne
zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou).
( Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn.: 3 Cdo 73/2009).

2. Žalobca priamo s podanou žalobou podal aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by
súd zakázal žalovanému O. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX S. D.
H.P., štátny občan SR nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, vedenom na Okresnom
úrade Vranov nad Topľou, Katastrálny odbor, pre okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne

Sedliská - a to rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX a pozemok, parcela registra
„C“ č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2 a to vrátane ich prevodu,
zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu
alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je výlučným vlastníkom, a to doprávoplatného skončenia konania vo veci samej. Podanie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že
vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú dočasnú úpravu pomerov
medzi stranami sporu je nevyhnutné, aby súd neodkladne na čas do právoplatného rozhodnutia vo

veci zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, ktoré sú v jeho
výlučnom vlastníctve. Bližšie dôvody, ktorý by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia neuviedol
a neuviedol ani také skutočnosti, z ktorých by vyplynula snaha žalovaného o prevod žalovaných
nehnuteľností.

3. Z plnomocenstva zo dňa XX.XX.XXXX (nie zo dňa XX.XX.XXXX, ako to uvádzajú žalobcovia v
podanej žalobe) vyplýva, že žalobcovia splnomocnili Ľ. Y., r. Y., otca žalovaného na predaj nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, Katastrálny odbor, pre okres
Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne územie Sedliská - a to konkrétne rodinný dom, súp.
č. XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. XXX, a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX vedenom na
Okresnom úrade Vranov nad Topľou, Katastrálny odbor, pre okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská,

katastrálne územie Sedliská - a to konkrétne parcely C KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, o
výmere XXX m2 prostredníctvom kúpnej zmluvy za kúpnu cenu XX XXX,-Eur.

4. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predávajúci - žalobcovia spolu s kupujúcim - O.
Y., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, XXX XX S. D. H. uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola

nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, Katastrálny
odbor, pre okres Vranov nad Topľou, obec Sedliská, katastrálne územie Sedliská - a to konkrétne rodinný
dom, súp. č. XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. XXX. V kúpnej zmluve nie je uvedená kúpna cena
predmetnej nehnuteľnosti.

5. Z LV č. XXX, okres Vranov nad Topľou, Obec: Sedliská, kat. územie: Sedliská vyplýva, že vlastníkom
parcely č. XXX a stavby - rodinného domu so súpisným č. XXX je O. Y. nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX,
S. D. H.P.. Ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva č. sp. S. XXX/XX-XX/XX. Časti C: Ťarchy
je na predmetnom liste vlastníctva uvedená Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-N., č. sp.
S. XXXX/XX-XX/XX - A., s.r.o. A. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX.

6. Žalobcovia súdu predložili taktiež doklady SIPO z ktorých vyplýva, že žalobca uhrádzali mesačne
náklady na elektrinu, plyn, vodu a rozhlas v roku 2017 až do júla 2020.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.15. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

17. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

18. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

19. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. V zmysle § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom

opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

21. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

22. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.

23. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem „osvedčenie
dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín

predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.

24. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam,
kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí
ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ

musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť
skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje
navrhovateľovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne
preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou

riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu
doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca
tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie

vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý
nachádzauplatnenievsituáciách,kedynemožnočakaťnaskončenievecisamej,pretožejetuhrozba,že
konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu materiálny význam.
Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho
charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej

ochrany stranám sporu, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za
predpokladu aspoň osvedčenia nároku.

25. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude

spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné
dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenieneodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej

ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava,
že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu.
Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku,
ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,

je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri
nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite

zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v
dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi

sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

26. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému

zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno)
v tomto smere má len navrhovateľ. Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok
navrhovateľa, má dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 333 a nasl. CSP.
Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o

osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý
vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej
stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi
skutočnosťami.

27. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

28. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie
o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa
súdu,sozreteľomnavšetkyokolnostiprípadu,javiapravdepodobné.(pozriUznesenieNajvyššiehosúdu
sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

29. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. V
zmysle ustanovenia § 324 ods. 3 CSP však možno neodkladné opatrenie nariadiť iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

30. Súd po preskúmaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a priložených listín zistil, že
žalobcovia súdu žiadnym spôsobom nepreukázali, že existuje vôbec reálna hrozba, ktorá poukazuje
na správanie sa žalovaného ktorý by sa mal resp. má snahu predmetný majetok nejakým spôsobom
predať, zaťažiť, alebo inak s ním nakladať. Naopak, ako sami žalobcovia v podanej žalobe uviedli, tentostav trvá od roku 2009, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bola daná nehnuteľnosť.
Doposiaľ nezaznamenali žiadnu aktivitu zo strany žalovaného a to aby sa nejakým spôsobom snažil
predmetnú nehnuteľnosť, predať, zaťažiť, alebo inak s ňou nakladať.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že z návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia
nevyplýva naliehavá potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu ani reálna obava, že exekúcia bude
ohrozená. Žalobcovia nijakým spôsobom neosvedčili v čom spočíva potreba vydania neodkladného
opatrenia ukladajúceho protistrane, aby sa zdržala nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou. Túto

skutočnosť súdu nepreukázal. V tomto smere nebol súdu predložený žiaden dôkaz.

32. Na základe uvedeného preto súdu neostávalo nič iné, ako návrh žalobcov na vydanie neodkladného
opatrenia zamietnuť ako nedôvodný.

33. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich nerozhodoval. V súlade s § 331 ods. 1 CSP, sa uznesenie,

ktorým sa návrh na neodkladné opatrenia zamietol, nedoručuje protistrane. Z toho dôvodu nie je medzi
kým rozhodovať o náhrade trov konania a takýto výrok o nároku na náhradu trov konania by bol
nadbytočný. Navyše žalobca ako neúspešná strana v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nemá
žiaden nárok na náhradu trov konania a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).