Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoPr/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111237675
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4111237675.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Emil Krajčík, s.r.o., so
sídlom Senica, Dlhá 1424/47, IČO: 36 246 204, zast. Mgr. Milanom Sadloňom, advokátom v Senici, V.
Paulínyho-Tótha30,protižalovanej:P.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.,M.XX,ozaplatenie190,64eura,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 10. 2015 č.k. 14Cpr/4/2011-617,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania vo výške 190,64 eura do rúk jeho právneho zástupcu do 3 dní od jeho právoplatnosti.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 OSP. Konštatoval, že
právoplatným rozsudkom č.k. 14Cpr/4/2011-588 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 190,64 eura a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť po tom, čo Krajský súd v Nitre uznesením
zo dňa 31. 03. 2014 č.k. 25CoPr/3/2014-606 odvolanie žalovanej odmietol. Konštatoval, že trovy
konania žalobcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a trov právneho
zastúpenia, pri výpočte ktorých postupoval podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Trovy právneho zastúpenia

boli reprezentované odmenou advokáta za celkovo 10 úkonov právnej služby po 16,60 eura a 1 úkon
právnej služby po 4,15 eura, t.j. spolu vo výške 170,15 eura, režijným paušálom v celkovej sume
85,24 eura a cestovným zo Senice do Nitry a späť na pojednávania pred súdom prvej inštancie pri
vzdialenosti 180 km za 1 účasť na pojednávaní v sume 395,12 eura. Náhrada trov konania žalobcu takto
predstavovala sumu 667,01 eura. Poukázal na to, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 190,64
eura a žalobca mal v konaní plný úspech oproti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. Prezentoval

názor, že sú tu však dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré priznal žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 190,64 eura, a teda čiastočnú náhradu trov konania, keď bral do úvahy osobitné okolnosti veci.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, označiac ho za arbitrárne
a nepreskúmateľné, a preto žiadal ho zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
Prioritne uviedol, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania,
odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsahom práva na spravodlivý súdny proces je i relevantné konanie
súdov, medzi ktoré patrí i riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V tomto smere svoje závery podoprel
i poukazom na ním označené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako i judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva. Dôvodil, že pokiaľ súd prvej inštancie nevyhovel návrhu priznať mu
náhradu trov konania v celom rozsahu, bol povinný uviesť, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahamisa pri hodnotení riadil a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť. Súd prvej inštancie v odôvodnení len
uviedol,žesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľaspočívajúcevokolnostiachdanejveciavokolnostiach
na strane účastníkov. Uviedol, že nie sú mu zrejmé, aké výnimočné okolnosti sú v danej veci, keď aj

zákonpríkladmouvádza,žeideotaképostupyvpriebehukonania,ktorýmiúspešnástranasícedosiahla
plný úspech v spore, ale tieto postupy bez zavinenia neúspešnej strany viedli len k nárastu trov. Tvrdil,
že nepriznanie trov právneho zastúpenia súd prvej inštancie odôvodnil iba v jednej položke a to náhrady
trov za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 08. 04. 2014, keď podľa jeho názoru vyjadrenie bolo podané až
po rozhodnutí odvolacieho súdu. V tejto súvislosti argumentoval, že išlo o kvalifikované vyjadrenie vo

veci samej v lehote určenej súdom a jeho zbytočnosť treba pripísať na ťarchu prvoinštančného súdu,
ktorý ho neupozornil na to, že odvolanie žalovanou bolo podané po lehote a nečakajúc na doručenie
jeho vyjadrenia odoslal spis odvolaciemu súdu. Žiadny iný dôvod hodný osobitného zreteľa v konaní
neidentifikoval, pričom ak by aj boli niektoré úkony vyhodnotené ako nadbytočné, mohol odmenu krátiť
primerane za tieto úkony. Zo spisu je však zrejmé, že to bola najmä žalovaná ako neúspešná strana
v konaní, ktorá spor predlžovala svojimi návrhmi. Uzavrel, že pokiaľ prvoinštančný súd rozhodoval o

trovách podľa § 150 OSP, dôvody, pre ktoré tak učinil, sú rozhodujúce pre právne posúdenie správnosti
rozhodnutia, a preto i jeho odôvodnenie malo obsahovať špecifickú odpoveď práve na túto otázku a
rovnakotakodpoveď,akoaprečodospelksumenáhradtrovkonaniavovýškeuvedenejvjehovýrokovej
časti.

4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že nebola informovaná
o zamietnutí jej odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej ani o jeho právoplatnosti.
Uviedla, že nesúhlasí s rozsudkom, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 190,64 eura, pretože
sa v tomto smere necíti zodpovedná a požiadala o oslobodenie od platenia súdnych trov žalobcovi
poukazujúc na to, že od 01. 10. 2015 je evidovaná na úrade práce.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Predmetom tohto konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy
190,64 eura z titulu schodku na zverených hodnotách. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18. 02.
2014 č.k. 14Cpr/4/2011-588 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 03. 2014 č.k.
25CoPr/3/2014-606vovecisamejžalobežalobcuvyhovelavyslovil,žeonáhradetrovkonaniarozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetom odvolacieho konania je napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie, ktorým následne rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi do rúk jeho advokáta náhradu trov konania v sume 190,64 eura do 3 dní od jeho
právoplatnosti.

8. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

11.Vychádzajúczvyššiecitovanýchzákonnýchustanoveníjezrejmé,ževsporovomkonanísapremieta
zásada úspechu vo veci ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Táto sa uplatňujetak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej
vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania, ktoré
sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené, a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním

alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore,
pričom plný úspech v spore sa zisťuje porovnávaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia
zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok sporu predstavuje i ust. § 257 CSP, kedy súd výnimočne neprizná náhradu

trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú tak
generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom nové ust. § 257 CSP je formulované
podstatne všeobecnejšie než § 150 ods. 1 a 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu.
Keďže použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na
náhradu trov konania, jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania preto

vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti, ktoré však bližšie nešpecifikuje. Napriek tomu ho nemožno považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo voľnú možnosť aplikácie a nemožno ho interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek
a teda bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Súd tak musí skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri

stanovení povinnosti náhrady trov konania výnimočne prihliadať, a to s ohľadom na okolnosti danej
veci. Toto ustanovenie slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto
činnosti účelne vynaložil, avšak neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov
medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková,

majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. V princípe má slúžiť
na odstránenie neprimeranej tvrdosti a na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd
vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pričom nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce
iba odkaz na výpoveď účastníkov konania bez toho, aby z neho bolo možné zistiť, z akých dôkazných

prostriedkov súd čerpal svoje zistenia pre následný záver o odôvodnenosti aplikácie ust. § 257 CSP.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia aj v tomto prípade patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, ako to jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

12. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodoval dňa 14. 10. 2015, a to za účinnosti Občianskeho

súdnehoporiadku,vktorejdobeboloobčianskoprávne(sporové)konanieovládanérovnakotakzásadou
zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech,
má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho
práva. Výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti reprezentovalo okrem iného i
ust. § 150 OSP. Toto ustanovenie rozlišovalo dva prípady, kde zákonodarca ponechával na úvahe súdu,

za splnenia zákonných podmienok, či v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania neprizná
alebo túto primerane zníži. Takáto situácia nastala, pokiaľ súd zistil dôvody hodné osobitného zreteľa
(ods. 1), alebo ak išlo o drobný spor a trovy konania boli neprimerané voči pohľadávke (ods. 2).

13. Právny poriadok platný a účinný v čase podania odvolania (15. 12. 2015) ukladal odvolaciemu súdu,

aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných procesných vád vymenovaných v §
221ods.1OSPúčinnéhovčasepodaniaodvolania.Žalobcanamietal,žemuvkonaníbolaznemožnená
realizácia jeho procesných oprávnení, teda odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 221 ods. 1
písm. f/ OSP a k tejto vade malo podľa jeho názoru dôjsť v dôsledku nepreskúmateľnosti napadnutého
uznesenia. Odvolací súd preto osobitne skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí a

či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti strán sporu konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných
práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva strany sporu na spravodlivý proces,
ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Podľa právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016 muselo mať odôvodnenie rozhodnutia súdu náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 OSP. Výkladom tohto ustanovenia obdobne, ako i ust. § 220 ods. 2 terazplatného CSP treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný
či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu
medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo

skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon tiež len všeobecné súhrnné
zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo strany sporu a
povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby
spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky vnútorne kompaktne a neprotirečivo

vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom prípade sa strane
sporu odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v súdnom konaní a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne konanie.

15. V prejednávanej veci uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
konania tieto požiadavky nespĺňa. Súd prvej inštancie totiž síce správne konštatoval, že s ohľadom
na plný úspech žalobcu v konaní mu vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1
OSP, následne však využil svoje moderačné právo podľa § 150 ods. 1 OSP a majúc za to, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa náhradu trov konania žalobcu, ktorú ustálil podľa vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 667,01
eura, túto priznal žalobcovi čiastočne zníženú a to vo výške 190,64 eura. V tomto smere len uviedol, že
bral do úvahy osobitné okolnosti veci, ako i okolnosti na strane účastníkov konania, ktoré však žiadnym
spôsobom bližšie nekonkretizoval. Takéto odôvodnenie rozhodnutia tak nespĺňa požiadavku, aby bolo
vnútorne konzistentné, presvedčivé a jeho obsah umožňoval uskutočniť odvolací prieskum. Za danej

situácie sa tak súd prvej inštancie dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené,
ako už bolo vyššie uvedené, nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v dôsledku
čoho bola strane sporu odňatá možnosť konať pred súdom, čo žalobca vo svojom odvolaní dôvodne
prvoinštančnému súdu vytýka.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej
inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania, pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom
odôvodní,vyporiadajúcsavňomisovšetkýminámietkamižalobcuuplatnenýmivjehoodvolaní.Zároveň
rozhodne i o náhrade trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).