Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33Csp/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116221431
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116221431.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Poštová

banka, a.s., IČO: 31340890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., IČO: 47232471, Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému: Z. O., E.
XX.X.XXXX, J. I. XXX XX D., o zaplatenie sumy 4.961,50 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.812,- eur s vyčísleným úrokom z omeškania v sume
9,94 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.812,- eur od 22.1.2016 do zaplatenia,
a to do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.9.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi bankové poplatky za upomienky 39,45 eur, dlžnú
istinu 4.961,50 eur, úrok do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 627,86 eur, zmluvný úrok 17,90%
ročnezosumy4.961,50eurod6.1.2016dozaplatenia,úrokzomeškania5,05%ročnezosumy4.961,50
eur od 22.1.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.2.2015 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
zmluvu o úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej aj “Zmluva”), ktorej súčasťou boli Obchodné
podmienky Žalobcu pre úver - Dobrá pôžička, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov.
Žalovaný podpisom na Zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentami oboznámil a súhlasí s ich obsahom.
Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky v sume 5000,- eur. Žalovaný sa
zaviazal v stanovenej lehote vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia

podľa zmluvy (“úver”). Žalovaný neplnil úver riadne a včas, z ktorého dôvodu žalobca v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s obchodnými podmienkami vyhlásil dňa 5.1.2016 úver za predčasne
splatný. Celková dlžná suma ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti bola 5.629,01 eur (nezaplatená
istina 4.961,50 eur, úrok z istiny + úrok z omeškania 627,86 eur do vyhlásenia predčasnej splatnosti,
poplatky 39,65 eur), ktorú sumu žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil ani sčasti. Žalobca si okrem
nároku na uvedenú sumu uplatnil žalobou nárok na zmluvný úrok vo výške 17,90 % ročne z dlžnej istiny
od 6.1.2016 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania 5,05% ročne z dlžnej istiny od 22.1.2016 do

zaplatenia, t.j. od dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie celkovej dlžnej sumy uvedenej
v oznámení žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Ako dôkazy žalobca označil a predložil
zmluvu o úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX (čl. 3-4), obchodné podmienky pre spotrebiteľské
úvery (čl.4), všeobecné obchodné podmienky (čl. 5-6), sadzobník poplatkov (čl. 7), výzvu na uhradeniedlžnej sumy (čl. 8, 34), s doručenkou - závadou (čl. 35), výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo
dňa 10.12.2015 s doručenkou (čl. 9,10), výpis z bankového systému o akutálnom stave úveru ku dňu
31.8.2016 (čl.11,12). Podaním doručeným súdu dňa 2.2.2017 žalobca doplnil žalobu, pričom rozpísal

spôsob započítania jednotlivých úhrad žalovaného na časti dlžnej sumy (poplatky, úrok z omeškania,
zmluvný úrok a istinu) ako aj rozpísal z čoho pozostáva uplatnená suma úrokov 627,86 eur, keď z
tejto sumy predstavuje suma 9,94 eur úroky z omeškania z neuhradených splátok riadne a včas, a
suma 767,42 eur predstavuje zmluvný úrok z úveru, pričom suma 149,50 eur bola z úhrad žalobcu
započítaná na úhradu týchto úrokov (9,94 eur + 767,42 eur - 149,50 eur = 627,86 eur). Uplatňované

poplatky predstavujú sumu 39,65 eur ako poplatok za upomienku na úverovom účte zo dňa 3.6.2015 v
sume 10,- eur, poplatok za upomienku na úverovom účte zo dňa 7.7.2015 v sume 25,- eur, poplatok za
upozornenie pred výzvou zo dňa 9.12.2015 vo výške 1,15 eur a poplatok za výzvu na splatenie úveru zo
dňa 5.1.2016 vo výške 3,60 eur. K podaniu žalobca priložil predpis splátok k zmluve o úvere (čl. 27,28),
aktuálny stav úveru ku dňu 17.1.2017 (čl. 29,30), upomienku zo dňa 3.6.2015 (čl.31), II. upomienku zo
dňa 7.7.2015 (čl. 32).

3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 28.9.2018, pričom vykonal dokazovanie oboznámením
žalobcom do spisu doložených listinných dôkazov, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu, ktorí súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti
žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie nežiadal, pričom zistil

nasledujúci skutkový stav.

4. Z obsahu zmluvy o úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.2015 (ďalej aj “Zmluva”),
plynie, že žalobca poskytol žalovanému na jej základe úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal vrátiť v 108-ich mesačných splátkach vo výške 94,- eur, splatných vždy do 25-teho dňa v

mesiaci. Termín konečnej splatnosti úveru bol v Zmluve uvedený 25.2.2024. Úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške 17,90% ročne, v zmluve bola uvedená RPMN 19,45% a priemerná RPMN
16,16%. Celková čiastka úveru bola uvedená vo výške 10.008,60 eur. Žalovaný poskytnutie úverovej
sumy 5.000,- eur v konaní nepoprel, a preto ho súd považuje za nesporné. Žalovaný riadne nehradil
dohodnuté splátky úveru, keď na úver uhradil len prvé dve splátky splatné dňa 25.3.2015 a 25.4.2015,

zaplatil iba sumy 94,- eur dňa 30.3.2015, 0,39 eur dňa 25.4.2015 a 93,61 eur dňa 27.4.2015 (výpis
z bankového systému o aktuálnom stave úveru ku dňu 31.8.2016 (čl.11,12)). Žalobca žalovaného
následne opakovane vyzýval na úhradu nedoplatku (upomienka zo dňa 3.6.2015 (čl.31)), II. upomienka
zo dňa 7.7.2015 (čl. 32)), následne mu zaslal výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 10.12.2015
(čl. 9,10), v ktorej ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade, žalobca je oprávnený úver predčasne zosplatniť

a keďže k úhrade dlžnej sumy nedošlo, žalobca úver listom zo dňa 5.1.2016 zosplatnil s výzvou,
aby žalovaný celkovú dlžnú sumu 5.629,01 eur uhradil v lehote do 10 dní od jej doručenia (výzva na
uhradenie dlžnej sumy (čl. 8)). Výzva sa vrátila žalobcovi z adresy žalovaného ako nedoručená dňa
11.1.2016 (závada čl. 13, 35).

5. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

6. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej “CSP”), spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej “ZoSÚ”), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienkyposkytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na
ochranuspotrebiteľa.;Spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. g), h) ZoSÚ, sa na účely zákona rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal
za ponúkaných podmienok; celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. j) a k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k), r) a y).
Podľa ustanovenia § 52 OZ:

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z

omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 2) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

7. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom

založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže
žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu

zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom
špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie
§ 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a jepreto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení ZoSÚ.

8. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, i keď nie v celom
rozsahu. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ. Na základe uzatvorenej Zmluvy žalobca poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a
zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy

o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať
náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí Zmluvy, súd zistil, že
Zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ údaj o celkovej čiastke, ktorú
je spotrebiteľ povinný zaplatiť. V zmluve je uvedená položka “celková čiastka Úveru”, čo je však iný
termín a tomuto zodpovedá suma 5.000,- eur. Ak aj táto položka uvedená v Zmluve v sume 10.008,60

eur mala plniť funkciu uvedenia celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, nebola uvedená
správne, keď dlžník má v zmysle Zmluvy plniť 108 mesačných splátok po 94,- eur, zo Zmluvy tak vyplýva
povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi celkom sumu 10.152,- eur (94,- eur x 108 mesiacov), ktorá
suma tak mala byť v zmluve správne uvedená ako celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť.
Povinnosti úhrady 108 splátok zo strany žalovaného zodpovedá i v Zmluve uvedený termín konečnej

splatnosti úveru dňa 25.2.2024. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ je zrejmé, že zákon vyžaduje
uvedenie konkrétnej sumy v správnej výške, čo v danej Zmluve splnené nebolo. Spotrebiteľská zmluva
musí obsahovať všetky v zákone stanovené povinné náležitosti, a to prehľadným a jednoznačným
spôsobom,takabybolspotrebiteľjasneinformovanýorozsahusvojejpovinnosti,pričomcelkováčiastka,
ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť predstavuje náležitosť, podľa ktorej spotrebiteľ posudzuje rozsah

svojej konečnej platobnej povinnosti, a ktorá vzhľadom na jej charakter môže ovplyvniť rozhodovanie
spotrebiteľa o čerpaní, či nečerpaní daného úveru. Keďže v Zmluve nebola správne uvedená celková
čiastka, ktorú je z nej spotrebiteľ povinný zaplatiť, má súd za to, že táto náležitosť nie je v Zmluve
obsiahnutá riadne a teda je absentujúca. Rovnako chýba v Zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9
ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve

sa uvádza len výška mesačnej splátky 94,- eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka,
aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si
veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad,

z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok
predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná
posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných
ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu,

úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho
platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje
zmluva neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Listinu predpis splátok (čl. 27)
súd nemôže považovať za naplnenie danej náležitosti, keď táto listina nie je podpísaná žalovaným, a súd
tak nemá za preukázané, že by bola súčasťou Zmluvy, prípadne že vôbec bola žalovanému odovzdaná

a bol by s ňou oboznámený.

9. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa
11.05.2016 v obdobnej veci ako je prejednávaná, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol,
že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí

uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny,
úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho
možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru,
posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol
schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z

predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny,úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné ho považovať za bezúročný
a bez poplatkov.“ Obdobne uviedol Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa
13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverovázmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle
§ 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o

tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov,
stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a
y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna
náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v
zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), ako konštatoval súd prvej inštancie.“

10. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a D.Á. I., súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nevytýkal len
absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie celkovej
čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, ktorá je ako náležitosť zmluvy o úvere upravená nielen v
zákone č. 129/2010 Z.z., ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať

v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie správneho údaju o
celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah

svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov.

11. Vzhľadom na absenciu povinných náležitostí Zmluvy sa žalovaným čerpaný spotrebiteľský úver
považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nemá

nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy po
odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný čerpal úver v celkovej výške 5.000,- eur a na
úver zaplatil celkom sumu 188,- eur, má žalobca právo na zaplatenie sumy 4.812,- eur, ako rozdielu
poskytnutého a splateného úveru. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel žalobe čo do povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 4.812,- eur, vyčíslené úroky z omeškania (za obdobie do zosplatnenia), ako i

nižšie uvedené úroky z omeškania zo sumy 4.812,- eur (po zosplatnení) a vo zvyšku, t.j. v zostávajúcej
častiuplatňovanejistiny,včastiúrokovzúveru,poplatkovazodpovedajúcichúrokovzomeškaniažalobu
(vo výroku II.) zamietol. Súd žalobcovi priznal vyčíslené úroky z omeškania z neuhradených splátok za
obdobie do zosplatnenia v sume 9,94 eur, keď v konaní nebolo sporné, že žalovaný tieto splátky riadne
nehradil a dostal sa tak do omeškania, pričom výpočet uvedenej sumy dlžných úrokov z omeškania

obsiahnutý na čl. 24 spisu súd považuje za správny.

12. Pretože sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, súd mu uložil tiež povinnosť zaplatiť
žalobcovi ním uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej sumy istiny 4.812,- eur
od 22.1.2016 do zaplatenia, keď úver sa stal v celom rozsahu splatný riadnym zákonným zosplatnením

žalobcom po predchádzajúcej výzve dňom 21.1.2018 (keď výzva na úhradu sa považuje za doručenú
dňa 11.1.2018 a lehota 10 dní na úhradu dlžnej sumy uplynula dňom 21.1.2016) a do omeškania sa
tak žalovaný dostal dňom 22.1.2018. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej
republiky, ktorá výška úroku z omeškania v aplikovateľnom znení, je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% (t. j. 5% +
0,05%) ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 22.1.2016 bola
0,05 %.

13. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

14. Súd súčasne vzhľadom na výšku priznaného plnenia určil žalovanému povinnosť uhradiť uloženú
sumu v dlhšej lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom jeho
úspechu v konaní, keď z celkovej uplatňovanej sumy ku dňu vyhlásenia rozhodnutia 8.728,09 eur (istina
4.961,50 eur + poplatky 39,45 eur + úrok do zosplatnenia 627,86 eur + zmluvný úrok 17,90% ročne zo
sumy 4.961,50 eur od 6.1.2016 do 28.9.2018 - 2.425,87 eur + úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy

4.961,50 eur od 22.1.2016 do 28.9.2018 - 673,41 eur) mu bolo priznaných 5.475,06 eur ( istina 4.812,-
eur + vyšíslený úrok 9,94 eur + úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 4.812,- eur od 22.1.2016 do
28.9.2018 - 653,12 eur), čo predstavuje úspech žalobcu 63 %, ktorému zodpovedá úspech žalovaného
37 %, a teda čistý úspech žalobcu je 26% (63%-37%).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).