Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Tos/87/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010471
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518010471.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov
JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci odsúdeného X.. C. I., pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/170/2018 zo dňa 26.09.2019, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 04.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného X.. C. I., nar. XX.XX.XXXX v D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zhora citovaným uznesením podľa poľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že sa odsúdený
X.. C. I. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia k trestu odňatia slobody v trvaní tri mesiace, s
určením skúšobnej doby dvanásť mesiacov, uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
V, sp. zn. 0T 170/2018 zo dňa 29.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2018 neosvedčil a
trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace vykoná s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho pre
výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trest odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že X.. C. I. bol trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava V, sp.zn. 0T 170/2018 zo dňa 29.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2018
uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a bol mu
uložený trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace. Výkon trestu mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov. Na verejnom zasadnutí odsúdený X.. C. I. uviedol, že sa
skomplikovala situácia v jeho firme, keď mu odišiel jeden spoločník, druhý onkologicky ochorel a on
súrne potreboval doklady k projektu, preto šoféroval. V rámci uloženého trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu nežiadal o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku tohto trestu
zákazu činnosti. Hneď priznal vinu a je mu to ľúto.

Z oboznámených listinných dôkazov okresný súd konštatoval, že odsúdený X. C. I. bol uznaný vinným
vyššie citovaným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T 170/2018 a následne bol
uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T 161/2019 zo dňa 26.07.2019
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa§ 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a bol mu uložený
trest domáceho väzenia vo výmere jeden rok. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2019.
Výrok o zaradení odsúdeného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, vyplynul zo skutočnosti, že odsúdený nebol v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselného
trestného činu, čo je zrejmé z oboznámeného odpisu registra trestov.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený, ktorú písomne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti
prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že je nesporné, že v čase plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia sa mal dopustil trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Jeho

konanie bolo vyvolané stresovou situáciou, keď ho nečakane oslovil spolupracujúci kolega v čase po
jeho príchode z nemocnice. Ako onkologický pacient vo veľmi zlom zdravotnom stave požiadal, aby ho
osobne od neho prišiel prevziať všetky dokumenty súvisiace s vypracovaním znaleckých posudkov, na
ktorých sa spoločne podieľali. Záujmom bolo vypracovať znalecké posudky v stanovených termínoch,
pričom z dôvodu vážneho zdravotného stavu sa kolega na ich vypracovávaní už naďalej podieľať
nemohol. Až do momentu, kedy sa neuvážene rozhodol ísť uvedené dokumenty osobne prevziať viedol
riadny život a motorové vozidlo nešoféroval. Dôvod porušenia zákazu bol však takého osobitného
zreteľa, ktorý zakladá právo na použitie ustanovenia § 50 ods. 4 . V súlade s dlhodobo ustálenou súdnou
praxou platí, že za určitých okolností ani odsúdenie, dokonca za trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe, rozhodnutie o osvedčení odsúdeného, resp. o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti
automaticky nevylučuje. Nariadenie výkonu podmienečne odloženého trestu predpokladá, že odsúdený
porušil jeho podmienky takým spôsobom, že jeho ponechanie v platnosti by bolo v rozpore s účelom
trestu. Pri posudzovaní okolností odôvodňujúcich takýto postup pritom treba hodnotiť všetky skutočnosti,
ktoré v priebehu plynutia skúšobnej doby nastali, a ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, resp. rozhodnúť o osvedčení príp. neosvedčení, vrátene celkového
správania sa odsúdeného a charakteru a závažnosti dôvodov, ktorými dal príčinu k rozhodovaniu o
nariadení výkonu pôvodne podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. V danom prípade naozaj
ide o okolnosti, ktoré sú osobitného zreteľa, príkladne sa staral o rodinu a zabezpečoval jej potreby,
zabezpečoval chod svojho podnikania, všetko podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Nastúpenie na
výkon trestu odňatia slobody by malo pre neho, okolie, rodinu a výkon pracovnej činnosti zásadný vplyv.

Na záver poukázal na skutočnosť, kedy páchateľ poruší podmienečný odklad výkonu trestu v dobe
bezprostredne po jeho uložení, tento má väčšie právo na postup podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ako ten,
ktorému do uplynutia doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody /tzv. podmienky/
ostáva pár dní. Podľa vyššie spomenutého ustanovenia možno ponechať podmienečné odsúdenie v
platnosti, pričom zákon výslovne neurčuje dobu, kedy sa môže takto rozhodnúť. V praxi však súdy ustálili
rozhodovaciu prax, ktorá je v neprospech tých, ktorým doba podmienečného odsúdenia končí, prípadne
skončila. S takýmto názorom sa nestotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby nadriadený
súd napadnuté uznesenie podľa § 194 Tr. por. zrušil a sám vo veci rozhodol, alternatívne, aby uložil
orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré napadnutému
uzneseniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 52 ods. 1 prvá veta Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život,
dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa
osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že X.. C. I. bol trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava V, sp.zn. 0T 170/2018 zo dňa 29.07.2018, právoplatným dňa 29.07.2018, uznaný vinným
z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere tri mesiace. Výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní dvanásť mesiacov.

Skúšobná doba odsúdenému plynula od 30. júla 2018 do 29. júla 2019.

Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T 161/2019 zo dňa 26.07.2019 bol uznaný
vinným pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa§ 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a bol mu
uložený trest domáceho väzenia vo výmere jeden rok. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
26.07.2019. Skutku z tohto odsúdenia sa dopustil dňa 23.07.2019, teda počas plynutia skúšobnej doby
z predchádzajúceho odsúdenia.

V posudzovanom prípade podmienky pre použitie vyššie citovaného ustanovenia boli splnené.
Odsúdený počas plynutia skúšobnej doby porušil podmienky stanovené mu súdom, keď sa dopustil
protiprávneho konania rovnakého charakteru, ako pre aké bol v tomto konaní odsúdený. Napriek
uloženému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, počas plynutia skúšobnej doby tento zákaz
porušil. Sťažnostné argumenty obhajoby krajský súd neakceptoval. Pokiaľ odsúdený tvrdí, že išlo o

dôvod osobitného zreteľa, treba uviesť, že osobné prevzatie dokumentov či pracovných podkladov u
práceneschopného kolegu takýmto dôvodom nie, keďže obžalovaný sa mohol dostaviť bez ťažkostí a
zvláštnych obtiaží aj iným spôsobom. Pokiaľ obhajoba argumentuje tým, že odsúdený porušil podmienky
uložené mu súdom pár dní pred uplynutím skúšobnej doby, teda je v nevýhode oproti takým páchateľom,
ktorý tak konali v začiatkoch plynutia skúšobnej doby, treba povedať, že práve skutočnosť, že do
uplynutia skúšobnej doby zostáva len pár dní, táto skutočnosť evokuje u odsúdených, že „už sa nemôže
nič stať“ a takéto porušenie jednoducho risknú.

V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa, keď odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z odpisu
registra trestov totiž vyplýva, že pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť.

Krajský súd záverom uvádza, že nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia,
preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 12, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.