Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/147/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617214437
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7617214437.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej vo veci žalobcov X. A. X., H.. XX.XX.XXXX, bytom S. P..,
XXX XX M., 2. K. O., nar. XX.XX.XXXX, C. A. U. XXXX/X, XXX XX F., oboch zastúpených advokátkou
JUDr. Júliou Čechovou, so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves proti žalovanej B. Š., H.. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXX/XX, XXX XX E., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o

odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 16C/32/2017 - 128 zo dňa
5. februára 2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom V. výroku o nároku na náhradu trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) v záhlaví uvedeným
rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XX B. Č.. XXX, pre katastrálne územie K., X. K., X. F., nariadil predaj nehnuteľností s
tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi žalobcov a žalovanú podľa výšky ich spoluvlastníckych
podielov, a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

2. Žalobcovia žiadali o zrušenie podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam, nariadenie
ich predaja a rozdelenie výťažku z predaja spoločných nehnuteľností dôvodiac, že nehnuteľnosti
spoluvlastníci neužívajú, v súvislosti s ich správou však žalobcom vznikajú náklady, a žalovaná s
predajom nehnuteľností nesúhlasila, ani nereagovala na ponuku žalobcov na odkúpenie ich podielov.
Neskôr žalovaná ponúkla žalobkyni v 1. rade svoje podiely na predaj, avšak za sumu dvojnásobne
prevyšujúcuichtrhovúhodnotu,očožalobkyňav1.radenemalazáujem.Nakoľkomedzispoluvlastníkmi

nedošlo k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom ani jeden z nich nemal záujem
staťsavýlučnýmvlastníkomnehnuteľnosti,žalobcoviasadomáhalizrušeniaavyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva súdom.

3. Žalovaná v prvotnom vyjadrení k žalobe vyjadrila súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva a
nariadením predaja nehnuteľností, no neskôr na pojednávaní prehlásila, že s predajom nehnuteľností

nesúhlasí, chcela si ponechať svoj podiel a odkúpiť časť podielu žalobkyne v 1. rade.

4. Súd prvej inštancie vec posudzoval v zmysle ustanovení § 141 ods. 1, § 142 Občianskeho zákonníka
dospejúc k záveru, že rozdelenie nehnuteľností medzi spoluvlastníkov nie je reálne možné, a taktiež
nie je možné ich prikázanie za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, keďže žalobcovia
nehnuteľnostinechcúdosvojhovýlučnéhovlastníctvaažalovanásadožadovalalenčiastočnéhopodielu

na nehnuteľnostiach. V zmysle týchto záverov preto zrušil podielové spoluvlastníctvo a nariadil predaj
nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) a náhradu trov
konania priznal žalobcom, ktorých považoval za procesne úspešnú stranu sporu, pretože ich návrhu v
celom rozsahu vyhovel.

5. Výrok o trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalovaná a žiadala, aby odvolací súd
náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu. Tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne
posudzoval úspešnosť žalobcov v spore, nakoľko jej žalobný petit bol identický s petitom žalobcov. Súd
prvej inštancie, preto nebol povinný reagovať na účastnícke prednesy, a to ani na prednesy žalovanej,

a mal rozhodnúť na prvom pojednávaní a poukázať na to, že nároky žalobcov boli neuskutočniteľné.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu považovali za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania, ktorým bol zohľadnený fakt, že boli v spore plne úspešní, lebo ich návrhu bolo
po vykonanom dokazovaní vyhovené v celom rozsahu. Žalovaná na mimosúdnu dohodu nepristúpila.
Žiadali, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku potvrdil.

7. V odvolacej replike žalovaná tvrdila, že krátko pred podaním žaloby sa chcela so žalobcami dohodnúť,
a kontaktovala žalobcu v 2. rade za účelom odkúpenia jeho podielu, na čo tento reagoval slovami ,,nech
to už súd rozhodne“. Súhlasila s tvrdením, že súd prvej inštancie rozhodol v zmysle žalobného petitu
žalobcov,alezastávalastanovisko,žetobolovsúladeajsjejnávrhom.Podľajejnázorusanehnuteľnosti

nepodarí predať za znalecký odhad, a nie je vôbec isté, či jej predaj nehnuteľností nejaký výnos prinesie,
pričom ale ona má zaplatiť neprávom požadované trovy. Vyjadrila pocit krivdy a nespravodlivosti, keď
nemala prostriedky na zastupovanie v súdnom konaní, čo mal súd zneužiť na pojednávaní, keď sa
jej vyhrážal pokutami, účelovo viedol súdne konanie, a do rozsudku napísal len to, čo sa mu hodilo.
Zopakovala, že súd mal rozhodnúť už na prvom pojednávaní, postupoval v konaní nesprávne a ona

nezavinila vedenie súdneho konania.

8. Ďalšie vyjadrenia v konaní neboli podané.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas

a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ako vyplývali z obsahu podaného odvolania (§ 365 ods.1
písm. b/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. Žalovaná odvolaním napadla len výrok o trovách konania, preto rozsudok vo výrokoch, ktorým bolo
zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo strán sporu nebol predmetom odvolacieho prieskumu
a nadobudol právoplatnosť.

11. Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že odvolanie podala z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a

h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b) a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie
procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý

môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) je naplnený v prípade, ak na zistený skutkový stav

súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy
nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval.14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku o trovách konania a predchádzajúceho
procesného postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok
žalovanej vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a

uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Odvolací súd nezistil pochybenia v procesnom postupe
súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z
procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
vyvodil správne závery o právach a povinnostiach sporových strán a nárok na náhradu trov konania
správne právne posúdil, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolacie námietky žalovanej nemajú

vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania strán sporu sa vychádza z procesnej
zodpovednosti strán za výsledok konania, v zmysle ktorej zásady neúspešná strana sporu je povinná
nahradiť v spore úspešnej strane vzniknuté trovy konania. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať

žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia
zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Žalovaný má plný úspech
v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný
úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov

pomerne rozdelí v súlade s § 255 ods. 2 CSP.

18. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahom spisu mal odvolací súd preukázané,
že nedošlo k dobrovoľnej dohode podielových spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva na príslušnom súde. Tak ako to konštatoval vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie,

i keď žalovaná v konaní najprv súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
predajom nehnuteľností a následným rozdelením výťažku z predaja medzi podielových spoluvlastníkov
podľa výšky ich podielov, následne svoje stanovisko v konaní zmenila, keď na pojednávaní dňa 20.
11. 2018 uviedla, že s predajom nehnuteľností nesúhlasí a svoje podiely na nehnuteľnostiach si chce
ponechať. Tento postoj žalovanej znamenal, že strany sporu nedospeli k dohode, a súd prvej inštancie

bol povinný v konaní procesné stanovisko žalovanej zohľadniť. Z uvedeného dôvodu k zrušeniu a
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva mohlo dôjsť len autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktorý bol
povinný podľa § 142 OZ postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia o spôsobe vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Na účely rozhodnutia bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie o možnosti
reálneho rozdelenia nehnuteľnosti a jej hodnote. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozdelenie

nehnuteľnostínebolomožné,ataktiežnebolomožnéaniprikázanievecižalovanejzaprimeranúnáhradu
žalobcom, nakoľko žalovaná nedisponovala finančnými prostriedkami na vyrovnanie podielov žalobcov.
Súd prvej inštancie preto vyhovel návrhu žalobcov a nariadil predaj nehnuteľností.

19. Z obsahu komunikácie sporových strán pred začatím konania, ako aj z ich vyjadrení prednesených

v priebehu súdneho sporu vyplýva, že žalobcovia vyvinuli zvýšené úsilie o mimosúdne vyporiadanie
nehnuteľnosti, na čo žalovaná reagovala neustálymi výhradami z ktorých vyplývalo, že sa nechcela
vzdať svojho spoluvlastníckeho podielu, avšak nebola ochotná, či schopná poskytnúť zodpovedajúcu
finančnú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom, preto navrhovala aj rozdelenie nehnuteľnosti. Svojím
prístupom teda žalovaná procesne zodpovedá za vedenie súdneho konania, keďže v dôsledku jej

postojov sa stalo nevyhnutným skúmanie aj iného, než žalobcami navrhovaného spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Výsledkami dokazovania bolo napokon preukázané, že jediným možným
spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu je predaj nehnuteľnosti a rozdelenie
výťažku podľa podielov, tak ako to od počiatku navrhovali žalobcovia, a s ktorý návrhom žalovaná
preukázateľne nesúhlasila. Zohľadňujúc tieto okolnosti prejednávanej veci, je nepochybné, že žalovaná

nesie procesnú zodpovednosť za výsledok konania, teda za svoj neúspech v spore, a v súlade s § 255
ods. 1 CSP je povinná nahradiť trovy konania procesne úspešným žalobcom, ktorým súd vyhovel v
plnom rozsahu. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, preto odvolací súd ako
vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu

trov odvolacieho konania a úspešným žalobcom v odvolacom konaní nevznikli žiadne účelne trovy
konania, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodovať. Z uvedených dôvodov odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal žiadnej sporovej strane.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).