Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/145/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115204467
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115204467.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: H. X., narodený
X.X.XXXX, bytom N. XXX, zastúpený advokátom: Mgr. Róbert Schronk, so sídlom Štúrova 37, Nitra,
proti žalovaným: 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004
a 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o. so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46141341, zastúpený
ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU - Marek Piršel s.r.o., so sídlom Lesná 310, Hviezdoslavov, IČO:
47255498, o určenie neplatnosti zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a záložnej
zmluvy v časti neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 1. rade proti

rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 10C/96/2015-370 zo dňa 29. marca 2017 v spojení s opravným
uznesením č.k. 10C/96/2015-435 zo dňa 29. mája 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom
zamietajúcom výroku pod bodom III. p o t v r d z u j e.
V ostatných napadnutých výrokoch I., II., V., VI., VIII. a IX. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvere uzavretá 2.12.2004 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom a zmluva o
zriadení záložného práva uzavretá 9.12.2004 medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a D. P.,
C. P. a B. C. ako záložcami sú neplatné v časti neprijateľných zmluvných podmienok a navrhol, aby
súd predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku o tom, či ustanovenia § 52 ods. 1
a § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňujú veriteľovi vymôcť napriek spornosti plnenie z
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokvykonanímzáložnéhoprávabezposúdeniazmluvnýchpodmienok
súdom nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a za tým účelom konanie prerušil.

2.Žalobcapodanímz3.11.2015doplnilžalobutak,žepožaduje,abysúdurčil,žezmluvaomimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere obsahuje neplatné dojednania týkajúce sa dohodnutých poplatkov
a nákladov, ich uspokojenia, povinnosti žalobcu vysťahovať sa z nehnuteľnosti, práva žalovaného
1/ na odstúpenie od zmluvy a započítania, rozhodcovskej doložky, predĺženia premlčacej doby a že
zmluva o zriadení záložného obsahuje neplatné dojednania týkajúce sa dohodnutých poplatkov, práva

žalovaného 1/ na uspokojenie, práva na priamy predaj zálohu tretej osobe, na vyhlásenie verejnej
obchodnej súťaže a na predaj na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z., pretože sú
neprijateľné s odôvodnením, že peňažné prostriedky získané z úverovej zmluvy použil žalobca nazakúpenie nehnuteľnosti, ohľadne ktorej prebieha v súčasnosti dobrovoľná dražba, ktorej dražobníkom
je žalovaný 2/.

3. Žalobca v spore navrhol žalobou a jej doplnením z 2.3.2015 nariadiť voči obom žalovaným predbežné
opatrenie, o ktorom rozhodol Okresný súd Nitra uznesením z 20.3.2015 č.k. 10C/96/2015-113 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre z 27.8.2015 č.k. 7Co/550/2015-195 tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej, pretože nárok žalobcu bol pravdepodobný.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval, pričom návrhom z 25.1.2017
navrhol rozšíriť žalobu o určenie, že záložné právo zriadené záložnou zmluvou nie je. Okresný súd
Nitra uznesením z 10.2.2017 č.k. 10 C/96/2015-363 tento návrh na zmenu nepripustil, pretože výsledky
vykonaného dokazovania nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

5. Žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil, ale vo vyjadrení z 15.2.2016 uviedol, že si nebude uplatňovať od
žalobcu poplatky za spracovanie úveru 99,58 eur, úroky, úroky z omeškania a poplatky 649,40 eur t.j.
celkom880,31eur,aletrvánazaplatenípoplatkovdražby1434,48eur.Žalovaný1/neskôroduvedeného
návrhu upustil vzhľadom k zlej platobnej disciplíne žalobcu.

6. Právny zástupca žalovaného 2/ navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom súd pojednával a
spor rozhodol bez jeho prítomnosti, pretože sa z každého pojednávania ospravedlnil a o jeho odročenie
nežiadal.

7. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd

prvej inštancie takto rozhodol:
I. Určuje sa, že v zmluve o mimoriadnom medziúvere č. 1372593 3 07 a stavebnom úvere č. 1372593
6 06 uzavretej 2.12.2004 medzi žalobcom a žalovaným 1/ sú neplatné nasledujúce ustanovenia:
- v čl. II označenom ako Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru
a stavebného úveru celá časť "Mimoriadny medziúver: Dlžník súhlasí s tým, že veriteľ môže upraviť

úrok podľa situácie na finančnom trhu. Za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo
výške 99,58 eur (3000 Sk). Ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje mu poplatok 16,60 eur (500
Sk). Poplatok za mimoriadny medziúver a za biankozmenku sa zaúčtuje pri prvej výplatne mimoriadneho
medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bude znížená o výšku týchto
poplatkov. Za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok ročne

podľa "Sadzobníka poplatkov" platného pre príslušný rok. Prvý poplatok za vedenie účtu mimoriadneho
úveru vo výške 9,96 eur (300 Sk) je splatný s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru.
V ďalších rokoch je poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru splatný do 31.01. bežného
roka. Počnúc prvým rokom nasledujúceho po roku, v ktorom dôjde k prideleniu cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení, bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi ročný poplatok za vedenie účtu stavebného úveru

podľa "Sadzobníka poplatkov" plateného pre príslušný rok so splatnosťou do 31.01 bežného roka. V
prípade, že poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru dlžník neuhradí za každý prislúchajúci
rok, zvýši sa o sumu neuhradených poplatkov pri pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení celková
výška stavebného úveru a tým sa zároveň predĺži doba splatnosti stavebného úveru".
- v čl. II označenom ako Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru a

stavebnéhoúveru,včastioznačenejakoMimoriadnymedziúver:vbode7.Veriteľjeoprávnenýuspokojiť
z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky. V časti
"a poplatky".
- v čl. II označenom ako Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru
a stavebného úveru, v časti označenej ako Stavebný úver: bode 2. Veriteľ je oprávnený uspokojiť z

mesačnej splátky svoje pohľadávky v nasledovnom poradí: sankčné úroky, úroky, poplatky a istinu. V
časti "poplatky".
- v čl. III. označenom ako Zabezpečenie, v podčlánku I. označenom ako Na nehnuteľnú vec
v bode 1: Dlžník postupuje týmto všetky súčasné a budúce práva z prefinancovanej zmluvy o
stavebnom sporení veriteľovi. Návratnosť mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane

úrokov, nákladov a poplatkov, poskytnutého na dohodnutý účel sa zabezpečuje zriadením záložného
práva na nehnuteľnosť, ktoré je upravené samostatnou záložnou zmluvou. V časti "nákladov a
poplatkov".- v čl. III. označenom ako Zabezpečenie v podčlánku I. označenom ako Na nehnuteľnú vec v bode
3. V prípade, že dlžník riadne neplní záväzky zo zmluvy o stavebnom úvere je si vedomý, že sa do
15 dní od platného rozsudku alebo písomného vyzvania záložného veriteľa dobrovoľne vysťahuje z

vyššieuvedenej nehnuteľnosti. V časti "písomného vyzvania záložného veriteľa dobrovoľne vysťahuje z
vyššieuvedenej nehnuteľnosti".
- v čl. V. označenom ako Práva a povinnosti zmluvných strán, v časti Zmluvné strany sa zaväzujú
platiť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok v časti Dlžník najmä: v
celom bode 2 "uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým mimoriadnym medziúverom a

stavebným úverom v zmysle bodu XXIII Všeobecných podmienok a "Sadzobníka poplatkov" veriteľov".
- v čl. V. označenom ako Práva a povinnosti zmluvných strán, v časti Zmluvné strany sa zaväzujú
platiť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok v časti Veriteľ najmä:
v celom bode 2 "veriteľ je oprávnený automaticky uspokojiť neuhradené poplatky a náklady v zmysle
Všeobecných podmienok a iné poplatky a náklady podľa "Sadzobníka poplatkov" zo zaplatených
mesačných splátok."

- v čl. VII. označenom ako Odstúpenie od zmluvy v bode 2 písm. f) veriteľ má právo od zmluvy
odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak
dlžník, ručiteľ, resp. tretia osoba,, ktorá úver zabezpečuje odvolá akékoľvek plnomocenstvo obsiahnuté
v tejto zmluve alebo zabezpečovacích zmluvách. V časti "ak dlžník, ručiteľ, resp. tretia osoba,, ktorá
úver zabezpečuje odvolá akékoľvek plnomocenstvo obsiahnuté v tejto zmluve alebo zabezpečovacích

zmluvách".
- v čl. VII. označenom ako Odstúpenie od zmluvy v bode 10. V prípade splnenia podmienok pre
odstúpenie od tejto zmluvy má veriteľ právo zúčtovať nasporenú sumu na účte zmluvy o stavebnom
sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý so sumou poskytnutého medziúveru a dlžných
splátok. Zúčtovanie nasporenej sumy neovplyvňuje stav omeškaných splátok úrokov medziúveru a nie

je považované za ich úhradu. V časti "Zúčtovanie nasporenej sumy neovplyvňuje stav omeškaných
splátok úrokov medziúveru a nie je považované za ich úhradu".
- v čl. VII. označenom ako Odstúpenie od zmluvy v bode 11. V prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa
splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s
bodom 9. čl. VII tejto zmluvy. V časti "a poplatky".

- v čl. VIII Záverečné ustanovenia v celom bode 2. "Zmluvné strany súhlasia s tým, že pre spory z
bankového obchodu, vzniknuté medzi veriteľom a dlžníkom v súvislosti s touto zmluvou je v prípade,
že veriteľ uzatvorí s dlžníkom rozhodcovskú zmluvu príslušný Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk
so sídlom v Bratislave. Ak nedôjde k uzatvoreniu rozhodcovskej, zmluvné strany v zmysle § 89a
Občianskeho súdneho poriadku vyjadrujú svoj súhlas, že v prípade súdneho sporu miestne príslušným

súdom prvého stupňa je súd v mieste sídla veriteľa".
- v čl. VIII Záverečné ustanovenia v celom bode 4. "Dlžník, resp. dlžníci vyhlasujú, že pri práve na
peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI. ods. 2 tejto
zmluvy a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401
Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, kedy začne prvý raz

plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa
nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi".
- v čl. VIII Záverečné ustanovenia v celom bode 6. "Veriteľ má právo použiť peňažné prostriedky na
všetkých účtoch dlžníka k započítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok, ktoré má voči dlžníkovi t.j. aj
pohľadávok nesplatených alebo premlčaných".

II. Určuje sa, že zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť z 9.12.2004 uzavretej medzi
žalovaným 1/ a záložcami D. P., narodený XX.X.XXXX, C. P., narodený X.X.XXXX, B. C., narodená
X.X.XXXX na základe ktorej vzniklo záložné právo 7.1.2005 rozhodnutím Správy katastra Nitra
V-6752/04 ktorého predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Nitra, obec: N., k.ú. N.
zapísané na LV č. XXX a to rodinný dom s.č. XXX s príslušenstvom, postavený na parcele č. XX o

výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. registra "C" č. XX o
výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria je neplatná v častiach:
- v bode 1. Záložný veriteľ si touto zmluvou zabezpečuje uspokojenie pohľadávky a jej príslušenstva,
vzniknutej zo zmluvy o stavebnom úvere, alebo zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, resp.
zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vo výške úveru spolu s úrokmi, úrokmi z

omeškania, poplatkami podľa platného sadzobníka poplatkov a tiež nákladmi a poplatkami súvisiacimi
s uplatnením záložného práva. V časti "poplatkami podľa platného sadzobníka".
- v bode 9. Záložca sa zaväzuje, že neprevedie bez písomného súhlasu záložného veriteľa,
nehnuteľnosti uvedené v bode 2. tejto zmluvy na iného vlastníka, kým pohľadávka voči veriteľovi nebudedlžníkom riadne uspokojená. U všetkých vecí daných do zálohu záložca súhlasí s tým, že v prípade
nesplnenia záväzku dlžníka, záložný veriteľ uspokojí svoju pohľadávku zo zálohu aj vtedy, ak bola
jeho pohľadávka premlčaná". Ak pohľadávka uvedená v bode 1. tejto zmluvy nebude riadne a včas

splácaná, záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku z
predaja predmetu záložného práva, a to buď spôsobom dohodnutým v bode 10 tejto zmluvy alebo na
dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z." alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu
podľa osobitných zákonov. V časti: "U všetkých vecí daných do zálohu záložca súhlasí s tým, že v
prípade nesplnenia záväzku dlžníka, záložný veriteľ uspokojí svoju pohľadávku zo zálohu aj vtedy, ak

bola jeho pohľadávka premlčaná" a v časti "začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku
z predaja predmetu záložného práva, a to buď spôsobom dohodnutým v bode 10 tejto zmluvy"
- bode 10 v celej časti. "Za dohodnutý spôsob výkonu záložného práva zmluvné strany považujú:
a) priamy predaj tretej osobe, ktorá zaplatí za predmet záložného práva cenu stanovenú znalcom
z odboru stavebníctva určenú záložným veriteľom, metódou podľa príslušného osobitného predpisu,
pričom kúpna cena bude kupujúcim vyplatená najneskôr ku dňu účinnosti kúpnej zmluvy. O začatí

predaja predmetu záložného práva v tomto prípade bude záložný veriteľ záložcu písomne informovať.
b) vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže podľa § 218 Obchodného zákonníka (ďalej len "súťaž")
záložným veriteľom. Zmluvné strany sa dohodli, že za dostatočnú lehotu trvania súťaže považujú lehotu
jedného mesiaca od uverejnenia vyhlásenia súťaže. Z vhodný spôsob uverejnenia podmienok súťaže
zmluvné strany považujú oznámenie o vyhlásení súťaže v dvoch realitných kanceláriách pôsobiacich na

území Slovenskej republiky. Najvhodnejším z predložených návrhom sa rozumie návrh na uzatvorenie
kúpnej zmluvy s najvyššou kúpnou cenou a najskorším zaplatením kúpnej ceny. Záložný veriteľ je
oprávnený určiť prioritu uvedených kritérií výberu najvhodnejšieho návrhu, b.a. minimálna cena, ktorá
bude v priebehu súťaže akceptovateľná, bude cena, stanovená znalcom z odboru stavebníctva určeným
záložným veriteľom v čase výkonu záložného práva b.b. v prípade, že nebude uzatvorená kúpna zmluva

s účastníkmi súťaže, ktorý predložil najvhodnejší návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, má záložný veriteľ
právo, v určenom čase súťaž opakovať alebo vykonať spôsob uvedený v bode 10. a)".
- v bode 12 v celej časti "Výber spôsobu výkonu záložného práva podľa bodu 10 tejto zmluvy je
oprávnený uskutočniť záložný veriteľ".
- v bode 15. V prípade, že si dlžník riadne neplní svoje povinnosti zo zmluvy o stavebnom úvere, alebo

medziúvere, ktorá je predmetom zálohu, záložca si je vedomý toho, že do 15 dní po vydaní platobného
rozhodnutia súdu alebo písomného vyzvania záložného veriteľa sa z tohto objektu dobrovoľne
vysťahuje. V časti "alebo písomného vyzvania záložného veriteľa sa z tohto objektu dobrovoľne
vysťahuje".
III. Žaloba sa v časti určenia, že v bode II označená zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť

je neplatná v časti "alebo na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z." sa zamieta.
IV. Žaloba sa voči žalovanému 2/ zamieta.
V. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 96,08 % a v časti konania
o nariadenie neodkladného opatrenia aj voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 %.
VI. Žalovanému 1/ sa nepriznáva náhrada trov konania voči žalobcovi.

VII. Návrh na prerušenie konania sa zamieta.
VIII. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu Nitra súdny poplatok
zo žaloby 191,20 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IX. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike cestou
Okresného súdu Nitra súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia 33 eur do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:
9. Žalobca ako dlžník a žalovaný 1/ ako veriteľ uzavreli 19.4.2004 zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky žalovaného 1/. Žalovaný 1/ sa v zmluve

zaviazal poskytnúť žalobcovi mimoriadny medziúver pod číslom 1372593 03 07 vo výške 14505,74 eur
(437 000 Sk), ktorý sa mal pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok zmeniť na stavebný úver pod
číslom 1372593 6 06 vo výške cca 9428,73 eur (284 050 Sk), pretože presná výška úveru sa rovná
rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
Žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému 1/ mimoriadny medziúver vrátane úroku 6,99 % ročne splatného

do 15. dňa v mesiaci a do nasporenia 35 % cieľovej sumy vkladať vklady vo výške 36,28 eur (1093 Sk)
mesačne. Žalovaný 1/ mal právo vyrubiť za spracovanie úveru žalobcovi poplatok 99,58 eur (3000 Sk),
ak mu žalobca vydal biankozmenku poplatok 16,60 eur (500 Sk), ktoré oba boli splatné pri vyplatení
medziúveru, tak, že sa o ne znížila celková výška vyplateného medziúveru a žalobca sa zaviazal platiťžalovanému 1/ poplatok za vedenie účtu podľa Sadzobníka poplatkov, prvý vo výške 9,96 eur (300 Sk).
Stavebný úver sa žalobca zaviazal platiť spolu s úrokmi 4,7 % ročne v splátkach 103,63 eur (3122 Sk)
mesačne splatných do 15.dňa v mesiaci. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade odstúpenia od zmluvy

zo strany žalovaného 1/ zúčtovanie nasporenej sumy neovplyvňuje stav omeškaných splátok úrokov
medziúveru a nie je považované za ich úhradu. Zmluvné strany sa ďalej v zmluve dohodli, že žalovaný
1/ je oprávnený uspokojiť neuhradené poplatky a náklady zo zaplatených mesačných splátok, ďalej je
oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade ak žalobca, ručiteľ, resp. tretia osoba, ktorá úver zabezpečuje
odvolá akékoľvek plnomocenstvo obsiahnuté v tejto zmluve alebo zabezpečovacích zmluvách, je

oprávnený použiť peňažné prostriedky na všetkých účtoch žalobcu k započítaniu akýchkoľvek svojich
pohľadávok, ktoré má voči nemu t.j. aj pohľadávok nesplatených alebo premlčaných. Účelom tejto
zmluvybolonadobudnutienehnuteľnostiazmluvnéstranysaokremtohovzmluvedohodli,žeakžalobca
nebude riadne plniť svoje záväzky zo zmluvy, je žalovaný 1/ oprávnený ho vyzvať na vysťahovanie z
nehnuteľnosti a žalobca je povinný sa z nehnuteľnosti vysťahovať. Zmluvné strany sa v zmluve ďalej
dohodli na tom, že na riešenie svojich sporov uzatvoria rozhodcovskú zmluvu a na predlžení premlčacej

doby na 10 rokov. Žalobca ako kupujúci a D. P., C. P. a B. C. ako predávajúci uzavreli 9.12.2004 kúpnu
zmluvu, ktorou žalobca nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. N. zapísané na
LV č. XXX ako parcela č.XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 s domov so súp.č.XXX
a na LV č. XXX ako parcela č.XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Žalovaný 1/ ako
záložný veriteľ a predávajúci ako záložcovia uzavreli 9.12.2004 na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ako ja poplatkov aj zmluvu o
zriadení záložného práva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, ktoré boli predmetnom kúpnej zmluvy. V
uvedenej záložnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak nebude pohľadávka žalovaného
1/ riadne a včas splácaná je žalovaný 1/ oprávnený začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju
pohľadávku pozostávajúcu aj z poplatkov a to aj premlčanú výťažkom z predaja predmetu záložného

práva priamym predajom tretej osobe, vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž alebo na dobrovoľnej dražbe
podľa zákona č. 527/2002 Z.z. alebo podľa osobitných zákonov a že žalobca je povinný sa po výzve
žalovaného 1/ vysťahovať z nehnuteľnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si svoje povinnosti
riadne neplnil a že žalovaný 1/ od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere odstúpil
a navrhol žalovanému 2/ ako dražobníkovi vykonanie dražby predajom predmetných nehnuteľností.

Žalovaný 2/ oznámil 13.3.2015 konanie dražby, od ktorej upustil 30.3.2015. Žalovaný 1/ v spore navrhol,
že od žalobcu nebude požadovať zaplatenie poplatkov vo výške 880,31 eur pozostávajúcich z poplatkov
za spracovanie úveru, ďalších poplatkov podľa sadzobníka, úrokov a úrokov z omeškania, ale trval na
zaplatení poplatkov vo výške 1434,48 eur pozostávajúcich z nákladov. Žalobca si naďalej neplnil svoje
nesporné povinnosti zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.

10. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na skutkový stav veci, citované ustanovenie
§ 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Z. z.), citované ustanovenie § 7 ods. 3 zákona č.
310/1992 Z. z. o stavebnom sporení, citované ustanovenie § 37 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankáchvzneníod10.06.2013,citovanéustanoveniazákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách

(§ 1 ods. 1, § 7 ods. 1 a § 21 ods. 2), citované ustanovenie § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového
poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z. z.), citované ustanovenia zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych
poplatkoch (§ 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. u) ) a citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ -
zákon č. 40/1964 Z. z. - § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 - 4, § 39, § 41, § 54 ods. 1 a 2, § 48, § 580, § 100 ods.
1, § 101 ods. 1, § 151a, § 151b ods. 1, § 151c ods. 1, § 151j ods. 1, § 53 ods. 10 v znení od 01.06.2014

a § 897r), odôvodnil nasledovne:
11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
1/ ako veriteľom existoval zmluvný vzťah, na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere uzavretej podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ktorá je zároveň spotrebiteľskou
zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaný 1/ konal a žalobca, ktorý je fyzickou osobou nekonal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a teda žalobca konal ako spotrebiteľ a
žalovaný 1/ ako dodávateľ. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. januára 2008 je
spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom podľa § 879j
Občianskeho zákonníka sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom 2008. Na predmetnú zmluvu sa preto vzťahujú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho

zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych
predpisoch, zákona č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.12. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí
neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú ich kvalitu života a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13
EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách"apostaraťsa,abyspotrebiteľovneprijateľné

klauzuly v zmluvách nezaväzovali". Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou ich absolútnej neplatnosti. V tomto spore bola zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom medziúvere uzavretá ako tzv. formulárový typ zmluvy, ktorej
obsah nemá spotrebiteľ a to aj žalobca možnosť ovplyvniť, iba ju ako celok prijať alebo ju odmietnu,

pričom žalovaný 1/ nepreukázal súdu opak, hoci bolo dôkazné bremeno na jeho strane. Takýmto
spôsobom boli dohodnuté aj sporné poplatky za spracovanie mimoriadneho medziúveru a stavebného
úveru, za biankozmenku, za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru. Uvedené
poplatky slúžia výlučne žalovanému 1/ v súvislosti s jeho administratívnou činnosťou a predmetom
podnikania, ktoré má okrem toho premietnuté aj v odmene t.j. úroku za poskytnuté finančné prostriedky.
Takto dohodnuté poplatky preto zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech žalobu ako spotrebiteľa a sú dojednané aj v rozpore s rozhodovacou praxou napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5M Cdo 20/2009, rozsudok Súdneho dvora
EÚ C-237/02 z 1.4.2004, Najvyššieho súdu Českej republiky 73/2011, pričom podľa § 7 odsek 5 zákona
č. 310/1991 Zb. a aj vnútroštátnou a európskou legislatívou, pretože sú v rozpore s § 37 ods. 21 zákona
o bankách v znení účinnom od 10.6.2013 na základe ktorého je zakázané požadovať úhradu poplatkov,

nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo spravovanie úveru alebo účtu alebo zrušenie
účtu, na ktorom je vedný úver splatných po 9. júni 2013 (§ 122s ods. 4 Zákona o bankách). Neprijateľnosť
týchto poplatkov uznal podľa názoru súdu aj sám žalovaný 1/ v liste z 15.2.2016, ktorým ich zaplatenie
od žalobcu nepožadoval.

13. Rovnakým spôsobom ako sporné poplatky boli dojednané aj ďalšie sporné a žalobcom namietané
ustanovenia týkajúce sa oprávnenia žalovaného 1/ použiť peňažné prostriedky na všetkých jeho
účtoch k započítaniu neprijateľne dohodnutých poplatkov, nesplatných alebo premlčaných pohľadávok,
oprávnenia žalovaného 1/ odstúpiť od zmluvy v prípade ak žalobca, ručiteľ, resp. tretia osoba, ktorá
úver zabezpečuje odvolá akékoľvek plnomocenstvo obsiahnuté v tejto zmluve alebo zabezpečovacích

zmluvách, v prípade odstúpenia od zmluvy zúčtovať nasporenú sumu tak, že neovplyvní stav
omeškaných splátok úrokov, v oprávnení žalovaného 1/ vyzvať žalobcu na vysťahovanie z nehnuteľnosti
a jeho povinnosti vysťahovať sa v prípade si nebude riadne plniť svoje záväzky, umožňujúce, aby bol
spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným
zákonom a predlžení premlčacej doby na 10 rokov. Všetky tieto namietané zmluvné dojednania zhoršujú

postavenie žalobcu, pretože sú dohodnuté v rozpore s § 53 odsek 3 písmeno f), g) a i) a aj s poukazom
na písmeno r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2015, pretože ide iba o demonštratívny
výpočet, § 48, § 580 a § 101 odsek 1 Občianskeho zákonníka alebo odchýlne od citovaných zákonných
ustanovení a preto sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Všetky uvedené ustanovenia
spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu a preto

sú neprijateľné a neplatné podľa § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Pretože uvedené neprijateľné
podmienky možno oddeliť od ostatnej časti zmluvy, súd ich určil za neplatné, bez toho, aby určil za
neplatnú celú zmluvu podľa § 41 Občianskeho zákonníka.

14. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi

vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu, pričom má k nemu akcesorickú povahu. Záložné právo plní
zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby
sa s plnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzujú pri nakladaní so zálohom.
Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávku
zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ uzavrel s

právnymi predchodcami žalobcu zmluvu o zriadení záložného práva, ktorej predmetom je nehnuteľnosť,
ktorú žalobca nadobudol z peňažných prostriedkov získaných zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere a ktorú aj v súčasnosti obýva. Je nesporné, že žalobca si svoje povinnosti zo zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere prestal riadne plniť, pretože prestal platiť dohodnuté
splátky v celom rozsahu a to nie len v časti sporných poplatkov a preto žalovaný 1/ následne začal výkon

záložného práva formou dobrovoľnej dražby, na ktorom sa so žalobcom dohodli a to prostredníctvom
žalovaného 2/. Žalobca v žalobe namieta, že záložným právom je zabezpečená aj pohľadávka
žalovaného 1/ predstavujúca neprijateľne dohodnuté poplatky zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, ktoré súd ako neprijateľné a preto neplatné už vyhodnotil a z uvedeného dôvodu súneprijateľné a preto neplatné aj totožné ustanovenia záložnej zmluvy. Rovnakým spôsobom ako sporné
poplatky boli dojednané aj ďalšie sporné a žalobcom namietané ustanovenia týkajúce sa oprávnenia
žalovaného 1/ uspokojiť zo zálohu aj svoju premlčanú pohľadávku, v oprávnení žalovaného 1/ vyzvať

žalobcu na vysťahovanie z nehnuteľnosti, ktoré dojednania zhoršujú postavenie žalobcu, pretože sú
v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami alebo odchýlne od nich a to § 53 odsek 3 písmeno
i) a § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka a preto sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Obe tieto ustanovenia spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu
a preto sú neprijateľné a neplatné aj podľa § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Žalobca namietal,

že neprijateľné je aj dojednanie o výkone záložného práva priamym predajom tretej osobe, verejnou
obchodnou súťažou podľa § 218 Obchodného zákonníka alebo na dobrovoľnej dražbe podľa zákona
č. 527/2002 Z.z. a že výber je oprávnený uskutočniť žalovaný 1/ ako záložný veriteľ. Pretože podľa §
53 odsek 10 Občianskeho zákonníka je veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch oprávnený sa v
rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo
predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ktorých ustanovením sa spravuje aj tento právny vzťah

s poukazom na § 879r občianskeho zákonníka je zrejmé, že uvedené zmluvné dojednanie je v časti
dohody o práve žalovaného 1/ uspokojiť sa priamym predajom tretej osobe alebo verejnou obchodnou
súťažou podľa § 218 Obchodného zákonníka v rozpore s touto právnou úpravou a tak aj oprávnenie
žalovaného1/navýberapretoneplatnépodľa§39Občianskehozákonníka.Uvedenédojednaniaokrem
toho spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu

a preto sú neprijateľné a neplatné aj podľa § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Pretože uvedené
neprijateľné podmienky možno oddeliť od ostatnej časti zmluvy, súd ich určil za neplatné, bez toho, aby
určil za neplatnú celú zmluvu podľa § 41 Občianskeho zákonníka.

15. Je nesporné, že žalobca si všetky svoje povinnosti a to aj platne dohodnuté riadne neplnil a preto

sa žalovaný 1/ domáhal výkonu záložného práva zákonným spôsobom formou dobrovoľnej dražby.
Právna úprava dáva žalobcovi možnosť brániť sa voči nekalým postupom žalovaného 1/ a neprijateľným
zmluvným podmienkam formou určovacej žaloby alebo žaloby na splnenie povinnosti a v prípade
uplatňovania neprijateľných podmienok pri výkone záložného práva t.j. ak by si žalovaný 1/ po dražbe
z výťažku ponechal viac než mu patrí aj žalobou na určenie dražby za neplatnú. Výlučne však sama

skutočnosť, že záložné právo sa vykonáva formou dobrovoľnej dražby nezakladá jej nezákonnosť, v
prípade ak je toto záložné právo zriadené na základe riadnej zmluvy o zriadení záložného práva a k
výkonu záložného práva sa pristúpi na základe zákona o dobrovoľných dražbách. Z uvedených dôvodov
súd žalobu v časti určenia dojednania a oprávnení realizovať záložné právo formou dobrovoľnej dražby
zamietol, pretože neobchádzajú zákon a ani nie sú s ním v rozpore a tieto dojednania nespôsobujú ani

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

16. Pretože žalovaný 2/ ako dražobník nebol zmluvnou stranou ani zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere a ani zmluvy o zriadení záložného práva nie je v spore pasívne vecne legitimovaný,
v výnimkou dôvodne podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd žalobu voči

nemu v celom rozsahu zamietol.

17. Pretože súd rozhodol, ktoré zmluvné dojednania sú neprijateľné, pričom výkon záložného práva
iným spôsobom než dobrovoľnou dražbou nie je v súčasnosti právom dovoleným a dobrovoľná dražba
je zákonný spôsob výkonu záložného práva, súd nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania na

Súdnym dvorom EÚ a preto návrh na prerušenie konania z uvedeného dôvodu zamietol.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 2 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č.
160/2015 Z. z.) a v konaní úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému 1/ náhradu
trov konania v rozsahu 96,08 %, pretože bol úspešný v rozsahu 98,04 % (16 výrokov plus 2/3 zo 17-

teho výroku zo 17 výrokov) a žalovaný1/ bol úspešný v rozsahu 1,96 % (1/3 z 1 výroku zo 17 výrokov)
t.j. 96,08-1,96=96,08 %, podľa § 255 odsek 1 CSP tak, že v časti konania o nariadenie neodkladného
opatrenia priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému 2/náhradu v rozsahu 100 % a podľa § 255
odsek 1 CSP v spojení s § 257 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému 2/ voči žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal, pretože žalobcovi bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci Centrom

právnej pomoci a preto mal súd za to, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP
spočívajúce v negatívnej sociálnej situácii žalobcu.19. Pretože žalobca bol od platenia súdneho poplatku zo žaloby oslobodený a súd jeho žalobe čiastočne
vyhovel, zaviazal v konaní neúspešného žalovaného 1/ na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby v
časti výroku I vo výške 99,50 eur, v časti výroku II vo výške 91,24 eur (pretože žalovaný bol neúspešný v

rozsahu 91,70 % t.j. v 3 výrokoch a 2/3-inách z výroku 4) podľa položky 1 písmeno b) Sadzobníka zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a vo výške 33 eur za návrh na vydanie neodkladného opatrenia,
podľa položky 1 písmeno c) Sadzobníka na ktorý zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne.

20. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli žalobca a žalovaný v 1. rade. Odvolanie

žalobcu obsahovo smerovalo proti zamietajúcemu výroku III. predmetného rozsudku, keď v tejto časti
požadoval zmenu a vyhovenie ním podanej žalobe, alternatívne jeho zrušenie v tejto časti a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď súčasne požadoval (s poukazom na ustanovenie
§ 365 ods. 2 CSP) aj zrušenie (rozsudku predchádzajúceho) uznesenia súdu prvej inštancie č.k.
10C/96/2015-363 zo dňa 10.2.2017, ktorým súd prvej inštancie zamietol resp. nepripustil rozšírenie
žaloby v zmysle jeho podania zo dňa 25.1.2017, ktorým sa domáhal určenia neexistencie záložného

práva. Súdu prvej inštancie vyčítal to, že mu rozsudkom resp. uznesením predchádzajúcim jeho vydaniu
odňal možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Má za to, že
totožné dôvody neplatnosti sa vzťahujú aj na tú časť zmluvy, ktorú súd v zmysle napadnutého III.
výroku za neplatnú nepovažoval. Platnosť zabezpečovacích inštitútov nemožno posudzovať oddelene
odspotrebiteľskejzmluvy,naktorúsadojednanézabezpečenievzťahuje.Príslušnáčasťzáložnejzmluvy

totiž umožňovala výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe bez akejkoľvek preventívnej súdnej
kontroly, a teda fakticky umožňovala tiež mimosúdne uspokojenie takých pohľadávok, ktorých právnym
dôvodomsúpráveneprijateľnézmluvnépodmienky.PrávevýrokyI.aII.rozsudkusúduprvejinštanciesú
dôkazom toho, že súd mal vyhovieť požadovanému určeniu aj v časti, v ktorej ho napadnutým výrokom
zamietol. Záložná zmluva totiž v dotknutej časti, umožňujúcej výkon záložného práva na dražbe, hoci

by aj bola vo formálnom súlade so zákonom, v kontexte ďalších zmluvných ustanovení a v kontexte
neprijateľných zmluvných podmienok umožňuje zákon obchádzať. Formálny súlad so zákonom tak
vychádza z izolovaného a neúplného výkladu posudzovaného zmluvného dojednania, súd sa pri ňom
odchýlilodustanovenia §54ods.2OZ,čomápodľanehozanásledoknesprávnosťnapadnutéhovýroku
rozsudku. V tomto smere na podporu svojej argumentácie žalobca citoval z rozhodnutí Krajského súdu

v Prešove (18Co/109/2011) resp. Krajského súdu v Trenčíne (16Cob/201/2016 a 16Cob/296/2016). S
poukazom na uvedené rozhodnutia potom vyvodil, že výkon dobrovoľnej dražby voči spotrebiteľovi za
takých podmienok, ktoré neumožňujú preventívnu, ale iba následnú (ex post) súdnu kontrolu, ako je
to i v prípade slovenskej právnej úpravy, odporuje európskemu právu, a to aj v prípade, ak by dražba
a jej výkon prebehli vo formálnom súlade so zákonom, teda zastáva názor, že bolo povinnosť súdu

prvej inštancie nevyhádzať iba z formálneho súlade záložnej zmluvy s ustanovením § 53 ods. 10 OZ,
ale bolo povinnosťou súdu uprednostniť právne predpisy EÚ na ochranu spotrebiteľa a keďže tak súd
neurobil, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne konanie zaťažil vadou, ktorá
mala za následok nesprávnosť napadnutého výroku rozsudku. Ohľadom uznesenia súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku - nepripusteniu rozšírenia žaloby, žalobca poukázal na to,

že nebol daný zákonný dôvod na nepripustenie tejto zmeny, keď z hľadiska dokazovania by v každom
prípade toto spočívalo „len“ v prečítaní listín, ktoré sa v súdnom spise už nachádzali, keďže žiadne nové
listiny neprikladal a rovnako žiadne nové dôkazné návrhy neuvádzal. Išlo o odopretie mu súdnej ochrany
aj s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď práve ním
tvrdená neexistencia záložného práva je natoľko závažnou skutočnosťou, že sa ňou súd prvej inštancie

mal meritórne po pripustení rozšírení žaloby zaoberať.

21. Odvolanie žalovaného v 1. rade smerovalo voči výrokom napadnutého rozsudku I., II., V., VI.,
VIII. a IX., keď požadoval jeho zmenu tak, aby žaloba bola v plnom rozsahu zamietnutá resp. aby
rozsudokbolvtýchtočastiachzrušenýavecvrátenásúduprvejinštancienaďalšiekonanie,keďkonanie

súdu prvej inštancie má inú vadu s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci, pričom súd prvej
inštancienazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch odvolania žalovaný poukázal na to,
že je významnou bankovou a finančnou inštitúciou s činnosťou regulovanou a kontrolovanou Národnou
bankou SR, keď záujem uzatvoriť zmluvu o úvere prejavil žalobca, s obsahom zmluvy bol vopred

informovaný a so všetkými podmienkami vyslovil súhlas. Čo sa týka účtovania predmetných poplatkov
mázato,žetotoúčtovanieneboloaniejevrozporesožiadnymprávnympredpisomajesúčasťoubežnej
praxe bánk pôsobiacich v SR. Právny poriadok SR nie je založený na sudcovskej tvorbe práva a nie
je možné od bánk požadovať, aby na základe právneho názoru jedného krajského súdu zaväzujúcehovýhradne účastníkov konkrétneho súdneho konania zmenili svoju obchodnú prax, o to viac, keď ide o
právny názor, ktorý v rozhodovacej praxi súdov ani nie je jednotný. V prípade poplatku za poskytnutie
úveru treba jednoznačne uzavrieť, že ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v

zmysle § 499 Obchodného zákonníka, keď toto svoje tvrdenie opiera aj o rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach č.k. 4Cob/5/2016-83 zo dňa 30.3.2016. Určenie neplatnosti poplatkov za vedenie účtu z
dôvodu ustanovenia § 7 ods. 5 zákona č. 310/1992 Z. z. o stavebnom sporení nemožno akceptovať,
nakoľko toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňom 9.6.2013, týka sa poplatku za vedenie účtu po
tomto dátume, nakoľko inak by išlo o rektroaktívne pôsobenie normy predstavujúce porušenie princípu

právnej istoty. V prípade ostatných poplatkov má za to, že ich dojednanie medzi účastníkmi úverového
vzťahu nie je žiadnym právnym predpisom vylúčené, opätovne poukazuje na legislatívne zmeny v tejto
oblastianato,žepokiaľbyboloúmyslomzákonodarcuzakázaťmupožadovanieakýchkoľvekpoplatkov,
bol by tieto poplatky explicitne uviedol v ustanovení § 7 ods. 5, v ktorom je výpočet nepovolených
poplatkov vymedzený celkom presne a jeho rozširovanie extenzívnym výkladom súdu považuje za
neprípustné. Pokiaľ ide o výšku poplatkov, tieto považuje za primerané a porovnateľné s poplatkami

vyberanými inými bankami, keď rovnako ak by bol daný úmysel zákonodarcu ich výšku obmedziť
alebo zakázať, prejavilo by sa to vo vyhláškach Ministerstva financií SR č. 41 a 42 z roku 2016.
Súd prvej inštancie tiež nevzal do úvahy v otázke nároku na poplatky to, že ako banka je viazaný aj
ustanoveniami zákona č. 483/2001 o bankách, z ktorého zákona mu vyplývajú povinnosti upomínať
dlžníkov a je zrejmé, že zvýšené náklady v upomínacom procese mu majú byť uhradené, teda určenie

neplatnosti takýchto dojednaní by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasí tiež so závermi súdu
prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia rozsudku, kde súd konštatuje, že uznal poplatky za neprijateľné,
išlo len o pokus zmierlivého riešenia veci, ku ktorej nedošlo a teda táto skutočnosť bola nesprávne
súdom vyhodnotená. Čo sa týka neprijateľnosti ďalších ustanovení, ako sú odôvodnené v bode 27.
odôvodnenia rozsudku, má za to, že sa jedná o zmätočnosť odôvodnenia rozsudku a to predovšetkým

z dôvodu, že zmluva o úvere nie je zmluvou na dobu neurčitú a taktiež z povahy zmluvného vzťahu
nie je zrejmé, aké dôvody na odstúpenie by prichádzali do úvahy na strane žalobcu v štádiu splácania
úveru. Z odôvodnenia nie je zrejmé, ktoré ustanovenia zmluvy porušujú § 53 ods. 3 písm. i) OZ.
Súd svoje stanovisko o neprijateľnosti uvedených zmluvných podmienok riadne neodôvodnil opisom
skutkových okolností a najmä neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení a na základe

ktorých právnych predpisov dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvných podmienok, keď sa vôbec
nezaoberal povahou podstaty produktu stavebného sporenia a stavebného úveru, na ktorom je založené
poskytnutie medziúveru. On je viazaný postupom podľa zákona o stavebnom sporení, keď počas trvania
medziúveru sa splácajú iba úroky z poskytnutého medziúveru; splácaním medziúveru sa tak neznižuje
zostatková suma úveru a tento sa spláca až do času, kým sa nedosiahne nasporenie cieľovej sumy,

kedy sa medziúver transformuje na výhodnejší stavebný úver. Medziúver tak beží paralelne so zmluvou
o stavebnom sporení a toto nebolo zohľadnené v odôvodnení pri práve veriteľa pri odstúpení zúčtovať
nasporenú sumu tak, že neovplyvní stav omeškaných splátok úrokov, táto suma patrí k istine medziúveru
a z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo by nebolo možné túto sumu započítať; preto odôvodnenie
neplatnostitohtoustanoveniajenedostatočnéabezlogickejanalýzyproduktu.Neprijateľnosťzmluvných

podmienok je súd povinný hodnotiť pri tom so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, teda rozhodnutie
súdu je nepreskúmateľné a zmätočné, čo platí aj pre neplatnosť ustanovenia o vymáhaní pohľadávky
prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu, keď potrebná rozhodcovská zmluva nebola uzavretá.
Za zmätočné považuje odôvodnenie neplatnosti aj ďalších ustanovení, ktoré neodporujú ustanoveniam
Občianskeho zákonníka, keď premlčanie pohľadávky nie je dôvodom na zánik záložného práva resp.

prekážkou na jeho výkon. Všetky spôsoby výkonu záložného práva dohodnuté v zmluve sú upravené
osobitnými predpismi a nejde teda o rozpor so zákonom, keď nedošlo ani k žiadnej hrubej nerovnováhe
v právach a povinnostiach zmluvných strán.
22. Odvolatelia sa vzájomne vyjadrovali aj k odvolaniam protistrany .
23. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade poukázal na vecnú správnosť žalovaným

napádaných výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, keď poukázal aj na rozsah a dôvody svojho
odvolania. Podľa jeho názoru súd zrozumiteľne a jasne vysvetlil, v čom spočíval rozpor jednotlivých
zmluvných ustanovení s Občianskym zákonníkom, pričom výslovne poukázal na rozhodovaciu prax, z
ktorej vychádzal, keď ustanovenia Občianskeho zákonníka chrániace spotrebiteľa je potrebné aplikovať
aj na predmetný zmluvný vzťah sporu. Vecne správne sú aj súvisiace výroky o trovách konania resp.

poplatkovej povinnosti.
24. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu poukázal na dôvody svojho odvolania
a na nejednotný právny názor v rozhodovacej praxi súdov.25. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní a
prihliadajúc i na vady týkajúce sa procesných podmienok bez ohľadu na ich uplatnenie v odvolacích

dôvodoch (§ 380 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
26. Podanými odvolaniami nebol napadnutý výrok IV. o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade,
rovnako tak ani výrok VII. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, uvedené výroky rozhodnutia súdu
prvej inštancie preto ostali právoplatné.

27. Čo sa týka výrokov VI., VIII. a IX. nachádzajúcich sa v písomnom vyhotovení rozsudku, ohľadom
týchto mal odvolací súd za to, že tieto je potrebné zrušiť už len z toho dôvodu, že neboli súčasťou
rozsudku tak, ako bol tento vyhlásený, čo vyplýva zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa
29.3.2017, z ktorej vyplýva vyhlásenie rozsudku len s výrokmi I.-V. Nebola tak naplnená požiadavka
verejného vyhlásenia rozsudku ohľadom týchto výrokov, v dôsledku čoho ich odvolací súd v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil s tým, že budú predmetom ďalšieho konania rozhodovania

súdu prvej inštancie. Výrok VI. tiež nekorešponduje s odôvodnením v bode 42. a s výrokom V.
28. ČosatýkažalobcomnapadnutéhovýrokuIII.ozamietnutíjehožalobyvčasti(„alebo“nadobrovoľnej
dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z.“, čo sa týka zmluvy o zriadení záložného práva v časti bodu 9.
zmluvy) mal odvolací súd za to, že odvolanie žalobcu dôvodne podané nie je, rovnako ako jeho návrh na
zrušenie označeného uznesenia o nepripustení rozšírenia žaloby predchádzajúcemu vydaniu rozsudku.

Odvolací súd sa v tomto smere v zmysle § 387 ods. 2 CSP plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie - s jeho odôvodnením v bode 38. keď nevzhliadol, rovnako ako Súdny dvor EÚ a Ústavný
súd SR v spise založených rozhodnutiach, neprípustnosť dojednania so zákonom a účelom ochrany
spotrebiteľa, keď žalobca formálny súlad tohto dojednania so zákonom nespochybnil, avšak poukázal
na možnosť zákon obchádzať. Spornosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba má uskutočniť, nebráni

záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby (čo výslovne
uviedol Ústavný súd aj v uznesení sp. zn. PL ÚS 23/14 zo dňa 24.9.2014), keď ochrana vlastníka
nehnuteľností pri výkone záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe je koncipovaná ako
následná, teda zabezpečená je (napr. ustanovenie § 21 ods. 2 zákona).
29. Čo sa týka vyhovujúcich výrokov I., II. a V. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie mal odvolací

súd za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v týchto výrokoch v zmysle ustanovenia §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť (a vec v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP rovnako vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) z dôvodu, že nedostatočnosťou odôvodnenia
došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, ktorý nedostatok v odvolacom konaní
odstrániť nemožno. Predmetná zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorená

medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nepredstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa predchádzajúceho zákona č. 258/2001 Z. z.,
čo však neznamená, že sa nejedná o úver podliehajúci osobitnej úprave ochrany práv spotrebiteľa ako
slabšej strany poskytovanej mu Občianskym zákonníkom resp. osobitnými zákonmi. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní neprihliadal k tomu, že žalovaný v 1. rade od predmetnej zmluvy odstúpil dňa 2.5.2014 a

vovzťahukžalobcovivyčísliljehozáväzokzozmluvy(asvojupohľadávku)arovnakoneprihliadolktomu,
či v skutočnosti všetky žalobcom namietané ustanovenia oboch zmlúv žalovaný vo vzťahu k žalobcovi
vôbec uplatnil, keď sa nevysporiadal bližšie ani so skutočnosťou, že žalobca účastníkom zmluvného
vzťahu zo záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy účastníkom vôbec nebol, nakoľko túto uzatvárali
ešte predchádzajúci vlastníci zaťaženej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia

Občianskeho zákonníka, resp. i ďalších zákonov v znení, ktoré ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv
vôbec neexistovali, resp. neexistovali v danom znení, keď nesúlad uvedených zmlúv s týmito zákonmi
resp. právnymi predpismi aj posudzoval, pričom tiež len stroho poukázal na značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a na to, že tieto
dojednania sú v rozpore s rozhodovacou praxou, označenou príkladným uvedením rozhodnutí, avšak

bez toho, že by podstatnú právnu argumentáciu z uvedených rozhodnutí ním aplikovanú citoval, keď
tiež nepoukázal na to, prečo uvedené rozhodnutia predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Z hľadiska vecnej argumentácie žalovaného v 1.
rade v odvolaní potom rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých uvedených výrokoch nedáva
odpovede na právne významnú argumentáciu žalovaného v 1. rade, čo robí rozhodnutie v tejto časti

nepreskúmateľným. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že vo všeobecnosti je síce možné vychádzať
z názoru, že spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať
vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa a že z hľadiska určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok - ich dôsledkov prejavujúcich sa v čiastočnej neplatnosti zmluvných dojednaní ide o osobitnýtyp žaloby predvídaný zákonom, avšak platí aj pre takúto žalobu všeobecný predpoklad, aby jej bolo
možné vyhovieť spočívajúci v tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre žalobcu pre neho po právnej stránke
významný, užitočný. Žaloba na určenie neprijateľných zmluvných podmienok, resp. neplatnosti zmluvy v

týchto častiach má ako žaloba určovacia preventívny charakter a teda vždy je potrebné aj skúmať reálny
dosah požadovaného rozhodnutia súdu na práva a chránené záujmy žalobcu, teda je potrebné skúmať
či sa záväzným a konečným spôsobom vyrieši vzťah medzi stranami sporu a teda či takáto žaloba bude
procesne prípustným prostriedkom ochrany práv žalobcu. Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Pokiaľ

v dôsledku porušenia práv žalobcu už došlo k vzniku následku na jeho práva, resp. k zániku zmluvného
vzťahu, teda treba zvážiť či už nie je daný iný procesne významný a pre žalobcu prínosný proces
(postup). V danej veci žalobca žalobu odôvodnil i potrebou určenia (zistenia) zostatku dlhu (žalovaným
1. vyčíslený nesprávne) významného pri výkone záložného práva, avšak do výroku požadovaného
rozsudku toto nepojal. Aktívna vecná legitimácia žalobcu sa, rovnako ako naliehavý právny záujem,
posudzujevzhľadomkukonkrétnemužalobnémupetitu(rozh.NSSR5MCdo1/2010).Tam,kdeprávouž

porušené bolo, je prostriedkom ochrany žaloba na plnenie, resp. na ochranu zodpovedajúcu konkrétne
porušenému právu alebo určenie neexistencie označeného práva (dlhu).
30. V ďalšom postupe súd prvej inštancie opäť posúdi hmotnoprávnu i procesnoprávnu stránku
sporu, pričom svoje nové rozhodnutie zákonným spôsobom vyhlási a odôvodní. Posúdi tiež namietanú
absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, zánik (neexistenciu) záložného práva a stav právnych

vzťahov žalobcu a žalovaného v 1. rade.
31. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).