Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/363/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116204669
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7116204669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne : Z. N. O. rod. N., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom E., A. XX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Vladimíra Houdek Běhalová, so sídlom
Košice, Strojárenská 11/C proti žalovanému: B. N. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., A. XX, so sídlom
E., S. X, v konaní o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
I č.k. 13C 54/2016-161 z 29. mája 2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok .

Žalobkyňa a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol tak, že z vecí patriacich do BSM
strán sporu prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne byt č. X, na prízemí bytového domu súpisné
číslo 1139 na parcele č. 61, na ulici A. č. XX v E., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu v podiele 126/10000-in k celku a spoluvlastnícky podiel k pozemku
parcelnéč.61zastavanéplochyanádvoriaovýmere663m2vpodiele126/10000-inkcelkuzapísanéna
LV č. XXXXX pre okres E. P., obec E. - K. Z., katastrálne územie F.. Žalovaný nemá právo na vyplatenie
finančnej náhrady z BSM zo strany žalobkyne (výrok II.). Žalovaný je povinný vypratať predmetný byt

s príslušenstvom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Priznal žalobkyni právo na náhradu
trov konania proti žalovanému vo výške 100 % (výrok IV.).

2. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd určil, že z vecí patriacich do BSM jej a žalovaného,
prikázal do jej výlučného vlastníctva vyššie citovaný byt č. X, na ulici A. č. XX v E., zároveň aby
žalovanému uložil povinnosť vypratať tento byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadala
priznať náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %. Svoju žalobu odôvodnila tým, že

manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 18.3.2000, a toto bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Košice I č.k. 35C/185/2011-72 zo dňa 17.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2013. Uviedla,
že počas trvania manželstva nadobudli byt č. X, na prízemí bytového domu súp. č. 1139 stojaceho na
parcele č. 61 na ulici A. č. XX v E., ktorý pozostáva z jednej izby a príslušenstva, a ktorý je zapísaný
na LV č. XXXXX pre kat. územie F., okres E. P., obec E. - K. Z.. Tento byt bol nadobudnutý na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.8.2006 za cenu 22.074 Eur (665.000,- Sk), trhovú cenu bytu uviedla
sumou 40.000 Eur.

3. Vychádzal z toho, že žalovaný sa k žalobe vyjadril až na pojednávaní dňa 28.11.2018 keď uviedol, že
nesúhlasí so žalobou a uviedol, že byt nadobudli z prostriedkov patriacich do BSM strán sporu. Tvrdil,
že prostriedky na kúpu predmetného bytu boli zaplatené z jeho účtu v Tatra banke, a.s., pričom finančnéprostriedky získali tak od rodičov žalobkyne, ale aj od jeho rodičov, ktorí odpredali byty, aby žalobkyňa a
žalovanýakocudzincimohlipreukázaťdostatokfinančnýchprostriedkovnato,abymohlibývaťnaúzemí
Slovenskej republiky. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Z rozsudku Okresného súdu

Košice I č.k. 35C/185/2011-72 zo dňa 17.1.2013 súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené
dňa 13.3.2013, súd zveril na čas po rozvode maloletého K. O. do osobnej starostlivosti žalobkyne a
žalovaného zaviazal prispievať na výživu maloletého Stanislava sumou 60 Eur mesačne. Zároveň súd
upravil aj styk otca (žalovaného) s maloletým K..

4. Ďalej žalobkyňa predložila súdu kúpnu zmluvu, ktorou spolu so svojou matkou ako predávajúce,
predali kupujúcej B. H.M. Z. byt v meste N. na ulici E. v dome X, číslo bytu XX pozostávajúci z 2 obytných
miestností. Prevádzaný byt bol v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v časti 2/3-in a jej matky v
časti 1/3-iny. Kúpna cena bola dohodnutá medzi predávajúcimi a kupujúcou vo výške 820 000 rubľov,
z nich 60 000 rubľov boli odovzdané predávajúcim pred podpisom tejto zmluvy v hotovosti, suma 760
000 rubľov bola pred podpísaním tejto zmluvy prevedená na účet žalobkyne vo výške 521 000 rubľov a

na účet jej matky 239 000 rubľov. Uvedená kúpna zmluva bola vyhotovená v ruskom jazyku 1.8.2006,
pričom súdu bola predložená v preklade vyhotovenom prekladateľkou S.. P. H..

5. Okresný súd rozsudkom č.k. 13C/195/2013-129 zo dňa 16.9.2016 žalobu Z. K. zamietol. Voči
uvedenému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach svojim

rozsudkom č.k. 11Co/211/2017-171 zo dňa 25.4.2018, a ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
Oba uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 12.6.2018.

6. Žalobkyňa teda uviedla, že väčšinu peňazí z predaja bytu minul žalovaný na svoje „neuskutočnené
plány“ v Nemecku kde si platil zdravotné poistenie a prenájom a neskôr musel zaplatiť aj za to, že

predčasne ukončil štúdium. Posledné peniaze z účtu v Commerzbank Chemnitz vybral žalovaný v
januári 2006, keď opäť prišiel do Nemecka aby definitívne ukončil štúdium/študijné vízum, pretože sa
rozhodolžiťsožalobkyňouamaloletýmsynomvE..Niejetedapravdou,ženakúpubytuvE.bolipoužité
peniaze z predaja bytu v Užhorode. Z peňazí z predaja bytu v V. strany sporu nemali k 31.7.2006 ani
euro a mali dlh voči kamarátom v Rusku vo výške 1 000 Eur. Celá suma z predaja bytu v Užhorode bola

minutá na plány žalovaného v Nemecku, ktoré sa napokon neuskutočnili, život rodiny v mesiacoch jún až
august 2005 v Užhorode, kedy žalobkyňa nepracovala, žalovaný tiež nepracoval resp. bol v Nemecku,
vybavenie prechodného pobytu pre strany sporu a ich maloletého syna, na cestu a mesačný pobyt v
Rusku v júni a v júli 2006 na vybavovanie pasov pre matku žalovaného, na cestu do Q., z Q. na V., z V.
do E. a vybavenie turistických víz pre matku žalovaného. Na kúpu bytu v Košiciach boli použité výlučne

peniaze z predaja bytu žalobkyne vo N.. Dňa 24.8.2006 si žalovaný vložil na svoj účet sumu 600 000
Sk, ktoré mala žalobkyňa z predaja svojho bytu vo N. čo žalobkyňa preukázala a o deň neskôr bola táto
suma prevedená na účet predávajúceho D. D..

7. Na pojednávaní dňa 29.5.2019 žalovaný uviedol, že nemá k dispozícii kúpnu zmluvu, ktorou mal

predať byt v V. za predaj, ktorého mal zaplatiť kúpnu cenu za byt v E.. Uviedol, že žalobkyňa ako jeho
bývala manželka bola len svedkom tohto úkonu, avšak neskôr tvrdil, že bol urobený aj nejaký iný, druhý
právny úkon, kde bola uvedená aj žalobkyňa ako spoluvlastníčka bytu. Súd takto zistený skutkový stav
posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov: Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa i žalovaný sú štátnymi
občanmi Q. U., avšak majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky je v zmysle vyhlášky č. 95/1983

Zb. o zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických
republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach daná
právomoc a príslušnosť slovenského súdu.

8. Podľa čl. 25 ods. 5 citovanej vyhlášky, na konanie o osobných a majetkových vzťahoch manželov

je daná právomoc orgánov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa má použiť podľa odsekov 1.
Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.9. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je určitým spoločenstvom vlastníkov, avšak na rozdiel od
podielového spoluvlastníctva pri bezpodielovom spoluvlastníctve nie je kvantitatívne určený podiel na
spoločnej veci. Platí zásada, že do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci nadobudnuté za

trvania manželstva z výlučných prostriedkov jedného z manželov. To však nevylučuje, aby manželia
počas trvania manželstva neprejavili vôľu aby vec nadobudnutá za trvania manželstva z prostriedkov
jedného z manželov patrila do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/1658/1998, v ktorom sa uvádza, že ak kúpna cena zakúpenej veci
bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obaja

manželia a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupovanú vec do bezpodielového
spoluvlastníctva, potom sa táto vec stáva predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Z
vykonaného dokazovania je nesporné, že kúpnu cenu za uvedený byt zaplatili strany sporu z výlučných
prostriedkov žalobkyne, ktorá ich získala z predaja svojho bytu vo Volgograde, ktorý vlastnila spolu so
svojou matkou, pričom za predaj svojho podielu obdŕžala sumu 546 000 rubľov a ďalšiu sumu 54 000
rubľov jej darovala jej matka. Spolu tak disponovala sumou 600 000 rubľov čo pri kurze 100 rubľov

= 111,614 Sk v auguste 2006 predstavovalo sumu 669 684 Sk. Kúpna cena za predmetný byt bola
dohodnutá vo výške 665.000,- Sk. Súd má za to, že v danom prípade celá kúpna cena za predmetný
byt, ktorý patrí do BSM strán sporu, bola vyplatená z výlučných prostriedkov žalobkyne, čo bolo
preukázanétakzmluvouopreddavku,vyššiecitovanoukúpnouzmluvouakoajčestnýmvyhlásenímotca
žalobkyne. Žalovaný hoci tvrdil, že kúpnu cenu za predmetný byt zaplatili aj z prostriedkov získaných

z predaja bytu v V., súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tejto skutočnosti napr. kúpnu zmluvu
o predaji predmetného bytu, z ktorej by bol súd zistil za akú cenu bol predmetný byt v V. predaný a či
spoluvlastníkom tohto bytu bola aj žalobkyňa. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.
Z uvedeného dôvodu preto súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne vyššie citovaný byt spolu
s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku , pretože

len pričinením žalobkyne / jej finančnými prostriedkami/ nadobudli predmetný byt strany sporu do BSM.

10.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255ods.1CSPpodľaktoréhosúdpriznástranenáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Preto súd priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu
právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

11. V podanom odvolaní žalovaný uviedol :
Na Okresnom súde Košice I. je pod sp.zn. 13C/54/2016 vedené konanie v právnej veci žalobkyne Z. N.
O. proti žalovanému B. N.X. O. o vyporiadaní BSM. Dňa 29. mája 2019 bol v danej veci vydaný rozsudok,
žalovanému doručený dňa 8. júla 2019 o 20:46 právnou zástupkyňou žalovaného, ktorým Súd prvej

inštancierozhodoltak,žepredmetnýbytprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobkyne,taktiežžežalovaný
nemá právo na vyplatenie finančnej náhrady a uložil žalovanému povinnosť vypratať predmetný byt a
tiež priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100%. Proti uvedenému rozsudku v plnom rozsahu
podávam odvolanie z dôvodov uvedených v ust. paragrafu 365 ods. 1 písmeno d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ť) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyjadrenie žalobkyne, že náš byt
na A. XX bol kúpený výlučne z jej finančných prostriedkov, nie je pravdivé. Bod 20 a 28 v rozhodnutí
súdu nie je dokázaný ani pravdivý, žalobkyňa nepreukázala že mi jej finančné prostriedky z predaja jej
bytu vo N. odvozdala. Predtým, ako sa v roku 2006 predal podiel jej bytu vo N., sa 1.7. 2004 predal

3 izbový byt, ktorí vlastnili moji rodičia, ja a moja sestra a to za účelom kúpy bytu v zahraničí. Kvôli
jednoduchšiemu predaju bytu, sme sa všetci vzdali svojich vlastníckych práv v prospech mojej matky,
aby sa v dobe predaja stala jeho výlučnou vlastníčkou. Tento náš byt sa predal za 950 000 rubľov, čo
predstavovalo v roku 2004 v prevode na slovenskú menu 1,067,800 Sk. Mama mi darovala 610 000
rubľov tj. 689,910 Sk, tieto peniaze som dostal darom - čo nespadá do BSM. Mám na to svedka, A. A.B.

K. - nášho rodinného známeho, ktorý bol pri tom, keď mi mama túto sumu darovala. Toto svedectvo
súdu doložím. Mojej sestre darovala 340,000 rubľov. Dostal som väčšiu sumu práve s účelom kúpy bytu
v zahraničí a pôvodne mali prísť sestra s otcom za nami. Taktiež preto, že moja mama cestovala s nami,
bývala s nami v V. - V. a neskôr na Slovensku v Košiciach, kde aj zomrela. To je dôkaz, že sa vo N. predal
jej byt a peniaze mi odovzdala, ako je uvedené v bode 22 v rozhodnutí súdu. Z výlučne mojich financií

z predaja bytu vo N. v Q., sme 15.7. 2004 kúpili byt v V. - V., kde sme bývali do 2. 6. 2005. Vlastníkmi
bytu sme boli ja a žalobkyňa, ale o jeho kúpu som sa zaslúžil výlučne ja, keďže žalobkyňa v tom čase
žiadnymi financiami nedisponovala a byt bol kúpený z peňazí, ktoré som dostal darom od matky. Tento
byt sa dňa 2.6.2005 predal za 85, 000 ukrajinských hrivien, čo bolo v roku 2005 v prevode na slovenskúmenu 514, 335 Sk. Sumu 76 000 hrivien som mal na druhý deň - teda 3.6.2005 na mojom osobnom
ukrajinskom účte, zvyšné peniaze boli prijaté v hotovosti skôr, ako záloha. Tento dokument - o sume 76
000 hrivien na mojom ukrajinskom účte som predložil súdu ako dôkaz o predaji bytu v V. a považoval

som ho za dostatočný, nakoľko tento fakt spomína a potvrdzuje vo svojich vyjadreniach aj samotná
žalobkyňa. Súd tento dôkaz o finančných prostriedkoch na mojom účte nevzal do úvahy. Preložený
dokument o predaji bytu v Užhorode súdu doložím. Tvrdenia žalobkyne, že v priebehu nasledujúceho
roka sa minuli všetky peniaze z predaja 2 bytov, vo N. a V., sú nepravdivé a nepredložila o tom okrem jej
slov žiadny relevantný dôkaz. Taktiež nieje pravda, že som plánoval žiť a pracovať v Nemecku sám, bol

som predsa ženatý a otec. Do Nemecka sme pôvodne chceli ísť spolu ako rodina, žalobkyni sme tam
vybavili štúdium na ktoré dostala aj povolenie a prihlášky z dvoch univerzít, ktoré prikladám ako dôkaz.
Nášmu synovi sme tam vybavili škôlku. Teda žiadne "moje neuskutočnené plány", boli to naše spoločné
pôvodné plány. Samotná žalobkyňa uvádza, že v Nemecku som bol iba mesiac. Keďže vízum žalobkyni
a synovi napokon zamietli, byt v V. sme predali a prisťahovali sa do E., kde som zabezpečil všetky
potrebné povolenia a našiel nám obom prácu. Výpisy z účtu z Nemecka nie sú relevantným dôkazom,

nakoľko žalobkyňa nevedela, koľko peňazí som mal v hotovosti a nie na účte. Peniaze z účtu som k 1.6.
2006 neminul, ale medzičasom vybral. Vedel som že kúpime byt v E., preto by som ich určite neminul.
Peniaze som mal odložené v hotovosti, z obavy znehodnotenia sumy som ich previedol na doláre, o čom
som informoval aj svedka A. A. K.. O žiadnej pôžičke od priateľov Q. nemám vedomie. V medziobodbí r.
2005-2006 sme žili v podnájme v E. na E. ulici, obaja sme pracovali a čakali na vhodnú ponuku na byt.

Pomohol nám ho nájsť náš známy. Dňa 25.08.2006 som previedol z môjho slovenského účtu sumu 600,
000 Sk - čo je takmer celá hodnota bytu, predajcovi bytu na A. XX, p. D. D.. Zvyšnú sumu predajnej ceny
bytu sme uhrádzali v splátkach. Poukazujem na bod 28 v rozhodnutí súdu. Žalobkyňa nepreukázala,
že sa byt na A. XX kúpil z jej finančných prostriedkov, ktoré mala uložené na jej Q. vkladnej knižke.
Žalobkyňa nepreukázala, že mi jej peniaze z ruskej vkladnej knižky dala do rúk aby som ich vložil na

svoj slovenský účet, ani nepreukázala že ich priviezla na Slovensko. Fakt, že žalobkyňa v Q. dostala
peniaze, nemá súvislosť s mojim vkladom peňazí na môj účet. Vlastníkmi bytu na A. XX sme obaja, v
podiele 1:1, tak je to zapísané v liste vlastníctva. Ak by sa byt kúpil výlučne z peňazí žalobkyne, bola by
ako vlastníčka zapísaná iba ona. Poukazujem aj na to, že svedectvo otca žalobkyne je účelové a z roku
2018, teda nepostačujúci dôkaz. V dokumente o predaji časti jej bytu a darovaní peňazí z roku 2006 sa

žiadny "účel kúpy bytu v Košiciach" nespomína.
Dôkazy: - kúpno-predajné zmluvy bytu vo N. a bytu v V.
odkázanie sa od môjho vlastníckeho práva v prospech mojej matky
výpis z môjho ukrajinského účtu po predaji bytu v V.
svedectvo A. K.

úmrtný list mojej matky vydaný v E.
kurzový lístok pre rok 2004, 2005
výpis z môjho slovenského účtu - prevod peňazí predajcovi bytu
Rád by som sa tiež vyjadril k nepravdivým tvrdeniam žalobkyne voči mne. Nenadviazal som vzťah so
svojou neplnoletou študentkou. Spoznali sme sa na tej istej škole, vzťah sme nadviazali neskôr., dnes

je to moja manželka. Žalobkyňa si v rovnakom čase ako ja vtedajšiu priateľku, našla priateľa - s ktorým
má vážny vzťah dodnes a s ktorým býva od roku 2014. Čiže tak isto nadviazala mimomanželský vzťah.
Nikto ju nikdy nenútil spávať na dlážke. Navyše mi za to, že som jej umožnil nový šťastný vzťah, viac krát
úprimne poďakovala. Neprispieval som na výživu syna sumou určenou súdom v tom období, keď som
bol bez príjmu ale prispieval som menšími sumami. Trestné konanie voči mne bolo ihneď zastavené,

keďže som v termíne vyrovnal dlžné výživné v sume 2, 210 eur. teda vyrovnal som to, čo som synovi
dĺžil. Odvtedy prispievam na výživu syna pravidelne. V roku 2014 som chcel syna do svojej opatery
na základe zanedbávania výchovy a starostlivosti matkou. Podal som návrh na súd o zmenu zverenia
dieťaťa, no žalobkyňa sa mi začala vyhrážať - podotýkam nie prvý krát, o jej vyhrážkach a agresívnom
správaní voči mne pred naším synom je aj záznam na príslušnom úrade, ktorý dokladám súdu. Citujem

z priestupku: „správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku, keď obvinená riešila konflikt s bývalým
manželom vyhrážaním sa ujmou na zdraví a fyzickým napadnutím, ktorý spáchala v byte za prítomnosti
maloletéhosyna".Kvôlivážnymvyhrážkamžalobkynesomnávrhstiahol.Problémyspôsobenévýlučnou
opaterou žalobkyne pretrvávajú dodnes, syn nechodil dlhý čas do školy, mal veľa neospravedlnených
hodínadostaloficiálnevarovanieodvedeniaškoly,žeaktobudepokračovať-budevylúčený,potvrdenie

dokladám súdu. Je možné, že má problémy s návykovými látkami, čo veľmi zle ovplyvňuje jeho fyzický
stav - podvýživa a tiež psychický stav. Za byt som platil prvých 5 rokov výlučne ja, neskôr sme sa s
platením striedali, nakoľko rôzne podnájmy som striedal aj ja, aby sa žalobkyňa so synom mohli vrátiť
do bytu na A. XX. Od roku 2014, kedy žalobkyňa so synom odišli bývať k jej priateľovi za byt platímja, tiež všetky poplatky s ním spojené. Pred časom s nami býval aj náš 18 ročný syn K., kvôli zlému
vzťahu a konfliktami s matkou.
Dôkazy: - zaplatenie celkového dlžného výživného

zastavenie trestného konania
návrh na zverenie syna do mojej opatery
späťvzatie návrhu na zverenie syna do mojej opatery
potvrdenia z internet banking o platbách za byt
rozkaz o uložení sakncie za priestupok

výzva vedenia školy

12. Žalobkyňa sa pokúsila so mnou dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového vlastníctva týmto
spôsobom - v čase, kedy som mal v roku 2014 zaplatiť vysokú sumu na dlžnom výživnom ma vydierala,
aby som prepísal celý byt na ňu a takýmto spôsobom dlh splatil, spísala o tom aj návrh. Všetky moje
pokusy o dohodnutie sa s ňou na vyporiadaní odmietla. Podľa ust. § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza

z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to,
ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej

domácnosti. O nadobudnutie nášho spoločného bytu na A. XX som sa zaslúžil v prvom rade ja, predajom
bytu svojich rodičov vo N. a bytu v V. - kúpený z výlučne mojich financií. Byt na A. XX sme kúpili z
finančných prostriedkov po predaji bytu v Užhorode. Peniaze v sume 600 000 Sk som odoslal z môjho
osobného účtu predajcovi bytu. Poukazujem na bod 41 a 42 v rozhodnutí súdu: Žalobkyňa nepreukázala
že preddavok a peniaze z predaja časti jej bytu vo N. boli použité na kúpu bytu v E.. Čestné vyhlásenie

jej otca je účelové a z roku 2018. Nieje pravda, že som súdu nepredložil dôkazy o tom, že kúpnu cenu za
byt v E. som zaplatil z fin. prostriedkov z predaja bytu v Užhorode. Súdu som predložil dôkaz o sume 76
000 hrivien (dokopy so zálohou 514 335 Sk) na mojom účte a taktiež poslanú sumu 600 000 Sk z môjho
účtu predajcovi bytu v E.. Žalobkyňa nepreukázala, že mi dala jej financie, aby som ich poslal predajcovi
bytu na A. XX. Nepreukázala že ich priviezla na Slovensko ani že ich neminula na iné účely v Q.. O rodinu

som sa vždy staral príkladne. Celé roky som zabezpečoval všetky povolenia a potrebné dokumenty pre
celú rodinu, vďaka mne sme sa dostali na Slovensko. Na výživu syna som prispieval, prispievam a svoj
dlh na výživnom som uhradil v plnej výške. Syna som chcel do svojej starostlivosti a neskôr aspoň do
striedavej. Byt som platil prvých 5 rokov ja, neskôr žalobkyňa a odkedy tam bývam so svojou 3 ročnou
dcérou platím zaň pravidelne, teda sa starám o jeho udržanie. Do bytu som kúpil základný nábytok a

ostatné zariadenie približne v sume 950 eur. Dňa 20. 02. 2019 mi bolo udelené občianstvo Slovenskej
republiky. Náš syn má 18 rokov, ja mám maloleté 3 ročné dieťa, tieto skutočnosti neboli súdom vôbec
zohľadnené. Vzhľadom na vyššie uvedené, týmto žiadam odvolávací súd, aby predmetný rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie, žiadam o zmenu sudcu. Žiadam súd,
aby určil podielové vlastníctvo v pomere 1:1 čo zodpovedá listu vlastníctva vystaveným Katastrálnym

úradom v Košiciach, polovicu bytu mne a polovicu žalobkyni. Žiadam o náhradu trov konania v plnej
výške. V prípade, ak odvolávací súd nenájde dôvod na zrušenie rozsudku, žiadam aby ho zmenil tak, že
predmetný byt prikáže do výlučného vlastníctva mne, s povinnosťou nahradiť žalobkyni polovicu ceny
bytu a tiež žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.

13. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Žiadala priznať
trovy odvolacieho konania. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že pri uzavretí kúpnej zmluvy žalobkyňa a žalovaný
prejavilivôľunadobudnúťbytč.XnaA.XXvE.dobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,žalobkyňa
k tomu uvádza:
Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. 6 na A. XX v E. pripravil predávajúci D. D.. Opýtal si iniciály

žalobkyne a žalovaného a tak na zmluve ako kupujúci figurovali obaja. Žalobkyňa sa v danom čase
(kedy sa potrebovali niekam urýchlene nasťahovať; peniaze žalobkyne stačili iba na tento ponúkaný byt,
pretože všetky byty boli drahšie) vôbec nezaoberala tým, či by kupujúcou mala byť sama alebo spolu
s manželom. Žalobkyňa a žalovaný v danom čase neovládali slovenský jazyk na perfektnej úrovni a
vôbec sa neorientovali v právnom poriadku Slovenskej republiky. Ťažko preto hovoriť v danej situácii

o tom, že žalobkyňa, resp. žalobkyňa a žalovaný prejavili vôľu, aby nadobúdaný byt patril do BSM.
Žalobkyňa nebola v čase kúpy bytu na rodičovskej dovolenke. Už od 11/2005 pracovala ako učiteľka
na SOU dopravnom. Syn žalobkyne a žalovaného Stanislav sa narodil 21.11.2000, takže v čase kúpy
bytu mal takmer šesť rokov, preto s ním žalobkyňa nemohla byť na rodičovskej dovolenke. Tiež nie jepravdou, že v čase kúpy bytu zabezpečoval financie pre chod domácnosti žalovaný. Žalobkyňa nevie,
či žalovaný v čase kúpy bytu bol vôbec zamestnaný. Od novembra 2005 žalobkyňa neustále pracovala
ako učiteľka cudzích jazykov na rozdiel od žalovaného (ktorý bol viac nezamestnaný ako zamestnaný).

Potomakoprišladomovzoškoly,učilasúkromne,resp.vjazykovýchškolách,ponociachprekladala,aby
uživila seba a syna, spala 3-4 hodiny denne. Platila nedoplatky za užívanie bytu na A. XX v E., nakoľko
žalovaný nebol schopný platiť za byt, v ktorom býval s priateľkou (13.1.2012 uhradila sumu 330,-EUR,
lebo žalovaný za byt neuhrádzal zálohové platby, v 6/2013 uhradila nedoplatok za rok 2012 vo výške
189,53 EUR). V 7/2019 žalovaný byt na A. ulici č. XX v E. opustil. Posledné mesiace, kedy v byte ešte

býval, opäť neplatil za služby spojené s užívaním bytu a tak nedoplatok na byte predstavoval 620,- EUR
(425,13 EUR - nedoplatok za rok 2018 + 2x zálohová platba za byt vo výške po 97,40 EUR). Žalobkyňa
uhradila na tento nedoplatok sumu 300,-EUR a v septembri plánuje uhradiť zvyšok nedoplatku. Žalovaný
sa žiadnym spôsobom nepričinil o nadobudnutie bytu č. X na A. XX v E.. Znenie § 150 Občianskeho
zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci
prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že

vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil
výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý
sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku.
Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie
iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný

finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 22 Cdo 2914/1999 z 25. 10. 2001). Súd teda rozhodol správne, keď byt prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyne bez povinnosti žalobkyne uhradiť žalovanému určitú finančnú čiastku.
V tejto súvislosti považuje žalobkyňa za potrebné uviesť aj to, že aj za obdobie, kedy v byte nebývala
a býval tam žalovaný s priateľkou, uhrádzala nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu, nakoľko

žalovaný za služby spojené s užívaním bytu neplatil. Žalobkyňa sa bála, že o byt príde, preto nedoplatky
uhrádzala. Žalovaný nadviazal mimomanželský pomer so svojou 16-ročnou študentkou a táto, keďže
mala problémy s rodičmi, ktorí nesúhlasili so vzťahom so žalovaným a vyhodili ju z rodičovského bytu,
sa nasťahovala do bytu č.6 na A. ulici č. XX v E. (ide o 1-izbový byt s výmerou 29 m2). V jedinej
izbe spával žalovaný s priateľkou, syn žalobkyne a žalovaného K., žalobkyňa spávala na dlážke v

kuchyni. Nakoľko žalovaný nechcel ukončiť pomer s priateľkou, žalobkyňa so synom byt opustila a
bývali v rôznych podnájmoch. Výživné na mal. K., ktoré mal žalovaný uhrádzať na základe rozsudku
Okresného súdu Košice I sp.zn. 12P/104/2012-81 zo dňa 23.11.2012 (právoplatný a vykonateľný dňom
28.11.2012) a rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn.35C/185/2011 (právoplatný a vykonateľný dňom
13.3.2013), žalovaný neuhrádzal. Na Exekútorskom úrade A.. K. bolo pod EX 1351/13 a EX 522/2013

vedené exekučné konanie pred dlh žalovaného na výživnom vo výške 1610,-EUR a 540,-EUR; dlh
napokon dosiahol výšku 2 270,-EUR. Proti žalovanému bolo tiež vedené trestné konanie pre trestný
čin zanedbania povinnej výživy. Z opatrnosti žalobkyňa predkladá dôkazy o týchto skutočnostiach.
Žalobkyňa tiež poukazuje na to, že žalovaný sa nezúčastnil ani jedného pojednávania vo veci vedenej
na Okresnom súde Košice I, sp.zn. 13C/195/2013, kedy sa rozhodovalo o „osude" bytu č. 6 na Jesennej

ul. č. 22 v E.; teda o tom, či vlastníčkou bytu bude Z. K. a žalobkyňa so žalovaným tak prídu o tento
byt. K žalobe v konaní 13C/195/2013 sa žalovaný nevyjadril, neurobil absolútne žiaden úkon v konaní
smerujúci k udržaniu bytu vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného. Nakoľko súd môže vec prikázať do
vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie tejto veci zaslúžil výlučne bez toho,
aby mu uložil povinnosť uhradiť druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil,

na vyrovnanie podielu určitú finančnú čiastku, podľa žalobkyne nie je potrebné určovať hodnotu bytu,
pretože táto môže mať v danom prípade význam iba pre rozhodnutie o trovách konania. Okrem toho
žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný bol v konaní pasívny, prvé dve alebo tri pojednávania boli
odročené z dôvodu, že žalovaný nebol schopný, resp. ochotný sa vyjadriť k žalobe. K žalobe sa vyjadril
až na pojednávaní dňa 28.11.2018. Žalovaný do vynesenia rozsudku nenamietal hodnotu bytu určenú

žalobkyňou v žalobe. Námietke žalovaného, že výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania je
nevykonateľný, žalobkyňa nerozumie. Podľa ust. § 261 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 261 ods. 2 CSP o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výrok o priznaní nároku žalobkyni

na náhradu trov konania voči žalovanému v napadnutom rozsudku tak považuje žalobkyňa v zmysle
ust. § 261 ods. 1 CSP za správny. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sú u neho dôvody hodné osobitného zreteľa
potrebné na to, aby súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 257 CSP, ktoré odôvodňuje svojou
sociálnou situáciou a nedostatkom finančných prostriedkov, k tomu žalobkyňa uvádza. Za svoju sociálnusituáciu si môže žalovaný sám. Žalovaný má vysokoškolské vzdelanie, odbor učiteľstvo, zameranie
nemecký a anglický jazyk. Ak žalovaný nepracuje, ide o jeho lenivosť a pohodlnosť. V minulosti, keď bol
žalovaný nezamestnaný, žalobkyňa mu našla viaceré pracovné ponuky, žalovaný sa však výberových

konaní nikdy nezúčastnil. Ak žalovaný nepracuje, je to z dôvodu, že nemá záujem, resp. nechce
pracovať. Okrem práce učiteľa, by mohol tlmočiť alebo prekladať. Ust. § 257 CSP nemá a ani nemôže
slúžiť ako nástroj sociálnej politiky a jeho prostredníctvom sa súd nemôže snažiť zmierňovať alebo
odstraňovať majetkové rozdiely medzi stranami (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2862/07).
Žalobkyňa sa snažila so žalovaným dohodnúť, aby sa vyhla konaniu na súde; žalovaný o dohodu záujem

nemal, preto žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie BSM. V konaní o vyporiadanie BSM bol žalovaný
pasívny, k žalobe sa vyjadril až na pojednávaní dňa 28.11.2018. Nepriznanie nároku na náhradu trov
konania žalobkyni voči žalovanému vo výške 100% by vážne finančne zasiahlo žalobkyňu, ktorá sa
sama stará o 18-ročného syna K., ktorý od 9/2019 začne navštevovať 4.ročník elektrotechnického lýcea
a na ktorého výživu žalovaný prispieva sumou 60,-EUR mesačne. Svoju sociálnu situáciu žalovaný
nijak neodôvodnil. Žalobkyňa tak považuje aj napadnutý výrok o trovách konania za vecne správny. K

odvolacím dôvodom uvedeným žalovaným, žalobkyňa uvádza:
§ 365 ods. 1 pím.e) CSP - súd nezisťoval hodnotu spoločného majetku ku dňu vyporiadania Ako už
žalobkyňa uviedla vyššie, určenie hodnoty bytu podľa nej nie je pre vynesenie rozsudku v prejednávanej
veci rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú by bolo potrebné zisťovať, a to vzhľadom na to, že žalobkyňa
nebola zaviazaná vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu žiadnu finančnú čiastku. Určenie hodnoty

bytu môže mať v danom prípade význam iba pre rozhodnutie o trovách konania (súdny poplatok, trovy
právneho zastúpenia). Žalobkyňou určenú hodnotu bytu 40 000,-EUR, žalovaný v konaní o vyporiadanie
BSM nenamietal. Ak pri rozhodovaní súdu o trovách konania bude žalovaný namietať žalobkyňou
uvádzanú hodnotu bytu 40 000,-EUR, žalobkyňa na to bude reagovať.
§ 365 ods. 1 pím.f) CSP - žalovaný nesúhlasí s konštatovaním súdu, že nemá žiadny podiel na

spoločnom majetku len preto, že on sa nepričinil o nadobudnutie majetku len preto, že kúpna cena
bola vyplatená z výlučných prostriedkov žalobcu. Žalobkyňa má za to, že nesúhlas žalovaného s
konštatovaním súdu, že nemá žiaden podiel na spoločnom majetku (zrejme mal žalovaný na mysli
konštatovanie súdu, že žalobkyňa nemusí vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov žiadnu čiastku),
nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie, že žalobkyňa uhradila zo
svojich výlučných prostriedkov celú kúpnu cenu za byt na A. ul. č. XX v E., teda že sa ona výlučne
pričinila o nadobudnutie tohto bytu, je správne a súd k nemu dospel na základe vykonaných dôkazov.
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP - existencia tohto dôvodu je daná najmä tým, že súd na zistený skutkový
stav neaplikoval princípy vyporiadania BSMpodľa ustanovení OZ. Tento odvolací dôvod podľa žalobkyne

taktiež nie je daný, nakoľko súd vec správne právne posúdil a keďže sa žalovaný žiadnym spôsobom
nepričinil o nadobudnutie (ani o udržanie) bytu č. 6 na A. ulici č. XX v E., súd bol v zmysle judikatúry
oprávnený prikázať byt do výlučného vlastníctva žalobkyne bez povinnosti uhradiť žalovanému na
vyrovnanie podielov nejakú finančnú čiastku.

14. Teda vo vyjadrení (aj v ďalšej duplike) zvýraznila žalobkyňa, že ňou určená hodnota bytu 40.000
€ nikdy nebola namietaná protistranou v BSM konaní, v priebehu 4 rokov nereagoval žalovaný na
túto sumu a keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam, nemôže byť založený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Žalobkyňa uhradila zo
svojich výlučných prostriedkov celú kúpnu cenu za byt na A. ulici č. XX v E., teda ona sa výlučne pričinila

onadobudnutietohtobytuatotozisteniejesprávne,kčomusúddospelnazákladevykonanýchdôkazov,
ani ďalší odvolací dôvod nebol daný, pričom zdôraznila, že sa žalovaný nachádzal stále v zahraničí.

15. Žalovaný v replike z 13.12.2019 okrem iného uviedol, že on sa nenechá obrať o byt a vyhodiť na
ulicu s trojročným dieťaťom, predmetný byt by im mal patriť na polovicu, aj napriek odmietaniu kontaktu

s ním vďaka žalobkyni, stále telefonoval a stretával sa s dieťaťom, v súčasnosti majú dobrý vzťah z
jeho strany. V E. si nevedel nájsť prácu, preto odišiel do zahraničia, aby mohol zabezpečiť svoje deti.
Žiadal zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ostatné vyjadrenia žalovaného už odvolací súd
nekomentoval vzhľadom na to, že sa ich obsah opakuje a boli podané po zákonnej odvolacej lehote.

16. V ďalšej duplike z 26.11.2019 žalobkyňa zvýraznila, že na Jesennej ulici č. 22 bývala v roku 2010 a
odišla z neho 7.4.2010, potom sa vrátila so synom na pár mesiacov, keďže žalovaný bol v Q. a hľadal
si tam s priateľkou prácu, od júla 2011 v byte vôbec nebývala, tam vznikol žalovanému aj nedoplatok
v období, keď tam nebývala, čo ona uhradila napr. 330 €, ako aj ďalšia suma 620 € za rok 2018, zvýpisu z účtu žalovaného bolo zrejmé, že on nezaplatil za byt, sumu 600.000,-Sk si žalobca vložil na svoj
účet 24.8.2006 a dňa 25.8.2006 bola mu táto suma prevedená predávajúcemu D.X. D., preto žalobkyňa
preukázala, že po predaji bytu vo N. začiatkom augusta 2006 disponovala sumou vyššou ako bola kúpna

cena bytu na A. ulici č. XX v E., bolo v konaní aj preukázané, že účastníci konania nemali temer žiadnu
sumu na kúpu bytu na A. ulici č. XX pred predajom bytu žalovanej vo N., potom žalovaný nadviazal
pomer so svojou študentkou, ktorú učil. V celom konaní o BSM bol žalovaný pasívny.

17. Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky

(uverejnenej pod č.460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť

vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť
konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1
Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia,pričomobsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy.

18. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani
odvolanie a stanovisko žalovaného (ktorý napadol len dohodu o zrážkach a trovy konania).

19. Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

20. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1
CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)atovzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz

len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

21. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú

oporu vo vykonanom dokazovaní.

22. Ani jeden z odvolacích dôvodov nebol preukázaný v konaní a rozsudok je vecne správny, preto
námietky uvedené v odvolaní sú neopodstatnené.

23. Súd prvej inštancie najskôr vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a následne takto po zhodnotení dôkazy

porovnal v ich vzájomnej súvislosti, v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami odvolací súd nezistil
logický rozpor. Pri hodnotení dôkazov prihliadol súd prvej inštancie aj na vzájomné nadväznosti, súlad
alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré by z vykonaných dôkazov vyplývali a podobne, skutkové
zistenia ako výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedajú právnemu záveru súdu prvej inštancie.

24. V konaní o vyporiadanie BSM odvolací súd nevykonal prieskum správnosti záverov súdu prvej
inštancie, ako aj postupu v konaní formálne, ale úplne zo všetkých hľadísk posúdil vykonané dôkazy a
dospel k záveru, že rozsudok je zákonný a spravodlivý. Bolo preukázané v konaní, čo žalobkyňa stále
tvrdila, že jej matka v roku 2004 ešte darovala 610.000 rubľov, t.j. 689.910,-Sk po predaji 3-izbového
bytu v Q.. Tieto peniaze dostala darom za účelom bytu v zahraničí, nebolo preukázané v konaní, že by

so žalovaným bývala matka až do svojej smrti na A. XX a predtým s ním v V., taktiež nepreukázal, že
nadobudol sumu 76.000 hrivien (514.335,-Sk), čo by mal mať v roku 2005 na jeho osobnom ukrajinskom
účte po predaji bytu v V.. V E. si však žalovaný nevedel nájsť prácu, preto odišiel pracovať do zahraničia,
táto skutočnosť však nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku.

25. Podľa ustálenej judikatúry, aj keď sú akékoľvek zámery manželov protichodné, vždy má prednosť
dohoda pred rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM, preto aj vydanie súdneho rozhodnutia vyžadovalo
určitý čas a keďže o spoločnom majetku rozhodoval súd po rozsiahlom dokazovaní, rozhodovanie súdu
prvej inštancie nie je okrajovou záležitosťou súdnictva, lebo má závažný vplyv na vytváranie právneho
vedomia spoločnosti (aspoň tých členov spoločnosti, ktorí za svoje uznávajú už usporiadané a zažité

právne a morálne pravidlá). Rozsah spoločného majetku manželov bol zistený správne a z judikatúry je
treba uviesť rozhodnutie Najvyššieho súdu SR k § 150 Obč. zák. SR - Sbírka rozhodnutí č. 2/2000, podľa
ktorého zhodnotenie spoločnej veci účastníkmi v dobe po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva
zo zdrojov, ktoré netvorili toto spoluvlastníctvo, nemá vplyv na cenu, ktorú súd pre účely konania o
vyporiadanie BSM manželov stanovil. Okrem toho je treba uviesť aj odborný článok Právní rozhledy

č. 11/1998 k rozdielom medzi vyporiadaním spoločného majetku manželov a uzatvorením dohody o
vyporiadaní.

26. Pretože odvolací súd súhlasil s materiálom z vykonaného dokazovania, považoval ho za úplný a
keďže si osvojil aj právny záver súdu prvej inštancie, rozsudok je vecne správny, a preto ho potvrdil

podľa § 387 CSP.

27. Odvolacie námietky a najmä odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, ktorý sa by týkal
chyby v zisťovaní skutkového stavu, neboli zistené a odvolací súd považuje za presvedčivé argumenty
v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Vo veci sp.zn. 13C 195/2013 Okresným súdom Košice I

bolo právoplatne rozhodnuté o určenie neplatnosti zmlúv (právoplatne po rozsudku Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 11 Co 211/17 z 25.4.2018).

28. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 396 ods. 1 CSP, lebo v odvolacom konaní nie
je možné priznať náhradu trov konania, keďže celú masu majetku už uviedli strany sporu v žalobe a vo

svojich vyjadreniach a z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania BSM, pre ktorý dôvod
odvolací súd nepriznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Výsledok hlasovania 3 : 0.Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.