Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 22, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 39C/306/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507228670
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Bergerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1507228670.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobkyne: IF.,
zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Mandzákom, Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o.,
IČO: 35 943 882 so sídlom Bratislava, Zámocká ul. č. 5, proti žalovanému: News and Media Holding
a.s., IČO: 47 256 281, (vo veci právneho predchodcu SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a.s. (predtým s.r.o.), so
sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, zastúpenom advokátskou kanceláriou: SCHWARZ advokati

s.r.o., IČO: 36 858 285, so sídlom Podbrezovská 40, Bratislava, adresa na doručovanie Digital Park
II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava a advokátskou kanceláriou: Škubla & Partneri s.r.o., IČO: 36 861
154, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, na ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 33.193,91 € (1.000.000,- Sk), takto

r o z h o d o l :

I. Zverejnením článku uverejnenom v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ zo dňa 17.08.2007, číslo
33, s titulkom „Ale, ale, pani ministerka!“, s podtitulkom „Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádza neskoro
v noci z domu R. Q. a dôverne sa lúči s jej dcérou?“ a s titulkom na úvodnej strane „Ale pani E.!“ a s

podtitulkom na úvodnej strane „Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádzal v noci z domu pani Q.?“, došlo
k neoprávnenému zásahu do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti.

II. Zverejnením fotografií uverejnených v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ zo dňa 17.08.2007,
číslo 33, prislúchajúcich k článku s titulkom „Ale, ale, pani ministerka!“, s podtitulkom „Prečo šéf Sociálnej
poisťovne odchádza neskoro v noci z domu R. Q. a dôverne sa lúči s jej dcérou?“ a s titulkom na úvodnej

strane „Ale pani Ministerka!“ a s podtitulkom na úvodnej strane „Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádzal
v noci z domu pani Tomanovej?“ (s výnimkou poslednej fotografie znázorňujúcej C.. D.. S. M., B.. a O..
R. Q. H..), došlo k neoprávnenému zásahu do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti.

III. Žalovaný je p o v i n n ý v najbližšom čísle celoslovenského vydania spoločenského týždenníka
PLUS 7 DNÍ pripravovanom po právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť na ôsmej strane tohto týždenníka

ospravedlnenie žalobkyni v nasledovnom znení:

„ OSPRAVEDLNENIE O. Q.
V celoslovenskom vydaní spoločenského týždenníka PLUS 7 DNÍ, zo dňa 17.08.2007 číslo 33, sme
uverejnili článok s titulkom „Ale, ale, pani ministerka!“, s podtitulkom „Prečo šéf Sociálnej poisťovne
odchádza neskoro v noci z domu R. Q. a dôverne sa lúči s jej dcérou?“.

V uvedenom článku sme uviedli, že O.. H. Q. sa po večeroch stretáva s O. T., pričom sme naznačovali,
že vzťah O. T. a H. Q. je viac ako priateľský. Súčasne sme uviedli, že O.. H. Q. má dieťa, čo však nebolo
pravdou. Zverejnením tohto článku sme vážnym spôsobom zasiahli do ochrany osobnosti O.. H. Q., a
preto sa za uverejnenie tohto článku O.. H. Q. verejne ospravedlňujeme.“

Nadpis ospravedlnenia „OSPRAVEDLNENIE O.. H. Q.“ je žalovaný povinný uverejniť rovnakým
typom písma a rovnakou veľkosťou písma ako bol uverejnený titulok článku „Ale, ale pani Ministerka!“

uverejnený v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ zo dňa 17.08.2007, číslo 33, strana 8.IV. Žalovaný je p o v i n n ý v najbližšom čísle celoslovenského vydania spoločenského týždenníka

PLUS 7 DNÍ pripravovanom po právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť na deviatej strane tohto
týždenníka ospravedlnenie žalobkyni v nasledovnom znení:

„ OSPRAVEDLNENIE O.. H. Q.
V celoslovenskom vydaní spoločenského týždenníka PLUS 7 DNÍ, zo dňa 17.08.2007 číslo 33, sme

uverejnili článok s titulkom „Ale, ale, pani ministerka!“, s podtitulkom „Prečo šéf Sociálnej poisťovne
odchádza neskoro v noci z domu R. Q. a dôverne sa lúči s jej dcérou?“ a ako súčasť tohto článku bolo
zverejnených aj šesť fotografií.

Zverejnením týchto fotografií (s výnimkou poslednej fotografie znázorňujúcej C.. D.. S. M., B.. a O.. R.
Q., H..) sme zasiahli do ochrany osobnosti O.. H. Q., a preto sa za ich uverejnenie O.. H. Q. verejne

ospravedlňujeme.“

Nadpis ospravedlnenia „OSPRAVEDLNENIE O.. H. Q.“ je žalovaný povinný uverejniť rovnakým typom
písma a rovnakou veľkosťou písma ako bol uverejnený titulok článku „Ale, ale pani ministerka!“
uverejnený v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ zo dňa 17.08.2007, číslo 33, strana 8.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 € do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

VII. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 1/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podľa žaloby doručenej v predmetnom konaní súdu dňa 27.09.2007 doplnenej podaním z 28.09.2007
sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala ochrany osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy vo
výške 33.193,91 € (X.XXX.XXX SKK), na tom skutkovom základe, že žalovaný ako vydavateľ týždenníka
„PLUS 7 DNÍ“ uverejnil dňa 17.08.2007 v uvedenom týždenníku, číslo 33, článok s titulkom na prvej

strane „Ale, pani ministerka! Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádzal v noci z domu pani Q.? A s titulkom
na strane 8 “Ale, ale, pani ministerka!“ a s podtitulkom „Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádza neskoro
v noci z domu R. Q. a dôverne sa lúči s jej dcérou?“, ktorého autorkou bola A. P.. Súčasťou článku bol
krátky oddelený článok s titulkom „Čo na to Bernátek?“ a „Biznis“ s podtitulkom „Vláda potrebuje vo
vedení Sociálnej poisťovne lojálneho človeka, ide o miliardy“, ktorého autorkou bola E. J..

2. Žalobkyňa ako predmet žaloby uviedla články uverejnené v týždenníku PLUS 7 DNÍ dňa 17.08.2007
v celom znení vrátane šiestich zverejnených fotografií (č.l. 5) prislúchajúcich k predmetným článkom,
ktorými podľa žalobkyne žalovaný vážnym spôsobom zasiahol do ochrany osobnosti žalobkyne, čím
sa narušila jej česť, dobré meno a vážnosť v spoločnosti, a súčasne bolo zasiahnuté aj do jej

práva na podobizeň a práva na súkromie. Žalobou uplatnila právo na česť a dôstojnosť (vrátane
práva na dobrú povesť), právo na podobizeň a právo na súkromie ako samostatné a navzájom
nezávislé práva na ochranu osobnosti a neoprávnenosť zásahu sa má posudzovať s ohľadom na každé
toto právo samostatne. Skutkovo žalobkyňa žalobu podložila odkazom na ďalšie uverejnené články
(16.08.2007, 27.08.2007, 28.08.2007, 16.09.2007, 16.09.2007), ktoré v kontexte s týmto článkom mali

predstavovať až kampaň proti žalobkyni (Žalobkyňa sa samostatnými žalobami domáhala na základe
uvedených uverejnených článkov ochrany osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy). Článok
zo 16.08.2007 uverejnený v denníku Plus JEDEN DEŇ, ročník 2, číslo 189, s titulkom na úvodnej strane
„Tomanová a šéf Sociálnej poisťovne MILENCI? a na 2. strane s titulkom „Nočné rande!“ a s podtitulkom
„Dcéra Q. šéf Sociálnej poisťovne“, žalobkyňa považovala za skrátenú verziu článku, ktorý je predmetom

prejednávanej veci. Uvedený článok zo 16.08.2007 bol predmetom konania pred Okresným súdomBratislava V pod sp. zn. 8C 300/2007. Žalobkyňa článok pripojila k žalobe ako neoddeliteľnú prílohu a
súčasť skutkového stavu.

3. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že pred zverejnením článku a jeho „skrátenej verzie“
nebola žiadnym spôsobom kontaktovaná, nemala možnosť sa vyjadriť ani žalobkyňa a ani matka
žalobkyne. Na základe zverejnených informácii v článkoch reagovali politici predovšetkým opoziční, ktorí
informácie prevzali za svoje a považovali ich za lapidárny prípad klientelizmu a napr. O. E. navrhol
odvolať matku žalobkyne z funkcie ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Na

internetovej stránke www.bleskovky.sk bolo dňa 17.08.2007 zverejnené, že
opozícia bude iniciovať odvolanie ministerky.
Ako nepravdivé tvrdenia označila žalobkyňa, tvrdenia uvedené v článku:
1/ „dcéra ministerky práce sa po večeroch stretáva so šéfom Sociálnej poisťovne O. T.“ (nepravdivé
tvrdenie keďže žalobkyňa len vyprevádzala O. T., a O. T. prišiel domov k mame žalobkyne a nie k
žalobkyni samotnej);

2/ „kým mnohí by si mysleli, že po večeroch chodí za ministerkou, ktorá ho do funkcie riaditeľa Sociálnej
poisťovne navrhla, určite by zostali šokovaní, T. sa stretáva s jej dcérou“ (nepravdivé tvrdenie)
X/„Ing. H. Q., ktorá má malé dieťa“ (nepravdivé tvrdenie, nakoľko žalobkyňa je slobodná a v čase
uverejnenia tohto tvrdenia nemala žiadne dieťa),
4/ „ PLUS 7 dní odhalil možno aj jeho ďalšiu záľubu - trávenie voľného času v domácnosti svojej

smeráckej rezortnej šéfky, presnejšie jej dcéry“ (nepravdivé tvrdenie, a za neprimerané dehonestujúce
hodnotiace úsudky „naznačujúce milenecký vzťah medzi žalobkyňou a Ing. O. T.“ a zjavne difamačný
charakter mali aj zverejnené fotografie, keďže naznačovali ako žalobkyňa randí s O.. O. T..
Žalobkyňa zverejnený článok v týždenníku a jeho údajnú skrátenú verziu uverejnenú v denníku Plus
JEDEN DEŇ, ročník 2, číslo 189, s titulkom na úvodnej strane „Q. šéf Sociálnej poisťovne MILENCI? a

na 2. strane s titulkom „Nočné rande!“ a s podtitulkom „Dcéra Q. a šéf Sociálnej poisťovne“ vnímala ako
články zjavne obsahovo „previazané“ a „totožné“ ako jeden súvislý celok. Pričom nosnou časťou článku
malo byť podľa žalobkyne jej nočné rande s O.. O. T. a už z titulkov čitateľ vedel, že predmetom článku,
resp. „odhalenia“ bude „prichytenie“ žalobkyne a O.. O. T. ako spolu „randia“.
Čitateľ vníma informácie, ktoré získa z fotografií s oveľa väčšou dôveryhodnosťou a presvedčivosťou,

ako slovné informácie, nakoľko zachytávajú autentickú situáciu a chápe stretávanie sa po večeroch
jednoznačne ako vzťah viac ako priateľský. Predmetný článok podľa žalobkyne neslúžil tzv. verejnému
záujmu, ale jasnej škandalizácii žalobkyne.

4. Žalobkyňa vzhľadom na spôsobilosť článkov objektívne narušiť, resp. ohroziť jej osobnostné práva

mala za to, že sú splnené podmienky pre priznanie zodpovednosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka
a teda aj vyvodenia občianskoprávnych sankcií. Žalobkyni ako konateľke obchodnej spoločnosti,
zamestnávajúcej viacerých zamestnancov, uverejnený článok neprimeraným spôsobom narušil a sťažil
výkon riadiacej funkcie, pri ktorej sa predpokladá požívanie patričnej vážnosti v spoločnosti. Intenzita
zásahu sa posudzuje so zreteľom na rozsah a jej ohlas, ako aj na dĺžku trvania , ako aj porušením

práva na podobizeň a práva na súkromie. Žalobkyňa vzhľadom na skutočnosť, že vykonáva riadiacu
funkciu a každé narušenie jej osobnostných práv je potrebné posudzovať citlivejšie uplatnila okrem
ospravedlnenia aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 33.193,92 € (1.000.000 SKK).

5. Žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových tvrdení založila do spisu listinné dôkazy a to: Výpis

z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu (č.l. 31); Kópiu žalobou napadnutého článku zo
17.08.2007 (č.l. 33-36); Kópiu článku denníka Plus jeden deň zo 16.08.2007 (č.l. 37-38); Kópiu článku
denníka Plus jeden deň z 27.08.2007 (č.l. 39-40); Kópiu článku z denníka Pravda str.3 zo 16.08.2007 (č.l.
41); Kópiu článku Plus jeden deň z 28.08.2007 (č.l. 42); Výpis z internetovej stránky www.bleskovky.sk
zo 17.08.2007 pod titulom „T. a Q. dcéra - ďalší klientelizmus Smeru“ (č.l. 43); Rozhodnutie Q. rady SR

č.k. 10/2007 z 18.09.2007 vo veci sťažnosti MPSVaR z 10.08.2007 (č.l. 97-100);

6. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, vo svojom vyjadrení (č.l. 65-67) tvrdil, že skutkové
tvrdenia uvedené v Článku sú pravdivé, v článku uvedené hodnotiace úsudky vychádzajú zo skutkového
základu popisovaného v samotnom Článku a zdokumentovaného fotografiami z nočného stretnutia

žalobkyne a šéfa Sociálnej poisťovne na ulici, teda na verejnom priestranstve, v neskorých nočných
hodinách po odchode z domu žalobkyne, ktorý obýva spolu s matkou. Žalovaný poprel, že by
zverejnením fotografií žalobkyne a O. T. bolo zasiahnuté do jej práva na podobizeň. Žalovaný vo svojej
procesnej obrane tvrdil, že je vecou verejného záujmu informovať verejnosť o skutočnosti, ak generálnyriaditeľ Sociálnej poisťovne má priateľský vzťah s dcérou ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny.
Žalobkyňa je osobou verejného záujmu, nakoľko žalobkyňa sa už v minulosti zúčastňovala oficiálnych
podujatí vládnej politickej strany SMER a preto jej muselo byť zrejmé, že jej ako dcére ministerky vlády

SR bude venovaná publicita, pričom v prípade predmetného Článku, je verejný záujem zvýraznený
skutočnosťou, že žalobkyňa má priateľský vzťah s generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, ktorá
patrí v zmysle zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,
v znení zmien a doplnkov, do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, kde ako
ministerka v čase uverejnenia článku pôsobila matka žalobkyne ako ministerka. Žalovaný žiadal žalobu

v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 21.07.2009 vzniesol námietku
litispendencie z dôvodu, že na tunajšom súde prebiehalo konanie pod sp.zn. 8C 300/2007 vo veci
ochrany osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 33.193,91 € (1.000.000 SKK),
uverejnením článku v denníku Plus jeden deň zo 16.08.2007, ktoré konanie je o tej istej veci s v žalobách
uvádzanou „nosnou časťou článku - nočné rande“. Podľa žalovaného oba články je potrebné vnímať
ako jeden súvislý celok.

7. Zo žalobných návrhov, ako aj priložených dôkazov, je preukázané, že dve rozdielne periodiká, ktorých
vydávanie žalovaný zabezpečuje a za ktoré zodpovedá, uverejnili samostatne články o žalobkyni,
síce obsahovo podobné, ktoré je nutné samostatne posudzovať ako zásah do osobnostných práv
žalobkyne aj v prípade, že by sa jednalo o prevzatie článku bez jeho zmeny jedného periodika do

druhého. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalovaného na zastavenie konania podľa § 83 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) zamietol Uznesením zo dňa 06.08.2009 č.k.
39C 306/2007-77. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 04.08.2010.

8. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 05.09.2012 č.k.

39C 306/2007-278, ktorý žalobkyňa napadla odvolaním.
Krajský súd v Bratislave, Uznesením č.k. 2Co 436/2012-352 zo dňa 07.03.2017, rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania zrušil
a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že v predmetnej veci ide o jednu z
viacerých skutkovo obdobných vecí, vedených pred súdmi, v ktorých je predmetom konania namietaný

zásah do súkromia žalobkyne. Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 40C
17/2007, na Krajskom súde v Bratislave vedenom pod sp.zn. 5 Co 183/2009, bolo právoplatne
rozhodnuté o tom, že novinovým článkom v inom periodiku, obsahovo obdobným a významovo v
podstate totožným, došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti (išlo o
potvrdené výroky I., II. a III. prvoinštančného rozsudku). Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením

zo dňa 3.11.2011, č.k. I. ÚS 416/2011-14, sťažnosť žalovaného odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť
a navyše, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 27.2.2013, sp.zn. 6 Cdo 176/2011,
zrušil výroky, ktorými bola zamietnutá žaloba o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady trov
konania. Vychádzajúc z požiadavky predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ako prvku tak právnej istoty,
ako aj práva na spravodlivý súdny proces, odvolací súd prihliadal na právne názory vyslovené Ústavným

súdom Slovenskej republiky a Najvyšším súdom Slovenskej republiky a napokon aj Krajským súdom v
Bratislave samotným, v skutkovo totožných veciach. Najvýznamnejším dôvodom, pre ktorý odvolací súd
rozsudoksúduprvejinštancievodvolanímnapadnutomrozsahunielenzrušil,aleveczároveňvrátilsúdu
prvej inštancie na ďalšie konanie bolo, že pre nedostatok odôvodnenia bol rozsudok nepreskúmateľný.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)

a pokynom nadväzne na doteraz vykonané dokazovanie, za aktívnej účasti strán sporu, ich právnych
zástupcov, mal vykonať test proporcionality na základe už vykonaného dokazovania a všetky vyššie
uvádzané právne skutočnosti; príp. doplnenie ďalších dôkazov, ktoré strany vykonať navrhnú a ktoré
bude pre rozhodnutie o veci nevyhnutné vykonať. Až potom o nárokoch žalobkyne opätovne rozhodne.

9. Strany sporu ďalšie dokazovanie po zrušení rozsudku v napadnutej časti odvolacím súdom nenavrhli.
Súdprivykonanítestuproporcionalityvychádzalzvykonanéhodokazovaniavoveci:výsluchužalobkyne
(č.l. 151-155), vypočutím právnych zástupcov strán sporu, výsluchu autorky článku A. P. (č.l. 215-217),
autorky sprievodného článku E. R. (č.l. 169), softwerovou verziou fotografií, t.j. v elektronickej podobe
(č.l. 144), oboznámením s originálom článku uverejnenom v denníku Pravda 12.06.2008 na str. 3,

Odpoveďou Slovenskej akadémie vied Jazykovedný ústav Q. R. E.. R. P. (č.l. 105) o význame slova
„rande“ z 19.02.2009 zn. JP-283/09, internetovou verziou článku „O., nakŕm ju pralinkou“ (č.l. 101-103),
„E. opora“ (č.l. 104) zo 14.07.2008, Rozhodnutím Tlačovej rady SR z 18.09.2007 č.k. 10/2007, týkajúce
sa kauzy „Privilégium“(č.l. 97-100), Oboznámením s uverejnenými článkami v denníku Plus JEDENDEŇ zo 16.08.2007, 28.08.2007, 27.08.2007 a denníku PRAVDA zo dňa 16.08.2007, oboznámením
s vykonanými výsluchmi v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V sp.zn. 8C 300/2007,
zápisnicami v konaní 8C 300/2007 (č.l. 106- 143) zo 07.04.2009, 09.06.2009, 05.10.2009, 14.12.2009

(výsluch žalobkyne č.l. 113-119, Vladimíra Šimíčka č.l. 119-123), 03.05.2010 (výsluch E.. W. P., H.. č.l.
126-127, E.. A. T. č.l. 128-130, H.. D. J. č.l. 131-133, E.. I. P. č.l. 134-135), 13.09.2010 (výsluch O.. O.
T. č.l. 138-143) zo 14.08.2012 (výsluch O.. R. Q. (č.l. 224-226), v konaní 7C 315/2007 z 13.03.2008,
07.05.2009, v konaní 40C 17/2007 zo dňa 04.09.2008 a 13.11.2008; Uznesením Ústavného súdu
SR sp.zn. I.ÚS 416/2011-14 zo dňa 03.11.2011, ktorým bola odmietnutá sťažnosť vydavateľa vo veci

ochrany osobnosti, týkajúceho sa žalobkyne vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 40C 17/2007(č.l. 182-194).

10. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav a vykonal test proporcionality:

11. - KTO: Žalovaný - je v danom prípade „nositeľom“ slobody prejavu, a preto sa na neho vzťahuje

zvýšenáochrana(privilegovanépostavenie)poskytovanámasmédiám.Poslanímtlačeješíriťinformácie
a myšlienky o otázkach verejného záujmu, pričom zároveň je nespochybniteľným právom verejnosti
takéto informácie prijímať.

12. - O KOM: Žalobkyňu v čase zverejnenia predmetného článku nebolo možné považovať za

osobu verejne známu, avšak v dôsledku blízkeho vzťahu s osobou verejného záujmu a verejne
známou, nepatrila ani do kategórie „bežný občan“. Miera akceptovateľnosti ochrany súkromia v
dôsledku realizácie slobody prejavu, osobitne pri zverejňovaní informácií súkromného, resp. osobného
charakteru, bola podstatne nižšia než u osoby verejného záujmu (Uznesenie Ústavného súdu SR
sp.zn. I.ÚS 416/2011 z 03.11.2011). Článok sa týkal žalobkyne, vytváral obraz o jej súkromí, resp. o jej

priateľských vzťahoch, žalobkyňa bola v ňom označená plným menom a bol podporený fotografiami, na
ktorých bola zachytená jej podoba. Žalobkyňa bola plne identifikovateľná, menom aj podobizňou.

13. - ČO: Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 17.08.2007 bol v týždenníku Plus 7
dní zverejnený Článok s titulkom na prvej strane „Ale, pani ministerka! Prečo šéf Sociálnej poisťovne

odchádzal v noci z domu pani Q.? A s titulkom na strane 8 “Ale, ale, pani ministerka!“ a s podtitulkom
„Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádza neskoro v noci z domu R. Q. a dôverne sa lúči s jej dcérou?“,
ktorého autorkou bola A. P.. Súčasťou článku bol krátky oddelený článok s titulkom „Čo na to T.?“ a
na rovnakom mieste bol uverejnený Článok „Biznis“ s podtitulkom „Vláda potrebuje vo vedení Sociálnej
poisťovne lojálneho človeka, ide o miliardy“, ktorého autorkou bola E. J..

Napriekžalovanýmtvrdenejsnahepredmetnýmčlánkompoukázaťnaklientelizmusatýmajnaproblémy
verejného záujmu, obsahom článku a predovšetkým už z jeho úvodnej časti vyplýva, že sa nepochybne
týka žalobkyne, vytvárala obraz o jej súkromí, priateľských vzťahoch, pracovnom pôsobení v minulosti
v neziskových organizáciách a bola označená plným menom a článok bol podporený uverejnenými
fotografiami žalobkyne a O. T. s textami:

- „U. na ulici: Približne o jedenástej vychádza na ulicu O. T. a Q. dcéra H.. Dôverne konverzujú asi pol
hodiny.“
- „Príchod: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne prichádza o pol deviatej večer do domu ministerky
R. Q. a jej dcéry“
- „Lúčenie: H. Q. sa nevedela od svojho spoločníka odtrhnúť.“

- „Nervózna ministerka: O pol dvanástej vybieha na ulicu v domácom oblečení pripomínajúcom pyžamo
a volá dcéru dnu.“

14. Článok „Ale, ale, pani ministerka!“ s podtitulom „Prečo šéf Sociálnej poisťovne odchádza neskoro
v noci z domu R. Q. a dôverne sa lúči s jej dcérou?“ hneď v úvode navodzuje dojem bližšieho vzťahu

žalobkyne s generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne: „Je štvrtok 9.augusta. Teplá letná noc ako
stvorená na lásku či aspoň prejavy priateľskej náklonnosti. V jednej úzkej petržalskej uličke sa odvíja
už na prvý pohľad dôverný rozhovor. Úspešnému štyridsiatnikovi a mladej dáme vo zvodne priliehavom
tričku zjavne neprekáža, že takmer pol hodiny stoja na očiach susedom i náhodným okoloidúcim. ....
Párik sa začne lúčiť ..... ešte pár dlhých minút niečo dôverne šepká pri okne učupenej tridsaťjedenročnej

spoločníčke H.. Dcére ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny R. Q. ..... Plus 7 dní odhalil možno aj
jeho ďalšiu záľubu - trávenie voľného času v domácnosti svojej smeráckej rezortnej šéfky, presnejšie
jej dcéry. .... A, čuduj sa svete, vo štvrtok 9. augusta strávil v dome H. Q., kde žije aj jej mama, .... celý
večer. O.. H. Q., ktorá má malé dieťa, .....Riaditeľ Sociálnej poisťovne prišiel domov k dámam Q. okolopol deviatej večer. Z familiárneho štýlu, akým ho privítali a akým odchádzal, sa zdá, že u nich ani zďaleka
nebol prvý raz. ... Stále je však na tom lepšie ako jeho štedrá šéfka a takpovediac i „druhá mama“.

15. Článok mal spravodajský charakter. Ako celok bol napísaný v dvoch vzájomne previazaných
rovinách. Prvá súkromnoprávna rovina popisovala súkromie, resp. vzťah dvoch osôb. V druhej rovine
čitateľov informoval o navýšení rozpočtu Sociálnej poisťovne pre rok 2008 v záujme jej oddlženia o
miliardu slovenských korún, o tom, akým spôsobom sa uvedené finančné prostriedky získajú a na aký
účel budú využité, ako aj o zmene spôsobu rozhodovania o odmene riaditeľa Sociálnej poisťovne a

jej maximálnej výške a na možný klientelizmus založený na preferovaní osôb previazaných vzájomne
blízkymi vzťahmi v súkromí. Zároveň vzhľadom na vyššie citované časti bol písaný jednoznačne v
ironickom duchu, v ktorom autor súčasne s podávanými informáciami týkajúcimi sa zmien vo fungovaní
Sociálnej poisťovne poukazoval na možné uprednostňovanie, resp. preferovanie záujmov Sociálnej
poisťovne, resp. jej aktuálneho riaditeľa, v dôsledku jeho dôverného vzťahu medzi ním a žalobkyňou,
s použitím výrazov , „Párik sa začne lúčiť“, „Plus 7 dní odhalil možno aj jeho ďalšiu záľubu - trávenie

voľného času v domácnosti svojej smeráckej rezortnej šéfky, presnejšie jej dcéry“, „Stále je však na
tom lepšie ako jeho štedrá šéfka a takpovediac i „druhá mama“. Ironický tón celého článku bol navyše
podčiarknutý aj zverejnenými fotografiami a pod nimi uverejnenými textami. Uvedené fotografie boli
vyhotovené tajne bez vedomia žalobkyne v nočných hodinách v mieste jej bydliska pred jej domom. Z
uvedeného vyplýva, že v danom prípade súkromnoprávna rovina článku, ktorá sa ukázala ako založená

nanepravdivýchinformáciách,logickynadväzovalanaverejnoprávnu.Vzájomnéprepojenieobochrovín
pri tvorbe hodnotiaceho úsudku v závere článku vylučovalo možnosť oddeliť výroky súkromnoprávnej
povahy. Zverejnením článku a fotografií došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne na ochranu
osobnosti.

16. Neoprávneným zásahom môže byť len také konanie, ktoré sa svojim obsahom, formou a cieľom
dotýka práv chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a je objektívne spôsobilé
tieto chránené práva narušiť alebo ohroziť. Zásah môže byť urobený ústne, písomne alebo aj inak, ak
sa z tohto iného spôsobu dá odvodiť jeho zmysel a význam.

17. - AKO: Súd vo svojej aplikačnej praxi musí rozlišovať medzi skutkovými vyhláseniami a hodnotiacimi
výrokmi. Kým existencia faktov môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich výrokov nepodlieha
dokazovaniu. Požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho výroku nemožno splniť - takáto
požiadavka sama o sebe porušuje slobodu prejavu, ktorá tvorí základnú súčasť práva chráneného
citovaným článkom 10 dohovoru.

18. Za určitých okolností však aj hodnotiaci výrok bez akejkoľvek skutkovej základne na jeho podporu
môže byť prehnaný. Vo všeobecnosti sloboda prejavu musí byť posudzovaná vo svetle veci ako celku,
vrátane obsahu dotknutého vyhlásenia a kontextu, v ktorom bolo toto vyhlásenie urobené, a tiež vrátane
konkrétnych okolností, ktorých sa vec týka.

19. Problematiku ľudských práv v tomto smere upravuje aj najvyšší zákon štátu - Ústava SR č. 460/1992
Zb. v platnom znení v čl. 19 ods. 1, podľa ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena ( zhodne s čl. 10 ods. 1 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb.
- Listiny základných práv a slobôd). Ústava v čl. 7 ods. 5 zároveň zakotvuje, že medzinárodné zmluvy o

ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný
zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnickýchosôbaktoréboliratifikovanéavyhlásenéspôsobomustanovenýmzákonom,majúprednosť
pred zákonmi.

20. V zmysle ust. § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 10 Listiny základných práv a slobôd
sa pod zásahom do práva na ochranu osobnosti rozumie určité chovanie, či už aktívne alebo pasívne.
Konkrétne chovanie sa potom posudzuje, či sa jedná o neoprávnený zásah do práva na ochranu
osobnosti a potom i následky takéhoto zásahu pre fyzickú osobu.

21. V predmetnom článku boli uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenia typu: „žalobkyňa má dieťa“ a
„ďalšiu záľubu Ing. O. T. žalovaný uviedol trávenie voľného času v domácnosti jeho smeráckej rezortnej
šéfky a takpovediac i druhej mamy, presnejšie jej dcéry“, „dôverný rozhovor žalobkyne s O.. O. T.“,
ktorých pravdivosť pred súdom nebola vykonaným dokazovaním preukázaná.V článku naznačený úsudok o dôvernom vzťahu žalobkyne s O.. T. nemal žiadnu väzbu na reálne
skutkové okolnosti. Z uvedeného vyplýva, že ak v konkrétnom prípade sú z hľadiska akceptovateľnosti
posudzované hodnotiace úsudky, tak je ochrana výrokov takéhoto charakteru z hľadiska slobody prejavu

posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Súd vyhodnotil hodnotiace úsudky autorky
článku ako zverejnenie nepravdivého opisu skutkového deja spôsobom, ktorý čitateľovi neumožňoval
z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok. Uvedenie neúplného, resp. nepresného skutkového
deja má potom za následok, že takýto skutkový dej nebol opísaný pravdivo, a teda nie je pravdou a
môže mať za následok skreslenie hodnotiaceho úsudku aj samotným čitateľom. Vzhľadom na rodinný

stav popisovaných osôb, článok vykresľoval obraz žalobkyne vo verejnosti v nepriaznivom svetle
a uverejnenie nepravdivých informácií spolu s fotografiami zameranými na preukázanie dôverného
vzťahu, stálo mimo legitímneho cieľa tohto článku a má jednoznačne vo vzťahu k žalobkyni difamujúci
charakter. Súkromnoprávna rovina článku týkajúca sa žalobkyne bola spôsobilá zasiahnuť do jej práva
na ochranu jej cti a dôstojnosti, hodnotiace úsudky vybočovali z hraníc potrebných na dosiahnutie
informačných cieľov verejnoprávnej časti článku.

22. - KDE: Článok bol uverejnený v spoločenskom týždenníku PLUS 7 DNÍ dňa 17.08.2007 číslo 33 na
stranách 8-12 v časti „Všimli sme si“, ktorý má celoslovenskú pôsobnosť a vysoký náklad.
Žalobkyňa nebola pred uverejnením článku kontaktovaná a vôbec jej nebol daný priestor na vyjadrenie.
Predmetný článok nemožno oddeliť od žalovaných fotografií s textami pod fotografiami, ktoré súd

vyhodnotil ako zásah do ochrany osobnosti rozsudkom č.k. 39C 306/2007-278 z 05.09.2012, ktorý
nadobudol v tejto časti právoplatnosť dňom 31.10.2012, vykonateľnosť v časti uloženej povinnosti
uverejniť „ospravedlnenie“ v najbližšom čísle celoslovenského vydania spoločenského týždenníka PLUS
7 DNÍ, pripravovanom po právoplatnosti rozsudku. Predmetom konania bol celý článok aj s fotografiami,
ktoré so žalovaným článkom bezprostredne súviseli, a žalovanému článku dodávajú úplne inú intenzitu,

rozmer, charakter. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že
ju niekto z ulice fotí. Ulica bola ľudoprázdna. P. T. išla vyprevadiť, išlo o bežnú spoločenskú konverzáciu.

23. - KEDY: Článok bol uverejnený v čase pôsobenia matky žalobkyne na poste ministerky práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s cieľom poukázať na zmeny vo financovaní Sociálnej

poisťovne a jej riaditeľa. R. osoby žalobkyne uvedením informácií o jej súkromnom živote, z časti
nepravdivých informácií a informácií bez relevantného skutkového základu sa však vymykalo inak
legitímnemu cieľu sledovanému uvedeným článkom, a to informovaniu verejnosti o vynakladaní
verejných prostriedkov, resp. financovaní Sociálnej poisťovne.

24. Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 81/1966 Zb. (zrušený zákonom č. 167/2008 Z.z. s účinnosťou od
01.06.2008) o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch - (1) Za periodickú
tlač zodpovedá vydavateľ, za ostatné hromadné informačné prostriedky príslušná organizácia, na ktorú
sa vzťahujú všetky ďalšie ustanovenia platné pre vydavateľa. (2) Z poverenia vydavateľa riadi hromadný
informačný prostriedok šéfredaktor. Ďalej sa na riadení hromadného informačného prostriedku môže

podieľať redakčná rada. Rozsah jej účasti na riadení hromadného informačného prostriedku, jej
zodpovednosť, spôsob vymenúvania a odvolávania jej členov určí vydavateľ. (3) Ak vydavateľ určí
šéfredaktora, zodpovedá vydavateľovi za obsah jednotlivého vydania hromadného informačného
prostriedku, najmä potom za to, aby obsah hromadného informačného prostriedku neporušil zákonom
chránené záujmy spoločnosti, občanov a organizácií.

25. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 a nasl. Poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti
ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich postavenie a uplatnenie
v spoločnosti. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Má právo najmä

sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Ak
by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ).

26. V danom prípade súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že v súvislosti s uverejnením
napadnutého článku a zverejním fotografií, došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranuosobnosti žalobkyne a to k zásahu do jej práva na česť a dôstojnosť, práva na prejavy osobnej
povahy zachytené na hmotnom substráte, a práva na súkromie žalobkyne chránené ustanovením
§ 11 Občianskeho zákonníka. Text v článku podporený uverejnenými fotografiami, zhotovenými bez

vedomia žalobkyne, z veľkej vzdialenosti zachytávajúcich situáciu osobnej povahy pred súkromným
obydlím žalobkyne v neskorých nočných hodinách, mal demonštrovať „blízky“ vzťah žalobkyne s O..
T., pričom cieľom článku a fotografií bolo naznačiť charakter tohto vzťahu ako vzťahu intímneho.
Žalobkyňa sa nemala možnosť k článku vyjadriť a na uverejnenie fotografií nedala súhlas. Týmto svojim
konaním , uverejnením inkriminovaného článku prekročil ústavou mu garantovanú slobodu prejavu a

neprípustným spôsobom zasiahol do osobnostných práv žalobkyne. Za daných okolností, pri konflikte
slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti bolo potrebné uprednostniť ochranu práva na ochranu
osobnosti žalobkyne. Svojím spôsobom právo na ochranu osobnosti je základné osobnostné právo,
pretože zásahy do práva na meno, podobu, prejavy osobnej povahy či telesnú integritu sa zväčša
bezprostredne dotýkajú aj vnútornej, intímnej sféry fyzickej osoby. Ochrana intímnej sféry je chránená
všeobecne. To znamená, že o porušenie práva na ochranu osobného súkromia ide aj v tých prípadoch,

keby išlo o pravdivé tvrdenia zasahujúce do intímnej sféry fyzickej osoby.

27. Pri posudzovaní objektívnej spôsobilosti zásahu súd vychádzal z prostredia, z intenzity, povahy a
spôsobu neoprávneného zásahu, z charakteru a rozsahu zasiahnutých hodnôt osobnosti, z trvania a
rozsahu ohlasu v spoločnosti, ako aj z obsahu a formy zásahu, ktorý spočíval v uverejnení nepravdivých

tvrdení a neadekvátnom znevažujúcom hodnotiacom úsudku a fotografií súkromného charakteru bez
súhlasu dotknutej osoby, presahujúcich informačné ciele, tak ako bolo už vyššie uvedené.
Za takéto závažné ujmy odôvodňujúce finančné zadosťučinenie sú v súdnej praxi považované
predovšetkým ujmy, ktoré vznikli prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov, ktoré ako
potvrdzujú skúsenosti, majú spravidla široký vplyv na verejnosť so značným ohlasom. Peňažná náhrada

nemajetkovej ujmy je účinným vyvažovacím právnym nástrojom v úsilí čeliť nežiadúcim neoprávneným
zásahom do osobnosti fyzických osôb a to predovšetkým zásahom sledujúcim škandalizačné osočujúce
a ohováračské ciele, resp. cieľ vyvolať senzáciu za účelom dosiahnutia, resp. zvýšenia zisku.
Podmienku zníženia dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti v značnej miere je možné
vyjadriť tak, že musí ísť o takú nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby, ktorú pociťuje - objektívne

posúdené - ako závažnú.
Na naplnenie kritéria objektívneho ohrozenia osobnostných práv sa vyžaduje vznik hrozby konkrétneho
nebezpečenstva zníženia vážnosti fyzickej osoby v očiach širšej verejnosti. To znamená, že stačí, aby
sa znevažujúce tvrdenie dostalo na vedomie tretím osobám. Za obzvlášť nebezpečné zásahy je možné
považovať tie, ku ktorým dochádza prostredníctvom tlače. Uverejnenie nepravdivých difamujúcich

tvrdení o určitej osobe v hromadných informačných prostriedkoch môže totiž spôsobiť veľmi závažnú
ujmu vo sfére osobnosti fyzickej osoby a môže viesť až k jej úplnému znemožneniu, keďže v takýchto
prípadoch je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že zverejnením difamujúcich údajov dochádza k
zníženiu vážnosti a dôstojnosti fyzickej osoby vo vzťahu k značnému množstvu čitateľov tlače.
Preurčenievýškyjerozhodujúcinávrhsamotnejpostihnutejosoby,pretožekonanieoochranuosobnosti

je návrhovým konaním. Požadovaná výška peňažného zadosťučinenia tak tvorí maximálnu hranicu,
ktorúsúdmôžepriznať.Hľadiská,zktorýchprirozhodovaníovýškenemajetkovejujmysúdvychádzamu
však nebránia, aby postihnutej fyzickej osobe za účelom primeraného vyváženia a zmiernenia vzniknutej
nemajetkovej umy priznal menej, než požaduje, prípadne jej návrh v tomto smere v celom rozsahu
zamietol ako nedôvodný.

28. V danom prípade súd návrhu žalobkyne vyhovel v časti konštatovania neoprávnenosti zásahu
predmetným článkom do práva na ochranu jej osobnosti, ako i uverejnenia žalobkyňou požadovaného
ospravedlnenia.

Omylom súdu, vo výroku rozsudku došlo k opätovnému duplicitnému uvedeniu výrokov pod II., IV., ktoré
neboli napadnuté odvolaním (týkajúce sa uverejnenia fotografii osobného charakteru) a ktoré nadobudli
právoplatnosť 31.10.2012.Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti týchto výrokov, jedná sa o nulitné
rozhodnutie v časti výroku II. a IV. tohto rozsudku.

29. Súd skúmal okolnosti konkrétneho prípadu, z celkovej povahy tak aj jednotlivých okolností -
prihliadol predovšetkým k intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu
zasiahnutej hodnoty osobnosti, na trvanie a rozsah ohlasu vzniknutej nemajetkovej ujmy pre postavenie
a uplatnenie postihnutej osoby v spoločnosti, aj vzhľadom na prednosť - primárneho spôsobuzadosťučinenia, niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia a tak naplnenia cieľa sledovaného § 13
OZ.
S poukazom na vyššie uvedený súdom zistený skutkový stav, dospel súd k záveru, že ospravedlnenie

ako morálne zadosťučinenie nie je postačujúce, nakoľko v čase rozhodovania, primárny spôsob
zadosťučinenia bol natoľko oslabený, že svojim spôsobom stratil svoju funkciu a preto súd rozhodol o
priznaní zadosťučinenia v peniazoch - materiálnu satisfakciu, nakoľko neoprávneným zásahom došlo k
nemajetkovej ujme závažne postihujúcej dôstojnosť a vážnosť žalobkyne v spoločnosti. Súčasne hrozba
uloženia primeraného zadosťučinenia v peniazoch - podľa okolností prípadu sa stáva významným

stimulom, ktorého prostredníctvom občianskoprávna úprava prispieva aj zo sociálno-psychologického
hľadiska na upevnenie povinnosti každého subjektu, predovšetkým vydavateľov periodickej tlače,
rozhlasových a televíznych vysielaní a reklamných spoločností, rešpektovať telesnú a morálnu integritu
osobnosti fyzických osôb - preventívna funkcia zadosťučinenia v peniazoch ako špeciálna, tak i
generálna.
Obeiansky zákonník nestanovuje pre vznik obeianskoprávnej sankcie popri objektívnych predpokladoch

žiadny subjektívny predpoklad na strane pôvodcu neoprávneného zásahu, konkrétne zavinenie.
Peoažná sankcia ako forma zados?ueinenia postihuje pôvodcu neoprávneného zásahu vo všetkých
prípadoch, kde sú splnené všetky spomenuté objektívne predpoklady.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vykonaniu testu proporcionality dospel k záveru, že v
prejednávanej veci sú splnené zákonom stanovené podmienky pre priznanie primeraného zados?

ueinenia v peniazoch - materiálnej satisfakcie - nako3ko mal za to, že charakterom zásahu v danom
prípade došlo k neoprávneným zásahom, k zníženiu vážnosti a dôstojnosti žalobkyne v spoloenosti v
znaenej miere.
Závažnos?ujmyvzniknutejžalobkyni,vyvolanejzásahomžalovanéhosúdvzh3adomnacelkovúpovahu
zásahu ako aj jednotlivé okolnosti posudzoval ako objektívnu, nako3ko za obdobných okolností by

masovému šíreniu prejavu osobnej povahy, nepravdivej informácii a prehnaného hodnotiaceho úsudku,
nezodpovedajúceho skutoenosti, ako tomu došlo pri uverejnení napadnutého elánku, nechcela eeli?
žiadna osoba, ktorej spoloeenské i profesionálne pôsobenie je založené na jej dobrej povesti.
Konkrétne súd prihliadal ako bolo vyššie uvedené na skutoenos?, že k zásahu došlo v
masovokomunikaenom prostriedku s celoslovenským dosahom a bezprostredne malo široký ohlas, eo

mal súd za preukázané celou sériou elánkov, ktoré v rovnakom kontexte nasledovali po uverejnení
predmetného elánku. Súeasne súd zoh3adooval i možný dopad ohlasu zverejnenia informácie a úsudku
do sféry pracovného života žalobkyne, ktorá poukazovala na to, že zo strany zamestnancov spoloenosti,
v ktorej pracuje na vedúcej pozícii bola vystavená posmechu. V rozpore so skutoenos?ou bola
navrhovate3ka vykreslená ako osoba stretávajúca sa po nociach so ženatým starším mužom, eím bola

v znaenej miere znížená jej dôstojnos? a ees? v oeiach znaeného množstva eitate3ov, resp. i širšej
verejnosti. Súd ialej zoh3adooval i znaenú predajnos? a tým pádom i eítanos? a komerený úspech
spoloeenského týždenníka, v ktorom došlo k zásahu, ktorý má výrazný vplyv na vytváranie verejnej
mienky. Súd vychádzal aj zo skutoenosti, že ochrana práva dotknutej osoby pôsobí úeinne a preventívne
nielen voei rušite3ovi, ale aj na všetkých ostatných, ktorí zamýš3ajú urobi? neoprávnený zásah do

osobnostných práv iba v prípade priznania primeraného finaneného zados?ueinenia, zodpovedajúceho
možnostiam zodpovedného subjektu.
Žalovaný si musel by? vedomý toho, že elánok bude ma? dopad nie len na súkromný ale aj pracovný
život žalobkyne.

30. Súd dospel k záveru, že priznaná suma 5.000 € za zásah do osobnostných práv žalobkyne
predmetným elánkom spolu so zverejnenými fotografiami je primeraná a môže prispie? k zmierneniu
vzniknutého stavu týmto neadekvátnym zásahom a na druhej strane nespôsobuje takú ujmu na strane
žalovaného, ktorá by pôsobila represívne a znamenala znemožnenie jeho einnosti alebo pôsobila
odradzujúco pred zverejnením iných legitímnych informácií. Ureujúcim pri posudzovaní výšky peoažnej

satisfakcie je motív, ktorý v danom prípade vyboeil z medzí legitimity, kei zverejnenie nepravdivých
informácií a hodnotiacich úsudkov bez skutkových okolností nebolo dominantne motivované snahou
žalovaného o objektívne informovanie verejnosti o veciach verejného záujmu, ale vyznievalo skôr
difamaene.
Súd musel vzia? zrete3 pri ureení výšky priznávanej peoažnej eiastky (satisfakená funkcia) na jednej

strane, na okolnosti konkrétneho prípadu. Na druhej strane však nemožno priznáva? neprimerané ei
dokonca premrštené sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a
ktoré by napr. pri porovnaní „odškodnenia” zásahu do práva na ochranu osobnosti s „odškodoovaním”
zásahov do iných základných práv zarueených Ústavou mohli niektoré ujmy na iných základnýchprávach (napr. ujmy na zdraví ei dokonca živote) bagatelizova?. Súd preto žalobu vo zvyšku
uplatoovanej nemajetkovej ujmy zamietol. Žalobkyoa po zrušení rozsudku v zamietajúcej easti e.k. 39C
306/2007-278 žiadne ialšie dokazovanie oh3adom uplatoovanej výšky nemajetkovej ujmy nenavrhla a

tým nepreukázala dôvodnos? oou uplatoovanej výšky nemajetkovej ujmy.

Ako už bolo uvedené v bode 27. odôvodnenia rozsudku, aj v easti výroku V. bolo opätovne rozhodnuté
o priznaní nemajetkovej ujmy aj za zverejnené fotografie vo výške 2.000 €, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnos? doom 31.10.2012. Pod3a § 219 ods. 4 zákona e. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,

len eo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Súd primeranú nemajetkovú ujmu za celý elánok spolu s
fotografiami považoval vo výške 5.000 €. Reparova? tento omyl súdu v uvedenej easti rozsudku možno
len podaním odvolania strán.

31.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekoneí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). Žalobkyoa mal v konaní plný úspech v easti uplatoovaných nárokov v súvislosti

s uverejneným elánkom (1/3) a v easti uverejnených fotografií (1/3). V easti uplatneného nároku na
zaplatenie nemajetkovej ujmy bola minimálne úspešná (1/3). Žalovaný bol v tejto easti úspešný, preto
súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 1/3 (2/3 - 1/3). O tomto nároku súd rozhodol pod3a
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania pod3a pomeru
jej úspechu vo veci.

32. O výške náhrady trov konania pred súdom 1. stupoa a odvolacím súdom bude v zmysle § 262
ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).