Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 15, 2020

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516204793
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2020:2516204793.5

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX B.É.,
právne zastúpený: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, proti
žalovaným: 1) Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X. U. XXX/X, XXX XX B., toho času Ú. K. B. I. R. W.
U. Ú. K. B. B., F. XX/XXX, V. X, XXX XX J., 2) O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S. -
J., žalovaní 1) a 2) právne zastúpení: JUDr. Mária Jezerská, advokátka, so sídlom Hlavná 42, 917 01

Trnava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia katastrálneho konania
V-545/2016 zo dňa 06.09.2016, z a m i e t a.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.09.2016 domáhal vydania rozhodnutia, pokiaľ sa v
konaní preukáže uzatvorenie darovacej (kúpnej) zmluvy, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti - bytu č. XX vo vchode U. na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX v
katastrálnom území B. a spoluvlastníkom podielu o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXX v katastrálnom území B. a spoluvlastníkom

podielu o veľkosti XX/XXXX k pozemku parcelné číslo XXXX v katastrálnom území B., zapísanými
na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie B. (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“). V prípade,
ak by darovacia zmluva, prípadne kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými, ktorej predmetom bol
prevod vyššie uvedenej predmetnej nehnuteľnosti, bola platným právnym úkonom, žalobca odporuje
tento právny úkon z dôvodu, že ukracuje žalobcu o uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky voči
žalovanému 1) na zaplatenie majetkovej škody vo výške 3.906,50 eur, uplatnenej v trestnom konaní

vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 9Tk/1/2016, ako aj o uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 40.000,-- eur, uplatnenej v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9C/23/2016. Z uvedeného dôvodu, sa žalobca
domáhal určenia, že právny úkon žalovaného 1), a to darovacia zmluva, predmetom ktorej je darovanie
vyššie uvedeného predmetného bytu, obdarovanému žalovanému 2), resp. žalovanému 3), je voči
žalobcovi právne neúčinný. Alternatívne, pre prípad, ak bude v konaní preukázané uzatvorenie kúpnej

zmluvy, žalobca navrhuje, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by určil, že právny úkon žalovaného 1),
predmetom ktorej je predaj vyššie uvedeného predmetného bytu, kupujúcemu žalovanému 2), resp.
žalovanému 3) je voči žalobcovi právne neúčinný.

2. Uznesením č. k. 6C/169/2016 - 98 zo dňa 05.09.2018 súd rozhodol nasledovne: I. Súd konanie v
časti o určenie, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu číslo XX vo vchode

U. na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX v kat. úz. B., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
a spoluvlastníkom podielu o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniachbytového domu súp. č. XXX v kat. úz. B. a spoluvlastníkom podielu o veľkosti XX/XXXX k pozemku parc.
č. XXXX v kat. úz. B., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, zastavuje. II. Súd konanie voči žalovanému
v 3. rade zastavuje. III. Súd konanie v časti o určenie, že právny úkon žalovaného v 1. rade, a to

kúpna zmluva č. B. predmetom, ktorej je predaj bytu číslo XX vo vchode U. na X. poschodí bytového
domu súp. č. XXX v kat. úz. B., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX
v kat. úz. B. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXXX k pozemku parc. č. XXXX v kat. úz. B.,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, kupujúcemu žalovanej v 2. rade, resp. žalovanému v 3. rade, je

voči žalobcovi právne neúčinný, zastavuje. IV. Žalovanému v 3. rade súd priznáva náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100%. V. Súd pripúšťa zmenu žaloby v nasledovnom znení: Súd určuje, že
právny úkon žalobcu, a to darovacia zmluva predmetom, ktorej je darovanie bytu číslo XX vo vchode
U. na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX v kat. úz. B., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX
a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu súp. č. XXX v kat. úz. B. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXXX k pozemku

parc. č. XXXX v kat. úz. B., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, obdarovanej - žalovanej v 2.
rade, je voči žalobcovi právne neúčinný. VI. Súd konanie prerušuje do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súdu Piešťany sp. zn. 9C/23/2016.

3. Podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 05.06.2020 právny zástupca žalobcu súdu

doručil späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnil tým, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 09.10.2018, č. k.
6C/169/2016 - 113 došlo výrokom IV. k prerušeniu konania do právoplatnosti skončenia právnej veci
vedenejtunajšímsúdomposp.zn.9C/23/2016.Popodanomodvolanížalovanýchv1.až3.radeKrajský
súd v Trnave zo dňa 29.10.2019, č. k. 23Co/240/2018 rozhodol tak, že vyššie citované uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti mení tak, že návrh na prerušenie konania sa zamieta. Krajský súd

v Trnave svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u právnych úkonov, na základe ktorých práva vznikajú
vkladom do katastra nehnuteľností, možno v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať
urobený právny úkon, popr. za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi,
len taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa aj
prizná v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9C/23/2016 uplatňovaná pohľadávka

(táto je tohto času priznaná i keď neprávoplatne, pozn.), stále chýba ďalší predpoklad úspešnosti
odporovacej žaloby a to nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanou v II. rade. Z
uvedeného dôvodu, prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom
Piešťanypodsp.zn.9C/23/2016vyriešisplnenieibajednejzpodmienokpreúspešnosťžaloby.Pretožek
právoplatnému skončeniu veci vedenej pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 9C/23/2016 nedôjde

skôr než pred 15.06.2020, kedy je vytýčené pojednávanie vedené pred Okresným súdom Piešťany pod
sp. zn. 6C/169/2016 a i v prípade podania (ďalšieho) návrhu na prerušenie konania by tento návrh
bol, z dôvodu existencie právneho názoru súdu vyššie stupňa, ktorým je súd nižšieho stupňa viazaný,
zamietnutý podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku spolu s rozhodnutím vo veci samej, je
žalobca nútený vziať žalobu v plnom rozsahu späť. Na základe uvedeného týmto žalobca berie žalobu

v plnom rozsahu späť, pričom navrhuje, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania výnimočne
nepriznal náhradu trov konania podľa § 257 Civilného sporového poriadku, pretože existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa a to, že je zrejmé, že žalovaný v 1. rade sa úmyselne zbavoval jediného
majetku za jeho vedomosti o konaní o ochranu osobnosti vedeného pred Okresným súdom Piešťany,
ktoré je vedené len z dôvodu jeho brutálneho protiprávneho konania s nenapraviteľnými

dôsledkami nielen voči synovi žalobcu, ale i voči žalobcovi samotnému. Žalobca nevedel a nemohol
vedieť k akému právnemu úkonu došlo, a že k nemu došlo bez toho, aby podal túto žalobu. Žalobca
nevedelanemoholvedieť,ktobolúčastníkomtohto,prežalobcuneznámeho,právnehoúkonu.Priznanie
náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2. rade by bolo, s prihliadnutím na nereparovateľný zásah do
rodinného a súkromného života celej rodiny žalobcu úmyselným trestným činom spáchaným žalovaným

v 1. rade na synovi žalobcu, v rozpore s dobrými mravmi a nespravodlivé.

4. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. a 2. rade doručila súdu dňa 10.06.2020 vyjadrenie k späťvzatiu,
pričom uviedla, že žalovaní v 1. a 2. rade súhlasia so späťvzatím žaloby a navrhujú, aby súd konanie
zastavilapriznalžalovanýmv1.a2.radevočižalobcoviprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

Žalobca žiada, aby súd nepriznal (zrejme žalovaným) právo na náhradu trov konania, poukazujúc o ktoré
oprel žalobca späťvzatie. Dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako ich uvádza žalobca, nie sú dané.
Dôvod pod písm. a), ak bude konanie zastavené, potom nebolo preukázané, že žalobca sa úmyselne
zbavoval svojho majetku, ako to tvrdí žalobca. Dôvody pod písm. b, c), žalobca podal predmetnúžalobu dňa 05.09.2016. Vo veci vedenej na tom istom súde pod sp. zn. 9C/23/2016 sa žalobca voči
žalovanému v 1. rade domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 40.000,-- eur,
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - záložného práva a predbežného opatrenia práve vo vzťahu k

nehnuteľnostivovlastníctvežalovanéhov1.rade,ktorájepredmetomprávnehoúkonu,ktorémužalobca
v tomto konaní odporuje. Už 27.09.2016 bola v tomto konaní do spisu pripojená darovacia zmluva a dňa
06. 10. 2016 Okresný súd Piešťany uznesením 9C/23/2016 - 79 nariadil zabezpečovacie opatrenie -
záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Z odôvodnenia tohto uznesenia je
zrejmé, že sa jedná o darovaciu zmluvu a kto ju uzavrel. Toto uznesenie žalobca prevzal 12.10.2016.

Z uvedeného vyplýva, že najneskôr dňa 12.10.2016 sa žalobca dozvedel k akému právnemu úkonu
došlo a kto je účastníkom tohto právneho úkonu. Napriek tejto vedomosti žalobca žalobu nezobral späť
ani ju nezmenil, ale následne dňa 21.10.2016 zaplatil aj súdny poplatok za návrh. Dôvod pod písm.
d) neobstojí, nakoľko žalobca sa spolu s manželkou a synom domáha náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch celkom vo výške 120.000,-- eur vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorá má slúžiť na
zmiernenie negatívnych následkov konania žalovaného v 1. rade. Žalovaná v 2. rade sa však žiadneho

protiprávneho konania voči žalobcovi nedopustila. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa odseku 2, ak strana procesne
zavinila trovy konania, ktoré by inak vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Ak dôjde k
zastaveniusporovéhokonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby,potomjepovinnosťousúduprirozhodovaní
otrováchkonaniaskúmaťprocesnúzodpovednosťprizastaveníkonanianaobochprocesnýchstranách,

teda aj na strane žalobcu aj žalovaného. V danom prípade došlo k situácii, že zastavenie konania
zavinil žalobca, nakoľko žalobu zobral späť bez udania dôvodu, resp. bez toho, že by šlo o reakciu na
správanie žalovaného. Žalobca však žiada aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Podľa ust. § 257 CSP,
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. CSP
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do
popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama
nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Tento dôvod v danej veci neexistuje a nebol
ani žalobcom tvrdený. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým

zásadou úspechu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov sčasti alebo celkom neprizná. Musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť aj odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej
veci ako aj v okolnostiach u strán sporu. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý

by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie. Nie je možné ho vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Skutočnosť, že došlo k
späťvzatiu žaloby až po rozhodnutí súdu druhého stupňa, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého stupňa
o prerušení konania, nie je možné považovať za výnimočný dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalobca
bol v konaní zastúpený advokátom, mal teda podať žalobu so znalosťou veci. Z judikatúry súdov je

zrejmé, že pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností
možno v zmysle §42a ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za právny úkon urobený dlžníkom
poprípade za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi iba taký právny
úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročné plynutie lehoty pre
uplatnenie práva odporovať takémuto právnemu úkonu dlžníka začína plynúť dňom nasledujúcim po

dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. (rozsudok KS Banská Bystrica
sp. zn.: 12Co/145/2007, NSČR31Cdo619/2000- Rc41/2001,..). Predčasnosť a teda neodôvodnenosť
žaloby namietali žalovaní v 1. až 3. rade aj vo svojich podaniach ( vyjadrenie k žalobe, odvolanie voči
prerušeniu konania). Naviac voči žalovanému v 1. rade by musela byť žaloba zamietnutá pre nedostatok
pasívnej legitimácie, pretože pri odporovateľných úkonoch je pasívne legitimovaný účastník, ktorý mal

z úkonu prospech a nie dlžník. V závere, poukazujeme na fakt, že voči žalovanému v 3. rade bolo už
konanie právoplatne zastavené a súd mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

5. Podľa § 162 CSP, (1) súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto
konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky

na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvuspravodlivosti. (2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o
prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. (3) O
zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

6. Podaním doručeným súdu dňa 06.09.2016 sa žalobca domáhal, aby súd konanie prerušil
do právoplatného skončenia katastrálneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k
Nehnuteľnostiam vedeným pod B.-XXX/XXXX. Súd zistil, že katastrálne konanie pod B.-XXX/XXXX
bolo prerušené na podklade predbežného opatrenia č. k. 9C/23/2016 - 29 zo dňa 01.03.2016, ktorým

bolo žalovanému v 1. rade zakázané nakladať s Nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania
9C/23/2016(konanieonáhradunemajetkovejujmy).Sprihliadnutímnapredmetkonania,atožežalobca
sa domáha určenia neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu - darovacej zmluvy, je nepochybné,
že katastrálny odbor nebude konať o povolení zápisu vkladu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti do
právoplatného skončenia konania 9C/23/2016, pričom v katastrálnom konaní sa nerieši otázka, ktorá by
mala význam pre konanie o určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu - darovacej zmluvy,

súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia katastrálneho konania B.-
XXX/XXXX zo dňa 06.09.2016 zamietol (výrok I).

7. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.

10. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne
vyplýva prejav vôle žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Rozhodnutie o späťvzatí
žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom stanovisku druhej strany sporu k danému procesnému
úkonu žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.

12. Zo strany žalobcu prišlo k späťvzatiu žaloby, ktoré bolo odôvodnené skutočnosťou, že po podanom
odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade Krajský súd v Trnave zo dňa 29.10.2019, č. k. 23Co/240/2018
rozhodol tak, že vyššie citované uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že návrh
na prerušenie konania sa zamietol. Vzhľadom na opätovné splácanie záväzku žalovaným v zmysle

dohody uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným po podaní žaloby, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil
tým,žeuprávnychúkonov,nazákladektorýchprávavznikajúvkladomdokatastranehnuteľností,možno
v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať urobený právny úkon, popr. za právny úkon,
ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, len taký právny úkon, na základe ktorého
bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Pokiaľ sa aj prizná v konaní vedenom na Okresnom

súde Piešťany pod sp. zn. 9C/23/2016 uplatňovaná pohľadávka (táto je tohto času priznaná i keď
neprávoplatne, pozn.) stále chýba ďalší predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby a to nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanou v 2. rade. Z uvedeného dôvodu, prerušenie konania
do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 9C/23/2016 vyrieši
splnenie iba jednej z podmienok pre úspešnosť žaloby. Pretože k právoplatnému skončeniu veci vedenej

pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 9C/23/2016 nedôjde skôr než pred 15.06.2020, kedy je
vytýčené pojednávanie vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 6C/169/2016 a i v prípade
podania (ďalšieho) návrhu na prerušenie konania by tento návrh bol, z dôvodu existencie právneho
názoru súdu vyššie stupňa, ktorým je súd nižšieho stupňa viazaný, zamietnutý podľa § 162 ods. 3 CSP
spolu s rozhodnutím vo veci samej, žalobca zobral vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody žalobu späť

v plnom rozsahu.

13. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovanými ustanoveniami
konanie zastavil, žalovaní so späťvzatím žaloby prejavili súhlas (výrok II).14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

17. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom,
súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaných. V tomto
prípade, žalobca zobral žalobu, vzhľadom na závery Krajského súdu v Trnave, týkajúci sa prerušenia

konania. Súčasne žalobca navrhol, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania výnimočne nepriznal
náhradu trov konania podľa § 257 Civilného sporového poriadku, pretože existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa a to, že je zrejmé, že žalovaný v I. rade sa úmyselne zbavoval jediného majetku
za jeho vedomosti o konaní o ochranu osobnosti vedeného pred Okresným súdom Piešťany, ktoré je
vedené len z dôvodu jeho brutálneho protiprávneho konania s nenapraviteľnými dôsledkami nielen voči

synovi žalobcu, ale i voči žalobcovi samotnému. Žalobca nevedel a nemohol vedieť k akému právnemu
úkonu došlo, a že k nemu došlo bez toho, aby podal túto žalobu. Žalobca nevedel a nemohol vedieť,
kto bol účastníkom tohto, pre žalobcu neznámeho, právneho úkonu. Priznanie náhrady trov konania
žalovaným v 1. a 2. rade by bolo, s prihliadnutím na nereparovateľný zásah do rodinného a súkromného
života celej rodiny žalobcu úmyselným trestným činom spáchaným žalovaným v 1. rade na synovi

žalobcu, v rozpore s dobrými mravmi a nespravodlivé.

18. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 10.06.2020 sa
mimo iného vyjadrili k návrhu žalobcu na uplatnenie ustanovenia § 257 CSP, kde žalovaní uviedli, že
skutočnosť, že došlo k späťvzatiu žaloby až po rozhodnutí súdu druhého stupňa, ktorým zrušil uznesenie

súduprvéhostupňaoprerušeníkonania,niejemožnépovažovaťzavýnimočnýdôvodhodnýosobitného
zreteľa. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, mal teda podať žalobu so znalosťou veci. Z
judikatúry súdov je zrejmé, že pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do
katastra nehnuteľností možno v zmysle §42a ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za právny úkon
urobený dlžníkom poprípade za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi

iba taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročné
plynutie lehoty pre uplatnenie práva odporovať takémuto právnemu úkonu dlžníka začína plynúť dňom
nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. (rozsudok KS
Banská Bystrica sp. zn.: 12Co/145/2007, NSČR31Cdo619/2000-Rc41/2001,..). Predčasnosť a teda
neodôvodnenosť žaloby namietali žalovaní v 1. až 3. rade aj vo svojich podaniach (vyjadrenie k žalobe,

odvolanie voči prerušeniu konania). Naviac voči žalovanému v 1. rade by musela byť žaloba zamietnutá
pre nedostatok pasívnej legitimácie, pretože pri odporovateľných úkonoch je pasívne legitimovaný
účastník, ktorý mal z úkonu prospech a nie dlžník. V závere, poukazujeme na fakt, že voči žalovanému
v 3. rade bolo už konanie právoplatne zastavené a súd mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.

19. Ustanovenie, týkajúce sa § 257 CSP, predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí
zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať
stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody

hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto
podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú
úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je
možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale

ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane,ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na
základe všeobecného hodnotiaceho záveru. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy
náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného

procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu
zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch.
Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej
zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu
ustanovenia § 257 CSP nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie

nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať
možno aj trovy zastaveného konania. Ak má súd v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá
zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie
je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP
a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v
prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám

sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [rozsudok ESĽP Čepek proti
Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp.
zn. I. ÚS 1593/15].

20. V predmetnej veci súd konštatuje, že dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP nie

sú dané a o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP , tak že žalovanému
v 1. rade a žalovanej v 2. rade súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%. (výrok III) U právnych úkonov, na základe ktorých práva vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností,
možno v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za odporovateľný právny úkon, len
taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. V danom prípade

na základe napádaného právneho úkonu - Darovacej zmluvy nebol vykonaný vklad vlastníckeho práva,
katastrálne konanie B.-XXX/XXXX bolo prerušené. Hoci je nesporné, že žalovaný v 1. rade po spáchaní
skutku, následkom ktorého vznikla žalobcovi nemajetková ujma stratou syna, vykonal právny úkon
smerujúci k prevodu Nehnuteľností darovacou zmluvou, žalobca o skutočnosti, že vklad vlastníckeho
práva nebol vykonaný vedel už v čase podania žaloby, nakoľko sám konštatuje, že na liste vlastníctva

č. 2300 je vyznačená plomba - teda prebiehajúce katastrálne konanie. Hoci žalobca dôvodí, že kataster
nehnuteľností mohol v priebehu konania postupovať tak, že vklad vlastníckeho práva vykoná, napr. po
skončení účinnosti predbežného opatrenia, ak by spor 9C/23/2016 bol právoplatne ukončený, to nič
nemení na tom, že v čase podania žaloby vklad vlastníckeho práva zrealizovaný nebol a tento stav
pretrval až do späťvzatia žaloby vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku I. nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku II a III. je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiachpodania(ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis,
spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda
rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.