Decision was made at the court Okresný súd Trebišov
Judgement was issued by JUDr. Renáta Ďurková
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Cb/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117218953
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:6117218953.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Jaroslav Andráš ANDRÁŠ,
Cejkov 399, IČO: 10 793 003, právne zastúpeného: JUDr. Martin Palaj, advokát, Nobelova 2/A, 831
02 Bratislava, proti žalovanému: AGROKOMBINÁT MI, a.s. Hviezdoslavova 17, 071 01 Michalovce, v
konaní o zaplatenie 4.844,60 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu4.844,60Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,75%
ročne zo sumy 1.090 Eur od 31.01.2013 do 02.09.2015, vo výške 8,75% ročne zo sumy 501,60 Eur od
03.09.2015 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 651 Eur od 31.12.2013 do zaplatenia, vo
výške 8,25% ročne zo sumy 1.350 Eur od 31.12.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy
960 Eur od 31.12.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 844,50 Eur od 31.12.2013 do
zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 537,50 Eur od 31.12.2013 do zaplatenia, a to v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.08.2017 domáhal vydania
rozhodnutia totožným s výrokom tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca na základe
objednávok žalovaného poskytol žalovanému služby spočívajúce vo vykonaní montážnych prác. Cenu
služieb vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrami a to: faktúra č. 211212 na sumu 1.090 Eur, z ktorej
žalovaný uhradil dňa 02.09.2015 sumu 588,40 Eur, faktúra č. 030313 na sumu 960 Eur, faktúra
č. 010113 na sumu 651 Eur, faktúra č. 040413 na sumu 844,50% Eur, faktúra č. 020213 na sumu
1.350 Eur, faktúra č. 050513 na sumu 537,50 Eur. Žalovaný pohľadávku žalobcu v zostávajúcej
výške 4.844,60 Eur žalobcovi neuhradil. Záväzkovo právny vzťah medzi stranami sporu sa spravuje
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka p zmluve o dielo. Žalovaný sa dostal s plnením
peňažného záväzku do omeškania, preto si žalobca uplatňuje s poukazom na § 369 ObZ a § 369c ObZ s
odkazom na § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa ...............v súlade s návrhom
žalobcu platobný rozkaz pod sp. zn. 4Up/101/2017, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný
odpor, v ktorom uviedol, že faktúry, ktoré sú vystavené zo strany žalobcu neodrážajú skutočné
množstvo vykonanej práce pánom J. teda žalobcom a tiež neobsahujú dohodnuté fakturačné sadzby
za hodinu odpracovanej práce. Množstvo práce nie je vymedzené popisom pracovných úkonov, teda
nie je konkretizovaná práca, ktorú menovaný v určitom čase vykonával, čiže neexistuje žiadny súpis
vykonaných prác. Nie je ani vymedzená doba, v ktorej bola práca vykonávaná, teda od kedy do kedy
boli realizované pracovné úkony. Pre kvantifikovanie odmeny za prácu vykonávanú „na živnosť“ nestačíuvádzať iba počet pracovných dní vynásobený osemhodinovou dobou, lebo žalobca nevykonával prácu
pre žalovaného počas celého dňa. Žalobca bol do práce, teda na miesto výkonu denne odvážaný autom
žalovaného na náklady žalovaného, preto nie je na mieste, aby žalobca pojal do fakturácie aj tú časť
pracovnej doby, počas ktorej nič nevykonával, ale naopak viezol sa autom žalobcu aj so šoférom na
miesto výkonu práce. Jedná sa tu o podstatnú časť pracovnej doby, nakoľko to miesto výkonu práce bolo
vzdialené 60 km, čiže denne presedel v aute žalovaného 2,5 hodiny, tak predsa nemôže si nárokovať
na tento čas aj platbu od žalovaného. Keďže sa nejedná o špeciálne práce počas doby, v ktorej žalobca
skutočne niečo robil, lebo išlo aj o bežné práce pri prevoze materiálu, nákupe materiálu, spolupráce
s ďalším pracovníkom žalovaného, tak nie je na mieste ani fakturačná sadzba uvedená na faktúrach.
Fakturačná sadzba, teda cena práce vôbec nebola dohodnutá medzi dvoma zmluvnými stranami. O
týchto problémov bol žaloba upovedomený. Ďalej žalovaný uviedol, že k návrhu na vydanie platobného
rozkazu je pripojená i tzv. dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 21.01.2014, ktorá nie je podpísaná
štatutárnym zástupcom ani inou oprávnenou osobou konať za spoločnosť žalovaného a tiež pri podpise
nie je uvedené obchodné meno dlžníka.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že faktúry, ktoré sú nedoplatené zo strany
žalovaného sú vystavené na základe montážno-pracovného denníka, ktorý je priložený ku každej
faktúre. Práce, ktoré boli realizované v danom mesačnom období boli vykonávané na priamy pokyn
námestníka GR pre technické zabezpečovanie výroby a prevádzky podniku Ing. L., ktorý sa v prevažnej
miere na týchto prácach aj zúčastňoval ako riadiaci pracovník. V pracovnom denníku je podpísaný
deň, miesto, stručný popis práce a čas, za ktorý bola práca vykonaná. Na miesto práce sa žalobca
prepravoval vlastným autom, keďže v ňom má všetok materiál a náradie, ktoré pri práci potreboval a
vozil aj pracovníkov f. Agrokombinát, keďže mali neustály problém s prepravou, buď nemali pojazdné
auto, alebo nemali peniaze na benzín alebo auto malo inú prácu. Vždy so žalobcom cestoval jeden a
aj viac pracovníkov firmy žalovaného vrátane Ing. Vinceja, ktorí tieto práce ako aj prácu, ktorú žalobca
vykonával, riadil. K fakturačnej sadzbe za vykonanú prácu žalobca uviedol, že s jeho kvalifikáciou a
praxou môže podľa cenníka účtovať HZD 12 Eur/hod.. Prvá faktúra, ktorú žalobca vystavil bola v HZD
8 Eur/hod., ale nakoľko p. Juhás (generálny riaditeľ) s touto sadzbou nesúhlasil, tak faktúry žalobca
prepracoval na nižšiu sadzby 6/hod. a nové faktúry odovzdal na sekretariát podniku žalovaného a
keďže sa k tomu už žalovaný nevyjadril, považoval to za ukončené. Podľa výpisu Saldo konta, ktorý
získal žalobca neskoršie, ním vystavené faktúry boli priradené k ostatným jeho faktúram, ktoré boli v
predchádzajúcom období započítané a s omeškaním aj zaplatené. Splátkový kalendár bol navrhnutý
žalovaným, je na ňom podpísaný p. J., bol žalobcovi zaslaný poštou, takže ho podpísal a jeden rovnopis
zaslať späť, lenže žiadna dohodnutá platba podľa tohto kalendára mu nedošlo. Viackrát osobne žalobca
urgoval u p. Juhásovej (námestníčka GR pre ekonomiku), ako aj u p. Juhása, kde mu bolo povedané, že
až prídu dotácie alebo až sa predá úroda z poľa alebo mlieko, tak mu uhradia postupne nejakú faktúru,
ale k platbe doteraz nedošlo.
4. Žalobca k žalobe a vyjadreniu predložil faktúry s dátumom splatnosti 30.12.2013, čestné vyhlásenia
zo dňa 05.06.2016, saldokonto podľa podnikov, montážno-pracovný denník čl. 61-66.
5. Žalovaný dňa 30.07.2018 a opakovane už s pečiatkou a podpisom žalovaného dňa 01.08.2018
doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, kde uviedol, že montážno-pracovný denník, ktorý predložil
žalobca nie je podpísaný osobou, ktorá by potvrdila prevzatie vykonanej práce. V tom prípade môže
takýto denník nepodpísaný odberateľom slúžiť iba ako interný doklad dodávateľa, napr. v ktorom
sa eviduje pracovná doba zamestnanca, ale nemôže slúžiť ako doklad, ktorý by vyjadroval súhlas
odberateľa s množstvom vykonanej práce, ktorá by bola meraná odpracovaným časom alebo meraná
v nejakých fyzických jednotkách. Žalobca podľa žalovaného nedefinuje žiadny cenník, podľa ktorého
fakturoval určité hodinové sadzby, a to podľa žalovaného preto, lebo neexistuje žiadny všeobecne platný
cenník, ktorý by bol záväzný pre každého odberateľa, unisono, bez toho, aby použitie takého cenníka
bolo obojstranne dohodnuté medzi dodávateľom a odberateľom. Medzi žalobcom ako dodávateľom
a žalovaným ako odberateľom neboli dohodnuté žiadne fakturačné sadzby, ktoré budú použité za
vykonané práce. Žalobca uvádza v montážno - pracovných denníkoch aj dopravu v kilometroch pri
sadzbe 0,30 Eur, pričom z toho nevyplýva, či sa jedná o dopravu materiálu alebo o dopravu jeho osoby
na pracovisko, nie je ani jasné, o aký dopravný prostriedok sa jedná. Rovnako nebola dohoda ani
objednávka o použití žiadneho dopravného prostriedku v prospech žalovaného.6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami predloženými
žalobcom a zistil tento skutkový stav:
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.03.2019, na ktoré sa strany sporu bez ospravedlnenia
nedostavili. Súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie na deň 21.05.2019, na ktoré sa nedostavil
žalobca, žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 21.05.2019. Súd vykonal pojednávanie
v neprítomnosti strán sporu.
8. Žalobca podal žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. tohto odôvodnenia.
9. Faktúrou č. 211212 žalobca fakturoval žalovanému za odborné práce vykonané pri montáži
elektrického zariadenia v mesiaci november a december sumu 1.090 Eur so splatnosťou faktúry
31.12.2012 za 70 hod. á 10 Eur. Z toho dopravné náklady: A. - B. v sume 390 Eur. Z tejto faktúry si
žalobca uplatňuje iba sumu 960 Eur z dôvodu čiastočnej úhrady tejto faktúry a to sumy 588,40 Eur dňa
02.09.2015 zo strany žalovaného.
10. Faktúrou č. 030313 žalobca fakturoval žalovanému za odborné práce vykonané pri montáži
elektrického zariadenia za mesiac marec sumu 960 Eur za 93 hod. á 6 Eur, z toho dopravné náklady:
B. - P. - K., Q. A. v sume 402 Eur.
11. Faktúrou č. 010113 žalobca fakturoval žalovanému za odborné práce vykonané pri montáži
elektrického zariadenia za mesiac január sumu 651 Eur za 65 hod. á 6 Eur, z toho dopravné náklady:
B. - P. - K., Q. A. v sume 261 Eur.
12. Faktúrou č. 040413 žalobca fakturoval žalovanému za odborné práce vykonané pri montáži
elektrického zariadenia za mesiac apríl sumu 844,50 Eur za 79 hod. á 6 Eur, z toho dopravné náklady:
B. - P. - K., Q. A. v sume 370,50 Eur.
13. Faktúrou č. 020213 žalobca fakturoval žalovanému za odborné práce vykonané pri montáži
elektrického zariadenia za mesiac február sumu 1.350 Eur za 132 hod. á 6 Eur, z toho dopravné náklady:
B. v sume 558 Eur.
14. Faktúrou č. 050513 žalobca fakturoval žalovanému za odborné práce vykonané pri montáži
elektrického zariadenia za mesiac máj sumu 537,50 Eur za 49 hod. á 6 Eur, z toho dopravné náklady:
B. - P. - K., Q. A. v sume 243,50 Eur.
15. Zo žalobcom predloženého montažno - pracovného denníka za jednotlivé mesiace je zrejmý rozpis
vykonaných prác žalobcom, miesto výkonu práce a čas výkonu práce, podpis a pečiatka žalobcu ako aj
osoby, ktoré prevzala za žalovaného tento montažno-pracovný denník.
16. Z dohody o splátkovom kalendári medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa
21.01.2014 vyplýva, že veriteľ uzatvára dohodu s dlžníkom splátkový kalendár na dlžnú sumu, ktorá
je uvedená v nasledujúcej tabuľke podľa jednotlivých faktúr: V predmetnej tabuľke sú uvedené aj čísla
faktúr, ktorých zaplatenia sa domáha žalobca v tomto konaní. Strany dohody sa dohodli, že celková
dlžnásuma9.424,10Eurjerozdelenádo6splátoksuvedenoudobousplatnosti.Poslednášiestasplátka
mala byť zo strany žalovaného uhradená do 31.07.2014. Táto dohoda je podpísaná oboma stranami,
t. j. žalobcom i žalovaným.
17. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
18. Obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posudzoval podľa § 536 a nasl. nadväzne
na § 261 ods.1 Obchodného zákonníka, keďže obidve sporové strany sú podnikatelia a v spore sa jedná
o vzťahy z podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 536 Obchodného zákonníka:
(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu
za jeho vykonanie.(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.
(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže
strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Kúpnou zmluvou sa predávajúci
zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a
previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
20. Podľa § 546 Obchodného zákonníka:
(1) Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom
určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§
536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase
uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
21. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebolo dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda SR nariadením.
22. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná
dôvodne.
23. V priebehu konania žalobca predložil prostriedky procesného útoku, čím splnil svoju dôkaznú
povinnosť na preukázanie dôvodnosti jeho nároku. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo
povinnosťou sporových strán tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal preukázané
tvrdenie žalobcu, že vykonal pre žalovaného dielo spočívajúce vo vykonaní odborných prác pri montáži
elektrického zariadenia, ktoré bližšie špecifikoval v montážno-pracovnom denníku. Tento bol podpísaný
zo strany žalovaného. Vykonanie prác žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrami, ktoré boli prevzaté zo
strany žalovaného. Žalovaný výšku fakturovanej sumy nenamietal, naopak so žalobcom uzavrel dohodu
o splátkovom kalendári na dlžnú sumu spolu vo výške 9.424,10 Eur. Časť dlhu žalovaný žalobcovi
uhradil, pričom neuhradená časť vo výške 4.844,60 Eur predstavuje dlžnú sumu, ktorú si žalobca uplatnil
voči žalovanému v tomto konaní.
24. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že faktúry vystavené zo strany žalobcu
neodrážajú skutočné množstvo vykonanej práce žalobcom a tiež neobsahujú dohodnuté fakturačné
sadzby za hodinu odpracovanej práce. Taktiež žalovaný tvrdil, že žalobca bol na miesto výkonu práce
denne odvážaný autom žalovaného na náklady žalovaného. Vo svojom ďalšom vyjadrení žalovaný už
namietal, že nie je jasné aký dopravný prostriedok žalobca použil.
25. Žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal listinnými dôkazmi, na nariadené pojednávanie súdu sa
nedostavil.
26. Civilný sporový poriadok je založený na princípe formálnej pravdy, to znamená, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Predmetný spor je sporom
medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi, a preto súd nemá povinnosť vykonávať aj iné dôkazy,
ktoré strany sporu nenavrhli. Žalovaný tak ako žalobca má v konaní preukázať svoje tvrdenia. Preto,
ak žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcom vystavené faktúry neodrážajú skutočné množstvo vykonanej
práce a tiež neobsahujú dohodnuté fakturačné sadzby za hodinu odpracovanej práce, žalovaný musí
tieto svoje tvrdenia v konaní preukázať dôkaznými prostriedkami, čo však žalovaný v konaní neurobil.
Žalovaný teda neuniesol v konaní dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, čo má za následok jeho
neúspech v spore.
27. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.844,60 Eur v súlade s návrhom žalobcu, ktorá
suma predstavuje súčet žalobcom vystavených splatných faktúr.28. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou peňažného plnenia, súd ho zaviazal aj na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške ktorá je v súlade s platnou právnou úpravou a to odo dňa požadovaného
žalobcom, t. j. odo dňa nasledujúcom po splatnosti faktúr.
29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
31. V konaní bol v celom rozsahu žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.