Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613208259
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1613208259.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XXX, M., zastúpená mzlegal, s.r.o., Zámocká 7013/36, Bratislava,
IČO : 36 861 529 proti žalovanému: ROFIN, s.r.o., Kukučínová 52, Malacky, IČO 36 763 934,
zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom, Čajkovského 5, Bratislava, o zaplatenie 5.700,- €

s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 15.októbra
2019, č. k. 6C/121/2014-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdzuje.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie žalovaného č. k. 6C/121/2014-44 zo dňa 22.02.2018 zamietol.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 5.700,- € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 02.06.2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania titulom vrátenia poskytnutej zálohy na kúpu nehnuteľností . Súd rozhodol o
veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č. k. 6C/121/2014-44 zo dňa 22.02.2018 tak, že v celom
rozsahu vyhovel žalobe žalobkyne. Proti rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol žalovanému doručený dňa

29.03.2018, podal žalovaný dňa 17.05.2018 návrh na jeho zrušenie. Návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškaniezdôvodniltým,sažalovanýsaorozsudkuč.k.6C/121/2014-44zodňa22.02.2018 dozvedel
až dňa 10.05.2018, kedy sa konateľovi žalovaného T.. P. U. prvýkrát podarilo prihlásiť do elektronickej
schránky žalovaného, pričom k tomuto tvrdeniu doložil súdu históriu prihlásení do elektronickej schránky
žalovaného. Ďalej uviedol, že súd vydal rozsudok na pojednávaní dňa 22.02.2018, na ktoré predvolal
sporové strany predvolaním zo dňa 01.02.2018 (súdny spis č. l. 35) a toto predvolanie bolo doručené

žalovanému do elektronickej schránky s fikciou doručenia dňa 17.02.2018 (súdny spis č.1.36). Aj
o tomto predvolaní sa žalovaný prostredníctvom svojho konateľa T.. P. U. dozvedel až dňa 10.05.2018,
kedy sa mu prvýkrát podarilo prihlásiť do elektronickej schránky žalovaného. V čase od 13. do 28.
februára 2018 bol konateľ žalovaného Ing. Richard Olšovský nepretržite v zahraničí, ktorú skutočnosť
tunajšiemu súdu už oznamoval v inom konaní sp. zn. 6C/3/2011 advokát B.. Ľ. G. e-mailovou správou
zo dňa 02.02.2018, ku ktorej priložil aj letenku potvrdzujúcu tento pobyt v zahraničí (išlo o let z

Z. do J. a odtiaľ do K. v E.). Spomínaný pobyt T.. P. U. v zahraničí preukazuje aj jeho cestovný pas, z
ktorého sú zrejmé pečiatky o príchode (prílete) do štátu E. dňa 14.02.2018 a odchode (odlete)
z tohto štátu dňa 28.02.2018. Priloženými dôkazmi je potom preukázané, že dňa 17.02.2018, t. j. v
čase fiktívneho doručenia predvolania na pojednávanie nariadené na deň 22.02.2018 a ani v deň tohto
pojednávania nebol konateľ žalovaného prítomný v Slovenskej republike a zo zahraničia
sa vrátil do Slovenskej republiky až dňa 28.02.2018, teda až po spomínanom pojednávaní, na ktorom

bol vyhlásený rozsudok. Z týchto okolností je nepochybné, že žalovaný nemal vedomosť o termíne
pojednávania nariadeného na deň 22.02.2018. Naviac, pojednávanie súd uskutočnil napriek tomu, že vzápisnici z tohto pojednávania konštatoval, že nebola zachovaná päťdňová lehota (§ 178 ods. 2 C.s.p.)
na prípravu pojednávania (súdny spis č. l. 42). Na základe týchto skutočností a priložených dôkazov má
žalovaný za to, že zmeškal pojednávanie dňa 22.02.2018 z ospravedlniteľného dôvodu. Preto žalovaný

navrhol, aby Okresný súd Malacky zrušil rozsudok č. k. 6C/121/2014 - 44 zo dňa 22.02.2018 a nariadil
vo veci pojednávanie.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 274 , § 277 ods. 2, 3 C.s.p. keď
uviedol, že pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného je potrebné kumulatívne splnenie
troch podmienok a to že: 1. žalovaný sa nedostavil na pojednávanie v určený čas, hoci bol naň

riadne a včas predvolaný a poučený o následkoch nedostavenia sa a možnosti rozhodnutia rozsudkom
pre zmeškanie; 2. žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami; 3. návrh
žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie. čo sa týka splnenia prvej podmienky na
pojednávanie dňa 22.02.2018 bol žalovaný riadne predvolaný a zároveň bol poučený o následkoch
nedostavenia sa a o možnosti rozhodnutia veci rozsudkom pre zmeškanie. Predvolanie na pojednávanie
bolo žalovanému odoslané elektronicky dňa 01.02.2018, pričom toto predvolanie žalovaný prevzal

dňa 17.02.2018 do vlastných rúk na základe fikcie. Aj zostávajúce dve podmienky pre rozhodnutie
rozsudkomprezmeškaniebolisplnené,keďžalovanýneospravedlnilsvojuneprítomnosťvčasavážnymi
okolnosťami a žalobca na pojednávaní dňa 22.02.2018 navrhol rozhodnúť o veci rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného.
1.3. Ospravedlniteľným dôvodom, vychádzajúc z ustanovenia § 277 C.s.p., sú len také okolnosti, ktoré

na strane žalovaného nastali neočakávane a boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť,
prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za
dôvodospravedlňujúcizmeškaniekonania.Zaospravedlniteľnýdôvodniejemožnépovažovaťokolnosť,
ktorá bola žalovanému vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak
žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Súd

v predmetnom prípade návrh žalovaného preskúmal a dospel k záveru, že nie je dôvodný. Žalovaný
súdu doložil doklady a to emailové ospravedlnenie konateľa žalovaného právnym zástupcom v konaní
na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. 6C/3/2011 z účasti na ohliadke dňa 16.02.2018 a na pojednávaní
dňa 27.02.2018, doklad o tom, že od 14.02.2018 do 28.02.2018 bol konateľ žalovaného odcestovaný
v zahraničí a výpis z elektronickej schránky - históriu prihlásení od 14.05.2018. Z týchto doložených

dokladov však nevyplýva skutočnosť, že sa žalovaný nemohol dozvedieť o termíne pojednávania
nariadenom na deň 22.02.2018 dostatočne a včas tak, aby prípadne svoju neúčasť na pojednávaní
(napr. z dôvodu pobytu konateľa žalovaného v zahraničí v dobe pojednávania) mohol riadne a včas
ospravedlniť. Zo spisu je zrejmé, že predvolanie bolo žalovanému odoslané do elektronickej schránky
dňa 01.02.2018, a teda 13 dní pre odchodom konateľa žalovaného do zahraničia. Žalovaný žiadnym

spôsobom súdu nepreukázal, aké skutočnosti mu bránili v tom, aby si predvolanie na pojednávanie
riadne prevzal prostredníctvom konateľa žalovaného v lehote od 01.02.2018 do 13.02.2018 resp.
14.02.2018 (kedy konateľ žalovaného ešte nebol odcestovaný), resp. aj v dobe neprítomnosti konateľa
žalovaného. K tomu je potrebné uviesť, že žalovaný resp. konateľ žalovaného bol povinný, v prípade,
že nebol prítomný na pracovisku žalovaného, zabezpečiť si preberanie pošty v elektronickej schránke

počassvojejneprítomnostizodpovednýmpracovníkomžalovanéhoresp.inoupoverenouosobou,keďže
žalovaný mal riadnu vedomosť o tom, že sa proti nemu vedie konanie na súde a vo veci môže byť
vytýčený termín pojednávania (vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý si žalovaný riadne prevzal a
proti ktorému podal v zákonnej lehote odpor). Z toho dôvodu si na konanie mohol taktiež zabezpečiť
právne zastúpenie advokátom.. Zo spisu vyplýva, že žalovaný si rozsudok č. k. 6C 121/2014 - 44 zo

dňa 22.02.2018, ktorý mu bol odoslaný elektronicky do schránky dňa 13.03.2018, riadne prevzal dňa
29.03.2018. Žalovaný sa teda najneskôr dňa 29.03.2018 dozvedel o rozsudku pre zmeškanie a nie dňa
10.05.2018 ako to tvrdí v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V rozsudku č. k. 6C 121/2014
- 44 bol zároveň žalovaný poučený v súlade s § 277 ods. 3 C.s.p. o tom, že návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie môže podať v lehote 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.

Súd konštatuje, že žalovaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal po uplynutí zákonnej
lehoty na jeho podanie.

1.4. Na margo tvrdenia žalovaného, že v zápisnici o pojednávaní je uvedené, že nebola dodržaná
lehota na prípravu pojednávania súd dodáva, že nedopatrením asistentka použila zápisnicu, v ktorej

táto veta je uvedená, hoci zrejmé 5 dňová lehota na prípravu pojednávania bola v danom prípade
dodržaná. Žalovaný si prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 17.02.2018 (aj to na základe fikcie,
hoci predvolanie si mohol prevziať už skôr) a pojednávanie bola stanovené na deň 22.02.2018, teda
na prípravu pojednávania mal žalovaný najmenej 5 dní. Na základe takto vyhodnoteného návrhu nazrušenie rozsudku pre zmeškanie súd dôvody, ktoré právny zástupca žalovaného v návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie uviedol a fakticky ničím nepreukázal, nepovažoval za ospravedlniteľné a také,
ktoré by zakladali dôvodnosť zrušenia rozsudku pre zmeškanie a predovšetkým z dôvodu, že návrh na

zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaný podal po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Preto súd
návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal,
aby o odvolací súd vecne nesprávne rozhodnutie zmenil a jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie žalovaného č.k. 6C/121/2014-44 zo dňa 22.02.2018 vyhovel. Mal zato, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.),
keď nielen pri uznesení, ale aj pri rozsudku pre zmeškanie porušil základné princípy súdneho konania
ustanovené v C.s.p. v čl. 2 (princíp spravodlivej ochrany práv a právnej istoty), čl. 6 (princíp rovnosti
strán sporu v konaní) a čl. 9 (právo strany na vyjadrenie). Súd prvej inštancie v Uznesení považuje

fiktívne doručenie predvolania žalovaného na pojednávanie konané dňa 22.02.2018 a taktiež fiktívne
doručenie rozsudku pre zmeškanie žalovanému (v obidvoch prípadoch do elektronickej schránky
žalovaného) za riadne doručenie. Podľa nášho názoru v obidvoch uvedených prípadoch súd prvej
inštancie nepostupoval správne. Z obsahu spisu i zo samotného Uznesenia preukázateľne vyplýva,
že žalovaný si predvolanie na pojednávanie konané dňa 22.02.2018 v skutočnosti neprevzal, iba sa

neprevzaté predvolanie v odbernej lehote 15 dní považuje za doručené (fikcia doručenia). Ak si žalovaný
predvolanie na pojednávanie preukázateľne neprevzal, tak by súd prvej inštancie nemal aplikovať
ustanovenia umožňujúce vydať kontumačný rozsudok, pretože v takomto prípade (len predpokladaného
- fiktívneho doručenia) nie je možné hovoriť o riadnom doručení a teda o riadnom predvolaní. Súd
prvej inštancie nepostupoval správne ani v zistení okamihu vedomosti žalovaného o kontumačnom

rozsudku, keď rovnako ako v prípade predvolania na pojednávanie konané dňa 22.02.2018, ustálil túto
vedomosť iba na základe fikcie doručenia kontumačného rozsudku žalovanému do jeho elektronickej
schránky, ktoré doručenie podľa súdu nastalo dňa 29.03.2018 - v tento deň sa podľa súdu mal žalovaný
o kontumačnom rozsudku dozvedieť. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či sa v skutočnosti o tomto
rozsudku žalovaný aj dozvedel, ako to výslovne predpokladá ust. § 277 ods. 3 C.s.p. na účely plynutia

15-dňovej lehoty pre podanie návrhu žalovaného na zrušenie kontumačného rozsudku. Žalovaný mal
zato, že pri fiktívnom doručení kontumačného rozsudku nie je možné považovať poučenie o možnosti
podať návrh na jeho zrušenie za riadne a účinné poučenie súdom, ako to ukladá ust. § 277 ods. 3
C.s.p. Na podporu argumentácie k okamihu získania vedomosti žalovaného o kontumačnom rozsudku
poukázal na ustanovenia § 111 ods. 3 C.s.p. a mal zato, že zákonodarca tu teda nestotožnil okamih

fiktívneho doručenia písomnosti s okamihom skutočného nadobudnutia vedomosti o tejto písomnosti,
ktoré je vyjadrené práve v ust. § 277 ods. 3 C.s.p. slovom „dozvedel“.
2.1. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), keď nesprávne skutkové zistenie súdu prvej
inštancie spočíva v zistení dňa, kedy sa žalovaný dozvedel o kontumačnom rozsudku, keď súd za

tento deň nesprávne označil deň 29.03.2018 (t.j. deň fiktívneho doručenia rozsudku žalovanému do
elektronickej schránky), hoci žalovaný históriou prihlásení do svojej elektronickej schránky preukázal,
že o kontumačnom rozsudku sa v skutočnosti z elektronickej schránky dozvedel až dňa 10.05.2018.
2.2. Záverom uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) čo sa týka otázky ospravedlniteľnosti dôvodu, pre ktorý žalovaný

zmeškal pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie (§ 277 ods. 2 C.s.p.).
Ak súd v Uznesení tvrdí, že žalovaný resp. konateľ žalovaného hol povinný v prípade, že nebol
prítomný na pracovisku žalovaného, zabezpečiť' si preberanie pošty v elektronickej schránke počas
svojej neprítomnosti zodpovedným pracovníkom žalovaného resp. inou poverenou osobou, tak takéto
tvrdenie bez uvedenia konkrétnej právnej normy, z ktorej takáto povinnosť vyplýva, považujeme za

nepodložené a svojvoľné (arbitrárne) zo strany súdu. Žalovaný si nie je vedomý takejto povinnosti
a ak súd prvej inštancie tvrdí jej existenciu, mal uviesť aj právnu normu, z ktorej taká povinnosť
vyplýva, pretože v opačnom prípade súd koná nad rámec zákona a v rozpore sústavnými princípmi
zakotvenými v čl. čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Neprítomnosť konateľa žalovaného
na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený kontumačný rozsudok, za situácie, keď predvolanie na toto

pojednávanie nebolo z elektronickej schránky riadne prevzaté konateľom žalovaného (ktorý má ako
jediná oprávnená osoba prístup do tejto elektronickej schránky) a pobyt konateľa žalovaného v deň
uvedeného pojednávania v zahraničí, by mali byť dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vo svojej
vzájomnej súvislosti umožňovali súdu prijať záver o ospravedlniteľnom dôvode neúčasti žalovanéhona pojednávaní, ktorý dôvod je zákonným predpokladom zrušenia kontumačného rozsudku. Dôkazmi
priloženými k návrhu zo dňa 17.05.2018 na zrušenie kontumačného rozsudku je preukázané, že dňa
17.02.2018, t.j. v čase fiktívneho doručenia predvolania na pojednávanie nariadené na deň 22.02.2018 a

ani v deň tohto pojednávania nebol konateľ žalovaného prítomný v Slovenskej republike a zo zahraničia
sa vrátil do Slovenskej republiky až dňa 28.02.2018, teda až po spomínanom pojednávaní, na ktorom
bol vyhlásený kontumačný rozsudok. Z týchto okolností je nepochybné, že žalovaný pred predmetným
pojednávaním nemal skutočnú vedomosť o termíne pojednávania nariadeného na deň 22.02.2018.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a §
380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.
5. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku

nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
6. Podľa § 277 ods. 2 C.s.p. ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

7. Podľa § 277 ods. 3 C.s.p. návrh podľa odseku 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel, o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
8. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného možno v odôvodnených prípadoch zrušiť, a to oba jeho druhy
(teda aj rozsudok podľa § 273, aj rozsudok podľa § 274 C.s.p.). V prípadoch, keď bol kontumačný
rozsudok vydaný a pojednávaní (§ 274 C.s.p.), na ktorom sa nezúčastnil žalovaný, môže žalovaný

za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným
predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom
došlokvyhláseniukontumačnéhorozsudku,zospravedlniteľnéhodôvodu.Tentoospravedlniteľnýdôvod
je žalovaný povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu. Zákon stanovuje zákonnú
prekluzívnuprocesnúlehotunauplatnenienávrhunazrušeniekontumačnéhorozsudku,ktorájeviazaná

na moment subjektívneho dozvedenia sa o kontumačnom rozsudku. Zachovanie tejto lehoty je žalovaný
rovnako povinný preukázať priamo v návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, ak to opomenie,
súd ho nevyzýva na dodatočné preukázanie zachovania lehoty (žalovaný má byť poučený už priamo v
kontumačnom rozsudku). (Š., M.., Y., A.., K., B.., M., A.., K., B.., E., M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 1006).

9. Odvolací súd v prvom rade skúmal, či žalovaný podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškania v
zmysle § 277 ods. 3 C.s.p. včas a v plnom rozsahu sa stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie,
ktorý mal zato , že žalovaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal po uplynutí zákonnej
lehoty na jeho podanie. Súd prvej inštancie poukázal nato, že žalovaný si rozsudok č. k. 6C 121/2014
- 44 zo dňa 22.02.2018, ktorý mu bol odoslaný elektronicky do schránky dňa 13.03.2018, prevzal dňa

29.03.20918. Žalovaný sa teda najneskôr dňa 29.03.2018 dozvedel o rozsudku pre zmeškanie a nie v
deň 10.05.2018 ako to tvrdí v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keď v rozsudku č. k. 6C
121/2014 - 44 bol zároveň žalovaný poučený v súlade s § 277 ods. 3 C.s.p. o tom, že návrhna zrušenie
rozsudku pre zmeškanie môže podať v lehote 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
10. Žalovaný v návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedol, že sa o rozsudku č. k. 6C/121/2014

- 44 zo dňa 22.02.2018 dozvedel až dňa 10.05.2018, kedy sa konateľovi žalovaného T.. P. U. prvýkrát
podarilo prihlásiť do elektronickej schránky žalovaného, pričom k tomuto tvrdeniu doložil súdu históriu
prihlásení do elektronickej schránky žalovaného a na tomto tvrdení zotrval aj v rámci odvolacieho
konania.
11. Odvolací súd preto skúmal, či obstojí bez ďalšieho tvrdenia žalovaného, že sa dozvedel o rozsudku

pre zmeškanie až v deň 10.5.2018 a či samotná História prihlásení do elektronickej schránky túto
skutočnosť aj preukazuje, keďže dôkazná povinnosť je v tomto prípade na žalovanom.
12. Odvolací súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci nebolo sporné, že žalovaný á je právnickou
osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, zapísanou od roku 2007 do obchodného registra,
ktorej bola podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu

pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) automaticky aktivovaná elektronická
schránka na doručovanie elektronických úradných dokumentov orgánov verejnej moci, medzi ktoré
patria aj všeobecné súdy.13.Podľa§105ods.1C.s.p.súddoručujepísomnosťnapojednávaníalebopriinomúkonesúdu;týmnie
je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
14. V prípade, ak má strana aktivovanú elektronickú schránku, súd musí prioritne doručovať do tejto

elektronickej schránky, pričom doručovanie sa spravuje v takom prípade ustanoveniami zákona o
e-Governmente, konkrétne § 29 až § 34 tohto zákona, ktorý v časti o elektronickom doručovaní
má charakter špeciality k ustanoveniam Civilného sporového poriadku o doručovaní. Nie je na vôli
strany sporu alebo iného zúčastneného subjektu, akou formou jej/mu súd bude doručovať písomnosti.
Povinnosť doručovať písomnosti do elektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle

strany či iného subjektu“ (I., N.., Q., Q.., I., S. Civilný sporový poriadok Komentár, 2. doplnené a
prepracované vydanie. Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, s. 380). Vzhľadom na uvedené odvolací súd
pre komplexnejšie posúdenie danej veci považuje za vhodné poukázať v ďalších odsekoch na konkrétne
ustanovenia zákona o e- Governmente.
15. Podľa § 2 ods. 3 zákona o e-Governmente ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska,

ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o
náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva
orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach §
4 až 6, § 10, § 17 a 18 a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22),
autorizácii (§ 23), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a

28), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných
registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak.
15.1. Podľa § 11 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej
moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej
zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.

15.2. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente aktiváciou je, ak ide o elektronickú
schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, proces, ktorým sa
umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona a ktorý
začína úkonom správcu modulu elektronických schránok a končí prvým prístupom oprávnenej osoby
do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu

modulu elektronických schránok.
15.3. Podľa § 13 ods. 4 písm. c) a g) zákona o e-Governmente na účely prístupu do elektronickej
schránky sa používajú identifikátor osoby v spojení s autentifikátorom, ktorý bol pridelený alebo
vydaný majiteľovi elektronickej schránky alebo osobe oprávnenej na prístup a disponovanie s
elektronickou schránkou. Správca modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby mala osoba

oprávnená na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou po úspešnej autentifikácii dostupné
všetky elektronické schránky, ku ktorým má takéto oprávnenie. Osobou oprávnenou na prístup a
disponovanie s elektronickou schránkou právnickej osoby je právnická osoba, ktorej bola elektronická
schránka zriadená, jej štatutárny orgán alebo člen jej štatutárneho orgánu, resp. osoba poverená
štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bola

elektronická schránka zriadená, a to v rozsahu ním určenom.
15.4. Podľa § 18 ods. 1 zákona o e-Governmente orgány verejnej moci sú povinné zasielať notifikácie,
ak tak ustanovuje zákon...
15.5. Podľa § 18 ods. 2 zákona o e-Governmente notifikáciou je na účely tohto zákona právne
nezáväznáinformácia,ktorúzasielaorgánverejnejmociaktorejobsahustanovujezákon.Technologické

zabezpečenie prenosu notifikácie určuje správca notifikačného modulu v rámci funkcionality ústredného
portálu.
15.6. Podľa § 18 ods. 3 zákona o e-Governmente každý, kto má záujem prijímať notifikácie, je povinný
zaregistrovať sa na účely zasielania notifikácií alebo si zvoliť možnosť zasielania notifikácií v konkrétnej
veci v elektronickom podaní. Registrácia sa vykonáva spôsobom, ktorý určí správca notifikačného

modulu; registrácia je bezplatná.
15.7. Podľa § 18 ods. 4 zákona o e-Governmente na vykonanie registrácie podľa odseku 3 je osoba
povinná úspešne sa autentifikovať. Pri registrácii osoba zvolí spôsob zasielania notifikácií, a to výberom
zo spôsobov, ktoré podporuje notifikačný modul.
15.8. Podľa § 18 ods. 5 zákona o e-Governmente notifikácia sa zasiela vždy aj do elektronickej schránky

adresáta.
15.9. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronické podanie a elektronický úradný dokument
sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá
je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentusa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými
prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
15.10. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente do vlastných rúk sa elektronicky doručujú

elektronickédokumenty,ktorésúpodľatohtozákonazhľadiskaprávnychúčinkovtotožnésdokumentom
v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.
15.11. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente doručením do vlastných rúk sa na účely
elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany
adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej

len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

15.12. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický
dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby
prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických

dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
15.13. Podľa § 30 ods. 3 zákona o e-Governmente prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku
prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.
15.14. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej
schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka

potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy
alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.
15.15.Podľa § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola
potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.
15.16. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri

každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa
podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.
15.17.Podľa§31ods.1zákonaoe-Governmenteakideoelektronickédoručovaniepodľatohtozákona,
ktoré sa nevykonáva do vlastných rúk, alebo o doručovanie notifikácií, je takéto doručovanie možné
vykonávať okrem elektronickej schránky paralelne aj do obdobnej schránky zriadenej orgánom verejnej

moci sprístupnenej prostredníctvom špecializovaného portálu.
15.18. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie
okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke
adresáta.
15.19. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota,

počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní
odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje
inú lehotu.
15.20. Podľa § 32 ods. 3 zákona o e-Governmente ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií,
bezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej

úradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a
adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.
15.21. Podľa § 32 ods. 4 zákona o e-Governmente ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk,
prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky;
potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v

jeho elektronickej schránke. Elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.

15.22. Podľa § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente elektronická úradná správa, vrátane všetkých
elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú,
b) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a

sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho,
ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel,
c) ak nie je adresátom orgán verejnej moci a nedoručuje sa do vlastných rúk, deň bezprostredne
nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.

15.23. Podľa § 32 ods. 8 zákona o e-Governmente po doručení elektronickej úradnej správy zostáva
elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, ktoré obsahuje, uložená v
elektronickej schránke adresáta.15.24. Podľa § 32 ods. 9 zákona o e-Governmente ak k elektronickému doručeniu dôjde v deň štátneho
sviatku alebo v deň pracovného pokoja, lehota na konanie alebo na vykonanie úkonu, ktorej začiatok
je spojený s okamihom elektronického doručenia, začne plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň; to

neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje alebo z povahy konania alebo úkonu vyplýva, že orgán verejnej
moci alebo iná osoba sú povinní konať aj v deň, ktorý je štátnym sviatkom, alebo v deň pracovného
pokoja.
15.25. Podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na
rozhodovanieoneúčinnostielektronickéhodoručeniaaleboaksapodľaosobitnéhopredpisuneúčinnosť

elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci,
ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je
neúčinné, ak tento adresát preukáže, že
a) objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo
jeho pričinením, alebo
b) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú

správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho
nie je spravodlivé požadovať.
15.26. Podľa § 33 ods. 2 zákona o e-Governmente návrh podľa odseku 1 je potrebné podať do 15 dní
odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.
15.27. Podľa § 33 ods. 8 zákona o e-Governmente ak orgán verejnej moci rozhodol, že elektronické

doručenie je neúčinné, elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa
považuje za doručenú dňom, keď rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia nadobudlo
právoplatnosť.
16. Ako vyplýva z obsahu spisu dňa 13.3 2018 súd prvej inštancie elektronicky (cez ústredný portál
slovensko.sk) zaslal žalovanému „do vlastných rúk s fikciou doručenia“ rozsudok č.k. 6C/121/2014-44;

vypršaním úložnej lehoty s fikciou doručovania bola 29.3 2018 správa úspešne doručená žalovanému
teda v tento deň sa žalovaný nejneskôr mohol dozvedieť o rozsudku pre zmeškanie.
17. Pokiaľ prvoinštančný súd podľa § 105 ods. 1 C.s.p. doručoval písomnosti do elektronickej schránky
žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. zákona o e- Governmente, musí žalovaný dôvod, kedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel, preukázať ako adresát elektronickej úradnej správy domáhajúci sa

rozhodnutia orgánu verejnej moci o neúčinnosti elektronického doručenia podľa § 33 ods. 1 zákona o e-
Governmente, t. j. že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal
na jeho strane alebo jeho pričinením [písm. a)], alebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu
objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené
s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať [písm. b)]. Tým

samozrejme nie je dotknuté oprávnenie žalovaného podať okresnému súdu osobitný návrh podľa § 33
ods. 1 zákona o e-Governmente. Odvolací súd má zato, že pri rozhodovaní o návrhu žalovaného podľa
§ 277 ods. 2,3 C.s.p. nemožno tvrdenie žalovaného dokladované výpisom s elektronickej schránky
o histórií prihlásení v dňoch od 10.5. 2018do 14.5.2018 považovať bez ďalšieho vzhľadom na vyššie
uvedené za taký dôkaz, ktorým žalovaný preukázal, že sa o rozsudku dozvedel až dňa 10.5.20218.

Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný sa najneskôr dňa 29.3.2020, keďže nebol preukázaný opak
mohol dozvedeieť o rozsudku pre zmeškanie, keďže správa mu bola úspešne doručená do vlastných
rúk s fikciou doručenia.
18.Aktedažalovanýpodalnávrhnazrušenierozsudkuprezmeškanianaprvoinštančnýsúdosobnedňa
17.5.2020 podal ho po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 277 ods. 3 C.s.p., ktorá skutočnosť

bola aj dôvodom na zamietnutie návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
19. Odvolací súd napriek záverom uvedeným vyššie o nedodržaní prekluzívnej lehoty na podanie návrhu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie považuje za potrebné vzhľadom na doručovanie do elektronickej
schránky uviesť, že by neobstál ani žalovaným tvrdený ospravedlniteľný dôvod a to pobyt konateľa
žalovaného v zahraničí a to v období od 13.2.2018 do 28.2.2018, ktorý mal byť dôvodom na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd sa v tejto časti v plnom rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 ods.
2 C.s.p. s odôvodnením uznesenia súdom prvej inštancie (pozri odsek 1.3).
19.1. Žalovaný odvolaní namietal, že ak súd prvej inštancie tvrdí, že žalovaný resp. konateľ žalovaného
bol povinný v prípade, že nebol prítomný na pracovisku žalovaného, zabezpečiť' si preberanie pošty v
elektronickej schránke počas svojej neprítomnosti zodpovedným pracovníkom žalovaného resp. inou

poverenou osobou, tak takéto tvrdenie bez uvedenia konkrétnej právnej normy, z ktorej takáto povinnosť
vyplýva, považuje za nepodložené a svojvoľné (arbitrárne) zo strany súdu. K uvedenému odvolací
súd len dodáva, že podľa § 13 ods. 4 písm. c) a g) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou
na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou právnickej osoby je právnická osoba, ktorej bolaelektronická schránka zriadená, jej štatutárny orgán alebo člen jej štatutárneho orgánu, resp. osoba
poverená štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby,
ktorej bola elektronická schránka zriadená, a to v rozsahu ním určenom (pozri odsek

15.3.). Odvolací súd zastáva názor, že ak žalovaný mal vedomosť o konaní, ktoré sa proti nemu vedie
mal v prípade ak predpokladal, že nebude mať sám konateľ prístup do elektronickej schránky poveriť
inú osobu na prístup do elektronickej schránky. Ak tak neurobil, nezabezpečil si prístup do elektronickej
schránky tak nie je možné jeho neprítomnosť na pojednávaní na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku
pre zmeškanie považovať za neprítomnosť z dôvodu ospravedlniteľného dôvodu, ktorý by bol dôvodom

na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd záverom len dodáva, že prístup do elektronickej
schránky je možný aj zo zahraničia a preto ani v tomto smere obrana žalovaného, že sa nemohol
dozvedieť o termíne pojednávania neobstojí.
20. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného č. k. 6C/121/2014-44 zo dňa 22.02.2018 zamietol ako vecne správne v zmysle § 387 ods.

1,2 C.s.p. potvrdil.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa a preto jej vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).