Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/160/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104129349
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1104129349.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ T. F.,
A.. XX.X.XXXX, 2/ F. F., A.. XX.X.XXXX, 3/ T. F., A.. X.X.XXXX, všetci trvale bytom P. XX, M., všetci
zastúpení Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36866598, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany
proti žalovanému: NN Životná poisťovňa, a.s., Jesenského 4/C, Bratislava, zastúpený: CLS Čavojský &
Partners, s.r.o. IČO: 36854972, Zochova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 38.307,41 Eur (1.154.049,-Sk s
prísl), na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. júla 2018 č.k. 9C
248/2004-601 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh (žalobu) žalobcov 1/, 2/ a 3/ a žalovanému
voči nim priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Štátu voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške jednotlivých náhrad trov konania
rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcami, domáhajúcimi sa upraveným petitom žaloby
od žalovaného zaplatenia žalobkyni 1/ sumy 16.596,96 eur spolu s 12% úrokom z omeškania od
26.03.2004 do zaplatenia, žalobcovi 2/ sumy 8956,84 eur spolu s 12% úrokom z omeškania od
26.03.2004 do zaplatenia a žalobkyni 3/sumy 8956,84 eur spolu s 12% úrokom z omeškania od
26.03.2004 do zaplatenia titulom plnenia z poistnej zmluvy, tým, že nebohý F. F., manžel žalobkyne 1/ a
otec žalobcov 2/ a 3/ uzavrel dve poistné zmluvy, a to poistnú zmluvu č. XXXXXXXX- investičné životné

poistenie na sumu 1 021 418 Sk, v ktorej určil žalobkyňu 1/ ako osobu oprávnenú na plnenie z poistnej
zmluvy pre prípad jeho smrti a zmluvu číslo XXXXXXXX- zmiešané životné poistenie na sumu 1 268
680 Sk, v ktorej určil ako osoby oprávnené na plnenie z poistnej zmluvy pre prípad jeho smrti žalobkyne
2/ a 3/. Nebohý bol dňa 27.02.2004 zastrelený neznámou osobou.

3. Žalovaný žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný nakoľko mal za to, že v danom,
prípade bolo preukázané, že podpisy na poistných zmluvách nepatria nebohému F. F., čo spôsobilo

absolútnu neplatnosť poistných zmlúv pre nedodržanie podmienky písomnej formy.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, prednesom právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkov U. X.Á., G. W., výsluchom znalca U.. G. A. a listinnýmidôkazmi: poistnou zmluvou XXXXXXXX zo dňa 15.06.2001, poistnou zmluvou XXXXXXXX zo dňa
13.03.1999, oboznámením znaleckého posudku č. 23/2003 zo dňa 19.06.2013, znaleckého posudku
č. PPZ-8351/KEÚ-BA-EXP-2005, vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo

dňa 19.06.2014, ako aj ďalším obsahom spisu a rozsudkom zo dňa 24.7.2014 č.k. 9C/248/2004-331
žalobný návrh zamietol. Po právnej stránke vec odôvodnil ustanoveniami § 788 ods. 1, § 791 ods. 1,
§ 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že z obsahu spisu a vykonaných dôkazov mal
preukázané, že v konaní bola jednoznačne preukázaná absenciu právneho titulu domnelých nárokov,
vyhodnotiac predmetné poistné zmluvy za absolútne neplatné z dôvodu nedodržania písomnej formy,

ktorá bola podstatnou náležitosťou daných poistných zmlúv, pretože zákon ani poistné podmienky
neustanovovali inak.

5. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.03.2016, č.k.
4Co/780/2014-393 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z
dôvodu nedostatočného odôvodnenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu a okrem iného sa

nevysporiadal dostatočne s ustanovením § 791, ako aj § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

6. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní konal v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave.

7. Žalobcovia zotrvali na svojich písomných a ústnych vyjadreniach. Záverom dôvodili, že k uzatvoreniu

oboch poistných zmlúv mohlo dôjsť viacerými spôsobmi. Ako prvý uviedli ten, že, návrhy sporných
poistných zmlúv akceptoval svojim vlastnoručným podpisom nebohý F. F., ktorý mal tak postavenie
poistníka a zároveň poisteného. Ďalším spôsobom akým mohli byť uzatvorené sporné poistné zmluvy
bola podľa argumentácie žalobcov skutočnosť, že návrh poistných zmlúv akceptoval nebohý F. F.
včasným zaplatením poistného. Napokon tretí spôsob akým mohli byť sporné poistné zmluvy platne

uzatvorenébolten,ženávrhpoistnýchzmlúvakceptovalapodpisomzaF.F.ináosoba,ktorávšakkonala
bez splnomocnenia (žalobkyňa 1/). Dôvodili, že pri uzatváraní poistných zmlúv konala za žalovaného a
v jeho mene pani F.. Vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999 mali za to, že je nepochybné, že
nebohý F. F. bol prítomný pri jej uzatváraní a G. F. mu bol predložený návrh poistnej zmluvy. Žalobkyňa
vo svojej výpovedi uviedla, že obe sporné poistné zmluvy pred ňou a svedkyňou F. podpísal nebohý F.

F. a že poistné si uhradil sám, nakoľko obaja boli v tom čase zárobkovo činní. V ďalších častiach svojej
výpovede zotrvala na námietkach voči znaleckému posudku vypracovanému v konaní. Svedkyňa G. F.
vo svojej výpovedi v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-18/OVK-TT-2004 sa vyjadrila k spôsobu
akým boli podpísané sporné poistné zmluvy, pričom vo vzťahu k podpisu zmluvy z roku 1999 svoju
výpoveď zmenila a vyjadrila sa k spôsobu akým bolo uhradené prvé poistné.

8. Žalovaný tiež zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach.

9. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 788 ods. 1, § 792 ods. 1, 2, § 33
ods. 2, § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.

10. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a
nepreukázali, že k platnému uzatvoreniu sporných poistných zmlúv došlo tým, že návrhy podpísal svojim
podpisom nebohý F. F.. Podľa výpovede svedkyne G. F. vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 15.06.2001
pri spisovaní a ani podpisovaní tejto poistnej zmluvy nebohý F. F. prítomný nebol a žalobkyňa 1/ vypísanú

zmluvu zobrala s tým, že ju ide dať podpísať nebohému F. F. a vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa
13.03.1999 poukázala na to, že poistnú zmluvu pred ňou podpisoval F. F., avšak jeho totožnosť podľa
občianskeho preukazu pravdepodobne neoverovala, nakoľko nebolo potrebné písať číslo OP do zmluvy,
neskôr pri opätovnom výsluchu uviedla, že si nie je istá, či videla nebohého F. F. podpisovať spornú
poistnú zmluvu.

11.Zoznaleckéhodokazovaniamaljednoznačnepreukázané,žepodpisynachádzajúcesanapoistných
zmluvách, o ktoré žalobcovia opierajú svoje nároky neboli vyhotovené nebohým F. F., ale vyhotovila
ich neznáma osoba. Znalecký posudok bol pritom vyhotovený v súlade s písmoznaleckými štandardmi,
čo potvrdilo aj vyjadrenie ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Znalec mal k dispozícii dostatok

porovnávacích materiálov, ktoré mu umožnili vyvodiť príslušné závery. Námietka žalobcov týkajúca sa
skutočnosti, že znalec neporovnal aj nimi predložené podpisy vyhodnotil za bezvýznamnú, nakoľko
právny predpis neurčuje, ktoré konkrétne podpisy sa majú použiť, ale stanovuje len ich počet a to, že
to musia byť podpisy, ktoré sú zaručene pravé a ktoré boli vyhotovené v približne rovnakom časomobdobí ako podpisy, ktorých pravosť sa má skúmať, čo v danom prípade podpisy z evidencie úradu
práce, vyhotovené v rozpätí rokov 1999-2002, spĺňali, a nakoľko to boli podpisy vyhotovené pred
orgánmi verejnej správy, nebolo pochybností o ich pravosti a o tom, že ich vyhotovil nebohý F. F..

Naproti tomu podpisy z prihlášky a odhlášky do poisťovne, ktoré predložili žalobcovia, boli vyhotovené
5-7 rokov pred podpismi na poistných zmluvách. Navyše žalobcovia neboli schopní predložiť dostatok
vhodných porovnávacích materiálov, keďže predložili iba dva vyššie spomínané porovnávacie podpisy.
Žalobcovia na podporu svojich tvrdení nepredložili žiadne relevantné dôkazy, keďže výpovede svedkov
navrhnutých žalobcami smerovali len k preskúmaniu okolností nimi predložených porovnávacích

podpisov. Žalobcovia sa navyše v priebehu konania a vykonávania dokazovania po zrušení prvého
rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave dostali do rozporu s argumentáciou, že návrhy sporných
poistných zmlúv podpísal nebohý F. F., keď ako ďalší možný spôsob uzatvorenia týchto poistných
zmlúv pripustili to, že ich podpísala namiesto neho žalobkyňa 1/ (ktorá však zároveň poprela, že by
podpis na uvedených zmluvách bol jej), pričom tieto dva rôzne spôsoby uzatvorenia poistných zmlúv sa
vzájomne vylučujú a nemôžu existovať súčasne. Obranu žalobcov spočívajúca v tvrdení, že prípade,

ak poistený je osobou odlišnou od poistníka, nevyplýva pre poisteného povinnosť podpísať takúto
zmluvu, ako podmienku jej platnosti, považoval za irelevantnú, keď na predmetných poistných zmluvách
sú uvedené údaje o nebohom F. F. ako o poistenom a za poisteného mali byť aj podpísané. Avšak
rovnako sú uvedené v poistných zmluvách aj údaje o poistníkovi a podľa týchto údajov je poisteným
a poistníkom jedna a tá istá osoba a to nebohý F. F.. Z uvedeného potom súd prvej inštancie vyvodil,

že podmienkou platnosti zmluvy je povinnosť poisteného, ktorý je súčasne poistníkom, takúto zmluvu
podpísať. Z uvedených zmlúv podľa neho tiež vyplýva tá skutočnosť, že pokiaľ je poistený a poistník
jedná a tá istá osoba, tak zmluvu podpisuje takýto účastník len v kolónke poistený a nie aj v kolónke
poistník, nakoľko zo zmlúv vyplýva, že podpis sa do kolónky poistníka sa pripája len vtedy, ak je osobou
odlišnou od poisteného. Nakoľko v danom prípade bola osobou poistného a poistníka jedna a tá istá

osoba a to F. F., dospel k záveru, že tým, že na poistných zmluvách absentoval podpis poistníka F. F.,
ktorý bol zároveň aj poisteným, sú predmetné poistné zmluvy absolútne neplatné z dôvodu nedodržania
písomnej formy, ktorá bola podstatnou náležitosťou daných poistných zmlúv. Na dodržanie písomnej
formy je v zmysle právnej úpravy aj ustálenej judikatúry nutná nielen písomnosť samotnej zmluvy, ale
aj pripojenie podpisu konajúcej osoby.

Z vykonaného dokazovania a zo skutkových tvrdení žalobcov, týkajúcich sa ich argumentácie, že
sporné poistné zmluvy osobne podpísal nebohý F. F., ktorý tak ako to vyplýva zo sporných poistných
zmlúv, bol v postavení poistníka a súčasne poisteného, v konaní nemal žalobcami za preukázané,
že zaplatením prvého poistného došlo k uzatvoreniu poistných zmlúv. Uviedol, že na to, aby mohlo
dôjsť uzatvoreniu poistnej zmluvy zaplatením prvého poistného, zákon vyžaduje, aby boli kumulatívne

splnené nasledujúce podmienky: predloženie návrhu poistných zmlúv poistníkovi a zaplatenie poistného
uvedeného v návrhu poistnej zmluvy v lehote uvedenej v návrhu poistnej zmluvy ak takej lehoty niet,
tak v lehote stanovenej zákonom.

12. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobcovia jednak nepreukázali v konaní, že nebohému F. F. boli

sporné zmluvy skutočne fyzicky predložené, a teda, že sa s nimi oboznámil, čo je úkon nevyhnutný k
tomu, aby mohol nebohý F. F. ako poistený a poistník zároveň návrh poistnej zmluvy prijať. Konštatoval,
že zákon vyslovene v ustanovení prezumuje, že na to, aby mohlo dôjsť k uzatvoreniu poistnej zmluvy
je potrebné aj to, aby sa takýto návrh poistnej zmluvy k účastníkovi dostal. Uvedené je možné podľa
neho vykladať z dikcie tohto zákonného ustanovenia, ktoré uvádza, že na uzavretie poistnej zmluvy

je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ takejto poistnej zmluvy, a ak ju
neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá
okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Návrh poistiteľa možno prijať
tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná
zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené. Z uvedeného potom vyplýva, že

návrh poistiteľa je možné prijať zaplatením prvého poistného vo výške uvedenej v návrhu, avšak za
splnenia tej podmienky, že sa takýto návrh poistnej zmluvy dostane do fyzickej dispozície druhého
účastníka, v danom prípade nebohého F. F., ktorý v zmysle sporných poistných zmlúv bol poisteným a
zároveň poistníkom, čiže on jediný bol osobou oprávnenou na to, aby uzatvoril sporné poistné zmluvy,
či už tým, že ich opatrí svojim vlastnoručným podpisom, keďže z poistných zmlúv nevyplýva, že by boli

uzatvorené zástupcom F. F. alebo tým, že po tom ako mu boli preukázateľne doručené ich akceptuje,
tým, že zaplatí prvé poistné vo výške v nich uvedenej. Vykonaným dokazovaním nemal súd prvej
inštancie za preukázanú jednak skutočnosť, že predmetné sporné poistné zmluvy boli nebohému F.
F. vôbec predložené. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne G. F., táto vo vzťahu k poistnej zmluve zodňa 15.06.2001 uviedla, že pri spisovaní a ani podpisovaní tejto poistnej zmluvy nebohý F. F. prítomný
nebol a že žalobkyňa 1/ vypísanú zmluvu zobrala s tým, že ju ide dať podpísať nebohému F. F. a vo
vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999 poukázala na to, že poistnú zmluvu pred ňou podpisoval

F. F., avšak jeho totožnosť podľa občianskeho preukazu pravdepodobne neoverovala, nakoľko nebolo
potrebné písať číslo OP do zmluvy, neskôr pri opätovnom výsluchu uviedla, že si nie je istá, či videla
nebohého F. F. podpisovať spornú poistnú zmluvu. Žalobcovia v konaní napokon nepreukázali, ani
to, že úhradu poistného skutočne vykonal nebohý F. F. ako poistník a poistený zároveň. Žalobcovia
preukazovali úhradu prvého poistného vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999 ústrižkom šekovej

poukážky, z ktorej však nie je možné jednoznačne identifikovať platcu. Platbu teda mohla realizovať
akákoľvek iná osoba odlišná od nebohého F. F. - poistníka a poisteného. Navyše žalobcovia v rámci
svojho prednesu argumentovali, že vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999 došlo tak, že poistné
zaplatila žalobkyňa 1/ po podpise zmlúv tak, že ho odovzdala pani F. a pani F. následne takto prevzaté
peniaze poukázala žalovanému poštovou poukážkou. Uvedený záver vo vzťahu k poistnej zmluve zo
dňa 15.06.2001 potvrdzuje aj samotná výpoveď svedkyne G. F., ktorá vo svojich výpovediach v iných

konaniachohľadomplatbypoistnéhouviedla,žepopodpisezmlúvjejžalobkyňa1/odovzdalavhotovosti
sumu okolo 60 000 Sk. Táto svedkyňa uviedla, že to však nebola celá suma, ktorá tvorila prvý ročnú
splátku pretože súčasne boli uzatvorené ďalšie poistné zmluvy na iných poistencov (žalobcov 1/, 2/,
3/), pričom svedkyňa výslovne uviedla, že nejakú sumu doplatila ešte sestra žalobkyne 1/. Vo vzťahu
k poistnej zmluve zo dňa 15.06.2001 navyše svedkyňa G. F., ktorej výpoveď samotní žalobcovia (s

výnimkou časti výpovede týkajúcej sa korigovania jej vyjadrenia ohľadom toho, že si nebola istá, či dňa
13.03.1999 skutočne videla nebohého F. F. podpísať zmluvu) nespochybnili, uviedla, že prvé poistné
bolo uhradené v splátkach. V zmysle ustálenej judikatúry využitie formy akceptácie poistnej zmluvy
podľa § 792 Ods. 2OZ predpokladá, že nie je možné plniť v splátkach, pretože by tým nebola splnená
podmienka zaplatenia poistného vo výške uvedenej v návrhu (porovnaj aj rozsudok najvyššieho súdu

ČR sp. zn. 32 Odo/568/2005).

13. Argumentáciu žalobkyne 1/, že každý si poistné uhradil sám, mal za v rozpore jednak so samotným
tvrdením žalobcov ohľadom úhrady poistného (v zmysle ktorej vo vzťahu k poistnému z poistnej zmluvy
z roku 1999 mala žalobkyňa 1/ poistné odovzdať pani F. a pani F. následne takto prevzaté peniaze

poukázala žalovanému poštovou poukážkou), ako aj v rozpore s výpoveďou svedkyne F., v zmysle ktorej
jej mali byť peniaze na úhradu prvého poistného odovzdané žalobkyňou 1/ a jej sestrou v splátkach,
na ktorú sa samotný žalobcovia poukazujú. Navyše vo vzťahu k dôveryhodnosti žalobkyne 1/, táto
nepreukázala ani jej tvrdenie, že nebohý F. F. bol v čase úhrady prvého poistného zárobkovo činný,
keďže z obsahu spornej poistenej zmluvy vyplýva údaj odlišný, a to, že bol nezamestnaný.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa súdu prvej inštancie žalobcovia v konaní nepreukázali, že
sporné poistné zmluvy boli nebohému F. F. predložené a nepreukázali ani skutočnosť, že nebohý F. F.
akceptoval návrhy poistných zmlúv tým, že uhradil poistné tak, ako to má na mysli ust. § 792 ods. 2
OZ a preto podľa neho nebolo v konaní preukázané, že k uzatvoreniu poistných zmlúv došlo v súlade s

§ 792 ods. 792 ods. 2 OZ zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu. K uzatvoreniu poistných
zmlúv tým, že návrh poistných zmlúv akceptovala podpisom za F. F. iná osoba, ktorá však konala bez
splnomocnenia, súd prvej inštancie uviedol, že splnomocnenec v rámci konania za splnomocniteľa musí
tretím osobám dať zreteľne najavo, že nekoná vo svojom mene, ale jeho konanie je konaním v mene
inej osoby. Princíp publicity vyžaduje zverejnenie priameho zastúpenia. V opačnom prípade sa uplatní

nevyvrátiteľná domnienka, že konajúca osoba koná sama za seba, vo vlastnom mene a je z tohto
konania aj zaviazaná. Zákon ustanovuje, že neoprávnený zástupca je z tohto konania zaviazaný sám
a ten, za koho sa konalo bez plnomocenstva, nemá povinnosť konať a upovedomiť tretie osoby, že
takéto konanie neschvaľuje. Ustanovenie § 33 ods. 2 OZ zakladá osobnú viazanosť osoby konajúcej
bez zastupovacieho oprávnenia a neumožňuje spochybniť platnosť právneho úkonu uskutočneného v

excese. Žalobcovia v konaní napokon v záverečnej reči tvrdili, že v prípade, ak nedošlo k platnému
uzatvoreniu poistných zmlúv tým spôsobom, že ich nebohý F. F. vlastnoručne podpísal a ani tým, že
by súd zaplatenie poistného žalobkyňou I nepovažoval za úkon nebohého F. F., došlo k platnému
uzatvoreniu poistných zmlúv spôsobom, že návrhy sporných poistných zmlúv podpísala za nebohého F.
F. jeho manželka- žalobkyňa 1/ bez splnomocnenia a tento úkon by zaväzoval len ju a nebohý F. F. by

mal postavenie len poisteného. Vo vzťahu k tejto žalobcami uvádzanej variante uzatvorenia sporných
poistných zmlúv poukázal súd prvej inštancie na to, že žalobcovia uvedené tvrdenie nijakým spôsobom
nepreukázali. Navyše toto tvrdenie je v úplnom rozpore z ich doterajšom argumentáciou uvádzanou
počas celého konania ohľadom spôsobu, akým malo dôjsť k uzatvoreniu sporných poistných zmlúv. Zosamotných sporných poistných zmlúv nevyplýva skutočnosť, že by ich nebohý F. F. podpísal v zastúpení,
t.j., že by ich mala za neho podpísať v jeho mene tretia osoba, ale skutočnosť, že zmluvy mali byť
podpísané osobne osobou poisteného a poistníka zároveň (keďže zo sporných zmlúv výslovne vyplýva,

že poistený bol zároveň aj poistníkom) a nie, že ich mal podpísať v mene nebohého F. F. niekto iný,
hoc bez splnomocnenia, nakoľko uvedený údaj by musel vyplývať zo zmluvy (t.j. pod podpisom by
musela byť uvedená zmienka o tom, že za nebohého F. F. pripája podpis k týmto zmluvách iná osoba.
Navyše žalobkyňa 1/, ktorá mala zmluvy za nebohého F. F. podpísať, dôrazne odmietala takéto tvrdenia
samotného znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok v trestnom konaní a ktorý dospel k záveru, že

sporné podpisy boli vyhotovené práve ňou. Vo svojej výpovedi tvrdila, že zmluvy podpísal nebohý F.
F. osobne, nie že ich podpísala ona namiesto neho. Vzhľadom na uvedené mal túto argumentáciu
žalobcov, týkajúcu sa tohto spôsobu uzatvorenia sporných poistných zmlúv, za nelogickú, nepreukázanú
a v rozpore s doposiaľ vykonaným dokazovaním.

15. Z obsahu spisu a vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že v konaní bola jednoznačne

preukázaná absenciu právneho titulu domnelých nárokov žalobcov, nakoľko žalobcovia v konaní
nepreukázali, že by došlo k platnému uzatvoreniu sporných poistných zmlúv, a to či už tak, že písomné
návrhy poistných zmlúv vlastnoručne podpísal nebohý F. F., ktorý mal tak postavenie poistníka a zároveň
poisteného,alebotýmspôsobom,ženávrhpoistnýchzmlúvakceptovalnebohýF.F.včasnýmzaplatením
poistného prípadne tým, že návrh poistných zmlúv akceptovala podpisom za F. F. iná osoba a to

žalobkyňa 1/, ktorá však konala bez splnomocnenia.

16. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods. 1 CSP
a plne úspešnému žalovanému v konaní, priznal nárok náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ a 3/,
ktorí vo veci úspech nemali, v rozsahu 100%.

17. O nároku na náhradu trov štátu rozhodol s použitím čl. 4 ods. 2 CSP, resp. čl. 4 ods. 1 CSP, pričom
nutnosť použitia uvedených ustanovení odôvodnil spravodlivou úpravou vzťahov medzi žalovaným a
štátom, ktorý v predmetnom konaní preukázateľne hradil výdavky, čím mu vznikli vlastné trovy a súčasne
neexistenciou procesného ustanovenia explicitne umožňujúceho priznanie náhrady trov konania štátu.

Konštatoval, že za obsahovo a účelom najbližšie ustanovenia CSP (čl. 4 ods. 1) možno považovať
ustanovenia § 255 CSP o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu vo veci a tiež ustanovenie § 259
CSP, ktoré umožňuje uplatnenie výdavkov "inej osobe" (okrem strany sporu a svedka), avšak vzhľadom
na špecifickosť daného ustanovenia o uplatňovaní nárokov (odkazujúce sa na § 258 ods. 3 CSP) mal
za to, že na priznanie náhrady trov štátu je nutné konštatovať najmä potrebu rozhodnutia v súlade s

princípmi všeobecnej spravodlivosti a rozumného usporiadania procesných vzťahov v zmysle čl. 4 ods.
2, aby nevznikla žiadna pochybnosť o zákonnosti rozhodnutia v časti týchto nárokov.

18. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie žalobcovia 1/ až 3/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a

ichžalobevcelomrozsahuvyhovieťapriznaťimajnároknanáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolacieho
konania.Svojeodvolanieodôvodnilitým,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovk
nesprávnym skutkovým zisteniam, a to, že nebolo preukázané predloženie návrhov sporných poistných
zmlúv F. F. žalovaným a nesprávnemu skutkovému zisteniu, že nepreukázali, že úhradu poistného
skutočne vykonal nebohý F. F.. Boli toho názoru, že vo všeobecnosti pri aplikácii právnych noriem a

posúdení platnosti právnych úkonov je potrebné vychádzať z preferencie výkladu v prospech platnosti
právneho úkonu. Treba tiež podľa nich zohľadniť, že posudzované poistné zmluvy je potrebné od
1.4.2004 považovať za zmluvy spotrebiteľské a vykladať ich v prospech ich ako spotrebiteľov. Žalovaný
ako podnikateľ konajúci prostredníctvom G. F. mal ako podnikateľ pri uzatváraní zmlúv konať s odbornou
starostlivosťou, teda konať tak, aby poistné zmluvy boli platne uzatvorené. Poukázali i na to, že žalovaný

si ponechal poistné (nepristúpil k jeho vráteniu v okamihu, keď nadobudol presvedčene o neplatnosti
poistných zmlúv) a zároveň nevyplatil ani poistné pnenie, teda ide jednoznačne o konanie v rozpore
s dobrými mravmi, ktorému nemožno priznať právnu ochranu. K argumentácii, že nebolo preukázané
predloženie návrhov sporných poistných zmlúv F. F. žalovaným, poukázali na časť zápisnice z výsluch
G. F. zo dňa 19.4.2005 z trestného konania (č.l. 56), v ktorej podrobne popísala postup pri uzatváraní

zmlúv, pričom svoju výpoveď neskôr korigovala len v tom smere, že si nie je istá, či dňa 13.3.1999
skutočne videla F. F. podpísať poistnú zmluvu, ostatné časti jej výpovede však neboli v rámci tohto
konania spochybnené, teda možno z nich pri rozhodovaní vychádzať. Uviedli, že pokiaľ ide o prvú
poistnú zmluvu zo dňa 13.3.1999, je podľa nich nepochybným, že F. F. bol prítomný pri jej uzatváranía G. F.Š. mu bol predložený návrh poistnej zmluvy a to že si táto nebola istá, že videla F. F. zmluvu
podpísať, nespochybňuje jeho prítomnosť pri uzatváraní zmluvy. Pokiaľ ide o druhú poistnú zmluvu z
roku 2001, s pani F. rokovala len pani F. (žalobkyňa 1/), ktorá však mala k dispozícii všetky potrebné

údaje F. F. ako i jeho občiansky preukaz, z čoho možno usudzovať, že ju F. F. na takéto konania
(rokovanie o uzatvorení zmluvy a prevzatie písomného návrhu zmluvy) splnomocnil. Na takéto konanie
podľa žalobcov nebolo potrebné písomné plnomocenstvo, pričom G. F., ako osoba oprávnená konať
za žalovaného, jednoznačne takéto konanie žalobkyne 1/ za F. F. akceptovala, keď nepožadovala
prítomnosť F. F. pri rokovaní o uzatvorení poistnej zmluvy. Odovzdaním návrhu poistnej zmluvy žalobkyni

1/ konajúcej za F. F. základe ústneho splnomocnenia sa tak dostal návrh poistnej zmluvy do dispozičnej
sféry F. F.. Mali za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že nepreukázali,
že úhradu poistného skutočne vykonal nebohý F. F.. Pri poistnej zmluve zo dňa 13.3.1999 (ako vyplýva
aj z výsluchu G. F. -č.l. 56) prvé poistné jej odovzdala pani F. a čiastočne i sestra žalobkyne 1/ po podpise
zmlúv. Ich konanie spočívajúce v odovzdaná peňazí však možno z právneho hľadiska považovať za
konanie v mene F. F. vzhľadom na jeho prítomnosť, aktívnu účasť pri uzatváraní zmluvy a súhlas s jej

obsahom. Ak by tento so zmluvou nesúhlasil, neumožnil by svojej manželke a jej sestre, aby zaplatili
poistné. Následne G. F. prevzaté poistné poukázala žalovanému ako svojmu mandantovi poštovou
poukážkou. Nešlo pritom o plnenie v splátkach, ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie, ale len o
poskytnutie plnenia rôznymi osobami, avšak celkom jednoznačne v mene F. F.. Po vypravovaní zmluvy
žalovaným G. F. osobne odovzdala originál zmluvy F. F., čo vyplýva z jej výpovede v trestnom konaní

dňa 17.5.2006, pričom zápisnica z tohto výsluchu bola oboznámená súdom prvej inštancie v rámci
tohto konania. F. F. tak podľa žalobcov jednoznačne s uzatvorením zmluvy súhlasil, pretože v opačnom
prípade by u žalovaného jej existenciu namietal a neplatil by 5 rokov poistné. Pri druhej poistnej zmluve
je zaplatenie poistného F. F. preukázané listinou predloženou súdu, a to dokladom o zaplatení č. 6650
z 15.6.2001 podpísaným tak G. F., ako i F. F.. Dôkazom toho, že návrh poistnej zmluvy sa dostal do

dispozičnej sféry F. F.I. je i to, že dňa 15.6.2001 v hotovosti zaplatil poistné pani F. a táto mu vydala
doklad o zaplatení, pričom žalovaný počas konania nespochybňoval pravosť podpisu F. F. na uvedenom
doklade o zaplatení. Vytýkali súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k
nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti poistných zmlúv. Boli toho názoru, že pri oboch poistných
zmluvách mohlo dôjsť k platnému uzavretiu: 1. návrh poistnej zmluvy akceptoval svojim podpisom F.

F., ktorý tak mal postavenie poistníka a zároveň poisteného, 2. návrh poistnej zmluvy akceptoval F.
F. včasným zaplatením poistného, 3. návrh poistnej zmluvy akceptovala podpisom za F. F. iná osoba,
ktorá však konala bez splnomocnenia. Konanie za iného bez plnomocenstva zákon nesankcionuje
neplatnosťou právneho úkonu. Poukázali na ust. § 33 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého ak niekto koná
za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám. Pri takto uzatváranej poistnej zmluve

mal F. F. postavenie poisteného (nie poistníka) s právom na poistné plnenie, ktoré vyplýva z ust. § 797
ods. 1 Obč. zák., avšak bez povinnosti platiť poistné. Pokiaľ ide o uzatvorenie zmlúv zaplatením prvého
poistného, v konaní mali za preukázané, že návrhy zmlúv sa dostali do dispozičnej sféry F. F., ako i to,
že prvé poistné zaplatil F. F., resp. že bolo zaplatené v jeho mene a s jeho súhlasom. Ak by nedošlo k
uzatvoreniu poistných zmlúv niektorým z prvých dvoch spôsobov a návrh poistných zmlúv akceptovala

iná osoba ako F. F., bez splnomocnenia, išlo by podľa žalobcov o platné zmluvy s tým, že F. F. by mal
len postavenie poisteného. Právne závery súdu prvej inštancie, že by o zastúpení musela byť zmienka
v zmluve, považovali za nesprávne a nemožno ich vyvodiť zo žiadneho zákonného ustanovenia. Mali
za jednoznačné, že obidve listiny tvoriace poistné zmluvy, obsahujú tak písomný text zmluvy, ako aj
podpisy oboch zmluvných strán, pričom postavenie poistníka má osoba, ktorá návrhy zmlúv podpísala a

F. F. má postavenie poisteného. Poistné bolo riadne platené, preto nevideli žiadny dôvod, aby žalovaný
odopieral poskytnúť poistné plnenie, keď nesporne nastala poistná udalosť.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov

odvolacieho konania, majúc za to, že tento vychádza z vykonaného dokazovania a dostatočného
zistenia skutkového stavu veci a správneho posúdenia veci vzhľadom na jeho odôvodnenie, ako aj
prihliadnutieavyriešenieotázoknastolenýchKrajskýmsúdomvBratislave.Pretonepovažovalodvolacie
dôvody žalobcov za dôvodné. K odvolaciemu dôvodu žalobcov o nesprávnom skutkových zisteniach
na základe vykonaných dôkazov uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, vykonal

dokazovanie, vyhodnotil skutkový stav veci a v odôvodnení rozsudku sa dostatočne vysporiadal
so všetkými žalobcami tvrdenými skutočnosťami a námietkami, ktoré opätovne uvádzajú vo svojom
odvolaní. K argumentom žalobcov, že jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto mu nie je
možnépriznaťprávnuochranu,uviedol,žedočasuoboznámeniasasosúvisiacimznaleckýmposudkomnemal žiadnu vedomosť o tom, že podpis na sporných poistných zmluvách nepatril nebohému F. F., t.j.
domnelému poistníkovi a poistenému. V tomto prípade je však s poukazom na absolútnu neplatnosť
poistných zmlúv irelevantné akékoľvek následná správanie strán, resp. časový moment, v ktorom zistili,

že predmetné právne úkony sú absolútne neplatné. Ak teda nedošlo k založeniu poistného vzťahu
pre absolútnu neplatnosť poistných zmlúv, nemôže byť jeho konanie ani v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko pri prijímaní poistného konal v dobrej viere. K odvolaciemu dôvodu žalobcov, nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, ktoré žalobcovia uvádzajú v súvislosti s platným uzatvorením poistných zmlúv
v dôsledku konania žalobkyne 1/ v zastúpení poisteného, uviedol, že súd prvej inštancie vec správne

právne posúdil, ak vyhodnotil, že s odkazom na ust. § 32 ods. 2 Obč. zák. odkázal na nevyhnutnosť
rešpektovania zákonom stanoveného princípu publicity v záujme zachovania zásady istoty, stability a
transparentnosti v právnych vzťahoch, splnomocnenec v rámci konania za splnomocniteľa musí dať
zreteľne najavo, že nekoná vo svojom mene, ale jeho konanie je konaním v mene inej osoby, potreba
dodržiavania princípu publicity vyplýva aj zo stanoviska súdnej praxe- Stanovisko občianskoprávneho a
obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cpjn 38/98 z 28.6.2000, uverejnené pod č. 44/2000

Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk, zo zmluvy musí byť zrejmé, že ju za účastníka uzavrel
jeho zástupca, žalobkyňa 1/ počas konania na súde prvej inštancie dôrazne odmietala, že by sporné
poistné zmluvy podpísala za poisteného, a teda táto skutočnosť ani nebola predmetom dokazovania,
nakoľko nebola predmetom tvrdení žalobcov. Argumenty žalobcov, že je zrejmé, že z obsahu sporných
poistných zmlúv postavenie poistníka má osoba, ktorá ich podpísala a F. F. má postavenie poisteného

je bez právneho významu, nakoľko tak podľa tvrdení prezentovaných žalobcami počas konania na
súde prvej inštancie, ako aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v zmysle textu predložených
spornýchpoistnýchzmlúvapodpisunapoistnýchzmluváchjenepochybné,žepoistníkombolsúčasneaj
poistený F. F.. Rovnako bez právneho významu mal žalovaný argument žalobcov, že súd prvej inštancie
neuvádza aplikáciou akého zákonného ustanovenia sa riadil, keď dospel k svojmu právnemu názoru,

a to vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie v odôvodnení rozsudku. Mal za to, že napadnutý
rozsudok obsahuje atribúty presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti, na základe čoho
tvrdenia žalobcov v odvolaní v plnom rozsahu odmietal a považoval ich za irelevantné.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379,§380CSP)avychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštancie,ktorýnepovažoval
za potrebné doplniť ani zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel
k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

21. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.).

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj správne po
skutkovej a právnej stránke vyhodnotil a svoje rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP
odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa aj odvolací súd stotožňuje (§ 378 ods. 2 CSP) so skonštatovaním

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a vysporiadania sa s odvolacími námietkami.

25. Žalobcovia sa svojou žalobou od žalovaného domáhali poistného plnenia na základe poistnej
udalosti, ku ktorej došlo v roku 2004 smrťou poisteného F. F., ako oprávnené osoby na vyplatenie
poistného plnenia z poistných zmlúv uzavretých so žalovaným, a to poistnej zmluvy zo dňa 13.3.1999 a

poistnej zmluvy zo dňa 15.6.2001, pričom žalovaný vznik poistného vzťahu odmietal.

26. Základná úprava problematiky je obsiahnutá v ust. §§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka.27. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

28. Podľa § 817 ods. 1 Obč. zák. ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť poisteného, môže ten,
kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo na
plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti môže určenie osoby
zmeniť; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným, môže tak urobiť len so súhlasom poisteného.

Zmena určenia osoby je účinná doručením oznámenia poistiteľovi.

29. Podľa §791 ods. 1 OZ pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je
v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

30. Podľa § 792 ods. 1 OZ na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú

určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná
zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

31. Podľa § 792 ods. 2 OZ návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej
v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo

bolo poistné zaplatené.

32. Z ustanovenia § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že uzavretím poistnej zmluvy vzniká
záväzkový vzťah účastníkov poistnej zmluvy pri poistení. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré určuje
základné znaky zmluvného vzťahu a typu poistnej zmluvy. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje

poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodilá udalosť v zmluve bližšie označená a
poistník, ktorý s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrel, je povinný platiť poistné. K uzavretiu poistnej zmluvy,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom, je treba aspoň dvoch účastníkov, ktorými sú poistiteľ a poistník,
ktorý s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrel. Poistník je vo väčšine prípadov aj poisteným, ktorým je podľa
§ 797 ods. 1 Obč. zák. osoba, na ktorej majetok, zdravie alebo život sa poistenie vzťahuje. Od poistníka

je potrebné odlíšiť osobu, na ktorej majetok, zdravie alebo život sa vzťahuje, túto osobu vymedzuje ust.
§ 797 ods. 1 obč. zák. ako poisteného. V prevažnej väčšine prípadov je poistník a poistený tá istá osoba,
ak sa poistenie vzťahuje priamo na osobu, ktorá zmluvu s poisťovateľom uzavrela. Poistník a poistený
môžu byť aj rozdielne osoby, napr. v prípade poistnej zmluvy uzavretej v prospech inej osoby (§ 794 Obč.
zák.). Poistenie osôb sa od ostatných druhov poistenia aj tým, že v prípade, keď poistnou udalosťou je

smrť poisteného, je oprávneným na prijatie plnenia poisťovne iná osoba než poistený.

33. Zo znaleckého dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že podpisy nachádzajúce sa na
poistných zmluvách, o ktoré žalobcovia opierajú svoje nároky neboli vyhotovené nebohým F. F., a to

podľa znalca U.. G. A. išlo o podpis vyhotovený inou neznámou osobou a podľa záveru znaleckého
posudku vyhotoveného pre trestné konanie Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru
Bratislava F. F. nevyhotovil sporné podpisy k priezvisku F. na sporných poistných zmluvách a na týchto
poistných zmluvách mala vyhotoviť sporné podpisy k priezvisku F. T. F. (žalobkyňa 1/). Žalobcovia počas
celého konania tvrdili, že sporné poistné zmluvy podpísal nebohý F. F. a namietali závery znaleckých

posudkov, ako aj ich spôsob vyhotovenia, avšak súd prvej inštancie sa s týmito ich námietkami správne
a dostatočne vysporiadal. Žalobcovia v priebehu konania a vykonávania dokazovania po zrušení
prvého rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave v rozpore s touto argumentáciou, že návrhy sporných
poistných zmlúv podpísal nebohý F. F., ako ďalší možný spôsob uzatvorenia týchto poistných zmlúv
pripustili, že ich podpísala namiesto neho žalobkyňa 1/ (ktorá však zároveň poprela, že by podpis na

uvedených zmluvách bol jej), pričom tieto dva rôzne spôsoby uzatvorenia poistných zmlúv sa vzájomne
vylučujú a nemôžu existovať súčasne.
Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s podmienkami uzatvorenia poistných zmlúv tak v prípade
ust. § 791 ods. 1, ako aj § 792 ods. 1 2 Občianskeho zákonníka a svoje rozhodnutie aj náležite a správne
odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa stotožnil ah odvolací súd (§ 387 ods. 2 CSP). Nestotožnil sa len s

jeho názorom, že poistné by bol musel zaplatiť osobne F. F.. Avšak v danom prípade toto konštatovanie
súdu prvej inštancie nebolo podstatné, nakoľko k uzavretiu poistných zmlúv podľa ust. § 792 ods. 2 Obč.
zák. nedošlo, keďže v poistných zmluvách bol označený ako poistník a poistený F. F. a nešlo o prípad,
kedy je poistník odlišný od poisteného a ani nebolo preukázané, že by sa bol návrh poistných zmlúvdostaldodispozícieF.F..Žalobcoviajednaknepreukázalivkonaní,ženebohémuF.F.bolispornézmluvy
skutočne fyzicky predložené, a teda, že sa s nimi oboznámil, že tieto akceptoval, čo je úkon nevyhnutný
k tomu, aby mohol nebohý F. F. ako poistený a poistník zároveň návrh poistnej zmluvy prijať, akceptovať

návrhy poistných zmlúv tým, že by uhradil poistné tak, ako to má na mysli ust. § 792 ods. 2 Obč. zák.
Podstatné v danom prípade pre platnosť poistných zmlúv bolo, že poistné zmluvy neboli podpísané
F. F. ako poistníkom a zároveň poisteným. Obranu žalobcov spočívajúca v tvrdení, že prípade, ak
poistený je osobou odlišnou od poistníka, nevyplýva pre poisteného povinnosť podpísať takúto zmluvu,
ako podmienku jej platnosti, považoval aj odvolací súd za irelevantnú, keď na predmetných poistných

zmluvách sú uvedené údaje o nebohom F. F. ako o poistenom a za poisteného mali byť aj podpísané.
Súd prvej inštancie z tohto dôvodu správne posúdil sporné poistné zmluvy za absolútne neplatné z
dôvodu nedodržania písomnej formy, ktorá bola podstatnou náležitosťou daných poistných zmlúv. Na
dodržanie písomnej formy je v zmysle právnej úpravy aj ustálenej judikatúry nutná nielen písomnosť
samotnej zmluvy, ale aj pripojenie podpisu konajúcej osoby. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a
nepreukázali, že k platnému uzatvoreniu sporných poistných zmlúv došlo tým, že návrhy podpísal svojim

podpisom nebohý F. F.. Pokiaľ žalobcovia poukázali v odvolaní na výsluch svedkyne G. F., ktorá za
žalovaného sporné poistné zmluvy uzatvárala a na rozpory v jej výpovediach, ktoré menila, toto len
potvrdzuje nepreukázanie nimi tvrdených skutočností o uzavieraní poistných zmlúv neb. F. F. a tiež
ich odvolacie námietky, že posudzované poistné zmluvy je potrebné od 1.4.2004 považovať za zmluvy
spotrebiteľské a vykladať ich v prospech ich ako spotrebiteľov a že žalovaný ako podnikateľ konajúci

prostredníctvom G. F.Á. mal ako podnikateľ pri uzatváraní zmlúv konať s odbornou starostlivosťou, teda
konať tak, aby poistné zmluvy boli platne uzatvorené, sú v danom prípade právne irelevantné. A nešlo
o meniace sa výpovede uvedenej svedkyne, ale aj podstatne sa meniace tvrdenia žalobcov v konaní
ohľadom uzatvárania sporných poistných zmlúv, spochybňujúce ich uzavretie nebohým F. F., už aj bez
vykonania ostatných dôkazov, ktoré len platné ich neuzavretie potvrdili. Nedôvodná a na tento prípad

nevzťahujúca sa je aj argumentácia žalobcov s poukazom na ust. § 33 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého
ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobcovia v konaní nepreukázali, že došlo k platnému uzavretiu
sporných poistných zmlúv, súd prvej inštancie správne postupoval, keď ich nároku na vyplatenie
poistného na ich základe ako oprávneným osobám nepriznal a žalobu žalobcov zamietol.

34. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.