Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/171/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509200879
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2509200879.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave,
so sídlom Kollárova 31, Trnava, IČO: 00 735 825, proti povinnému: G. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom E.F. K. XX, S., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k.4Er/211/2009-36 zo dňa 10.05.2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana
Liščáka pod sp. zn. Ex156/2009 zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods.1

Exekučného poriadku, § 77, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do
31.08.2008, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora JUDr.
Jozefa Liščáka ml. so sídlom P. Mudroňa 1, Martin ako ustanoveného zástupcu súdneho exekútora
JUDr. Ing. Romana Liščáka, so sídlom Nám. Sv. Michala 5, Hlohovec poverením č. 5204 015148* zo

dňa 03.04.2009 vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť 215,75 eur s príslušenstvom na
základe vykonateľného rozhodnutia o uložení sankcie /pokuty/ za priestupok vydaného ODI Piešťany
OR PZ Trnava, č.k.ORP-842,875/DI-P-SK-2007 zo dňa 28.09.2007. Lehota určená na zaplatenie bola
30 dní, teda rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 28.10.2007. Uvedené rozhodnutie tak bolo možné
vykonať najneskôr do 28.10.2010. Keďže po 28.10.2010 nie je možné uvedené rozhodnutie vykonať,
predmetné rozhodnutie sa stalo neúčinným a súd prvého stupňa exekúciu bez návrhu zastavil. Súd

prvého stupňa poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 84/02, podľa
ktorého poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom
zabezpečení môže Sociálna poisťovňa predpísať a vymáhať len do uplynutia tých premlčacích lehôt,
ktoré platia v čase, kedy jej právo na ich vymáhanie vzniklo, pokiaľ v novšej právnej úprave nie sú
premlčacielehotykratšie.Akvšaknovšiaprávnanormaobsahujeprávnuúpravu,podľaktorejbysituácia
bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho

trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za
následok, že orgán štátu /v konkrétnom prípade Sociálna poisťovňa ako právnická osoba, poverená zo
zákona vykonávaním dôchodkového zabezpečenia/ musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta
výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy
zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa Sociálna
poisťovňa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna

úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia. Z dôvodu, že neskoršia právna úprava nie je pre účastníka,
v tomto prípade páchateľa priestupku výhodnejšia, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú v časekedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, teda ustanovenie § 88 zákona o priestupkoch v znení do
01.09.2008, podľa ktorého po uplynutí 3-ročnej lehoty nemožno rozhodnutie naďalej vykonávať, na
rozdiel od súčasnej úpravy, ktorá umožňuje rozhodnutie vykonávať aj po 3 rokoch za predpokladu, že

v trojročnej lehote bol jeho výkon nariadený.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ vyslovil
názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolateľa stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citované súdom prvého stupňa
nemožno aplikovať na riešenie otázky plynutia prekluzívnej lehoty určenej na výkon rozhodnutia,
ktorým už sankcia bola rozhodnutím, v súlade so zákonom uložená. Konanie o uložení sankcie za
porušenie zákona sa spravuje inými zákonnými zásadami, ako konanie v ktorom sa zabezpečuje
výkon rozhodnutia, ktorým bola sankcia uložená. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v citovanom
stanovisku zaoberal premlčacími lehotami, ktoré môžu uplynúť od porušenia zákona do sankčného

postihu zaň a nie lehotami, ktoré sa týkajú výkonu rozhodnutí, ktorými už bol sankčný postih v zákonnej
lehote za porušenie zákona uložený, a ktoré rozhodnutia sa už stali právoplatnými a vykonateľnými. V
prebiehajúcom konaní sa už nerieši otázka správneho trestania, ale otázka výkonu rozhodnutia, ktorým
už bol v zákonnej lehote trest uložený.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
202 O.s.p., § 58 ods. 3 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
(§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 4Er/211/2009 je vymoženie 215,75 eur
s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodnutia o uložení sankcie /pokuty/ za priestupok.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bola exekúcia zastavená.

Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom je rozhodnutie o uložení sankcie /pokuty/ za
priestupok vydaného ODI Piešťany OR PZ Trnava, č.k.ORP-842,875/DI-P-SK-2007 zo dňa 28.09.2007.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2007 a vykonateľnosť dňa 28.10.2007.
Exekučné konanie bolo začaté podaním návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom dňa

20.01.2009. Súdny exekútor podal dňa 03.02.2009 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorej bolo následne vyhovené vydaním poverenia pod č. č. 5204 015148* zo
dňa 03.04.2009

V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008, rozhodnutie o

uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V záujme právnej stability zákonodarca
v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú hmotno-právnu lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok musí vykonať tak, aby pri uplatňovaní práva nevznikali nedôvodné prieťahy.
Táto lehota má prekluzívny charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká.

Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Z gramatického
výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie možno vykonať“, vyplýva,
že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý ale aj ukončený - urobený,
uskutočnený. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu
konania.

V danom prípade lehota určená na zaplatenie bola 30 dní, teda rozhodnutie sa stalo vykonateľným
dňa 28.10.2007. Uvedené rozhodnutie tak bolo možné vykonať najneskôr do 28.10.2010. Vykonávané
rozhodnutie sa tak stalo zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť
povinného vyplývajúce z predmetného rozhodnutia. Keďže dané rozhodnutie tým prestalo byť

vykonateľným, stratilo základný atribút exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť, prvostupňový súd
správne rozhodol, keď zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s
§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku.Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami oprávneného považoval odvolací súd za
potrebné uviesť, že zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008 ustanovoval možnosť
vykonať (nie nariadiť) rozhodnutie do 3 rokov, teda v 3-ročnej prekluzívnej lehote. Ak táto lehota začala

plynúť za účinnosti zákona v tomto znení (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do
31.8.2008), musí podľa názoru tunajšieho súdu aj v zmysle tohto ustanovenia doplynúť. Je pravda, že
s účinnosťou od 01.09.2008 bolo toto ustanovenie zo zákona vypustené, aktuálne sa preto postupuje
podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do
3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. V zmysle tohto pravidla ( na rozdiel

od § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008 ) stačí, aby bola exekúcia
v 3 ročnej prekluzívnej lehote nariadená.

Z vyššie uvedených dôvodov pokiaľ súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil, rozhodol vecne správne, a preto odvolací
súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Záverom súd považoval za potrebné uviesť, že oprávnený doručil dňa 12.08.2011 súdnemu exekútorovi
návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný dňa 22.04.2011 zomrel, čím bol naplnený ďalší zákonný
dôvod na zastavenie exekúcie a to v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.