Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/118/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117227362
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:5117227362.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň
JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.,
Š. XXXX/X, zast. JUDr. Marekom Glembom, advokátom so sídlom v Bratislave, Odborárske námestie 3,
Vchod Májkova 3, proti žalovanému: Prima banka Slovenko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO:
31 575 951, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Trebišov č.k. 17Csp/239/2017-58 z 2.11.2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou vo vzťahu k nehnuteľnosti a to bytu
č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXX, vchod č. K.., na pozemku parc. č.

XXXX/XX, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu vo výške 6304/142562, zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. M., obec M. a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca návrh odôvodnil tým, že
25.7.2013 uzavrel hypotekárnu úverovú zmluvu č. 602797, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru

na kúpu nehnuteľnosti vo výške 33.660 eur, úver bol zabezpečený zriadením záložného práva na byt
uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok v ten istý deň. Žalovaný ho
upozornením zo dňa 19.01.2017 informoval, že sa dostal omeškania so splátkami úveru a upozornil ho
na následky nezaplatenia omeškania, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, dňa 20.04.2017 mu oznámil,
že začne s realizáciou výkonu záložného práva predajom bytu na dobrovoľnej dražbe a následne
doručil jemu a príslušnému Okresnému úradu, odbor katastra, oznámenie o dobrovoľnej dražbe ako aj

oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby, ktorej prvé kolo bolo neúspešné. Bol toho názoru, že záložné
právo ako zabezpečenie úveru nie je platne dohodnuté, napriek tomu žalovaný začal s realizáciou
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby vo vzťahu k bytu na uspokojenie pohľadávky z tohto
úveru. Preto podľa neho v danom prípade je potrebná dočasná úprava pomerov lebo v opačnom prípade
bude protiprávny stav naďalej pretrvávať, ktorý už v súčasnosti minimálne trvá od 20.4.2017 a práve
nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany jeho vlastníckeho práva a jeho

ochrana ako slabšej strany zo zmluvy. Účel ním sledovaný nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením, keďže voči žalovanému si neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala
byť ohrozená. Pokiaľ by súd považoval za potrebné podať vo veci samej žalobu, uviedol, že vo veci
samej plánuje v krátkom čase po podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podať aj žalobu.

3. Súd s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. b/, § 328 ods. 1, 2, §

329 ods. 1 a § 330 ods. 2 C.s.p. vychádzajúc zo záveru, že ust. § 325 ods. 1 C.s.p. umožňuje
nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, žeexekúcia bude ohrozená, prihliadajúc na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a priložené
listinné dôkazy, dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalobca skutočnosťami uvedenými v návrhu a predloženými listinnými dôkazmi osvedčil oprávnenosť

navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska existencie (ohrozeného) práva a pravdepodobnosť
nároku, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Osvedčil aj existenciu právneho vzťahu medzi
sporovými stranami a ním tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov. Uzavrel, že uložením požadovanej povinnosti v danom prípade možno objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobca domáha. Nariadeným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný

stav a ani právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom
nad nevyhnutný rozsah. Uzavrel, že žalobcovi plynie nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy,
vykonaniu ďalšej dobrovoľnej dražby predmetnej nehnuteľnosti nemôže žalobca zabrániť a ďalšou
realizáciou záložného práva by mohlo dôjsť k zásahu do jeho ústavného práva na obydlie a vlastníctvo
a to bez súdnej kontroly ešte predtým, než sa na základe podanej žaloby rozhodne vo veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. g/, h/ C.s.p., že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a návrh na nariadenie predbežného (neodkladného - poznámka odvolacieho súdu) opatrenia

zamietol a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania. Bol toho názoru, že prípustnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. je
potrebné vnímať v spojitosti s § 366 písm. d/ C.s.p. Považoval za potrebné vyjadriť sa k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže túto možnosť nemal pred vydaním napadnutého uznesenia.
Úverovú zmluvu uzavretú so žalobcom považoval za riadne uzavretú a platnú zmluvu obsahujúcu

všetky zákonné náležitosti, ale aj v prípade, keby akceptoval názor žalobcu, považoval za potrebné
poukázať na dojednania záložnej zmluvy čl. 1 bod 1.2., v zmysle ktorého záložná zmluva zabezpečuje
aj pohľadávku s príslušenstvom na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia
veriteľa z neplatného právneho úkonu, resp. plnenia z právneho úkonu, ktorý odpadol v súvislosti s
úverovou zmluvou. Záložné právo sa zriaďuje aj na zabezpečenie budúcich pohľadávok záložného

veriteľa voči záložcovi vzniknutých na základe záložnej zmluvy. Podľa neho záložná zmluva nemusí
byť neplatná, aj keby nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto
zmluve. Poukazujúc na ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách vyslovil
názor, že v prípade, ak žalobca spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, je oprávnený uplatniť zákonom
ustanovený postup domáhania sa prípadného porušenia svojich práv určením neplatnosti dražby. Z

uvedeného dôvodu mal za to, že vydanie neodkladného opatrenia, ako aj podanie žaloby vo veci
samej je predčasné a neodôvodnené. Je podľa neho zrejmé, že žalobca je v omeškaní so zaplatením
svojho dlhu vyplývajúceho z úverovej zmluvy a preto je oprávnený vykonať záložné právo v súlade
s platnou právnou úpravou. Zdôrazňoval, že úverová zmluva obsahuje všetky zákonom požadované
náležitosti, je tak riadne platnou zmluvou a aj keby úverová zmluva nebola platnou aj na takýto prípad

záložná zmluva pamätala, jednoznačne vymedzuje svoju platnosť aj v takomto prípade. K uzneseniu
Krajského súdu v Žiline, ktoré žalobca predložil spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
uviedol, že sa jedná o skutkovo odlišný prípad, keď odvolací súd poukázal najmä na odlišnosť označenia
záložných zmlúv a možnosť vykonania dražby až dvoch nehnuteľností, preto naliehavosť na úprave
pomerov medzi stranami sporu nie je možné posudzovať v nadväznosti na žalobcom predložené

rozhodnutie. Mal za to, že žalobca nepreukázal pravdepodobnosť nároku, ktorý je predmetom konania
vo veci samej a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je tento nárok nepravdepodobný, z dôvodu
nepravdepodobnosti nároku je nevyhnutné konštatovať neexistenciu bezprostredne hroziacej hrozby
žalobcovi. V prípade nepravdepodobnosti nároku nie je daný dôvod na úpravu pomerov strán sporu.
Navyše žalobca nedodržal zákonom predpokladaný postup a postup, ktorý zvolil je predčasný. Bol

oprávnený vykonať dobrovoľnú dražbu, nakoľko záložná zmluva je platná a žalobca jeho nárok na
úhradu zosplatneného úveru ani nikdy nespochybnil. K odvolaniu pripojil listinné dôkazy a to prehľad
splácania a omeškania na úvere - výpis zo systému Prima banka Slovensko a.s., výzvu na predčasné
splatenie úveru + doručenku, zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 60297 z
25.7.2013 a obchodné podmienky pre hypotekárne a iné úvery zabezpečené nehnuteľnosťou - Prima

banka Slovensko a.s. účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie v celom
rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalovaný vodvolaní argumentuje tým, že uzavrel s ním úverovú zmluvu, avšak v tomto prípade obe zmluvné strany
uzatvárali zmluvu o hypotekárnom úvere, kde táto je špeciálne upravenou zmluvou v osobitnom zákone
a s presne stanovenými povinnými náležitosťami, kde jedna z týchto náležitostí absentuje, tak, ako to

uvádzal a vysvetľoval v žalobe, resp. ako to uvádza vo svojom odôvodnení rozhodnutia Krajský súd
v Žiline, konkrétne v bodoch 7, 8 a 9. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie prejednáva
skutkovo iný prípad, nakoľko sa nezakladá na pravde argument, ktorý použil žalovaný na svoju procesnú
obranu - nepresnosť označenia zmlúv - je v rozhodnutí riešený len okrajovo v bode 10 odôvodnenia
tohto rozhodnutia. Nesúhlasil ani s tvrdením, že aj keby išlo o neplatnú úverovú zmluvu, potom ide o

bezdôvodné obohatenie a záložné právo dojednané v osobitnej záložnej zmluve oprávňuje žalovaného
vykonať dobrovoľnú dražbu aj za účelom uspokojenia jeho nároku z bezdôvodného obohatenia, resp. z
budúceho záväzku poukazujúc na to, že v tomto prípade je nutné riadiť sa ust. § 52a ods. 2 OZ. Nakoľko
z legálnej definície hypotekárneho úveru vyplýva, že sa jedná o úver zabezpečený nehnuteľnosťou
je nepochybné, že ide o závislé zmluvy a teda záložná zmluva nemôže existovať samostatne po
zániku zmluvy o hypotekárnom úvere. Nesúhlasil ani s názorom, že nariadenie neodkladného opatrenia

bolo predčasné a že sa mal brániť až napadnutím platnosti dobrovoľnej dražby. Nesúhlasil ani s
argumentáciou, že žalovaný je oprávnený v zmysle ním citovaných ustanovení ObchZ a ZoB upraviť
chýbajúcuobligatórnunáležitosťzmluvyohypotekárnomúverevobchodnýchpodmienkachspoukazom
na svoje doterajšie vyjadrenia k žalobe. Na daný prípad podľa neho nemožno použiť rozhodnutie ESD
z 9.11.2016 sp.zn. C - 42/15, nakoľko v danom prípade sa nejedná o hypotekárny úver na bývanie, čiže

dané rozhodnutie nemôže zvrátiť ustanovenia o povinných náležitostiach zmluvy o hypotekárnom úvere
v zmysle ZoB.

6. Opis vyjadrenia žalobcu bol žalovanému doručený 5.3.2018.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1.7.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.,
pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím

súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.

9. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako Ústavný súd SR už
opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

10. Podľa § 234 ods. 2 C.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

11. Podľa § 236 C.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho
vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

12. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj pre odôvodnenie uznesenia platí ust. § 220 ods.
2 C.s.p., teda povinnosťou súdu prvej inštancie v odôvodnení uznesenia okrem uvedenia, čoho sa
žalobkyňa domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku
použila, bolo jeho povinnosťou jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a

právne argumenty, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.13.Odôvodnenierozhodnutiavsúlades§200ods.2C.s.p.jeodrazomprávastranysporunadostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami, postup súdu musí byť riadne vysvetlený, pretože odôvodnenie má byť prostriedkom

kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať
v dôsledku opravného prostriedku, t.j., musí byť preskúmateľné a zároveň musí umožňovať, aby strana
sporu v ktorej neprospech bolo rozhodnuté a ktorá zvažuje podanie opravného prostriedku mohla
na jednotlivé úvahy a závery súdu reagovať. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nepreskúmateľné
je rozhodnutie vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané, prípadne ak sa súd

nevysporiadal so všetkými otázkami riešenými v konaní.

14. V zmysle ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. V zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16.Podľa§325ods.2písm.d/C.s.p.opatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abyniečovykonala,niečoho
sa zdržala alebo niečo znášala.

17. V zmysle § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

18. V zmysle § 336 ods. 1, 2 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd
túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť

trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

19. Podľa § 337 ods. 1, 2 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

20. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred

začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej, uviesť strany a predmet konania, prípadne túto povinnosť nemusí uložiť, ale v
takomtoprípadejevovýrokuuzneseniapovinnýpoučiťstrany,ktorýmsaneodkladnýmopatrenímukladá
určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených a tiež
uviesť strany a predmet konania vo veci samej.

21. Súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, keď na
jednej strane vo výroku uznesenia rozhodol o tom, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorého trvanie
obmedzil do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej, ale neuložil žalobcovi povinnosť podať v
určitej lehote žalobu vo veci samej a neuviedol strany a predmet konania vo veci samej. V dôvodoch

rozhodnutia sa nevyporiadal s tým, prečo žalobcovi neukladá povinnosť podľa § 336 ods. 3 C.s.p., teda
prečo neuložil povinnosť podať žalobu v určitej lehote vo veci samej napriek tomu, že z obsahu spisu
je zrejmé, že ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej a
trvanie neodkladného opatrenia obmedzil do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôsledku toho
je rozhodnutie nepreskúmateľné.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm.
b/ C.s.p. a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

23. Úlohou súdu po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia v zmysle § 328 ods. 1 C.s.p., pričom bude vychádzať z účelu neodkladného opatrenia, ktorým
je bezodkladné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov.24. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že pred nariadením neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. súd vychádza z vymedzenia neodkladného opatrenia uvedeného v
návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený vzhľadom na rozsah navrhovaného opatrenia. Povinnosť

niečo vykonať alebo niečoho sa zdržať alebo niečo znášať súd uloží takým spôsobom, aby nenarušil
činnosť strany sporu, ktorá je nevyhnutná pre plnenie jej povinností voči tretím osobám alebo aby
ju neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo by v konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť
uspokojenie práv strany sporu, ktorá podala návrh.

25. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kol. Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava, 2010,
str. 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné

opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I.ÚS 102/2005, III.ÚS 298/2008, atď.).

26. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, bude potrebné posúdiť, či sú splnené podmienky § 336 ods. 1 C.s.p. na to, aby nebola uložená

povinnosť žalobcovi podať samostatnú žalobu vo veci samej, vtedy bude povinnosťou súdu postupovať
podľa § 337 ods. 1, 2 C.s.p., v opačnom prípade bude potrebné postupovať podľa § 336 ods. 1 veta prvá
a ods. 2 C.s.p., teda uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej a uviesť
strany a predmet konania vo veci samej. V prípade, že žalobca už žalobu tak, ako to uvádzal v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, podal, bude potrebné skúmať, či ide o žalobu vo veci samej

súvisiacou s navrhovaným neodkladným opatrením a podľa výsledku uložiť žalobcovi povinnosť podať
v určitej lehote žalobu vo veci samej, uviesť strany a predmet konania vo veci samej, resp. konkretizovať
konanie, do právoplatnosti ktorého bude trvať nariadené neodkladné opatrenie.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).