Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Barbora Kovaliková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/20/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817202920
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8817202920.10
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcov: 1. X. Q., K.. XX.XX.XXXX, 2. Q. Q., K..
XX.XX.XXXX, právne zastúpení: JUDr. Miloš Kaščák, advokát so sídlom Kalinčiakova 10, Vranov nad
Topľou, 3. W. Q., K.. XX.XX.XXXX, zastúpená žalobkyňou v 2. rade, 4. Q.. W. Q., K.. XX.XX.XXXX,
zastúpená zákonnou zástupkyňou žalobkyňou v 2. rade, všetci bytom Q. XXX/XX, P. S. proti
žalovanému: Vranovská nemocnica n.o., so sídlom M. R. Štefánika 187/177B, Vranov nad Topľou, IČO:
37887068, právne zastúpený: JUDr. Mário Keleti, advokátska kancelária, Hlavná 36, Hnúšťa, v konaní
o náhradu nemajetkovej ujmy, t a k t o
r o z h o d o l :
Súd konanie z a s t a v u j e ,
žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade vo výške 100 % s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením,
žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyniam v 3. a 4. rade,
v r a c i a žalobcovi v 1. rade súdny poplatok vo výške 155,30 eur po právoplatnosti tohto uznesenia
prostredníctvom prevádzkovateľa Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so
sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica,
v r a c i a žalobkyni v 3. rade súdny poplatok vo výške 47,30 eur po právoplatnosti tohto uznesenia
prostredníctvom prevádzkovateľa Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so
sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.03.2017 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému
náhrady nemajetkovej ujmy, a to voči žalobcovi v 1. rade vo výške 9.000,-eur, voči žalobkyni v 2. rade
vo výške 5.000,- eur, voči žalobkyni v 3. rade vo výške 3.000,-eur a voči žalobkyni v 4. rade vo výške
3.000,- eur z dôvodu nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalobcovi v 1. rade.
2. Uznesením, č.k. 11C/20/2017-107 zo dňa 10.08.2018 bolo konanie prerušené do právoplatného
skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/63/2016.
3. Podaniami doručenými súdu dňa 07.02.2020 a 24.07.2020 žalobcovia oznámili, že berú žalobu
v celom rozsahu späť s ohľadom na výsledok konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
4C/63/2016, kde sa žalobca v 1. rade bez svojej viny ocitol v dôkaznej núdzi pre nemožnosť
zabezpečenia znaleckého posudku a žiadajú konanie zastaviť. Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou na základe podnetu žalobkyne v 2. rade oznámil, že nie je možné vykonať
v predmetnej veci dohľad, nakoľko Vranovská nemocnica n.o. zrušením povolenia na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti stratila postavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Znalec MUDr. Levkušmedzičasom ukončil svoju činnosť a znalecký posudok nepodal. Následne oslovení znalci posudok
takisto nevypracovali. Za danej situácie nemal žalobca na výber a bol nútený zobrať žalobu späť z
dôvodu hospodárnosti a nenavyšovania trov konania. Žalobcovia navrhli, aby súd podľa §
257 CSP nepriznal žiadnej sporovej strane náhradu trov konania, nakoľko dôvody, ktoré viedli žalobcov
jednak k podaniu žaloby a jednak k jej späťvzatiu možno považovať za hodné osobitného zreteľa.
Žalobca utrpel ťažké zdravotné poškodenia, pričom sa dôvodne na základe informácií od lekára, ktorý ho
následne operoval domnieval, že došlo zo strany žalovaného k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, nakoľko nebol operovaný včas. Podľa prítomných znakov mu mohol byť predmetný
syndróm diagnostikovaný skôr.
4. V podaní zo dňa 25.02.2020 žalovaný uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby žalobcom. Nesúhlasí,
aby súd o trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP. Neboli preukázané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa. V podanej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neoznačil dôkazy, ktoré by mali
svedčiť o tom, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný od začiatku namietal, že žaloba je nedôvodná.
V samotnom späťvzatí žalobcovia uvádzajú, že žalobca v 1. rade sa len domnieval pochybení žalovanej
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Samotná domnienka je úplne vylučujúcim dôvodom na to, aby
súd náhradu trov konania posudzoval podľa § 257 CSP. Naviac ustanovenie § 256 ods. 1 CSP zakotvuje,
že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z
podaného späťvzatia je zrejmé, že zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia, žalovaný má za
to, že o náhrade trov konania nie je možné rozhodnúť podľa iného ustanovenia ako podľa § 256, ods.
1 CSP. Z toho dôvodu navrhuje, aby súd pri vydaní uznesenia o zastavení konania žalobcov zároveň
zaviazal na náhradu trov konania žalovanej vo výške 100 %.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Keďže žalobca zobral svoju žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť po začatí pojednávania a
žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie zastavil.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca navrhol o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 CSP, súd sa
musel vysporiadať so skutočnosťou, či v danom prípade sú dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
14. V prípade rozhodovania o trovách v zmysle § 257 CSP ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie
o náhrade trov konania nejavilo ako tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. Dôvody
hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v majetkových, sociálnych a iných pomeroch účastníka, pričom
je potrebné zvážiť aj konkrétne okolnosti prípadu.
15. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak
urobiť podľa ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusísúd náhradu trov konania priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že
ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno
vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov
konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania, vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom
účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť,
ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na
súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
16. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti.
17. Súd má za to, že v danom spore nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách
podľa § 257 CSP vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade, aby súd žalovanému nepriznal trovy konania v
celom rozsahu. V podanej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neoznačil dôkazy, ktoré by mali svedčiť
o tom, že žaloba bola podaná dôvodne. V samotnom späťvzatí žalobcovia uvádzajú, že žalobca v 1.
radesalendomnievalpochybenížalovanejpriposkytovanízdravotnejstarostlivosti.Žalobcapretopodľa
názoru súdu musel znášať určité riziko, keď na tunajší súd podal žalobu.
18. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevidel u žalobcov v 1. a 2. rade
dôvody osobitného zreteľa ani v ich majetkových, sociálnych, osobných a ďalším pomeroch. Súd na
preskúmanie týchto aspektov vyzval žalobcov na preukázanie ich majetkových, sociálnych, zárobkových
a rodinných pomerov. Žalobcovia na predmetnú výzvu reagovali podaním zo dňa 11.08.2020, v ktorom
uviedli, že žalobca v 1. rade je zamestnaný s čistou mzdou v priemere okolo 650,- eur a taktiež mu bol
vyplatený v roku 2020 invalidný dôchodok vo výške 486,- eur, žalobkyňa v 2. rade je taktiež zamestnaná
a jej čistý mesačný príjem bol v apríli a máji 2020 okolo 460,- eur, v júni 730,- eur a v júli takmer 820,-
eur. Žalobkyňa v 3. rade je na rodičovskej dovolenke, pričom poberá rodičovský príspevok 370,- eur a
žalobkyňa v 4. rade je maloletá študentka strednej školy. Žalobcovia v 1. a 2. rade splácajú úvery vo
výške cca 250,- eur mesačne a ostatné výdavky majú vo výške necelých 500,- eur mesačne. Celkové
príjmy žalobcov v 1. a 2. rade sú v priemere 1 320,- eur a výdavky 750,- eur. Taktiež súdu doručili
nasledovné tlačivá: Potvrdenie o príjme žalobkyne v 2. rade, ktorým potvrdili svoje tvrdenia v podaní
zo dňa 11.08.2020 a taktiež z neho vyplynulo, že v mesiacoch apríl a máj 2020 poberala žalobkyňa v
2. rade aj nemocenské vo výške 242,54 eur. Taktiež predložili potvrdenie o príjme žalobcu v 1. rade,
potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku žalobkyne v 3. rade a výpisy z účtov, ktoré potvrdzujú
ich výdavky a úvery.
19. Keďže žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o
trovách podľa § 257 CSP a ani súd takéto dôvody nezistil, s poukazom na § 256 ods. 1 CSP, priznal
žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
20. Voči žalobkyniam v 3. a 4. rade súd uplatnil ustanovenie § 257 CSP z dôvodu, že žalobkyňa v 3. rade
je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, a teda jej majetkové pomery
odôvodňujú použitie ustanovenia § 257 CSP a žalobkyňa v 4. rade je maloletá a žalobu v jej mene podala
žalobkyňa v 2. rade ako zákonná zástupkyňa. Žalobkyňa v 4. rade mala v čase podania žaloby 13 rokov,
preto je súd toho názoru, že v tomto veku žalobkyňa v 4. rade nevedela posúdiť následky podania žaloby,
keďže nejde o úkon, ktorý by bol primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti v tomto veku. Z tohto dôvodu
súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyniam v 3. a 4. rade.
21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
22. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
poplatoksplatnýpodanímžaloby,návrhunazačatiekonania,odvolania,žalobynaobnovukonaniaalebo
dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba
na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod
manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých
zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak
sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred
prejednaním veci.
23. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
24.Žalobcav1.radezaplatilsúdnypoplatokzožalobyvovýške162,-eur.Keďžekonaniebolozastavené
z dôvodu späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním, má žalobca v 1. rade právo na vrátenie kráteného
súdneho poplatku zo žaloby. Preto súd v zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1192 Zb. vrátil žalobcovi
ním zaplatený súdny poplatok zo žaloby krátený o 6,70 eur, t.j. 155,30 eur. Poplatok vráti žalobcovi v
1. rade v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. Slovenská pošta, a.s. ako prevádzkovateľ
systému a to do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia, po nadobudnutí jeho právoplatnosti,
prevádzkovateľovi systému.
25. Žalobkyňa v 3. rade zaplatila súdny poplatok zo žaloby vo výške 54,- eur. Keďže konanie bolo
zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním, má žalobkyňa v 3. rade právo na
vrátenie kráteného súdneho poplatku zo žaloby. Preto súd v zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1192
Zb. vrátil žalobkyni ňou zaplatený súdny poplatok zo žaloby krátený o 6,70 eur, t.j. 47,30 eur. Poplatok
vráti žalobkyni v 3. rade v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. Slovenská pošta, a.s. ako
prevádzkovateľ systému a to do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia, po nadobudnutí
jeho právoplatnosti, prevádzkovateľovi systému.
Poučenie:
Proti I., II. a III. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti IV. a V. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.