Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112226849
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4112226849.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. v právnej veci žalobcu: V. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, K., zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so
sídlom Topoľčany, nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, proti žalovaným: 1. W. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Sv. O. XX, K., 2. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sv. O. XX, žalované v 1. a 2. rade zastúpené:

JUDr. Jana Kubáňová, advokátka so sídlom Nitra, Cintorínska 5, o zaplatenie 16.600 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/114/2012-631 zo dňa 20. novembra 2017
v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o nároku na náhradu trov konania, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o nároku na
náhradu trov konania z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.ZhorauvedenýmrozsudkomOkresnýsúdNitraakosúdprvejinštancierozhodoltak,žekonanievčasti
sumy 2.168,50 eur s prísl. zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Znalkyni Ing. Kataríne Vyšehradskej nárok na
znalečné nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 451, § 454, § 100
ods.1,§107ods.1,ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenObčianskyzákonník).

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.08.2012 domáhal voči
žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 16.600 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania
od 14.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že použil svoje finančné
prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalovaných s tým, že so
žalovanou v 1. rade žil v družskom pomere, výhľadovo chceli uzavrieť manželstvo a tieto nehnuteľnosti
spoločne užívať, pričom po zániku družského vzťahu zanikol dôvod týchto spoločných investícií a všetky

jeho investície do týchto nehnuteľností sa stali majetkovým prospechom získaným žalovanými a to
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Poukázal na to, že od roku 1995 do septembra 2010 žil
v spoločnej domácnosti v družskom vzťahu v predmetnej nehnuteľnosti so žalovanou v 1. rade, po
zániku ktorého z domu odišiel. Po dobu družského vzťahu sa rozhodli, aj so súhlasom matky - žalovanej
v 2. rade, vykonať do týchto nehnuteľností investície s tým, že bude vykonaná rekonštrukcia rodinného
domu a budú k nemu vykonané vonkajšie úpravy. Tieto stavebné práce boli vykonané v rokoch 2003 až

2008 a pozostávali predovšetkým z nasledovných prác: v rodinnom dome osadenie nových
podláh, dlažieb, sadrokartónu, vystierkovania vnútorných stien, zateplenie domu, vrátane povrchovej
úpravy, nové rozvody elektriny na poschodí, nové ústredné kúrenie na poschodí, oplechovanie strechy,
nové plastové okno na šatníku a vnútorné zateplenie šatníka, osadenie zámkovej dlažby a
sťahovačov, vybudovanie záhradného altánku, oplotenia od ulice (tvárnicové), oplotenie s drevenou
výplňou, nová kovaná bránka k oploteniu, oprava bazénu laminátom, vybetónovanie a vydláždenie

bazénu, rekonštrukcia kanalizácie, obloženie schodov korkom. Stavebné práce boli vykonané na jeho
náklady a náklady žalovanej v 1. rade. Časť bola uhradená zo stavebných sporení. Stavebné sporeniaboli založené celkovo tri v PSS. Jedno na žalovanú v 1. rade, druhé na žalovanú v 2. rade a tretie na
H. I. (babka žalovanej v 1. rade). Riešili to tak preto, že on a žalovaná v 2. mali stavebné sporenie,
ďalšie nemohli mať. Zlúčené stavebné sporenie bolo na žalovanú v 2. rade lebo vykazovala najlepšie

príjmové podmienky, mala stabilný príjem. Splátky na tieto tri stavebné sporenie začal vykonávať potom,
ako sa tieto sporenia zlúčili do jedného, čo bolo v roku 2003, takto ich splácal do júna 2009 vrátane,
celkovo splatil asi 10.500 eur. Platby realizoval tak, že z jeho bežného účtu každý mesiac poukazoval na
účet PSS, a.s. Okrem toho mal aj on stavebné sporenie v PSS, to je v poradí štvrté, celková suma bola
200.000 Sk, a tieto finančné prostriedky boli použité v rokoch 2006 až 2008 na kúpu a montáž dvoch

automatických brán v celkovej hodnote 71.800 Sk v auguste 2007, zvyšok bol použitý na dokončovacie
práce, napríklad oplotenie. Žalované napriek výzve požadovanú sumu nezaplatili.
2. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na skutkovom a právnom
základe žaloby. Žalobca a žalovaná v 1. rade žili v družskom vzťahu po obdobie cca 15 rokov. Za ich
vzájomného vzťahu v období rokov 2003-2008 sa rozhodli vykonať investície do nehnuteľností, ktoré
boli vo vlastníctve žalovaných u každej v polovici. Druh a rozsah investícií je opísaný v návrhu.

Motivácioutohtokrokuboloichspolužitiet.j.žalobcu ažalovanejv1.rade.Dôvodinvestíciízanikolvtedy,
keď zaniklo ich spolužitie, žalobca sa z domu odsťahoval, a preto sa domáha finančného vyrovnania
vynaložených investícií. Právne nárok vychádza z ust. § 451 a nasl. OZ o bezdôvodnom prospechu,
pretože právny dôvod pre vykonanie investícií po zániku družského vzťahu žalobcu a žalovanej v 1.
rade zanikol. Predmetom tohto sporu je len časť investícií vynaložených do nehnuteľnosti žalovaných

a náhrada tejto časti investícií žalobcovi. Sporeniami, spôsobom ich vytvorenia a spôsobom ich
splácania dokumentuje žalobca účasť na celkovej dohode a na financovaní týchto investícií. Išlo o
spoločné investície, pri takomto rodinnom fungovaní je celkom logické, že fungovali takto i finančne.
Existovala spoločná dohoda, že sa pôjde nehnuteľnosť rekonštruovať, pretože mladí potrebovali priestor
pre spolužitie. Procesne je povinný žalobca uviesť výšku sumy, čo však neznamená, že táto sa nemôže

zisťovať znalecky a presná výška investícií by mala byť ustálená znalecky a následne je potrebné
ustáliť podiel žalobcu na investíciách. Žalobca nepožaduje zhodnotenie nehnuteľností, ani nepožaduje
vložené finančné prostriedky, ale požaduje investície, ktoré boli do nehnuteľnosti žalovaných vložené po
dohode strán sporu s tým, že požaduje pomernú časť týchto investícií, ktoré boli vynaložené stranami
sporu do domu žalovaných, finančné prostriedky žalobcu sú len časťou investícií, ktoré boli vykonané

do domu žalovaných. Tieto investície žalobcu zahŕňajú jednak materiál a jednak práce. Pokiaľ išlo
námietku premlčania, túto považuje za nedôvodnú, pretože dvojročná premlčacia doba začala plynúť od
septembra 2010, kedy došlo k zániku družského vzťahu a zanikol právny titul týchto investícií a žaloba
bola podaná v rámci premlčacej doby.
3. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom domáha

zaplatenia určitej sumy, ktorú riadne a presne nešpecifikoval, predložené dôkazy, ktoré pozostávajú z
pokladničných dokladov, ktoré sú v držbe žalobcu, nemožno považovať za relevantný dôkaz na určenie
výšky hodnoty investícií nehnuteľností a ani samotná držba dokladov nepreukazuje, že ich sám žalobca
zaplatil a taktiež písomné podanie žalobcu, kde niektoré položky vyradil alebo vyčiarkol zo zoznamu
svedčia o úmyselnom zavádzaní súdu a o návrhu, ktorý nemá relevantný podklad. Zároveň v zmysle

§ 107 ods.1 OZ vznáša námietku premlčania, nakoľko právo plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil.V zmysle samotného návrhu podaného žalobcom vyplýva, že jednotlivé rekonštrukcie
predmetnej nehnuteľnosti boli ukončené najneskôr v r. 2008 a posledná splátka bola v júni 2009 a
vzhľadom na túto skutočnosť žiada návrh zamietnuť a žalovaným priznať náhradu trov konania.

4. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobkýň býval
od roku 1995 do roku 2010. Po smrti otca žalovanej v 1. rade sa dohodli a to spolu so žalovanými v 1 . a
2. rade, že my, t.j. on so žalovanou v 1.rade prerobia poschodie domu a žalovaná v 2.rade bude bývať
na prízemí. Z tohto dôvodu založili stavebné sporenie, a to stavebné sporenie na žalovanú v 1. rade,
na žalovanú v 2. rade a na babku žalovanej v 1.rade. Jednalo sa o tri stavebné sporenie s cieľovou

sumou 200.000 Sk, t.j. každé s cieľovou sumou 200.000 Sk. V roku 2003 tieto tri stavebné sporenia
zlúčili do jedného s cieľovou sumou 600.000 Sk. Na toto stavebné sporenie vložili sumu 300.000 Sk,
ktorá suma predstavovala polovicu cieľovej sumy a bola tvorená spoločne nasporenými prostriedkami
ním a žalovanej v 1.rade. Do sumy 600.000 SK stavebná sporiteľňa poskytla úver, ktorý bol poskytnutý
žalovanej v 2. rade, na ktorej meno bolo vedené stavebné sporenie po zlúčení troch sporení. Poskytnutý

úver splácal výlučne sám. Úver bol poskytnutý na dobu 7,5 roka. Podaným návrhom sa domáha úhrady
sumy, ktorú zaplatil titulom stavebného úveru za obdobie od roku 2003 do júna 2009 vo výške 10.500
eur. V júni 2009 stavebný úver nebol v celom rozsahu splatený. Konečnú zostatkovú hodnotu vyplatila
žalovaná v 2. rade. Z prostriedkov z úveru sa financovala rekonštrukcia poschodia domu,pokiaľ ide o prízemie tak len kuchyňa, taktiež sa robili vonkajšie úpravy. V roku 2002 mal založené
stavebné sporenie, kde po nasporení sumy 100.000 Sk stavebná sporiteľňa do cieľovej sumy 200.000
Sk poskytla úver, kde sumu 200.000 Sk v celom rozsahu investoval do predmetnej nehnuteľnosti, a

úver zo stavebného sporenia splácal v pravidelných mesačných splátkach z jeho osobného účtu.
Dôvodom jeho investícií do nehnuteľnosti bolo to, že bol v družskom vzťahu so žalovanou v 1. rade,
býval v tejto nehnuteľnosti a plánoval som tam žiť i do budúcna. Žalovaná v 1. rade má brata, ktorý žije
v Amerike, a ktorý bol tiež dedičom po nebohom manželovi žalovanej v 2. rade. Dohoda v rodine bola
taká, že tento si nebude robiť nárok z dedičstva na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, za

čo mu investovali do opravy ním vlastniacich garáží.
5.Žalovanáv1.radevovýpovedinapojednávaní uviedla,žesožalobcombolipriatelia,aleosobnesním
nikdy neplánovala založiť si rodinu. Od roku 1996 podnikala, žalobcu zamestnávala asi rok. Fungovalo to
asi tak, že žalobca mal dispozičné oprávnenie pokiaľ ide o jej platobné karty. Disponoval s jej zvyšnými
peniazmi z tržieb. Žalobca až do roku 2010 jej takto pomáhal v podnikaní, že mal prístup k účtom.
Chodil za ňu do banky. Toto udáva z toho dôvodu, že splátky stavebného úveru boli realizované z týchto

prostriedkov tak, že žalobca si zobral časť z tržby, túto vložil na svoj účet a z toho sa realizovala splátka
úveru. Ešte v čase, keď boli rozídení si žalobca dňa 13.9.2010 vybral z jej účtu sumu 2600 eur, keď sa
odsťahoval sa dozvedela, že nepovyplácal veľa vecí, zdravotné, sociálne poistenie. Žalobca sa staral o
finančné záležitosti v súvislosti s jej podnikaním. Žalobca disponoval s jej účtami, s jej peniazmi. Pokiaľ
ide o nehnuteľnosť, dom bol starý, vyžadoval si čiastočnú rekonštrukciu, bolo to v podstate na nej a

na mame. Neexistovala žiadna dohoda, naša spoločná, o ktorej tu hovoril žalobcu, ide o jeho výmysly.
Rekonštrukcia sa prevádzala, táto bola financovaná zo stavebných sporení. Na rekonštrukciu sa použili
i prostriedky z dedičstva po otcovi. Okrem toho mama si brala dva úvery, toto neboli úvery zo stavebnej
sporiteľni, ale z VÚB banky, jeden vo výške 150.000 Sk a druhý vo výške 81.340 Sk. Žalobca mal už
od roku 2009 priateľku a chystal sa na to, že sa odsťahuje. Prostriedky zo stavebného úveru sa tiež

čiastočnepoužilinarekonštrukciu.Nemámvtomtovšakprehľad.Žalobcovizverilafinancieapovažovala
to za vyriešenú vec. Stavebný úver sa jednoznačne splácal z jej financií. Navrhovateľ sa podieľal na
rekonštrukcii tak, že pomáhal robotníkom. Finančne sa na rekonštrukcii nepodieľal. Žalobca si ešte v
roku 2009 kúpil motorové vozidlo, keď sa odsťahoval si kúpil dom. Nevie o tom, že by žalobca investoval
nejaké prostriedky do nehnuteľnosti v jej a maminom vlastníctve. Pokiaľ ide o stavebné sporenia, ich

založenie a spájanie, tak ako je uvedené v návrhu je pravdou, toto riešili spolu so žalobcom, on
tieto veci vybavil. Žalobca každý deň na záver pracovného dňa bral tržby, bol to len on. Pokiaľ ide o
investície, bola dohoda medzi mnou a mamou a to taká, že dať dom dokopy aby bol obytný. Žalobcova
úloha bola taká, že dohliadal na robotníkov, pretože vždy bol zručný a chlap týmto veciam viac
rozumie. Neviem aká bola jeho motivácia, bola dobrovoľná. Neboli ani manželia, ani zasnúbení, ani

nič podobné, nemal u nás trvalý pobyt. Býval u nás. Sem-tam prespal i doma. Po citovej strate otca
nám to s mamou vyhovovalo, niekoho sme potrebovali, keď už len zapnúť kotol a podobne. Keď sme sa
mamou rozhodovali o prerábke, bolo to v čase, keď to už bolo nevyhnutné. Tohto rozhovoru bol účastný
aj žalobca, ale ja som bola hnacia sila prerábok, a tieto som aj financovala. Žalobca ako chlap bol kvázi
stavebným dozoromprác. Pokiaľ ide o rozhodovanie o investíciách, o tomto rozhodovala ona, čo sa kúpi.

6. Žalovaná v 2. rade vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že žalobca sa k nim v roku 1995 nasťahoval.
Manželkúpilvroku1996dcérenatržniciobchod,kdedcérazačalapodnikaťažalobcadalhneďvýpoveď
v práci, že jej bude pomáhať. Pokiaľ ide o bývanie žalobcu, začal u nich bývať rok pred manželovou
smrťou v roku 1998. Nebohý manžel mal výhrady v tom , že žalobca hneď odišiel z práce, keď dcéra
začala podnikať, žalobca jej robil účtovníctvo. Po manželovej smrti sme sa my traja, ja dcéra a

žalobca dohodli, že je treba rekonštruovať, že si zoberieme pôžičku, žalobca si na seba nič nechcel
zobrať. Okrem stavebných sporení mali peniaze z dedičstva, ona mala dve pôžičky. Financovala stravu
robotníkom. Posledné, čo sa robilo v roku 2008 bol plot od ulice. Pokiaľ ide o rozsah investícií tak ako
je uvedené v návrhu, k tomuto nemám výhrady. So žalobcom nemala problémy, mala ho rada, vnímala
som ho ako priateľa dcéry. Žalobca s dcérou bývali hore, kuchyňa a príslušenstvo boli dole, takže nemali

ani na výber. Rekonštrukcia sa financovala z úverov, pokiaľ ide o splácanie, žalobca chodil každý deň
pre tržbu. Stavebný úver sa splácal z dcériných tržieb. Dcéra mala funkčný obchod. Žalobca si otvoril
dva obchody v Polygóne, toto mu financovala dcéra, lebo on len začínal. Žalobca za 15 rokov čo u
nich býval, neplatil za ubytovanie, ani za stravu. Žalobca sa podieľal na rekonštrukcii tak, že prostriedky
z dcérinej tržby vložil na svoj účet a z tohto sa hradil úver, aby bol vykrytý, že on to platí. Takto sa

podieľal na rekonštrukcii. Rekonštrukcia domu sa začala v roku 2005 na jar, v tom čase bola po operácii,
prestavba domu skončila v roku 2006. V roku 2007-2008 sa robil plot. Žalobca a jej dcéra sa rozišli v
prvý septembrový týždeň v roku 2010.7. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 21.02.2013 uviedol, že je pravda, že žalovaná v 2. rade mala
dva úvery z VÚB banky, a.s., jeden vo výške 150.000 Sk a druhý vo výške 81.340 Sk, s tým, že
prvý bol použitý do rekonštrukcie. Stavebné sporenie č. 2094469801 je žalobcovo sporenie, pričom

pripájadoklady,ktorýmisapreukazovaloúčelovévyužitiefinančných prostriedkov.Zvýpisovžalobcovho
sporožírového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni vyplýva, že boli vykonávané platby na účty
stavebných sporení PSS, a.s. Uviedol, že žalobca sa staral o obchod žalovanej v 1. rade a keďže táto
poobede vo svojom obchode už nerobila, mala tam predavačku, na záverečnú zobral doklady a tržby,
ktoré odovzdal žalovanej v 1. rade, z ktorých platila jednotlivé platby, resp. obvykle tieto robil on, a zvyšok

si nechávala. Nie je pravdou, že by mali byť z týchto peňazí financované platby na stavebné sporenie.
Pokiaľ išlo o podnikanie jeho a žalovanej v 1. rade, ich tržby boli približne rovnaké, disponovali približne
rovnakými prostriedkami a nepotreboval vkladať jej financie na jeho účet za účelom splátok.
8. Žalované v písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2013 uviedli, že vlastníkom garáži je Q. V., a preto si
nárok pokiaľ ide o prípadne investície do garáží musí žalobca uplatniť u vlastníka. Namietali, že v dome
sa žiadne prahy nenachádzajú a ani žiadne neboli pri prerábke použité, ďalej namietali použitie kameňa

Versailles, ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal byť použitý na prerábku nehnuteľností žalovaných. Pokiaľ
išlo o krbová pec ROMTOP SIENA I, táto sa v dome žalovaných nenachádza, je tam namontovaný
plynový kotol Protherm-Panter. Táto krbová pec je namontovaná v dome rodičov žalobcu na adrese Y.
XX, K.. Rovnako tak sa v dome nenachádza dlažba o rozmere 30x 30 cm, rovnako namietali použitie
materiálov vyúčtovaných dokladmi z roku 2007, 2008, pretože všetky vnútorné úpravy boli dokončené

v roku 2005. Z dokladov predložených žalobcom je podľa časového použitia materiálu, výpisov zo
stavebnej sporiteľne, zrejmé, že žalobca použil doklady, ktoré s rekonštrukciou domu nemajú nič
spoločné. Žalobca použil doklady k jeho stavebnému sporeniu č. 2094469801/5900, z ktorého žalované
nečerpali a ani nemohli čerpať finančné zdroje na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Uvedený materiál bol
použitýprirekonštrukciirodičovskéhodomužalobcua jehosestry.Dokladyoúhradáchmateriáluainého

tovaru, neboli nikdy použité pri rekonštrukcii nehnuteľnosti žalovaných, preto tieto považujú žalované za
zavádzajúce. Skutočnosť, že žalobca preberal tržby zo všetkých prevádzok v prípade potreby vedia
svedecky dokázať. Žalobca si na svoj účet ukladal peniaze z podnikateľskej činnosti žalovanej.
K tomu podotkli, že tržby z prevádzok žalovanej v 1. rade boli omnoho vyššie ako tržby žalobcu, o čom
dokladajú fotokópie záznamov z registračných pokladníc za jún 2006 a 2009, kde obrat žalovanej v 1.

rade bol v mesiaci jún 2006 368.961 Sk a žalobcu 174.789 SK v mesiaci jún 2009 to bolo u žalovanej
v 1. rade 9.552,62 eura a u žalobcu 5.011 eur. Žalovaná v 1. rade mala za rok 2006 celkový obrat
3.284.607, Sk a žalobca 1.739.521 Sk, za rok 2009 mala žalovaná v 1. rade celkový obrat 88.627,17 eur
a žalobca 49.482,12 eura. Tieto extrémne rozdiely v obratoch boli po celú dobu podnikania, keď žalobca
preberal tržby. Okrem toho žalobca vybral z účtu žalovanej v 1. rade dňa 28.02.2007 sumu 14.000 Sk

a dňa 30.07.2008 sumu 90.000 Sk, o použití ktorých nemá žalovaná v 1. rade vedomosť a následne
dňa 13.09.2010 neoprávnene vybral sumu 2.600 eur, ktoré boli zaslané stravovacími spoločnosťami na
účet žalovanej v 1. rade za stravné lístky.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2013 uviedol, že v zozname dokladov, ktoré žalobcovi
poslala PSS, a.s. je aj niekoľko dokladov, ktoré reálne neboli použité na rodinný dom žalovaných,

dôvodom bolo, že časť materiálu si obstarali iným spôsobom bez dokladu, či už lacnejšie alebo od
niekoho, kto tiež robil stavebné práce a materiál mu zostal, takže potom niektoré doklady boli použité na
zdokladovanie nákladov pre PSS, a.s. Zhodne potvrdil, že vlastníkom garáže je Q. V.. Kameň Versailles
bol použitý aj na oplotenie domu žalovaných a prah 4 kusy boli v dome, vymieňali sa. Nie je pravda
tvrdenie o nedôvodných výberoch v dňoch 28.02.2007, 30.07.2007 a dňa 13.09.2010, pretože žalovaná

v 1. rade mala vedomosť a evidencii o použití finančných prostriedkov. K výberu dňa 13.09.2010 dodal,
že stravné lístky posielali za nich obidvoch, a boli tam aj jeho stravné lístky, pričom sa rozšili na konci
septembra 2010. Ku krbovej peci, dlažbe, Itongu, lepidlo Quartz, lepidlo na dlažbu, dodal, že je možné
že materiály boli použité iba pre PSS, a.s. na zdokladovanie čerpania. Materiál Bau Kleber a betón B20
bol zakúpený a použitý. Tvrdil, že žalovaná v 1. rade zobrala na porovnanie oba svoje obchody, a u neho

zobrala len obraty z jedného obchodu, pričom mal tiež dva obchody. Tržby boli približne rovnaké,
žalovaná v 1. rade mala v prieme vyššie ročné náklady, mala viac zamestnancov, on sa jej staral o chod
obchodov, nakupoval tovar, chodil do banky a pod.
10. Žalované v písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2013 uviedli, že žalobca odišiel dobrovoľne po
vlastnom rozhodnutí, nasťahoval sa k priateľke, po krátkej dobe si zakúpil rodinný dom. Pri odchode si

nenárokoval na nič okrem svojich osobných vecí, ktoré si zobral ako aj ďalšie veci ním požadované mu
boli vydané. Následne po uplynutí niekoľkých mesiacov si začal nárokovať o vyplatenie sumy formou
žaloby. Sám žalobca priznáva, že množstvo položiek, za ktoré si v prvotnej žalobe požadoval finančnú
kompenzáciu, boli uvedené neoprávnene a pri rekonštrukcii domu neboli použité: krbová pec, dlažbaGrande Intog murovacie tvárnice, stavebné lepidlo, lepidlo Quarz flex, lepidlo na dlažbu, prahy. Tvrdenie
o existencii evidencie o výberoch, považovali za účelové a nepravdivé. Sám žalobca uvádza, že tržby po
ukončení pracovnej doby vo všetkých prevádzkach vyberal, avšak k žiadnemu odovzdávaniu následne

nedochádzalo. Tiež žalobca priznal, že všetky platby do štátnych inštitúcií a úhrady faktúr prevádzal za
svoje prevádzky a prevádzky žalovanej v 1. rade. Na porovnanie tržieb boli použité sumy u žalovanej
v 1. rade z jednej prevádzky a aj žalobcu z jednej prevádzky, a to s porovnateľným sortimentom, a
to u žalovanej z prevádzky Chlieb-Pečivo Bagetka a u žalobcu z prevádzky Pečivo. Žalobca
priznal, že výpisy z jeho stavebného sporenia sú doklady, ktoré nebol použité pri rekonštrukcii domu

žalovaných. V danom prípade z písomných vyjadrení žalobcu je zrejmé, že už pri podaní žaloby klamal,
používal nepravdivé informácie a vyčíslenie výšky nákladov použil doklady za stavebný materiál, ktorý
na rekonštrukciu domu nebol nikdy použitý, čo stavia celú žalobu do roviny nedôveryhodnosti.
11. Podaním, doručeným súdu dňa 18.10.2017, žalobca zobral žalobu v časti sumy 2.168,50 eura s
príslušenstvom späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. V tomto podaní žalobca uviedol, že v konaní
bola preukázaná dohoda o vykonaní prác do rodinného domu a pozemkov žalovaných tak, že tieto

prefinancuje spoločne so žalovanou v 1. rade, pričom sa bude aj fyzicky zúčastňovať na týchto prácach.
Dodal, že pôvodný dôvod spoločných investícií, t.j. družkovský pomer medzi ním a žalovanou v 1. rade
a na tom stojaca dohoda o vykonaní investícií zanikla zánikom družského pomeru, pričom po právnej
stránke uvedené kvalifikuje ako bezdôvodné obohatenie s tým, že ide o plnenie na základe právneho
dôvodu, ktorý odpadol. Keďže judikatúra zaujala medzičasom stanovisko ako vyčísliť výšku pohľadávky

z bezdôvodného obohatenia v prípade takéhoto vynaloženia hodnôt na cudziu nehnuteľnosť, navrhol vo
veci vykonať znalecké dokazovanie a to zistením hodnoty nehnuteľností , do ktorých sa tieto hodnoty
investovali a to v stave pred ich vykonaním a po ich vykonaní.
12. Žalované v písomnom podaní zo dňa 18.10.2017 uviedli, že žalobca nepreukázal právny nárok.
Vyjadrenia o existencii družského vzťahu medzi ním a žalovanou v 1. rade v tomto prípade považujú

za irelevantné. Ak sa teda žalobca opiera o družský vzťah, je teda na mieste uviesť, že na nákladoch
by sa mali podieľať spoločne a nerozdielne, čo v tomto prípade tak nebolo. Žalobca nepreukázal, že by
disponoval sumou, ktorú požaduje od žalovaných a neustálil a nepreukázal z čoho by mala žalovaná
suma pozostávať. Jeho výpočty nemôžu sedieť ani po účtovnej stránke, nakoľko celá rekonštrukcia bola
vykonaná svojpomocne a v prípade ak si nárokuje sumu 16.600 eur, a išlo o investíciu 3 osôb, celá

rekonštrukcia by predstavovala sumu 49.800 eur. Žalobca úmyselne zavádza súd a bez právneho titulu
požaduje vyplatenie sumy, ktorá je v rozpore so skutočnosťou.
13. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná v 1. rade
a žalovaná v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom
území G., obec K., okres K., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v K. na

LV č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2 a parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a stavba
dom súpisné číslo XXX postavený na parc. č. XXXX a šatník postavený na parcele XXXX, veľkosť
spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 1. rade 1 a žalovanej v 2. rade 1, titul nadobudnutia D 86/20021,
Dnot 12/2000. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX Q. V., nar. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., obec K., okres K., zapísaných v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom v K. ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape
parc. č. XXXX záhrady o výmere XXX m2, titul nadobudnutia D 86/2000-21,Dnot 12/2008. Podľa závetu
U. V., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 26.11.1999 nehnuteľnosti v k.ú. G., a to garáž s pozemkom parc. č.
XXXX/X so záhradou parc. č. XXXX/X zanecháva synovi Q. V. v celosti a nehnuteľnosti v

k.ú. G. s to dom súp. č. XXX s pozemkom parc.č. XXXX a garáž s pozemkom parc. č. XXXX
a záhradu parc. č. XXXX/X zanecháva manželke - žalovanej v 2. rade a dcére - žalovanej v 1. rade.
Z oznámenia PSS, a.s. zo dňa 04.04.2013 súd zistil, že žalobca mal uzatvorené nasledované zmluvy
o stavebnom sporení: 1/zmluva č. 2094469 8 01 zo dňa 01.05.2002 s tým, že dňa 13.08.2007 bola na
základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2094469 8 01 podpísaná zmluva o medziúvere a stavebnom

úvere č. 2094469 2 03 a č. 2094469 8 01 (evidenčné číslo úveru 436468 3 01) s cieľovou sumou 6.639
eura (dlžník žalobca a ručiteľ žalovaná v 1. rade), 2/ zmluvu č. 2094469 5 02 - zmluva vznikla dňa
09.07.2007scieľovousumou6.639eur, dňa13.05.2011bolacieľovásumanavýšenána34.000eur,dňa
18.07.2011 znížená na sumu 30.700 eur, pričom dňa 22.07.2011 bola na základe zmluvy o stavebnom
sporení č. 2094469 5 02 podpísaná zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 2094469 7 05

a č. 2094469 5 02 (evidenčné číslo úveru 452806 3 01) s cieľovou sumou 30.700 eura (dlžník
žalobca, spoludlžník J. E. a W. E.), 3/zmluvu č. 2094469 4 06, ktorá vznikla dňa 20.01.2012 s cieľovou
sumou 5000 eur, dňa 25.04.2012 bola cieľovú suma zvýšená na 25.000 eur, dňa 25.10.2012 znížená
na 20.000 eur, pričom dňa 15.11.2012 bola na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2094469 4 06podpísaná zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 20964469 1 07 a č. 2094469 4 06 (evidenčné
číslo úveru 457677 3 01) s cieľovou sumou 20.000 eur (dlžník žalobca a spoludlžníci J. E. a W.
E.). Podľa oznámenia PSS, a.s. žalovaná v 1. rade mala uzatvorené nasledovné zmluvy o stavebnom

sporení: 1/ zmluva č. 1341127 9 01, zmluva vznikla dňa 09.02.1998, na zmluvu neboli poukázané žiadne
vklady, zmluva zanikla 12.04.1999 automatickým stornom, 2/zmluvu č. 1341127 6 02 zmluva vznikla dňa
24.03.1999, na zmluve neboli poukázané žiadne vklady, zmluva dňa 04.05.2000 zanikla automatickým
stornom, 3/zmluva č. 1341127 3 03 zmluva vznikla dňa 28.11.2000 s cieľovou sumou 6639 eur, dňa
16.05.2002 bola cieľová suma zvýšená na 13278 eur, dňa 12.08.2002 bola zmluva rozdelená na dve

zmluvy o stavebnom sporení , zostala zmluva o stavebnom sporení č. 1341127 3 03 s cieľovou sumou
6639 eur a vznikla nová zmluva o stavebnom sporení č. 1341127 0 04 s cieľovou sumou 6639 eur,
následne dňa 12.08.2002 zanikla zmluva o stavebnom sporení č. 1341127 3 03 prevodom vznikla
zmluva o stavebnom sporení č. 1744370 7 03 stavebný sporiteľ žalovaná v 2. rade, 4/zmluva č. 1341127
0 04 zmluva vznikla dňa 12.08.2002 s cieľovou sumou 6639 eur, dňa 29.09.2009 bola zmluva zrušená
výpoveďou, nasporené finančné prostriedky vo výške 4359,32 eura boli poukázané na osobný účet č.

7325647162/0200. Podľa oznámenia PSS, a.s. žalovaná v 2. rade mala uzatvorené nasledovné zmluvy
o stavebnom sporení: 1/zmluva č. 1744370 2 01 zmluva vznikla dňa 28.11.2000 s cieľovou sumou 6639
eur, dňa 12.08.2002 zanikla táto zmluva spojením so zmluvou č. 1744370 4 04, 2/zmluva č. 1744370 7
03 zmluva vznikla prevodom zmluvy o stavebnom sporení č. 1341127 3 03 dňa 12.08.2002 s cieľovou
sumou 6639 eur, následne dňa 12.08.2002 prišlo k spojeniu zmluvy o stavebnom sporení č. 1744370

7 03 a č. 1744370 4 04, čím táto zmluva č. 1744370 7 03 zanikla, 3/zmluvu č. 1744370 4 04 zmluva
vznikla dňa 12.08.2002 prevodom zo zmluvy o stavebnom sporení č. 1744366 5 01 (stavebný sporiteľ
H. I.) s cieľovou sumou 6639 eur, následne dňa 12.08.2002 prišlo k spojeniu zmluvy o stavebnom
sporení č. 1744370 2 01, č. 1744370 7 03 a č. 1744370 4 04, čím sa zvýšila cieľová suma zmluvy č.
1744370 4 04 na 19.917 eur. Dňa 02.01.2003 bola na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 1744370

4 04 podpísaná zmluva o medziúvere a stavebnom úvere č. 1744370 1 05 a č. 1744370 404 (evidenčné
číslo úveru 12677-7-01) s cieľovou sumou 19917 eur (dlžník žalovaná v 2. rade a ručitelia E. G. a ručiteľ
H. G.). Z oznámenia PSS, a.s. vyplýva, že H. I., mala uzatvorenú zmluvu o stavebnom úvere
č. 1744366 5 01 zmluva vznikla dňa 28.11.2000 s cieľovou sumou 6639 eura, dňa 12.08.2002 zanikla
táto zmluva prevodom na zmluvu č. 1744370 4 04. Podľa výpisu zo živnostenského registra zo dňa

21.02.2013 žalobca podniká na základe živnostenského oprávnenia, pod obchodným menom: Peter
Farnadi VEGA-PARTER, s dátumom vzniku oprávnenia 05.02.1997 a prevádzkarne: Nitra, Coboriho
1 (Polygon) a Nitra, Coboriho 1. Podľa výpisu zo živnostenského registra 21.02.2013 žalovaná v 1.
rade podniká pod obchodným menom Sylvia Pukáčová - Chlieb-PEČIVO-BAGETKA, s dátumom vzniku
oprávnenia 20.02.1996 a prevádzkarne: Nitra, Štefánikova 50, Nitra Štefánikova 50. Z fotokópii

záznamov z registračných pokladníc za jún 2006 a 2009 súd zistil, že obrat žalovanej v 1. rade bol v
mesiaci jún 2006 368.961 Sk a žalobcu 174.789 SK v mesiaci jún 2009 to bolo u žalovanej v 1. rade
9.552,62 eura a u žalobcu 5.011 eur. Z oznámenia PSS, a.s. zo dňa 27.07.2011 adresované žalobcovi
vyplýva, že zasielajú žalobcovi na základe jeho žiadosti fotokópie dokladov účelového použitia k zmluve
o stavebnom sporení č. 2094469 8 01, ktoré žalobca pripojil spolu s oznámení (č.l. spisu 40-70). Z

výpisov zo sporožírového účtu č. 232097008/0900, ktorý je vedený na žalobcu, vyplýva, že v období od
1/2003-02/2004 bolo uhradené na medziúver č. 17444370 1 05 suma 14 x 3,500 Sk, t.j. spolu suma
49.000 Sk (č.l. 71 - 84). Z výpisov zo sporožírového účtu č. 232097008/0900, ktorý je vedený na žalobcu
vyplýva, že v období od 03/2004 - 12/2006 bolo uhradené na stavebný úver č. 1744370404 suma
34 x 4.200 Sk, t.j. spolu suma 142.800 Sk (č.l. spisu 85 - 125). Z výpisov zo sporožírového účtu č.

232097008/0900, ktorý je vedený na žalobcu, vyplýva, že v období od 01/2007 - 12/2008 bolo uhradené
na stavebný úver č. 1744370404 suma 24 x 4.200 Sk, t.j. spolu suma 100.800 Sk (č.l. spisu 127 - 170).
Z výpisu zo sporožírového účtu č. 232097008/0900, ktorý je vedený na žalobcu vyplýva, že v období
01/2009 bola uhradená na stavebný úver č. 1744370404 suma 139, 41 eura (č.l. 613 spisu). Z výpisu
z účtu č. 2616640048 vedeného v Tatra banka, a.s. na žalobcu vyplýva, že v období 1/2009 -09/2009

bola uhradená na stavebný úver č. 1744370404 suma 7 x 139, 41 eura, t.j. suma 975,87 eura (č.l. 614
-617 spisu). Z potvrdení Slovenskej sporiteľne, a.s. o výbere z účtu žalovanej v 1. rade súd zistil, že
dňa 31.10.2008 žalobca vybral sumu 30.000 Sk (č.l. 409 spisu), dňa 28.02.2007 vybral sumu 14.000 Sk
(č.l. spisu 411), dňa 30.07.2007 sumu 90.000 Sk (č.l. 413 spisu). Podľa čiastočného výpisu LV č. XXXX
žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., obec K. G. ako parcely

registra"C"evidované nakatastrálnejmapeparc.č.XXXX/XzastavanéplochyanádvoriaovýmereXXX
m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX záhrady o výmere
XXX m2, stavba dom súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX/X, garáž so súp. číslom XXXX na parcele
XXXX/X, titul nadobudnutia Kúpna zmluva zo dňa 25.07.2011. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúverea stavebnom úvere zo dňa 22.07.2011 uzatvorená medzi PSS, a.s. a žalobcom ako dlžníkom a J. E. a
W. E. ako spoludlžníkmi, vyplýva, že predmetom je poskytnutie mimoriadneho medziúveru č. 2094469
7 05 vo výške 30.700 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení sa mimoriadny

medziúver zmení na stavebný úver pod číslom č. 2094469 5 02 vo výške 18.420 eura. Podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 25.07.2011 vyplýva, že žalobca a P. G. ako kupujúci a Z. V. ako predávajúci
uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX , k.ú. K. G.,
obec B., a to rodinného domu súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X, garáž stavby so súp. č.
XXXX na pozemku s parc. č. XXXX/X, pozemky parcelné čísla XXXX/X, XXXX/X, XXXX a to za kúpnu

cenu 35.000 eur. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 01.10.2014 č.k. 7C/144/2012-465 ustanovil Ing.
Katarínu Vyšehradskú, Obchodná 595/28, 945 04 Komárno - Nová Stráž, znalca z odboru stavebníctvo,
odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác s tým, že úlohou znalca je
vypracovať písomný znalecký posudok, v ktorom po oboznámení sa z obsahom spisu, vyžiadaní
potrebných listinných dokladov od strán sporu a vykonaní ohliadky na mieste samom za prítomnosti
strán sporu, určí všeobecnú (trhovú) hodnotu investícii vykonaných v nehnuteľnosti nachádzajúcej

sa v katastrálnom území G., obec K., okres K., zapísanej v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným
úradom K. na LV č. XXXX ako stavba - dom súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. XXXX, v období
rokov 2003 až 2008, pričom znalec vypracuje znalecký posudok v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia a v tejto lehote ho v 4 vyhotoveniach zašle na podpísaný súd. Znalkyňa dňa 16.06.2017
doručila súdu Znalecký posudok č. 63/2017 v ktorom konštatovala, že na budove domu so súp. číslom

XXX, pristaveného šatníka bez súp. čísla a ich príslušenstve v k.ú. G., boli vykonané stavebné práce
investičného charakteru (výstavba a zriadenie nových stavieb) aj udržiavacieho charakteru (úprava a
rekonštrukcia stávajúcich stavieb), práce boli vykonané postupne počas rokov 2003-2008, všetky práce
boli vykonané svojpomocne (spis neobsahuje žiadne doklady o nákladoch vynaložených za vykonanie
stavebných prác), bez technickej dokumentácie a bez stavebného povolenia, prípadne ohlásenia

stavebnému úradu. Spis obsahuje doklady predkladané žalobcom o zakúpení stavebného materiálu,
tieto doklady ale znalkyňa vyhodnotila ako nepresné a neúplné. Napríklad o najväčšom množstve
použitého materiálu - zámková dlažba betónová - nebol predkladaný žiaden doklad o kúpe. Podľa
znalkyneniejemožnéjednoznačneurčiť,čistavebnémateriálynapredkladanýchdokladochbolipoužité
práve na stavebných prácach vykonaných na nehnuteľnosti - predmete posúdenia. Na pokladničných

dokladoch figurujú dokonca aj také stavebné materiály, ktoré vôbec nemohli byť použité pri stavebných
prácach tvoriacich predmet znaleckého posúdenia (garážové brány, prahy dverí, krbová pec Romotop
Siena). Z dôvodu, že stavebné práce na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, kú. G. boli
vykonané bez projektovej dokumentácie a nebol vyhotovený projekt skutočného vyhotovenia stavieb
odborne spôsobilou osobou, nie je podľa znalkyne možné určiť presný rozsah (množstvo) všetkých

vykonaných prác a určiť presne druhy použitých stavebných materiálov, ide najme o práce, ktorých
výsledokjezakrytývinýchkonštrukciách.Pretomnožstvovykonanýchprácadruhypoužitýchmateriálov
bolo možné určiť len odhadom znalca. Znalkyňa určila odhadom všeobecnú hodnotu stavebných práv
(vrátane DPH) a to pokiaľ išlo o práce udržiavacieho charakteru v celkovej výške 19.224,39 eura, práce
investičného charakteru v celkovej výške 9.259,34 eura, búracie práce v celkovej výške 379,49 eura, t.j.

všeobecná hodnota vykonaných stavebných prác vrátane búracích prác odhadom znalkyne predstavuje
sumu 28.863,22 eur, t.j. po zaokrúhlení sumu 28.863 eur.
14. Súd prvej inštancie uviedol, že pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a písomným
podaním zo dňa 16.10.2017 vzal žalobu v časti žalovanej sumy 2.168,50 eura s príslušenstvom
späť, s čím vyjadrili súhlas aj žalované na pojednávaní dňa 20.11.2017, akceptoval čiastočné späťvzatie

žaloby a konanie v tejto časti zastavil.
15. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy
14.431,50 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodné obohatenia s tým, že podľa tvrdenia žalobcu ide
o plnenie na základe právneho dôvodu, ktorým bol družský pomer žalobcu a žalovanej v 1. rade a na
tom stojaca dohoda o vykonaní investícií do nehnuteľnosti žalovaných, ktorý právny dôvod následne

odpadol a to zánikom tohto družského pomeru, čím na strane žalovaných vzniklo bezdôvodné
obohatenie. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje
podľa §100 ods. 1 OZ. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v
subjektívnej lehote (§107 ods, 1 OZ), ako aj v objektívnej lehote (§107 ods. 2 OZ). Ak sa povinný subjekt
premlčacia dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia

priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Subjektívna premlčacia doba nemôže
začaťplynúťskôrnežobjektívnepremlčacielehoty.Vzhľadomnacitovanéustanovenia,naneoprávnene
získaný majetkový prospech sa vzťahuje dvojročná subjektívna lehota. V prípade investícii do cudzej
nehnuteľnosti premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po vynaložení tej ktorej investície, abysa mohol tento počiatok plynutia premlčacej doby presunúť do neskoršieho obdobia, žalobca by musel
preukázať existenciu dohody o rekonštrukcii a o investíciách a spôsobe financovania uzatvorenú s
vlastníkmi nehnuteľnosti, teda žalovanými, a jeho podiel na tejto rekonštrukcii a investíciách.

16. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie dohody o rekonštrukcii a investíciách
a spôsobe ich financovania, ktorá mala byť uzatvorená medzi stranami sporu. Žalobca nepreukázal
uzatvorenie takejto dohody, nepreukázal aká mala byť jeho účasť a podiel na týchto
investíciách. Keďže žalobca tvrdil, že požaduje pomernú časť týchto investícií, ktoré boli vynaložené

všetkými stranami sporu, následne podľa tvrdenia žalobcu išlo o investície žalobcu a žalovanej v 1.
rade, zaťažovalo ho dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností. Súd dodáva, že základnou
povinnosťou strán sporu je povinnosť uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých
vyvodzujú svoju procesnú aktivitu (útok alebo obranu) s tým, že každá zo strán, ktorá v spore niečo
tvrdí, je povinná tieto skutočnosti dokazovať (dôkazná povinnosť). Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia

súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Súd v tomto smere za irelevantnú považuje skutočnosť, že medzi
žalobcom a žalovanou v 1. rade bol partnerský vzťah, ktorý označil žalobca ako vzťah druha a družky, od

ktorého žalobca odvádza následnú existenciu dohody o rekonštrukcii a investíciách. Žalobca tvrdil, že
bolamedzistranamisporuuzatvorenádohodaorekonštrukcii,oinvestíciáchaspôsobeichfinancovania,
a preto bol povinný toto svoje tvrdenie súdu preukázať. Len existencia vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou v 1. rade bez ďalšieho nepreukazuje a nezakladá existenciu právneho dôvodu na strane
žalobcu pri rekonštrukcii nehnuteľnosti žalovaných. Žalobca existenciu dohody medzi stranami sporu

opiera o vyjadrenie žalovanej v 2. rade na pojednávaní dňa 15.01.2013, ktorá podľa žalobcu potvrdila
existenciu takejto dohody. V tomto smere však žalovaná v 2. rade žiadnym spôsobom nepotvrdila
existenciu dohody o investíciách a spôsobe financovania predmetnej rekonštrukcie medzi stranami
sporu, práve naopak žalovaná v 2. rade v rámci tejto výpovede uviedla, že rekonštrukcia sa financovala
z úverov, pričom stavebný úver sa splácal z tržieb žalovanej v 1. rade a podiel žalobcu bol v

tom, že tieto peniaze z tržieb žalovanej vložil na svoj účet a z toho sa hradil úver. Rovnako tak len
skutočnosť, že žalobca splácal z jeho účtu stavebné sporenie na meno žalovanej v 2. rade bez ďalšieho
nepreukazuje existenciu takejto dohody ako právneho titulu na strane žalobcu, najmä keď žalované
popreli, že splátky stavebného úveru boli hradené z prostriedkov žalobcu. Žalované zhodne tvrdili, že
stavebné sporenie na meno žalovanej v 2. rade bolo splácané z prostriedkov žalovanej v 1. rade,

ktoré vkladal žalobca na jeho účet s tým, že išlo o prostriedky pochádzajúce z tržieb žalovanej v 1.
rade. Napokon sám žalobca v žalobe uvádza, že stavebné sporenia boli zlúčené na meno žalovanej
v 2. rade z dôvodu, že táto vykazovala najlepšie príjmové podmienky. Medzi stranami sporu nebolo
sporné, že žalobca sa staral aj tržby z prevádzok žalovanej v 1. rade, ktoré prebral, staral sa o chod
prevádzok žalovanej v 1. rade, obvykle uhrádzal faktúry, nakupoval tovar, chodil do banky. Žalobca v

priebehu konania prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09.10.2017 začal tvrdiť, že
strany sporu uzatvorili dohodu o investíciách a obsahom dohody bol ten že spoločne vykonajú investície
do domu a podiel žalobcu bol 1, pričom stavebné sporenia mali prefinancovať a splatiť spoločne so
žalovanou v 1. rade, čo fungovalo do septembra 2010. V rozpore s tým sú tvrdenia žalobcu v
žalobe, že počas družského vzťahu sa so žalovanou v 1. rade rozhodli, že sú súhlasom matky (žalovanej

v 2. rade) vykonať do nehnuteľností investície, stavebné práce boli vykonané na náklady žalobcu a
žalovanej v 1. rade s tým, že časť bola hradná zo stavebných sporení a na úhrade splátok na tri
stavebné sporenia sa podieľa výlučne sám. Okrem toho v priebehu konania žalobca prostredníctvom
jehoprávnehozástupcutvrdil,žefinančnéprostriedkyvynaloženésúlenčasťouinvestícií,ktorézahŕňajú
jednak materiál a jednak práce (č.l. 456 spisu) a následne tvrdil, že podľa dohody sa mal aj fyzicky

zúčastňovať na týchto prácach (č.l. 599 spisu). Podľa žalobcu sporenia, spôsob ich vytvorenia a spôsob
ich splácania, preukazuje jeho účasť na celkovej dohode a na financovaní týchto investícií. Súd sa s
uvedeným tvrdením žalobcu nestotožňuje a dodáva, že len skutočnosť, že žalobca uhrádzal stavebný
úver, bez ďalšieho nepreukazuje existenciu dohody ako právneho titulu. Podľa názoru súdu žalobca
neustálil a nepreukázal ani to, z čoho by mala žalovaná suma pozostávať, t.j. nešpecifikoval z čoho

suma, ktorá mala predstavovať jeho investície do nehnuteľnosti žalovaných, pozostáva. V priebehu
konania ako dôkaz predložil doklady, ktoré boli použité v PSS, a.s. ako zdokladovanie výdavkov k
stavebnému sporeniu žalobcu č. 2094469 8 01 (č.l. 40-70), pričom v priebehu konania bolo žalobcom
na základe námietok žalovaných uznané, že niektoré položky sú fiktívne, neboli reálne použité narodinný dom žalovaných, ale boli použité na zdokladovanie nákladov pre PSS, a.s. (písomne vyjadrenie
na č.l. 433 spisu). Navyše tieto doklady podľa názoru nepreukazujú, že boli zakúpené z prostriedkov
žalobcu a ani že ide o materiál použitý pri rekonštrukcii nehnuteľnosti žalovaných, najmä keď časť

položiek, ktorými preukazoval materiál, ktorú mal zakúpiť do nehnuteľnosti žalovaných, bola už zo
strany žalovaných spochybnená a následne časť ich námietok bola žalobcom uznaná. Aj znalkyňa v
znaleckom posudku konštatovala, že doklady o nákupe stavebného materiálu, ktoré sú súčasťou spisu,
sú nepresné a aj neúplné. Nie je možné jednoznačne určiť, či stavebné materiály na predpokladaných
pokladničných dokladoch boli použité práve pri stavebných prácach vykonaných na nehnuteľnosti -

predmete posúdenia. Na dokladoch figurujú podľa znalkyne do konca aj také stavebné materiály, ktoré
vôbec nemohli byť použité pri stavebných prácach tvoriacich predmet znaleckého posúdenia (napr.
garážové brány, prahy dverí, krbová pec Romtop Siena). Navyše žalobca v žalobe tvrdil, že časť jeho
stavebného sporenia mala byť použitá na kúpu a montáž dvoch automatických brán na garáž, avšak v
konaní bolo preukázané, že tieto nie sú ani vo vlastníctve žalovaných, čo napokon uznal aj sám žalobca.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní existenciu žiadnej dohody

akoprávnehotitulunepreukázal, apreto akžalobcatvrdí,žesapodieľalnainvestíciáchdorekonštrukcie
domu žalovaných, ktoré práce boli vykonané v rokoch 2003 -2008, je potrebné tento jeho prípadný
nárok na zaplatenie ním požadovanej sumy, a to vo výške 14.431,50 eura, ktorú doposiaľ jednoznačne
nešpecifikoval a ani jej výšku nepreukázal, posúdiť ako plnenie bez právneho dôvodu, ktorým môžu
byť aj investície vynaložené na cudziu vec v prípade, ak neexistuje právny dôvod. Premlčacia doba tak

začala plynúť v roku 2008, kedy boli dokončené stavebné práce, čo zhodne uviedli strany sporu, pričom
uplynula v roku 2010 a žaloba bola podaná až dňa 14.08.2012, preto v dôsledku vznesenej námietky
premlčania zo strany žalovaných bolo potrebné žalobu bez ďalšieho zamietnuť. Pre úplnosť súd dodal,
keďže žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.01.2013 (č.l. 29 spisu) uviedol, že sa podaným
návrhom domáha úhrady sumy, ktorú zaplatil titulom stavebného úveru za obdobie od roku 2003 do júna

2009 vo výške 10.500 eur, že premlčaný je aj prípadný nárok žalobcu na vrátenie splátok stavebného
úveru vedeného na žalovanú v 2. rade, ktorý podľa tvrdenia žalobcu bol splácaný výlučne z jeho
prostriedkov, čo však žalované popreli. Súd poukazuje na to, že podľa tvrdenia žalobcu v žalobe tento
mal splácať do júna 2009, na pojednávaní dňa 09.10.2010 prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil, že
tento mal splácať do 9/2010 a podľa vyjadrenia zo dňa 16.10.2010 mal splácať stavebný úver do 8/2009.

V danom prípade ak súd vychádza z výpisu účtu žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s., že poslednú
úhradu vykonal v septembri 2009, treba nárok na vrátenie sumy zaplateného stavebného sporenia
zo strany žalobcu, považovať za premlčaný, keďže právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil podľa § 107 ods. 1 OZ , t.j. premlčacia doba začala plynúť najneskôr od

septembra 2009 a uplynula najneskôr v septembri 2011, pričom žaloba bola podaná na súde až dňa
14.08.2012. Z uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšku zamietol a nepovažoval za potrebné vo veci
vykonať znalecké dokazovanie, ako navrhol žalobca za účelom stanovenia hodnoty nehnuteľností pred
vykonaním investícií a po ich vykonaní. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania ako nehospodárny
a nadbytočný zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255

ods. 1, § 256, § 262 ods. 1, ods.2 CSP tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% dôvodiac tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 16.660 eur, s tým, že žalobu v
časti sumy 2.168,50 eura zobral späť, v ktorej časti súd konanie pre späťvzatie žaloby zastavil, pričom
žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol, súd preto
zohľadnil na strane žalovaných, že mali úspech nielen v zamietajúcej časti, ale aj v zastavujúcej

časti, t.j. úspech žalovaných bol 100%.
17. Vyššie citovaný rozsudok v zákonnej lehote v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku
na náhradu trov konania napadol odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
e), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal,

že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď považoval za irelevantnú tú skutočnosť, že
medzi ním a žalovanou v 1. rade bol partnerský vzťah. Práve naopak, táto skutočnosť bola základom
všetkého, t.j. ich dohody, že vykonajú do nehnuteľnosti žalovaných investície. V opačnom prípade by
nebol žiadny dôvod pre to, aby sa žalované dohodovali s ním o vykonaní týchto investícií a aby sa aj
on na týchto investíciách akokoľvek zúčastňoval. Tá skutočnosť, že sa na investíciách (rekonštrukcií)

do nehnuteľností aj on zúčastňoval, vyplýva z prednesov všetkých účastníkov sporu, aj keď žalované
tvrdia, že tomu tak bolo iba fyzickou prácou a organizačne, nie finančne. On však tvrdí, že jeho účasť
bola aj finančná. Základom akejkoľvek jeho účasti na týchto rekonštrukčných prácach bolo teda to, že
so žalovanou v 1. rade žili v družskom vzťahu. So žalovanou v 1. rade žili od roku 1995 do koncaseptembra 2010 v spoločnej domácnosti ako druh a družka, žili spolu tak ako manželia, so žalovanou
v 1. rade obývali poschodie domu, žalovaná v 2. rade bývala na prízemí. Aj keď sa žalovaná v 1. rade
najskôr vo výpovedi pokúsila poprieť družský vzťah, nakoniec vo výpovedi priznala také skutočnosti,

ktoré jednoznačne o tomto družskom vzťahu medzi nimi svedčia. Žalovaná v 2. rade vo výpovedi dňa
15.01.2013 tento družský vzťah medzi ním a žalovanou v 1. rade jednoznačne potvrdila a uviedla, že ho
vnímala ako priateľa svojej dcéry, hovorila mu „zaťko“, čo svedčí o družskom vzťahu medzi žalobcom
a žalovanou v 1. rade. Žalovaná v 2. rade potvrdila aj tú skutočnosť, že po smrti jej manžela sa oni
traja dohodli, že je potrebné vykonať rekonštrukciu. Na rozdiel od súdu tieto skutočnosti vyhodnocuje

tak, že medzi nimi ako stranami sporu došlo k dohode o tom, že spoločne vykonajú rekonštrukciu
domu s príslušenstvom, na tom základe ju aj začali vykonávať, pričom vo vzťahu k nemu dôvodom
akejkoľvek jeho účasti na rekonštrukcii bol jeho družský vzťah so žalovanou v 1. rade. Popiera tvrdenie
žalovaných, že by jeho účasť na rekonštrukčných prácach spočívala len v ich organizácii a vo fyzickej
práci. Aj z vykonaných dôkazov vyplýva jeho finančná účasť a tvrdenia žalovaných, ktoré túto finančnú
účasť popierali, zostali nepreukázané. Skutkovo v žalobe aj v ďalších podaniach, najmä v podaní

zo 16.10.2017 opísal, ako zabezpečovali financovanie nákladov na rekonštrukciu. Boli založené tri
stavebné sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., jedno na žalovanú v 1. rade, druhé na žalovanú v
2. rade, tretie na H. I. (babku žalovanej v 1. rade). V spise sa nachádza správa PSS zo dňa 04.04.2013,
v ktorej je uvedené, aké mali všetci štyria stavebné sporenia, vrátane H. I.. Táto správa a jeho tvrdenia
o troch stavebných sporeniach použitých na financovanie investícií potvrdzuje. Podrobne celý postup

ako vznikali zmluvy o stavebnom sporení a následne ako boli zlúčené a zostala iba jedna zmluva o
medziúvere a stavebnom sporení, s cieľovou sumou 19.917 eur, opísal vo svojom podaní 16.10.2017.
Všetky tieto úkony súvisiace so stavebnými sporeniami zabezpečoval v PSS žalobca. Od uzavretej
zmluvyomedziúvereastavebnomúvere02.01.2003sazačalisplátkytohtomedziúveruaod01.03.2004
stavebného úveru. Tieto splátky boli vykonávané za dobu od januára 2003 vrátane až do januára

2009 vrátane z jeho súkromného sporožírového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., potom od
februára 2009 vrátane do septembra 2009 vrátane boli vykonávané z jeho účtu v Tatra banke, a.s. a boli
vykonávanézjehofinančnýchprostriedkov.Jednoznačnepopieratvrdeniežalovaných,žetoúdajnemali
byť finančné prostriedky žalovanej v 1. rade. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Boli to finančné prostriedky
z jeho podnikania, prevody na tento sporožírový účet boli robené z jeho podnikateľského účtu, ako

to vyplýva aj výpisov SLSP. Žalované síce v konaní tvrdili, že tieto splátky boli hradené z finančných
prostriedkov žalovanej v 1. rade, čo je nepravdivé tvrdenie a o tejto skutočnosti na podporu svojho
tvrdenia neposkytli v konaní žiadne dôkazy. Pokiaľ súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že tieto finančné
prostriedky pochádzali od žalovanej v 1. rade a že žalobca nepreukázal uhrádzanie stavebného úveru,
potom na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa ich dohody

na financovaní investícií sa mali zúčastňovať, aj sa zúčastňovali iba on a žalovaná v 1. rade. Aj prevažná
časť investícií smerovaná priamo do rodinného domu, šla do priestorov prvého poschodia, ktoré užíval
on so žalovanou v 1. rade. Po právnej stránke argumentuje tým, že jeho žaloba stojí na tom, že pôvodný
dôvod týchto spoločných investícií, t.j. družský pomer medzi ním a žalovanou v 1. rade a na tom stojaca
dohoda o vykonaní investícií zanikla zánikom tohto družského pomeru, keďže dohoda o spoločnom

vykonaníinvestícií stratilavýznamazmyselpozánikudružskéhopomeruajehoodsťahovanísazdomu.
Kvalifikuje to po právnej stránke ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka,
keďže išlo o plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Keďže investície smerovali
do nehnuteľnosti oboch žalovaných, obohatenie vzniklo na ich strane a ony sú pasívne legitimované
v takejto žalobe. Oponuje aj voči argumentom súdu prvej inštancie v bodoch 51. a 52. odôvodnenia

napadnutého rozsudku, že keby aj vynaložil nejaké investície do nehnuteľnosti žalovaných, tieto sú
premlčané vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. Tento argument súdu chápe ako podporný, keď
primárne odôvodnenie rozsudku stojí na neexistencii dohody o spoločných investíciách, čomu oponuje v
predchádzajúcich bodoch odvolania. Považuje za preukázanú dohodu o spoločnom vykonaní investícií,
v základoch ktorej bola existencia jeho družského vzťahu so žalovanou v 1. rade. Tento družský vzťah

a v dôsledku toho aj dôvod pre jeho účasť na investíciách do nehnuteľností žalovaných zanikol koncom
septembra 2010, kedy sa so žalovanou v 1. rade rozišli a on sa z nehnuteľnosti žalovaných odsťahoval.
Je názoru, že toto bol ten okamih, kedy právny dôvod jeho plnenia odpadol a najskôr od konca
septembra2010mohlazačaťplynúťpremlčacialehotanauplatneniejehonárokovztitulubezdôvodného
obohatenia žalovaných. Keďže žalobu podal dňa 14.08.2012, učinil tak v rámci premlčacej lehoty, takže

námietkapremlčaniajenedôvodná.VsúvislostistoutoargumentácioupoukázalajnaNálezeÚstavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 548/2015. Vzhľadom na judikatúru, ktorá medzičasom v otázke akým spôsobom
sa má vyčísliť výška pohľadávky z bezdôvodného obohatenia, zaujala stanovisko, domnieva sa, že
tým správnym spôsobom akým treba túto pohľadávku bezdôvodného obohatenia zisťovať, je zisteniehodnoty nehnuteľností, do ktorých sa tieto hodnoty investovali, a to v stave pred ich vykonaním a po
ich vykonaní a rozdiel takto zistený (zhodnotenie) predstavuje pohľadávku z bezdôvodného obohatenia,
resp. jeho časť. V tomto konkrétnom prípade by išlo len o polovicu takto zistenej hodnoty, keďže na

vykonaní týchto investícií sa zúčastňovali on spoločne so žalovanou v 1. rade. Toto bol dôvod, pre
ktorý urobil dôkazný návrh, navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo,
oceňovanie nehnuteľnosti, ktorého úlohou by bolo zistiť všeobecnú cenu nehnuteľnosti žalovaných
pred začiatkom vykonávania investícií ním a žalovaným v 1. rade do nich a všeobecnú cenu týchto
nehnuteľností po vykonaní týchto investícií s prihliadnutím na ich vykonanie. Pokiaľ súd prvej inštancie

jeho návrh na doplnenie znaleckého dokazovania zamietol, pochybil, keďže tento dôkaz na zistenie
úplného skutkového stavu je potrebný. Súd prvej inštancie teda nevykonal navrhnutý dôkaz, ktorý je
potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností.
18. Žalované v 1. a 2. rade sa vyjadrili k odvolaniu žalobcu. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal im náhradu trov konania v celom
rozsahu. Uviedli, že súd vykonal všetky potrebné navrhované dôkazy vo vzťahu k predmetu sporu a

žalobcom navrhnuté ďalšie znalecké dokazovanie považujú za nadbytočné, nakoľko toto dokazovanie
už nepreukáže žiadne nové skutočnosti. Žalobca od podania žaloby opiera svoj nárok o existenciu
„družského vzťahu“ medzi ním a žalovanou v 1. rade. V tomto prípade však žaluje aj matku žalovanej
v 1. rade, teda podielovú vlastníčku predmetnej nehnuteľnosti. V tomto prípade teda nemožno právny
nárok odvodzovať od existencie „družského vzťahu“ medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade aj vo

vzťahu k žalovanej v 2. rade. Žalobca ďalej svoj právny nárok odvodzoval od existencie dohody
medzi ním a žalovanými, ktorá však nikdy neexistovala a žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom existencie takejto dohody o rekonštrukcii a investíciách a o spôsobe ich financovania.
V priebehu konania odzneli výpovede žalovaných, z ktorých jednoznačne vyplýva, že rekonštrukcia
nehnuteľnosti bola financovaná z tržieb žalovanej v 1. rade, sám žalobca túto skutočnosť potvrdil,

keď uviedol, že 15 rokov mal dispozičné právo k účtom žalovanej v 1. rade, sám preberal tržby na
prevádzkachžalovanejv1.rade,tietovkladaldobankyanáslednesirobilprevodynasvojúčet,zktorého
potomuhrádzalsplátkyúveru.Žalobcasámpotvrdiltvrdeniažalovanýchvspore.Žalobcazobralžalobuv
časti späť z dôvodu, že bolo jednoznačne preukázané, že investície, ktoré mali vykonať, boli investované
do majetku iných osôb ako sú práve žalované. Žalobca ďalej preukazoval svoje investície rôznymi

dokladmi o nákupe materiálu, stavebných prvkov a iných komponentov na realizáciu rekonštrukcie
nehnuteľnosti. Znaleckým posudkom č. 63/2017 vypracovaným znalkyňou Ing. Katarínou Vyšehradskou
bolo preukázané, že doklady o nákupe materiálu, ktoré predložil žalobca sú nepravdivé a jednotlivé
položky z uvedených dokladov sa v predmetnej nehnuteľnosti nenachádzajú a nikdy neboli na realizáciu
rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti použité. Je teda zrejmé, že žalobca úmyselne predložil doklady

o kúpe, ktoré s predmetnou nehnuteľnosťou nemali nič spoločné a sám uviedol, že v rámci týchto
dokladov predložil aj doklady o kúpe materiálu, krbovej pece a iných, ktoré sú zabudované v dome jeho
rodičov, prípadne jeho sestry. Na záver k predloženým dokladom o kúpe uvádzajú, že žalobca ani v
tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, že by práve on financoval kúpu predmetných položiek v
rámcipredloženýchdokladov.Financovanierekonštrukciebolorealizovanéprostredníctvomstavebného

sporenia, ktoré však nikdy nebolo evidované na žalobcu. Išlo o zlúčenie troch stavebných sporení na
meno žalovaných v 1. a 2. rade a H. I.. Zlúčené stavebné sporenia zneli na meno Q. V. z dôvodu, že
vykazovala najlepšie príjmové podmienky. Uvedené vyplýva priamo z návrhu žalobcu z 10.08.2012. Ide
o jednoznačný dôkaz, že rekonštrukcia bola financovaná výlučne z prostriedkov stavebného sporenia,
ktoré zneli na meno žalovaných. Tak ako vyplýva z podania žalobcu zo dňa 16.10.2017, mal celkovo

uhradiť 10.827,82 eur. Je teda zarážajúce, že žaluje sumu 16.600 eur po čiastočnom späťvzatí žaloby
14.431,50 eur, ktorá nie je riadne zdokumentovaná. Ide o vymyslenú sumu, najskôr podloženú dokladmi,
ktoré boli použité v PSS na zdokladovanie výdavkov, pričom časť týchto dokladov bolo preukázané,
že neboli použité v nehnuteľnosti žalovaných, teraz žalobca zase predkladá a poukazuje na zaplatené
splátky v PSS z jeho podnikateľského účtu. Stotožňujú sa so závermi súdu prvej inštancie v tom, že

právny nárok žalobcu je premlčaný. Vzhľadom na dĺžku konania, ako aj rozdielne tvrdenia žalobcu v jeho
vyjadreniach, považujú žalobu za účelovú. Podľa ich názoru neexistuje žiadny právny titul, na základe
ktorého by žalobca mal nárok na sumu, ktorú požaduje svojou žalobou.

19. Žalobca sa vyjadril k podanému vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade. Uviedol, že žalované vo svojom

vyjadrení skresľujú jeho prednesy o družskom vzťahu so žalovanou v 1. rade a o existencii dohody
o vykonaní investícií. Základom tohto ich konania všetkých troch bola práve tá skutočnosť, že žil so
žalovanou v 1. rade v družskom vzťahu. Obývali dom tak, ako opísal, tento si už žiadal investície,
na ktorých sa preto po smrti manžela žalovanej v 2. rade spoločne dohodli. Tým základným motívomteda bolo to, že bol to družský vzťah, dom nevyhovoval, preto nasledovala dohoda ich všetkých troch o
investíciách. Právny nárok voči žalovanej v 2. rade neodvodzuje teda od existencie družského vzťahu
so žalovanou v 1. rade, odvodzuje ho od dohody o vykonaní investícií, ktorú urobili všetci traja. Jeho

družský vzťah so žalovanou v 1. rade a následne jeho zánik má nepochybne dopad aj na jeho právny
vzťah so žalovanou v 2. rade v tom, že aj vo vzťahu k nej zánik tohto základu (družského vzťahu)
mal ten dôsledok, že aj vo vzťahu k nej zanikla dohoda ako dôvod vykonania investícii. Tvrdenie o
neexistencii takejto dohody je popieraním dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú a ktoré zosumarizoval
v bodoch 2. a 3. odvolania. Nepravdivé je tvrdenie žalovaných, že by robil z tržieb žalovanej v 1. rade

prevody na svoj účet a z nich hradil splátky úveru. K tejto otázke sa vyjadroval v podanom odvolaní,
na svojom tvrdení trvá. Splátky úveru (prípadne medziúveru) boli vykonávané za dobu od januára 2003
vrátane až do januára 2009 vrátane z jeho súkromného sporožírového účtu vedeného v Slovenskej
sporiteľni, a.s. a od februára 2009 vrátane do septembra 2009 vrátane z jeho účtu v Tatra banke, a.s.
a boli vykonávané z jeho finančných prostriedkov. Jednoznačne popiera tvrdenie žalovaných, že to
údajne mali byť finančné prostriedky žalovanej v 1. rade. Boli to finančné prostriedky z jeho podnikania.

Prevody na tento sporožírový účet boli robené z jeho podnikateľského účtu, ako to je aj vidno na
výpisoch SLSP. Žalované k svojom tvrdeniam v priebehu konania neposkytli žiadne dôkazy. Nie je
podstatná tá skutočnosť, na koho zneli jednotlivé stavebné sporenia, ktoré potom boli zlúčené do
jednéhostavebnéhosporenia.Podstatnájeskutočnosťpôvodnej,základnejdohodyovykonaníinvestícií
a následné financovanie splátok stavebného úveru (medziúveru). K námietke premlčania jeho právneho

nároku sa vyjadril v bode 5. odvolania a argumentoval aj rozhodnutím Ústavného súdu SR v obdobnej
vec, prečo nárok nemôže byť premlčaný. Pokiaľ ide o spôsob ustálenia výšky jeho pohľadávky z dôvodu
bezdôvodného obohatenia žalovaných, argumentoval v bode 6. odvolania, prečo je na zistenie jej výšky
potrebný znalecký dôkaz .
20. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
22. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.
23. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané

stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania
(§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa všetky náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že podané odvolanie
žalobcu je čiastočne dôvodne podané, preto je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP.
24. Podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

25. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
26. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo

vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti). Obsahom základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy je právo,aby vec účastníka konania bola prerokovaná verejne, v jeho prítomnosti a v primeranej lehote, ako aj to,
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Znenie tohto článku zároveň limituje možnosť
vylúčenia verejnosti, a to len za podmienok uvedených v zákone. Právo na spravodlivý proces v sebe

zahŕňa právo na prístup k súdu a pripájajú sa k nemu záruky ustanovené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ideoorganizáciusúduavedeniekonania.Tovšetkovsúhrnezakladáprávonaspravodlivéprerokovanie
veci. Právo na spravodlivý proces implikuje pre všetky strany právo zoznámiť sa pri konaní s každým
dokladom alebo návrhom predloženým súdom druhou stranou a možnosť sa k nemu vyjadriť. Právo, aby
bola vec prerokovaná spravodlivo, je jednou zo zložiek práva na spravodlivé súdne konanie. Právo na

spravodlivé súdne konanie v sebe zahŕňa princíp rovnosti zbraní (rozhodnutie vo veci Monnel a Morris c.
Spojené kráľovstvo z 2. marca 1987, séria A, č. 115, s. 23, § 62), princíp kontradiktórneho prerokovania
veci (rozhodnutie vo veci Mantovanelli c. Francúzsko z 28. apríla 1991, séria A, č. 211, s. 27, § 67), právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (rozhodnutie vo veci Van de Hurk c. Holandsko z 30. novembra
1987, séria A, č. 127-B, s. 35, § 53) a právo byť prítomný na konaní a osobne sa vyjadriť k svojej
záležitosti. Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmi a dôkazovými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie vo
veci Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).
30. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej
právnej veci neriadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu.
31. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod

je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j.
úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto
príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
32. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto

nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.

33. Vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania

je úlohou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý
priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom
sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného
bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.
34. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu

za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením
dôkazovjetrebarozumieťajzhodnotenie absenciedôkazovvedúcejkneuneseniudôkaznéhobremena.
Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta strane sporu, na ktorej leží podľa
predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných

z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana
sporupreukázať,zásadneurčujehmotnoprávnanorma,ktorájenaspornývzťahaplikovaná.Znejpotom
vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá strana sporu je povinná stanovený okruh
skutočností preukázať.
35. Predmetom konania je žaloba zo dňa 14.08.2012, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy

vo výške 16 600 eur titulom bezdôvodného obohatenie (plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol)
na skutkovom základe, že asi od roku 1995 do septembra 2010 žili v spoločnej domácnosti so
žalovanou v 1. rade (jednalo sa o vzťah druha a družky, chceli spolu v budúcnosti uzatvoriť manželstvo)
v rodinnom dome súp. č. 428 v Nitre, v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1.a 2. rade
(žalovaná v 2. rade je matkou žalovanej v 1. rade) každej v 1-ici k celku, ktorá nehnuteľnosť spolu so

súvisiacimi nehnuteľnosťami je zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. G. (žalovaná v 1. rade je podielovou
spoluvlastníčkou od 14.12.1999 titulom dedičstva po zomr. otcovi, manželovi žalovanej v 2. rade).
Po smrti otca žalovanej v 1. rade a manžela žalovanej v 2. rade užívali poschodie rodinného domu
žalobca a žalovaná v 1. rade až do konca septembra 2010 a žalovaná v 2. rade užívala prízemie
rodinného domu. V čase spolužitia so žalovanou v 1. rade sa so žalovanou v 1. rade rozhodli, aj so

súhlasom žalovanej v 2. rade, vykonať investície do rodinného domu (rekonštrukcia rodinného domu) a
do vykonania vonkajších úprav. Stavebné práce boli vykonané v rokoch 2003 až 2008 a boli vykonané
na náklady žalobcu a žalovanej v 1. rade. Pozostávali najmä z nasledovných prác: v rodinnom dome
osadenie nových podláh, dlažieb, sadrokartónu, vystierkovanie vnútorných stien, zateplenie domu,vrátane povrchovej úpravy, nové rozvody elektriny na poschodí, nové ústredné kúrenie na poschodí,
oplechovanie strechy, nové plastové okno na šatníku, vnútorné zateplenie šatníka, osadenie zámkovej
dlažby a svahovačov, vybudovanie záhradného altánu, oplotenie od ulice (tvárnicové), oplotenie s

drevenou výplňou, nová kovaná bránka k oploteniu, oprava bazénu laminátom, vybetónovanie a
vydláždeniebazénu,rekonštrukciakanalizácie,obloženieschodovkorkom. Časťnákladovbolahradená
z troch stavebných sporení (zo stavebných sporení žalovanej v 1. rade, žalovanej v 2. rade a starej matky
žalovanej v 1. rade H. I. založené každé na sumu 200 000 Sk, spolu 600 000 Sk), ktoré boli zlúčené
do jedného stavebného sporenia na meno žalovanej v 2. rade, pričom ešte pred ich zlúčením vložili v

roku 2002 žalobca a žalovaná v 1. rade na stavebné sporenie spoločné peniaze a to sumu 3x100 000
Sk (polovica cieľovej sumy). Splátky stavebného sporenia po ich zlúčení v roku 2003 splácal zo svojich
finančných prostriedkov zo svojho účtu na účet PSS žalobca až do júna 2009, celkom zaplatil sumu 10
500 eur. Žalobca mal stavebné sporenie založené v roku 2002, po nasporení sumy 100 000 Sk mu bol
poskytnutý úver 100 000 Sk, spolu sumu 200 000 Sk použil v rokoch 2003 až 2008 na kúpu, montáž
automatických brán v hodnote 71 800 Sk v auguste 2007 a zvyšok použil na dokončovacie práce na

rodinnomdomeajehookolí,napr.oplotenie. Vseptembri2010savzťahmedzižalobcomažalovanou
v 1. rade (vzťah druha a družky) skončil, žalobca sa z rodinného domu žalovaných odsťahoval, čím
zanikol právny dôvod týchto spoločných investícií. Na pojednávaní konanom dňa 15.01.2013 právny
zástupca žalobcu uviedol, že predmetom sporu je náhrada za časť investícií vynaložených žalobcom do
nehnuteľností žalovaných v rokoch 2003-2008 uvedených v žalobe. Dohoda medzi všetkými stranami

sporu (trojdohoda) sa vzťahovala na vykonanie investícií, na ich financovanie. Námietku premlčania
uplatnenú žalovanými v 1. a 2. rade v spore považoval za nedôvodnú, keďže dôvod predmetnej dohody
zanikol zánikom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (druh a družka) v septembri 2010. Žalobca vo
výpovedi uviedol, že v roku 2003 sa tri stavebného sporenia zlúčili do jedného s cieľovou sumou 600
000 Sk, na toto stavebné sporenie vložili so žalovanou v 1. rade ako spoločne nasporené prostriedky

sumu 300 000 Sk (polovica cieľovej sumy) a do sumy 600 000 Sk bol poskytnutý úver žalovanej v 2.
rade, ktorý úver žalobca splácal sám do júna 2009. Konečnú zostatkovú hodnotu uhradila žalovaná
v 2. rade. Z úveru sa financovala rekonštrukcia poschodia rodinného domu, kuchyňa na prízemí a
vonkajšie úpravy. Mal založené stavebné sporenie v roku 2002, na ktorom mal nasporenú sumu 100
000 Sk a po poskytnutí úveru 100 000 Sk, investoval do predmetnej nehnuteľnosti sumu 200 000 Sk,

ktorý úver splácal zo svojho osobného účtu. Dohoda v rodine bola taká, že brat žalovanej v 1. rade
si nebude robiť nárok z dedičstva predmetných nehnuteľností, za čo mu investovali do opravy jeho
garáží. Žalovaná v 1. rade uviedla, že jej vzťah so žalobcom nebol vzťahom druha a družky, boli priatelia.
Podnikalaodroku1996,žalobcuzamestnávalaasirok,aždoroku2010jejpomáhalvpodnikaní.Žalobca
mal dispozičné oprávnenie s jej platobnými kartami, mal prístup k jej účtom, chodil za ňu do banky,

disponoval s jej zvyšnými platbami z tržieb, staral sa o finančné záležitosti spojené s jej podnikaním.
Splátky zo stavebného úveru boli realizované z týchto peňažných prostriedkov tak, že žalobca si zobral
časť z tržby, túto vložil na svoj účet a z toho sa realizovala splátka úveru. Prostriedky zo stavebného
úveru sa čiastočne použili na rekonštrukciu. Neexistovala žiadna dohoda, ktorú uvádza žalobca. Pokiaľ
ide o investície, existovala dohoda medzi žalobkyňou v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade, dať dokopy

dom, aby bol obytný. Rekonštrukcia bola financovaná zo stavebných sporení, z ďalších dvoch úverov
žalovanej v 2. rade z VÚB, a.s. (150 000 Sk, 81 340 Sk). Stavebný úver sa splácal z jej finančných
prostriedkov z jej podnikania. Žalobca sa podieľal na rekonštrukcii tak, že pomáhal robotníkom, dohliadal
na robotníkov. Finančne sa na rekonštrukcii nepodieľal. Nevie o stavebnom sporení žalobcu. Založenie
a spájanie stavebných sporení uvádzaných žalobcom vybavoval žalobca. Žalobca si v čase keď boli

rozídení, vybral z jej účtu sumu 2.600 eur dňa 13.09.2010. Súhlasila s rozsahom investícií uvedeným
v žalobe, avšak sumy vyčíslené mimo žaloby mala za premrštené. Žalovaná v 2. rade vo výpovedi
uviedla, že v roku 1995 sa k nim žalobca nasťahoval, vnímala ho ako priateľa dcéry, hovorila mu
zaťko. Žalobkyňa od roku 1996, kedy manžel žalovanej v 2. rade kúpil žalovanej v 1. rade obchod,
podnikala, žalobca jej pomáhal, robil jej účtovníctvo. Po smrti manžela sa všetci traja dohodli, že je

treba rekonštruovať, že si zoberú pôžičku, okrem stavebných sporení mali peniaze z dedičstva, ona
mala dve pôžičky. Financovala stravu robotníkom. Posledné čo sa robilo v roku 2008, bol plot od ulice.
K rozsahu investícií nemala výhrady. Rekonštrukcia sa financovala z úverov. Pokiaľ ide o splácanie,
žalobca chodil každý deň pre tržbu. Žalobca mal dva obchody, to mu financovala žalobkyňa v 1. rade,
lebo len začínal. Žalobca u nich býval 15 rokov, neplatil za stravu a ubytovanie. Nevie o stavebnom

sporení žalobcu. Žalobca sa podieľal na rekonštrukcii tak, že prostriedky z tržby žalovanej v 1. rade
vložil na svoj účet a z toho hradil úver. Rekonštrukcia domu začala na jar roku 2005, skončila v roku
2006. V rokoch 2007-2008 sa robil plot. Žalobca a žalovaná sa rozišli prvý septembrový týždeň v roku
2010. Právny zástupca žalovaných bol názoru, že právny nárok žalobcu je nejasný, neurčitý, uplatnilnámietku premlčania uplatneného právneho nároku s poukazom na dôvody žaloby v tom,
že rekonštrukcia bola skončená najneskôr v roku 2008 a posledná splátka bola v júni 2009. Právny
zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 21.02.2013 označeným ako Dôkazný návrh tiež uviedol,

že financie z prvého úveru žalovanej v 2. rade (150 000 Sk) boli použité do rekonštrukcie, druhý úver
nebol použitý na rekonštrukcii. Staral sa o obchod žalovanej v 1. rade, keďže táto poobede už nerobila,
mala tam predavačku, na záverečnú zobral doklady a tržby a tieto doma odovzdal žalovanej v 1. rade.
Z týchto peňazí potom žalovaná v 1. rade platila jednotlivé faktúry (resp. obvykle tieto platby robil
on) a zvyšok si nechávala. Nie je pravdou, že by z týchto jej financií mali byť financované platby na

stavebné sporenie. Žalovaná v 1. rada mala obchod s potravinami, ktorý začal fungovať od októbra
1996, asi od roku 2005 mala tiež novinový stánok. Žalobca mal obchod s potravinami od začiatku
roku 1997 a od roku 2002 tiež novinový stánok. Ich tržby boli približne rovnaké, on nepotreboval
vkladať jej financie na jeho účet za účelom splátok úveru. Právny zástupca žalovaných v 1.a 2. rade
v písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2013 uviedol, že zhrnul vyúčtovanie nákladov žalobcu pod bodmi
1. až 50., pri položkách 6.,7. - garážová brána a pohon uviedol, že vlastníkom garážových brán je

Q. V., pri položke 15. prah- 4ks uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti sa prahy nenachádzajú, pri
položke kameň Versailles obklad 4m2, adresa odberateľa podľa faktúry- žalobca, Y. XX, K. uviedol, že
ak by aj materiál bol použitý na vonkajšie oplotenie, žalobca pred nákupom materiálu dňa 05.09.2008
vybral z účtu žalovanej, kde mal dispozičné právo sumu 25 000 Sk a dňa 31.10.2008 sumu 30 000
Sk. Dňa 28.02.2007 vybral z účtu žalovanej sumu 14 000 Sk a dňa 30.07.2007 sumu 90 000 Sk, o

použití ktorých finančných prostriedkov nemá žalovaná vedomosť. Po ukončení spoločného bývania
neoprávnene vybral z účtu žalovanej dňa 13.09.2010 sumu 2 600 eur (ktoré boli zaslané na účet
žalovanej za stravné lístky stravovacími spoločnosťami), pri položke 25 uviedol, že krbová pec sa v
dome nenachádza, bola použitá v dome rodičov žalobcu, žalobca neoprávnene použil tento finančný
doklad na zvýšenie nákladov pri rekonštrukcii nehnuteľnosti žalovaných, pri položke 42. dlažba Grande

30 uviedol, že dlažba o tomto rozmere sa v dome nenachádza, k položke 53 Itong P2-500 uviedol, že
materiál tohto druhu nebol pri rekonštrukcii použitý, v žiadnom prípade v decembri 2008, keď vnútorné
úpravyboliukončenévroku2005.Špecifikovaltiežďalšievýhradykuvedenýmpoložkámapredloženým
dokladom a to na nákup materiálu Bau Kleber v dátume 6/2007 do 12/2008 v množstve 250 kg s tým,
že v tomto období obklady a dlažby nekládli. Nesúhlasil ďalej so zakúpením lepidla na obklady a dlažby

Quarz Flex v období 8/2008 -10/2008 275 kg, betónu B20 v období 5/2007-7/2008 1320 kg, lepidla na
dlažbu 25 kg v období 5/2007-7/2008 825 kg. Uviedol, že podľa kalkulácie žalobcu spotreboval v období
5/2007-10/2008 materiál na uloženie 1 135 m2 obkladu a dlažby a pri rekonštrukcii domu bola položená
dlažba v jednej miestnosti o rozlohe 51,35 m2 v roku 2005. Žalobca mal založené vlastné stavebné
sporenie, o ktorom žalovaná nemala vedomosť, na ktoré ukladal peniaze zo svojej podnikateľskej

činnosti aj prevodmi z účtu a na uvedený účet ukladal peniaze z podnikateľskej činnosti žalovanej, keď
denne preberal tržby zo všetkých prevádzok, pričom tržby z prevádzok žalovanej v 1. rade boli omnoho
vyššie ako tržby žalobcu. Ďalej uviedol, že žalobca po celú dobu neprispieval na spoločnú domácnosť,
aj drobné nákupy si nechal preplácať, posielal len platby za kúrenie. Z listu stavebnej sporiteľne ku
kópiám účtovných dokladov vyplýva, že žalobca pri podaní na súd použil podklady k svojmu stavebnému

sporeniu,zktoréhožalovanénečerpalifinančnézdrojenarekonštrukciunehnuteľnosti,uvedenýmateriál
bol použitý pri rekonštrukcii rodičovského domu žalobcu a pri stavbe domu jeho sestry. Po odchode
žalobcu si tento zakúpil rodinný dom. Počas spoločného bývania si zakúpil osobný automobil, ktorého
leasingové splátky boli splácané tiež zo spoločných príjmov. Právny zástupca žalobcu v písomnom
vyjadrení zo dňa 17.09.2013 uviedol, že je pravdou, že v zozname dokladov aj s ich fotokópiami, ktoré

mu zaslala PSS listom zo dňa 27.07.2011 č. stavebného sporenia 2094469801 je niekoľko dokladov
na výdavky, ktoré reálne neboli urobené na rodinný dom žalovaných z dôvodu, že časť materiálu si
obstarali iným spôsobom, bez dokladu, takže niektoré doklady potom použili na zdokladovanie nákladov
pre PSS, hoci do tohto rodinného domu vynaložené neboli. Ďalej uviedol ku garážovým bránam plus
pohon pod položkami 6.,7., že vlastníkom garáží je Q. V.. Uviedol, že prahy pod položkou 15 boli

v dome vymieňané ešte skôr, čo z dokladu vyplýva. Kameň Versailles pod položkou 25 bol použitý
na oplotenie domu žalovaných od ulice. Výbery z účtu v dňoch 05.09.2008 a 31.10.2008 nemajú si
zakupovanýmmateriálomsúvis.Niejepravdou,žebyžalovanáv1.radenemalavedomosťostavebnom
sporenížalobcuz01.05.2002,keďžebolanatomtosporeníručiteľom.Poprelnedôvodnosťvýberuzúčtu
žalovanej v 1. rade v dňoch 28.02.2007, 30.07.2007, 13.09.2010, keď stravné lístky posielali stravným

spoločnostiam spoločne za ich oboch a rozišli sa na konci septembra 2010. K položke 26. krbová pec
uviedol, že táto nie je v dome žalovaných, tento doklad použil so súhlasom žalovaných na zdokladovanie
nákladov pre PSS. K položkám 42.,53. uviedol, že obdobne je možné, že rovnako boli doklady použité
iba pre PSS na zdokladovanie čerpania. Materiál Bau Klember v dátume 06/2007, 12/2008 v množstve250 kg bol zakúpený a použitý na steny základov oplotenia. Doklady na lepidlo Quartz flex a lepidlo na
dlažbu 25 kg boli tiež použité iba na vydokladovanie nákladov. Betón B20 bol použitý na rekonštrukciu
príslušenstva domu a to oplotenia. Jeho sestra skolaudovala dom ešte v roku 2003. Právny zástupca

žalovanýchv1.a2.radevpísomnompodanízodňa28.10.2013uviedol,žežalobcasavyjadril krátkopo
odsťahovaní, že si nenárokoval na nič, okrem svojich osobných vecí a až po niekoľkých mesiacoch podal
žalobu. Po odsťahovaní si kúpil rodinný dom. Sám žalobca vo vyjadrení priznáva, že množstvo položiek,
za ktoré v žalobe požadoval finančnú kompenzáciu bolo uvedených neoprávnene a pri rekonštrukcii
domu neboli použité. Žalobca v uvedenej dobe vybral z účtu žalovanej sumu 25 000 Sk dňa 05.09.2008,

30 000 Sk dňa 31.10.2008 a žalované nemajú vedomosť o dôvode ich výberu a ich použitia. Rovnako
je to pri výberoch súm 14 000 Sk dňa 28.02.2007 a 90 000 Sk dňa 30.07.2007. Betón pri rekonštrukcii
oplotenia bol podľa výpočtov použitý cca 0,7 m3, nie ako tvrdí a predkladal dôkazy žalobca na 66 m2. Ak
by pripustili, že sa oplotenie vyrovnávalo z oboch strán, celková plocha by činila 38,4 m2, žalobca však
predložil doklady na použitý materiál na 750 m2 povrchu. Žalobca tržby žalobkyni nedovzdával. Žalobca
priznal, že použil výpisy PSS z jeho účtu stavebného sporenia, na ktorý žalované nemali prístup a

priznáva, že na tomto výpise sú doklady za stavebný materiál, ktorý pri rekonštrukcii domu nebol použitý.
Nie je pravdou, že žalované uvádzali nevedomosť o účte stavebného sporenia č.209446801/5900, ale
o účte stavebného sporenia č. 2094469502/5900, na ktorý odchádzali trvalé príkazy v sume 2 000 Sk
mesačne. Žalovaná v 2. rade podpísala dňa 25.02.2009 zmluvu na spotrebný úver v sume 2 700
eur, ktorú sumu následne v hotovosti odovzdala žalobcovi k financovaniu tretej prevádzky. Splácanie

pôžičky bolo zo spoločných prostriedkov, žalobcu túto prevádzku predal dňa 13.04.2011 za sumu 2 000
eur a finančnú hotovosť z predaja si nechal. Na pojednávaní dňa 05.11.2013 právny zástupca žalobcu
navrhol doplnenie dokazovania znalcom na určenie hodnoty investícií do nehnuteľností žalovaných
v 1.a 2. rade, keď presná výška investícií bude ustálení znalcom a následne bude ustálený súdom
podiel žalobcu na investíciách. Ďalej uviedol, že z výsluchu žalovanej v 2. rade je možné vyvodiť, že

žalobca a žalovaná v 1. rada spolu žili vo vzťahu, ktorý možno prirovnať manželskému vzťahu, ako i
to, že existovala dohoda o tom, že nehnuteľnosť sa pôjde rekonštruovať. Právny zástupca žalovaných
v 1.a 2. rade uviedol, že popiera tvrdenie žalobcu o množstve použitého materiálu na rekonštrukciu a
znalec posúdi rozsah investícii do nehnuteľnosti a predpokladané množstvo použitého materiálu, aj s
poukazom na vyjadrenie žalobcu, že niektoré položky boli fiktívne a použité za účelom zdokladovania

výdavkov pre PSS. Žalobca a žalovaná v 1. rade nezdieľali spoločnú domácnosť, ich vzťah nemožno
nazvať vzťahom druha a družky, náklady sa medzi nimi nedelili na polovicu. Žalobca doposiaľ žalobný
návrh riadne nevyčíslil, predložené dôkazy žalobcom pozostávajú najmä z pokladničných dokladov v
držbe žalobcu, ktoré nemožno považovať za dôkaz na určenie výšky hodnoty investícií do nehnuteľnosti,
ani držba pokladničných dokladov nepreukazuje, že ich žalobca zaplatil a samotné vyjadrenie žalobcu,

že niektoré položky vyradil zo zoznamu, svedčia o jeho úmyselnom zavádzaní súdu. Na pojednávaní
dňa 03.04.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nepožaduje zhodnotenie nehnuteľností,
ani vložené finančné prostriedky, požaduje pomernú časť investícií, ktoré zahŕňajú prácu a materiál,
ktoré boli do nehnuteľnosti žalovaných vložené po dohode strán sporu všetkými stranami sporu, čomu
nasvedčujú preukázané okolnosti spolužitia žalobcu a žalovanej v 1. rade. Právny zástupca žalovaných

v 1. a 2. rade uviedol, že žalobca vybral z účtu žalovanej 1. rade skoro 8 000 eur, ktoré použil pre
svoju potrebu. Stavebný materiál použitý a zdokladovaný žalobcom bol v sume 2 700 eur. Žalobca
peniaze prevzaté z tržieb od zamestnancov žalovanej v 1. rade nikdy neodovzdal žalovanej v 1. rade.
Žalované súhlasili so znaleckým dokazovaným z dôvodu, že sa rekonštruovalo približne 55 m2 obytnej
plochy, pričom žalobca požaduje náhradu za stavebný materiál, ako by sa rekonštruovalo 1.300 m2.

Podiel práce žalobcu považovala žalobkyňa v 1. rade za podiel do spoločného vzťahu, nakoľko spolu
žili v spoločnej domácnosti a žalobca žiadnym spôsobom neprispieval na spoločnú domácnosť, ani na
stravovanie.
36. Súd prvej inštancie vo veci uznesením č.k.7C/114/2012-465 zo dňa 01.10.2014 ustanovil znalkyňu
Ing. Katarínu Vyšehradskú, znalkyňu z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností a

odhad hodnoty stavebných prác a uložil znalkyni úlohu, určiť všeobecnú (trhovú) hodnotu investícií
vykonaných do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. G., obec a okres K., zapísanej v KN vedenom
OÚ K. na LV č. XXXX ako stavba - dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX v období rokov
2003-2008. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 63/2017 zo dňa 19.05.2017. V rekapitulácii
všeobecnej hodnoty stavebných prác uviedla, že stavebné práce vykonané na nehnuteľnosti vedenej

na LV č. XXXX pre kat. úz. G., obce K. boli rozdelené do dvoch skupín: 1) práce charakteru
udržiavacích prác, ktoré s búracími prácami mali hodnotu celkom 19 603,88 eur a 2) práce investičného
charakteru celkom v hodnote 9 259,34 eur. V záveroch znaleckého posudku uviedla, že všeobecnou
hodnotou investícií v tomto prípade sa rozumie všeobecná hodnota stavebných prác vykonanýchna nehnuteľnosti tvoriacej predmet posúdenia v rozhodujúcom období vrátane všeobecnej hodnoty
zabudovaného stavebného materiálu. Na spornej nehnuteľnosti a na jej príslušenstve v rozhodujúcom
období boli vykonané stavebné práce investičného charakteru (výstavba a zriadenie nových stavieb)

a stavebné práce udržiavacieho charakteru (úprava a rekonštrukcia stávajúcich stavieb). Práce boli
vykonané postupne svojpomocne bez technickej dokumentácie a bez stavebného povolenia, príp.
potrebného ohlásenia stavebnému úradu. Presný termín vykonania jednotlivých stavebných prác nebolo
možné zistiť ani z obsahu spisu, ani na základe výsledkov miestnej obhliadky. Vzhľadom na dlhý
termín vykonania stavebných prác (72 mesiacov) dátum rozhodujúci pre dohad hodnoty investícií -

stavebných prác bol určený znalcom v priemere na január 2006 (36 mesiacov po januári 2003). Z
dôvodu, že stavebné práce na nehnuteľnosti tvoriacej predmet znaleckého posúdenia boli vykonané
bez projektovej dokumentácie a ani po dokončení rekonštrukčných prác nebol vyhotovený ich projekt
skutočného vyhotovenia odborne spôsobilou osobou, presný rozsah (množstvo) vykonaných práce a
druhy použitých stavebných materiálov bolo možné určiť len odborným odhadom znalca. Všeobecná
hodnota stavebných prác (vrátane dane z pridanej hodnoty) vykonaných na predmete posúdenia k

rozhodujúcemu termínu bola určená odborným odhadom: - čiastočná rekonštrukcia a modernizácia
domu so súp. č. XXX a jeho prístavby, šatníka 5 535,43 eur, - zateplenie fasády domu a jeho
prístavby, šatníka 9 370,33 eur, obnova plota uličného pred pozemkom parc. č. 2168 4 318,63 eur,
práce udržiavacieho charakteru celkom 19 224,39 eur. Plot od strany susedného pozemku 2 154,14
eur, spevnené plochy vrátane obrubníkov na pozemku parc. č. XXXX 3 722,28 eur, altánok na pozemku

parc. č. XXXX 2 382,33 eur, práce udržiavacieho charakteru celkom 9 259,34 eur. VŠH vykonaných
stavebných prác celkom 28 483,73 eur, zaokrúhlená VŠH 28 484 eur. Všeobecná hodnota búracích prác
(vrátane dane z pridanej hodnoty) ktorých vykonanie znalec predpokladal, bola odhadnutá oddelene,
ich realizácia nepredpokladá žiadne finančné zaťaženie. Búracie práce, ktorých vykonanie znalec
predpokladal 379,49 eur, VŠH vykonaných stavebných prác, vrátane búracích prác celkom 28 863,22

eur, zaokrúhlená VŠH 28 863 eur.
37. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 10.07.2017 uviedol, že nemá pripomienky
k znaleckému posudku znalkyne. Právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení
zo dňa 13.07.2017 uviedla k znaleckému posudku znalkyne, že tak ako je uvedené v znaleckom
posudku stavebnými prácami charakteru udržiavacích -rekonštrukčných prác sa len do určitej miery

technicky zhodnotili predmetné stavby. Tieto práce nemožno považovať za investíciu tak, ako to označil
žalobca v žalobe, preto ani sumu stanovenú znalcom ako všeobecná hodnota rekonštrukčných prác
nemôže zahrnúť žalobca do svojej žaloby, nakoľko tento sám uviedol, že požaduje pomernú časť
investícií. Investíciou sa v tomto prípade môžu označovať iba stavebné práce, ktoré sú investičného
charakteru a zvyšujú hodnotu nehnuteľností. Stavebnými prácami investičného charakteru sa zvyšuje

hodnota nehnuteľností - stavieb a ich prísl. Tieto práce boli znalkyňou hodnotené na výšku 9 259,34
eur. Žalobca si uplatňuje v spore sumu 16 600 eur, čo je takmer dvojnásobok hodnoty stavebných
práce investičného charakteru. Žalobca od počiatku odôvodňuje žalobu rôznymi fiktívnymi dokladmi, ako
aj mnohými dokladmi o kúpe materiálu, rôznych hnuteľných vecí, ktoré neboli počas rekonštrukčných
práce použite v nehnuteľnosti žalovaných. Vzhľadom na závery znaleckého posudku mala za to, že

tento je neúplný, nejasný, je vyhotovený iba ako približný odhad vykonaných prác. Na jednej strane
poukazuje na všeobecnú hodnotu stavebných prác vykonaných na nehnuteľnosti a na druhej starne v
zmysle Stavebného zákona nemožno udržiavacie práce a rekonštrukčné práce považovať za investície.
Vzhľadom na rozpory v znaleckom posudku bola názoru, že je nevyhnutné podľa vyjadrenia žalobcu
určiť presnú hodnotu stavebných prác investičného charakteru, ktoré nemohli dosiahnuť sumu 9 259,34

eur najmä z dôvodu, - že nebolo vydané žiadne stavebné povolenie, ani nebolo urobené ohlásenie
stavebnému úradu, - práce neboli vykonané odborne, práce neboli vykonané žiadnou firmou, ale len
svojpomocne, - termín vykonaných prác odhadnutý v znaleckom posudku nekorešponduje s reálnym
stavom vykonaných prác, - sumy, za ktoré mal byť nakúpený materiál na stavebné práce investičného
charakteru nie sú úplné a nie sú v takej hodnote ako reálne boli zakúpené, - materiály, na základe ktorých

bol vypracovaný znalecký posudok sa nezhodujú s materiálmi použitými pri rekonštrukcii nehnuteľností,
- nezhoduje sa množstvo preukázaných nákladov s množstvom podľa znaleckého posudku. Znalecký
posudok, ktorý sa opiera len o hypotetický odhad, nemožno stotožniť so závermi znaleckého posudku.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že nie je možné spoľahlivo určiť presný rozsah vykonaných prác a
určiť druhy použitých materiálov. Správne je uvedené, že všetky práce boli vykonané svojpomocne,

to znamená, že nepredstavovali žiadne náklady ani pre žalobcu, ani pre žalované, neexistujú žiadne
doklady o vykonaných prácach, iba o nákupoch materiálu a tiet sú podľa znalca neúplné a nepresné.
To, že žalobcom preložené doklady o kúpe materiálu boli iba fiktívne a neboli použité pri rekonštrukcii
nehnuteľností, skonštatovala aj znalkyňa v znaleckom posudku na str. 6. Všetky vykonané práce bolivykonané neodborne, bez odborného dohľadu alebo ohlásenia, práve neodborne vykonané práce na
nehnuteľnosti majú za následok, že tieto nehnuteľnosti vôbec nezhodnotili, práve naopak. Žalované
museli investovať nemalé finančné prostriedky do opráv už vykonaných prác z dôvodu neodbornosti.

Na pojednávaní dňa 09.102017 právny zástupca žalobcu uviedol, že znalkyňa ustálila výšku investícií
v sume 28 863 eur, keďže v žalobe si uplatnil sumu 16 600 eur, trvá na žalobe vo výške 14 431,50 eur
s prísl. a vo zvyšku berie žalobu späť. Uviedol, že právnym dôvodom žaloby je skutočnosť, že v čase
spolužitia so žalovanou v 1. rade vo vzťahu druh a družka v rodinnom dome sa dohodli všetky strany
sporu, že vykonajú investície do domu a súvisiacich pozemkov tak, aby ho zhodnotili, aby bolo možné,

pre žalobcu a žalovanú v 1. rade žiť na 1. poschodí a pre žalovanú v 2. rade na 2. poschodí. Žalovaná
v 2. rade vo výpovedi dňa 15.01.2013 existenciu tejto dohody potvrdila. Spôsob prvotného financovania
preukazoval už v žalobe, t.j. financovanie z troch stavebných sporení, ktoré boli následne zlúčené a za
pomocimedziúveruboladosiahnutácieľovásuma600000Sk,zktorýchfinanciíbolitietoinvestíciekryté.
Podiel žalobcu na investíciách je 1-ica, keďže ich mal prefinancovať aj splatiť spoločne so žalovanou v
1. rade. Zánikom vzťahu druha a družky zanikol aj právny dôvod investícií do nehnuteľnosti žalovaných,

keďže účel pre ktorý boli investície dohodnuté, sa stal nemožným. Namietal tvrdenie žalovaných, že
investičného charakteru sú len investície vo výše 9 259 eur, keďže aj v prvej časti oceňovaných investícií
t.j.sumou19224,eursútakéstavebnépráce,ktorésvojimobsahomsúrekonštrukciouamodernizáciou.
Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade trval na kompenzačnej námietke vo výške 2 600 eur z
dôvodu výberu tejto sumy žalobcom z účtu žalovanej v 1. rade dňa 13.09.2010. K istine vo výške 14

431,50 eur na ktorej trval žalobca, uviedol, že doposiaľ nebolo žalobcom vyčíslené, ani špecifikované, z
čoho táto suma pozostáva. Naviac znalkyňou bol vyčíslený investičný charakter úprav sumou 9 259,34
eur, suma vo výške 19 693,88 eur predstavovala výšku udržiavacích prác. Žalobca nepreukázal, že
sumu 9 259,34 eur investoval práve on, nepreukázal pôvod finančných prostriedkov. Všetky finančné
prostriedky uhradené na rekonštrukciu boli hradené žalovanými, časť z týchto finančných prostriedkov

získali titulom dedičstva. Stavebné sporenia boli založené celkom tri, na žalovanú v1. rade, na žalovanú
v2. rade, na H. I., babku žalovanej v 1. rade, ktoré boli zlúčené do jedného stavebného sporenia s
cieľovou sumou 600 000 Sk. V roku 2002 bola žalovanými v 1.a 2. rade a H. I. vložená do PSS suma 300
000 Žalobca splátky PSS splácal len do júna 2009. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádzal, že mal stavebné
sporenia s cieľovou sumou 200 000 Sk a špecifikoval účel ich použitia na kúpu a montáž automatických

brán vo výške 71 800 Sk, práve garáž nie je vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. V čase, keď
si bral žalobca úver od PSS, kúpil si osobné motorové vozidlo a doklady o kúpe materiálu, ktorými by
sa dalo zrekonštruovať cca 5 000 m2 plochy, boli použité na zdokladovanie tohto úveru. Žalované so
žalobcom žiadnu dohodu o rekonštrukciu neuzatvorili, najmä z dôvodu, že nebol vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. Žalované o rekonštrukcii hovorili iba s Q. V., ktorý bol vlastníkom predmetnej garáže.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 16.10.2017 uviedol, že berie žalobu v časti istiny 2 168,50 eur s
prísl. späť, trval na žalobe v časti istiny 14 431,50 eur s prísl. Trval na tom, že žalobca sa so žalovanými
dohodol, že spoločne vykonajú rekonštrukciu rodinného domu žalovaných a vonkajšie úpravy k domu,
na náklady žalobcu a žalovanej v 1. rade. Stavebné práce boli nimi spoločne vykonané a nimi dvoma
financovanévrokoch2003-2008vrozsahuuvedenomvžalobe.Žalovanáv2.radepotvrdilavovýpovedi

dňa 15.01.2013, že sa žalobca k nim nasťahoval v roku 1995 a po smrti manžela na jeseň v roku 1999
sa všetci dohodli, že dom je treba zrekonštruovať. Nemala výhrady voči rozsahu investícií uvedeným v
žalobe. Potvrdila tiež existenciu vzťahu druha a družky medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade. Jediné
voči čomu žalobca oponuje, je tvrdenie, že stavebný úver sa splácal z tržieb žalovanej v 1. rade a že
on sa na rekonštrukcii podieľal iba prácou. Skutkovo opísal v žalobe, ako zabezpečovali financovanie

týchto investícií (tri stavebné sporenia z roku 2000, ako aj stavebné sporenie žalobcu). Tri stavebné
sporenia z roku 2000 boli zlúčené v roku 2002 a 02.01.2003 bola podpísaná zmluva o medzi úvere a
stavebnom úvere s cieľovou sumou 19 917 eur, ktorú splácal najskôr od januára 2003 vrátane zo svojho
sporožírového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. a od 2/2009 do 9/2009 vrátane zo svojho účtu
v Tatra banke, a.s. a to z jeho finančných prostriedkov z podnikania. Medzi stranami sporu bola uzavretá

dohoda o vykonaní investícií do rodinného domu žalovaných tak, že tieto prefinancujú spoločne so
žalovanouv1.rade,pričomonsabudeajfyzickynatýchtoprácachzúčastňovať.Rozsahprácuvedených
v žalobe nie je sporný medzi stranami sporu. Po právnej stránke spočíva jeho žaloba na tom, že pôvodný
dôvod spoločných investícií, teda vzťah druha a družky medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade a na
tom stojaca dohoda o vykonaní týchto investícií zanikli zánikom tohto vzťahu druha a družky, dohoda

o spoločnom vykonaní investícií stratila význam, teda právnym dôvodom je bezdôvodné obohatenie,
plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Keďže investície smerovali do nehnuteľnosti oboch
žalovaných, obohatenie vzniklo na ich strane a sú pasívne legitimované v spore. Pri zisťovaní polovice
hodnoty bezdôvodného obohatenia, keďže došlo k investícii zo strany žalobcu a žalovanej v 1. radepoukázalnaNálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyI.ÚS548/2015zodňa17.02.2016,publikovaný
časopise zo súdnej praxe č. 2/2017 pod č. 15. Ďalej uviedol, že z dedičského rozhodnutia po zomr.
U. V. nevyplýva, že by žalované dedili finančné prostriedky. Je pravdou, že kúpnou zmluvou zo dňa

25.07.2011 zakúpil nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX kat. úz. B., na kúpu okrem finančnej hotovosti
vo výške 4 300 eur (nasporil ich po rozpade ich vzťahu) boli použité peniaze z medziúveru od PSS,
č. zmluvy 2094469502 (sporenie) a 2094469705 (medziúver), ide o zmluvu, ktorá je v správe
PSS zo dňa 04.04.2013 u žalobcu uvádzaná ako druhá. Navrhol okrem iných dôkazov tiež dôkazný
návrh - znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej ceny nehnuteľností žalovaných pred začiatkom

vykonávania ich investícií do nich a všeobecnú cenu týchto nehnuteľností po vykonaní týchto investícií s
prihliadnutím na ich vykonanie. Právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade v písomnom podaní zo dňa
18.10.2017 uviedla, že žalobca v čiastočnom späťvzatí žaloby nešpecifikoval, z čoho pozostáva suma
2 168,50 eur, ktorú zobral späť. Neexistuje žiadny dôkaz o dohode medzi žalobcom a žalovanými v 1. a
2. rade na ktorú poukazuje žalobca, ak by jeho tvrdenie brali do úvahy, súčasťou takejto dohody mal byť
aj spôsob financovania predmetnej rekonštrukcie nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných. Stavebné

sporenie,zktoréhobolafinancovanárekonštrukciapredmetnejnehnuteľnostinebolonikdyevidovanéna
žalobcu.Žalobcavpodanízodňa16.10.2017tvrdil,žemalcelkomuhradiťsumu10827,82eur,aležaluje
sumu 16 600 eur, ktorá suma nie je riadne zdokumentovaná. Žaloba podľa žalobcu stojí na existencii
vzťahu druha a družky medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade a na tom stojacej dohode o rekonštrukcii
nehnuteľností. Žalované existenciu akejkoľvek dohody popierajú. Návrh žalobcu na vykonanie znalecké

dokazovanie znalcom za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností žalovaných pred začiatkom
vykonávaniainvestíciídonichapovykonaníinvestíciípovažovalizanadbytočný,nakoľkoužbolovoveci
vykonané znalecké dokazovanie. Na pojednávaní dňa 20.11.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že
nemá návrhy na doplnenie dokazovania okrem návrhom v podaní zo dňa 16.10.2017. Trval na tom, že
existencia vzťahu druha a družky medzi žalobcom a žalovanou bola podkladom dohody všetkých strán

sporu o rekonštrukcii nehnuteľností za financovania žalobu a žalovanej v 1. rade, ktorá dohoda bola
v spore preukázaná. Rozsah stavebných prác nebol v spore sporný. Zánikom vzťahu druha a družky
medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade sa žalobca v septembri 2010 odsťahoval, čím došlo k zániku
právneho titulu pre takéto investovanie zo strany žalobcu a k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaných. Vzhľadom na žalovanými uplatnenú námietku premlčania v spore uviedol, že premlčacia

doba v trvaní dvoch rokov začala plynúť od zániku tohto vzťahu, preto nárok žalobcu nie je premlčaný.
Vzhľadom na nález ústavného súdu, ktorý v spore predložil, ktorý dáva odpoveď na otázku, ako zisťovať
výškubezdôvodnéhoobohatenia,podalnávrhnadoplnenieznaleckéhodokazovanianaurčeniezistenia
všeobecnej ceny nehnuteľností pred vykonaním investícií a po vykonaní investícií. Žalobca uviedol, že
nie je pravdivé tvrdenie žalovanej v 1. rade, že neoprávnene vyberal peňažné prostriedky z jej účtov,

keďže mal dispozičné oprávnenie a bol s ňou na tom dohodnutý. Toto trvalo 15 rokov. V čase, keď sa
dohodli na rekonštrukcii mali aj so žalovanou v 1. rade nulové daňové zaťaženie, preto im bolo z PSS
odporučené založiť stavebné sporenie na členov rodiny s tým, že následne sa to zlúči do jedného, tak
sa aj stalo a stavebné sporenie bolo zlúčené na žalovanú v 2. rade. Ich príjem so žalovanou v 1. rade bol
rovnaký. Dohoda bola taká, že on stavebný úver platil z jeho osobného účtu, na ktorý prevádzal finančné

prostriedkyzosvojhopodnikateľskéhoúčtu.Žalovanávedelaotransakciáchnajejúčtoch,všetkypríkazy
robilon.Odišielažkoncomseptembra,nejakédvatýždnepovýberedňa13.09.2010.Právnazástupkyňa
žalovaných v 1. a 2. rade navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď neexistuje právny titul. Trvala
na námietke premlčania uplatneného právneho nároku žalobcu. Mala za otázne, kedy došlo k začiatku
plynutia premlčacej doby, keďže žalovaná v 1. rade už pred letom 2010 nemala záujem o žalobcu a v

septembri 2010 došlo len k odsťahovaniu žalobcu. Pokiaľ žalobca odvodzuje právny nárok od investícií a
v konaní predložil doklady, ktoré slúžili len na zdokladovanie PSS, tieto sú účelové. Vlastníkom garáže je
brat žalovanej v 1. rade, preto mala byť dohoda o investíciách do elektrickej garáže, ktorú žalobca vyčíslil
sumou 71 800 Sk uzatvorená aj s ním. Uvedené potvrdzuje tvrdenie žalovaných, že k žiadnej dohode
nedošlo. Na rekonštrukcii a investíciách sa dohodli žalované s bratom žalovanej v 1. rade a synom

žalovanej v 2 rade. Žalobca vyberal peňažné prostriedky z účtu žalovanej v 1. rade, ktoré následne vložil
na svoj podnikateľský účet a následne previedol na sporožírový účet. Kompenzačná námietka sa týkala
len sumy 2 600 eur, keďže ide o sumu ktorú žalobca vybral dňa 13.09.2010, po odchode od žalovanej v
1. rade. Trvala na tom, že vo svojich vyjadreniach žalované právny nárok žalobcu spochybnili, vyvrátili
najmä z dôvodu, že pôvodne trval na žalobe vo výške 16 600 eur s prísl., čo preukazoval blokmi

o nákupe materiálu a tovaru v priebehu sporu. Svoj nárok začal odvíjať od dohody medzi stranami
sporu. Opomenul však ďalšieho spoluvlastníka nehnuteľností. Doposiaľ nie je žalovaným zrejmé, z čoho
pozostávasuma14431,50eur,nakoľkotútosumuvypočítalpodľapredloženýchdokladovasámuviedol,
že viaceré položky, ktoré boli predložené súdu, sa v dome nenachádzajú, ale sa nachádzajú v domejeho sestry, príp. v dome rodičov. Považovala znalecké dokazovanie vo veci za nadbytočné. Existencia
dohody medzi stranami sporu nebola preukázaná, neexistuje právny titul na zaplatenie žalovanej istiny.
Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní návrh žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol a následne

vyhlásil napadnutý rozsudok.

38. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci sporných otázok -
preukázania uplatneného právneho nároku žalobcu v spore a premlčania uplatneného právneho nároku
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol

(existencia/neexistencia dohody strán sporu o vykonaní investícií do nehnuteľností žalovaných v 1.a 2.
rade stojaca na existencii vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade ako druha a družky, ktorý vzťah zanikol),
- premlčania uplatneného právneho nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia získaného
plnením bez právneho dôvodu, (investície vynaložené na cudziu vec v prípade, ak neexistoval právny
dôvod plnenia), - preukázania uplatneného právneho nároku žalobcu v spore a premlčania uplatneného
právneho nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia získaného plnením za iného, t.j. za

povinného (dlžníka) - splatenie stavebného úveru vo výške 10 50 eur za žalovanú v 2. rade (ktoré sú
predmetom odvolacieho konania), zaujal právny názor s poukazom na ustanovenia § 451, § 454, §
100 ods.1, § 107 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, že v prípade investícii do cudzej nehnuteľnosti
premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po vynaložení tej ktorej investície, aby sa mohol
tento počiatok plynutia premlčacej doby presunúť do neskoršieho obdobia, žalobca by musel preukázať

existenciu dohody o rekonštrukcii a o investíciách a spôsobe financovania uzatvorenú s vlastníkmi
nehnuteľnosti, teda žalovanými, a jeho podiel na tejto rekonštrukcii a investíciách. Žalobca v spore
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne existencie dohody o rekonštrukcii a investíciách a spôsobe ich
financovania, ktorá mala byť uzatvorená medzi stranami sporu. Žalobca nepreukázal uzatvorenie takejto
dohody, nepreukázal, aká mala byť jeho účasť a podiel na týchto investíciách. Keďže žalobca tvrdil,

že požaduje pomernú časť týchto investícií, ktoré boli vynaložené všetkými stranami sporu, následne
podľa tvrdenia žalobcu išlo o investície žalobcu a žalovanej v 1. rade, zaťažovalo ho dôkazné bremeno
na preukázanie týchto skutočností. Súd za irelevantnú považoval skutočnosť, že medzi žalobcom a
žalovanou v 1. rade bol partnerský vzťah, ktorý označil žalobca ako vzťah druha a družky, od ktorého
žalobca odvodil následnú existenciu dohody o rekonštrukcii a investíciách. Žalobca tvrdil, že bola medzi

stranami sporu uzatvorená dohoda o rekonštrukcii, o investíciách a spôsobe ich financovania, preto
bol povinný toto svoje tvrdenie súdu preukázať. Len existencia vzťahu medzi žalobcom a žalovanou
v 1. rade bez ďalšieho nepreukazuje a nezakladá existenciu právneho dôvodu na strane žalobcu pri
rekonštrukcii nehnuteľnosti žalovaných. Žalobca existenciu dohody medzi stranami sporu opieral o
vyjadreniežalovanejv2.radenapojednávanídňa15.01.2013, ktorá podľažalobcu potvrdila existenciu

takejto dohody. V tomto smere však žalovaná v 2. rade žiadnym spôsobom nepotvrdila existenciu
dohody o investíciách a spôsobe financovania predmetnej rekonštrukcie medzi stranami sporu, práve
naopak žalovaná v 2. rade v rámci tejto výpovede uviedla, že rekonštrukcia sa financovala z úverov,
pričom stavebný úver sa splácal z tržieb žalovanej v 1. rade a podiel žalobcu bol v tom, že tieto peniaze
z tržieb žalovanej vložil na svoj účet a z toho sa hradil úver. Rovnako tak len skutočnosť, že žalobca

splácal z jeho účtu stavebné sporenie na meno žalovanej v 2. rade bez ďalšieho nepreukazuje existenciu
takejtodohodyakoprávnehotitulunastranežalobcu,najmäkeďžalovanépopreližesplátky stavebného
úveru boli hradené z prostriedkov žalobcu. Žalované zhodne tvrdili, že stavebné sporenie na meno
žalovanej v 2. rade bolo splácané z prostriedkov žalovanej v 1. rade, ktoré vkladal žalobca na jeho
účet s tým, že išlo o prostriedky pochádzajúce z tržieb žalovanej v 1. rade. Napokon sám žalobca

v žalobe uvádza, že stavebné sporenia boli zlúčené na meno žalovanej v 2. rade z dôvodu, že táto
vykazovala najlepšie príjmové podmienky. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca sa staral aj
tržby z prevádzok žalovanej v 1. rade, ktoré prebral, staral sa o chod prevádzok žalovanej v 1. rade,
obvykle uhrádzal faktúry, nakupoval tovar, chodil do banky. Žalobca v priebehu konania prostredníctvom
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09.10.2017 začal tvrdiť, že strany sporu uzatvorili dohodu o

investíciách a obsahom dohody bol ten, že spoločne vykonajú investície do domu a podiel žalobcu bol
1, pričom stavebné sporenia mali prefinancovať a splatiť spoločne so žalovanou v 1. rade, čo fungovalo
do septembra 2010. V rozpore s tým sú tvrdenia žalobcu v žalobe, že počas družského vzťahu sa so
žalovanou v 1. rade rozhodli, že sú súhlasom matky (žalovanej v 2. rade) vykonať do nehnuteľností
investície, stavebné práce boli vykonané na náklady žalobcu a žalovanej v 1. rade s tým, že časť bola

hradná zo stavebných sporení a na úhrade splátok na tri stavebné sporenia sa podieľa výlučne sám.
Okrem toho v priebehu konania žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu tvrdil, že finančné
prostriedky vynaložené sú len časťou investícií, ktoré zahŕňajú jednak materiál a jednak práce (č.l. 456
spisu) a následne tvrdil, že podľa dohody sa mal aj fyzicky zúčastňovať na týchto prácach (č.l. 599spisu). Podľa žalobcu sporenia, spôsob ich vytvorenia a spôsob ich splácania, preukazuje jeho účasť
na celkovej dohode a na financovaní týchto investícií. Súd sa s uvedeným tvrdením žalobcu nestotožnil
a dodal, že len skutočnosť, že žalobca uhrádzal stavebný úver, bez ďalšieho nepreukazuje existenciu

dohody ako právneho titulu. Podľa názoru súdu žalobca neustálil a nepreukázal ani to, z čoho by mala
žalovaná suma pozostávať, t.j. nešpecifikoval z čoho suma, ktorá mala predstavovať jeho investície
do nehnuteľnosti žalovaných, pozostáva. V priebehu konania ako dôkaz predložil doklady, ktoré boli
použité v PSS, a.s. ako zdokladovanie výdavkov k stavebnému sporeniu žalobcu č. 2094469 8 01 (č.l.
40-70), pričom v priebehu konania bolo žalobcom na základe námietok žalovaných uznané, že niektoré

položky sú fiktívne, neboli reálne použité na rodinný dom žalovaných, ale boli použité na zdokladovanie
nákladov pre PSS, a.s. (písomne vyjadrenie na č.l. 433 spisu). Navyše tieto doklady nepreukazujú, že
boli zakúpené z prostriedkov žalobcu a ani že ide o materiál použitý pri rekonštrukcii nehnuteľnosti
žalovaných, najmä keď časť položiek, ktorými preukazoval materiál, ktorý mal zakúpiť do nehnuteľnosti
žalovaných, bola už zo strany žalovaných spochybnená a následne časť ich námietok bola žalobcom
uznaná. Aj znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že doklady o nákupe stavebného materiálu,

ktoré sú súčasťou spisu, sú nepresné a aj neúplné. Nie je možné jednoznačne určiť, či stavebné
materiály na predpokladaných pokladničných dokladoch boli použité práve pri stavebných prácach
vykonaných na nehnuteľnosti - predmete posúdenia. Na dokladoch figurujú podľa znalkyne do konca
aj také stavebné materiály, ktoré vôbec nemohli byť použité pri stavebných prácach tvoriacich predmet
znaleckého posúdenia (napr. garážové brány, prahy dverí, krbová pec Romtop Siena). Navyše žalobca v

žalobe tvrdil, že časť jeho stavebného sporenia mala byť použitá na kúpu a montáž dvoch automatických
bránnagaráž,avšakvkonaníbolopreukázané,žetietoniesúanivovlastníctvežalovaných,čonapokon
uznal aj sám žalobca. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
existenciu žiadnej dohody ako právneho titulu nepreukázal, preto ak žalobca tvrdil, že sa podieľal na
investíciách do rekonštrukcie domu žalovaných, ktoré práce boli vykonané v rokoch 2003 -2008, je

potrebné tento jeho prípadný nárok na zaplatenie ním požadovanej sumy, a to vo výške 14 431,50
eura, ktorú doposiaľ jednoznačne nešpecifikoval a ani jej výšku nepreukázal, posúdiť ako plnenie bez
právneho dôvodu, ktorým môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec v prípade, ak neexistuje
právny dôvod. Premlčacia doba tak začala plynúť v roku 2008, kedy boli dokončené stavebné práce, čo
zhodneuviedlistranysporu,pričomuplynula vroku2010ažalobabolapodanáaždňa14.08.2012,preto

v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaných bolo potrebné žalobu bez ďalšieho
zamietnuť. Pre úplnosť súd dodal, keďže žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.01.2013
(č.l. 29 spisu) uviedol, že sa podaným návrhom domáhal úhrady sumy, ktorú zaplatil titulom stavebného
úveru za obdobie od roku 2003 do júna 2009 vo výške 10 500 eur, že premlčaný je aj prípadný nárok
žalobcu na vrátenie splátok stavebného úveru vedeného na žalovanú v 2. rade, ktorý podľa tvrdenia

žalobcu bol splácaný výlučne z jeho prostriedkov, čo však žalované popreli. Súd poukazuje na to,
že podľa tvrdenia žalobcu v žalobe tento mal splácať do júna 2009, na pojednávaní dňa 09.10.2010
prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil, že tento mal splácať do 9/2010 a podľa vyjadrenia zo dňa
16.10.2010 mal splácať stavebný úver do 8/2009. V danom prípade ak súd vychádzal z výpisu účtu
žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s., že poslednú úhradu vykonal v septembri 2009, treba nárok na

vrátenie sumy zaplateného stavebného sporenia zo strany žalobcu, považovať za premlčaný, keďže
právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa kedy sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil podľa § 107 ods. 1 OZ , t.j.
premlčacia doba začala plynúť najneskôr od septembra 2009 a uplynula najneskôr v septembri 2011,
pričom žaloba bola podaná na súde až dňa 14.08.2012. Z uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšku

zamietol a nepovažoval za potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie, ako navrhol žalobca za
účelom stanovenia hodnoty nehnuteľností pred vykonaním investícií a po ich vykonaní a návrh na
doplnenie dokazovania ako nehospodárny a nadbytočný zamietol.

39. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a

dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že posúdil za
irelevantnú existenciu vzťahu druha a družky medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade pri neexistencii
dohody medzi stranami sporu o rekonštrukcii a o investíciách do nehnuteľností žalovaných v 1.a 2. rade.
Žalobca bol názoru, že jeho účasť pri investíciách do nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade vyplynula
z výsluchu strán sporu. Z výsluchu žalovaných v 1.a 2. rade vyplýva, že žalobca sa mal podieľať na

predmetných investíciách len fyzickou prácou a organizačne. Žalobca bol názoru, že žalované v 1. a
2. rade síce popreli finančnú účasť žalobcu na týchto investíciách, ktoré tvrdenie žalovaných v 1. a 2.
rade však nebolo v spore preukázané. Žalobca v žalobe, ako aj v priebehu sporu tvrdil, preukazoval
svoju účasť na zabezpečení financovania investícií do nehnuteľností žalovaných v 1.a 2. rade (založeniestavebných sporení žalobcu, žalovaných v 1. a 2. rade, H. I., zlúčenie stavebných sporení žalovaných
v 1. a 2. rade a Idy Tománkovej, následné použitie stavebných sporení), ako aj splácanie zlúčeného
stavebného sporenia žalobcom z účtov žalobcu a z finančných prostriedkov žalobcu z podnikania

žalobcu.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalovanáv1.radesplácalastavebnésporenieažalobca
nepreukázal jeho splácanie. Žalobca bol názoru, že žalované v 1.a 2. rade svoje tvrdenie, že sa jednalo
o finančné prostriedky žalovanej v 1. rade, nepreukázali žiadnymi dôkazmi. Žalobca namietal neprávne
právne posúdenie súdom prvej inštancie tiež v otázke premlčanie uplatneného právneho nároku žalobcu
(nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol), keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že i v prípade, že by žalobca
preukázal svoj právny nárok (investície do nehnuteľností žalovaných v 1.a 2. rade), tento právny nárok je
premlčaný.Žalobcabolnázoru,ževsporebolapreukázanáexistencia dohodystránsporuoinvestíciách
do nehnuteľností žalovaných v 1.a 2. rade na tom základe, že vzťah žalobcu a žalovanej bol vzťahom
druha a družky), majúc za to, že žalované v 1.a 2. rade sú pasívne vecne legitimované v spore a v
danej právnej veci premlčacia doba na uplatnenie tohto právneho nároku mohla začať plynúť až koncom

septembra 2010, kedy zanikol vzťah druha a držky medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade a kedy
sa žalobca odsťahoval z nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade a keďže žalobu podal na súd dňa
14.08.2012.Žalobabolapodanávpremlčacejdobeanámietkapremlčaniabolauplatnenánedôvodneis
poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 548/2015. Podľa názoru žalobcu
s poukazom na vyššie uvedenú odvolaciu argumentáciu žalobcu potom spornou otázkou vo veci zostala

otázka vyčíslenia výšky pohľadávky žalobcu z titulu investícií žalobcu do nehnuteľností žalovaných v 1.
a 2. rade (zistenie hodnoty predmetných nehnuteľností v stave pred vykonaním investícií a po vykonaní
investíciíataktozistenýrozdiel,zhodnoteniepredstavujepohľadávkuzbezdôvodnéhoobohatenia,resp.
jej časť), keď na týchto investíciách sa podieľal žalobca a žalovaná v 1. rade, každý v 1 -ici, v ktorej
otázke taktiež poukázal judikatúru (konkrétnu judikatúru však žalobca v podanom odvolaní necitoval)

a na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 548/2015. Z tohto dôvodu žalobca bol
názoru, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočností ohľadne výšky pohľadávky žalobcu z titulu investícií žalobcu do nehnuteľností žalovaných
v 1. a 2. rade.
40. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
41. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
42. Ustanovenie § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon

uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: 1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez
právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že
sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto
prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli,
alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však

treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval
a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek
forme. 2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej
zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách
(§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V

prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva
môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40), ale aj z iných
dôvodov (napr. podľa § 37 a 38). 3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu
síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením
rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr.

podľa § 740). 4. Majetkový prospech bol získaný z nedostatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady,
keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore
s dobrými mravmi.
43. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

44. V ustanovení § 454 Občianskeho zákonníka ide o ďalší prípad bezdôvodného obohatenia doplňujúci
prípady uvedené v § 451 ods. 2. Predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve
skutočnosti: 1. predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť
sám; 2. okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. Právna povinnosťplniť môže vyplývať zo zákona alebo zo záväzku. Aplikácia ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka
je založená na skutkových okolnostiach, a) oprávnený (postihnutý subjekt) poskytol tretej osobe plnenie,
ktoré má majetkovú hodnotu (napr. zaplatil peniaze), namiesto povinného, b) oprávnený nebol povinný

plniť (ma jeho strane neexistovala právna povinnosť na také plnenie), c) právnu povinnosť poskytnúť
toto plnenie mal povinný (ten kto získal bezdôvodné obohatenie) a d) medzi tým kto plnil (oprávneným)
a tým, komu sa plnilo (tretia osoba), bolo zrejmé, že bolo plnené za iného, t.j. za povinného (dlžníka),
ktorému vzniká bezdôvodné obohatenie tým, že plnením, ktoré poskytol zaňho niekto iný na splnenie
dlhu, zanikol jeho dlh splnením. Na to, aby bolo možné urobiť záver o tom, že dlžník sa bezdôvodne

obohatil, pretože bolo zaňho plnené to, čo mal podľa práva plniť sám, musí v dobe plnenia trvať jeho
dlh. Z hľadiska tohto zákonného ustanovenia nie je rozhodujúce, či bolo plnenie poskytnuté so súhlasom
dlžníka, ale nesmie ísť o situáciu. že bolo plnené proti jeho vôli. V prípade skutkovej podstaty podľa § 454
Občianskeho zákonníka právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia má ten, kto plnil
za iného, od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu sa plnilo. Plnením, ktoré bolo poskytnuté omylom,
totiž dlh nezaniká (§ 451 Občianskeho zákonníka) a ten, kto plnil, má právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia proti tomu, kto toto plnenie prijal, zatiaľ čo podľa § 454 Občianskeho zákonníka je povinný
vydať bezdôvodné obohatenie ten, za ktorého bolo plnené. Rovnaká situácia nastáva v prípade, že
niekto plnil inému v domnení, že plní za dlžníka, hoci ten, za ktorého bolo plnené, nič nedlhoval alebo
svoj záväzok už skôr splnil. K obohateniu toho, za ktorého bolo plnené, nemôže dôjsť bez toho, aby
poskytnutým plnením jeho dlh zanikol (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 23/2011).

45. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.
46. Aktívne legitimovaným na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor
koho bolo bezdôvodné obohatenie získané; je povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

47.Vprípadehodnôtvynaloženýchnacudziunehnuteľnosťjepohľadávkouzbezdôvodnéhoobohatenia
nie hodnota vynaložených finančných prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred jej
rekonštrukciou a po jej uskutočnení. Lehoty na vrátenie tohto plnenia sa odvíjajú nie od jeho poskytnutia,
ale od času, kedy právny dôvod plnenia odpadol (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS
548/2015).

48. V danej právnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 16.600 eur s prísl.
dôvodiac tým, že si tento právny nárok uplatňuje titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia
získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (titulom investícií žalobcu a žalovanej v 1. rade
do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade titulom existencie dohody strán sporu o
vykonaní investícií do nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade stojacej na existencii vzťahu žalobcu

a žalovanej v 1. rade ako druha a družky, ktorý vzťah zanikol). Svoj právny nárok ďalej špecifikoval
tým, že na stavebné sporenie z ktorého sa financovala rekonštrukcia nehnuteľností žalovaných v 1.
a 2. rade vložili spolu so žalovanou v 1. rade sumu 9 958,17 eur (300 000 Sk), že na stavebnom
sporení žalovanej v 2. rade, z ktorého sa financovala rekonštrukcia nehnuteľností žalovaných v 1. a 2.
rade zaplatil zo svojich finančných prostriedkov sumu 10 500 eur, že na rekonštrukciu nehnuteľností

žalovaných v 1. a 2. rade bolo použité tiež jeho stavebné sporenie vo výške 6 638,78 eur (200 000 Sk).
Žalobca však v žalobe, ani počas sporu neuviedol, nešpecifikoval aké konkrétne plnenie predstavuje v
žalobe uplatnená istina vo výške 16 600 eur uvedená v petite žaloby, keďže v žalobe a počas sporu
až do podania znaleckého posudku vo veci poukazoval na svoj právny nárok na zaplatenie 1-ice
sumy 9 958,17 eur, t.j. sumy 4 979,08 eur + sumy 10 500 eur + sumy 6 638,78 eur, ktoré spolu

predstavujú sumu 22 117,86 eur, nie sumu 16 600 eur. Žalobca v žalobe pokiaľ sa týka žalobcom
tvrdených investícií do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1. a 2.rade uviedol len všeobecne,
čoho (akých častí) predmetných nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade sa mala rekonštrukcia týkať,
avšak nešpecifikoval, nekonkretizoval, z čoho pozostávali jednotlivé konkrétne investície žalobcu do
rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade a v akej boli hodnote (keď dôkazné bremeno ich

preukázaniabolinažalobcovi),ktoráskutočnosťnevyplývazvýpovedežalobcuazostatnýchpísomných
podaní žalobcu vo veci, ani z vykonaného dokazovania v spore. Keďže žalobca v žalobe neopísal také
rozhodujúce skutočnosti, ktorými by bol vymedzený celý predmet sporu po skutkovej stránke a súd prvej
inštancie v spore túto vadu žaloby (čiastočnú neurčitosť) neodstraňoval zákonným procesným postupom
počas sporu, táto skutočnosť mala za následok, že súd prvej inštancie si neujasnil predmet sporu, konal

o čiastočne neurčitej žalobe a nevyhodnotil z tohto pohľadu potom dostatočne dôvodnosť žalobcom
uplatnenej žaloby pokiaľ sa jedná o ním tvrdené investície do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných.
Tá skutočnosť, že súd prvej inštancie si neujasnil predmet sporu a konal o čiastočne neurčitej žalobe,
sa ďalej premietla v spore aj v tom, že súd prvej inštancie sa vo veci nevysporiadal ani s otázkou,akého plnenia sa týkalo čiastočné späťvzatie žaloby, teda v akej časti žalobca zobral žalobca žalobu
späť, pokiaľ sa jedná o sumu 2 168,50 eur, v ktorej časti súd konanie zastavil a aké plnenie zostalo
predmetom žaloby (14 431,50 eur). S poukazom na závery znalkyne v znaleckom posudku č. 63/2017

zo dňa 19.05.2017, ktorá vyčíslila VŠH vykonaných stavebných prác, vrátane búracích prác celkom
na sumu 28 863 eur, je zrejmé len to, že žalobca po podaní znaleckého posudku trval na podanej
žalobe vo výške 14 431,50 eur (ako 1-ice investícií vyčíslených v znaleckom posudku). Odvolací súd
zdôrazňuje, že preukázanie investícií zo strany žalobcu do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1.a
2. rade je otázka skutkovou a právnou, ktorú musí z pohľadu aj vyššie uvedených dôvodov posúdiť súd

prvej inštancie, teda nie je otázkou odbornou, preto nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania.
Predmetom znaleckého dokazovania je v prípade hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť zistenie
rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti pred jej rekonštrukciou a po jej uskutočnení potom, čo sa súd
prvej inštancie vysporiada skutkovo a právne s tým, či žalobca v spore preukázal konkrétne jednotlivé
investície do rekonštrukcie cudzej veci.
49. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou „iura novit curia“ (právo pozná súd). Žalobca nie je

povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Neuvedenie
právnej kvalifikácie uplatneného nároku preto nie je vadou žaloby a neprichádza preto do úvahy
odmietnutie podania. Je totiž vecou súdu, ako tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu normu,
ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Pokiaľ žalobca právny titul (tzv. právnu kvalifikáciu) v žalobe
neuvedie, nie je povinný tak urobiť, pretože v súlade s princípom „ iura novit curia“ je povinnosťou súdu

uvedenie právneho titulu (dôvodu) žalobcom uplatneného práva.

50. Súd prvej inštancie sa z dôvodov vyššie uvedených vysporiada v ďalšom konaní s tým, čo je
predmetom žaloby žalobcu, t. j. aké konkrétne právne nároky žalobcu, z akého právneho dôvodu s
poukazom na ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v ňom uvedené jednotlivé formy

bezdôvodného obohatenia, § 454 Občianskeho zákonníka, z ich dôvodnosťou z pohľadu uplatnených
právnych nárokov žalobcu v žalobe (10 500 eur, 1/2-ica sumy z 9 958,17 eur, t.j. 4 979,08 eur, 6
638,78 eur) a v priebehu sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby s ohľadom na uplatnenú námietku
premlčania zo stany žalovaných v 1. a 2. rade. Ďalej sa vysporiada s tým, z čoho mali pozostávať
jednotlivé konkrétne investície žalobcu do rekonštrukcie nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade a

v akej boli hodnote, či žalobca preukázal v spore jednotlivé konkrétne investície do rekonštrukcie
nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade (keď dôkazné bremeno preukázania tvrdení žalobcu v tomto
smere je na žalobcovi), ako aj z pohľadu uplatnenej námietky premlčania tohto právneho nároku
a to jednak osobitne vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, ako aj vo vzťahu k žalovanej v 2. rade pri
preukázaní, resp. nepreukázaní dohody strán sporu o spoločných investíciách žalobcu a žalovanej v 1.

rade do (rekonštrukcie) nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade (s poukazom na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 548/2015), ako aj z pohľadu požiadavky žalobcu zaviať žalované v 1. a 2.
rade solidárne na požadované plnenie. Odvolací súd pokiaľ sa jedná o uplatnený právny nárok žalobcu
na zaplatenie sumy 10 500 eur (uplatnený podľa ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka) uvádza,
že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s vecou z pohľadu požiadavky žalobcu zaviať žalované v 1.

a 2. rade solidárne na požadované plnenie. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom potiaľ, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovanie k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ
dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že poskytol na stavebné sporenie žalovanej v 2. rade sumu 10
500 eur zo svojich finančných prostriedkov, že tieto finančné prostriedky patrili žalovanej v 1. rade, keďže
z doposiaľ vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žalované v 1. a 2. rade nenavrhli vykonať dôkazy

na preukázanie ich tvrdení, že sa jednalo o finančné prostriedky žalovanej v 1. rade, keďže v tomto
smere bolo na nich dôkazné bremeno, teda nepreukázali v spore túto nimi tvrdenú skutočnosť. Súd prvej
inštancie sa s vecou v časti uplatneného právneho nároku na zaplatenie sumy 10 500 eur vyporiada aj
z pohľadu uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaných v 1. a 2. rade. V prípade, že súd prvej
inštancie dospeje k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu ohľadne investícií žalobcu do rekonštrukcie

nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade a nedôvodnosti námietky premlčania uplatnenej žalovanými v
1. a 2. rade, jeho úlohou bude zistenie rozdielu medzi hodnotou nehnuteľnosti žalovaných v 1. a 2.rade
pred jej rekonštrukciou a po jej uskutočnení.

51. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie vo vyššie uvedenom smere neobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, potom
súd prvej inštancie zároveň svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na
spravodlivý proces, keď vzhľadom na námietky odvolateľa uvádzané v odvolaní bolo úlohou odvolaciehosúdu, viazaného dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) preskúmať, či odôvodnenie napadnutého
rozsudku zodpovedá § 220 CSP.

52. Súd prvej inštancie bol povinný rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v
ustanovení § 220 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z
Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje
súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie

neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 220 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa
stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací
súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.
53. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach

právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu

musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.

54. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil vyššie
uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli
zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v
zmysle 220 CSP (absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho

rozhodnutia), a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za nepreskúmateľné v takej
miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Je tomu tak z vyššie uvedených
dôvodov.

55. V kontexte vyššie uvedenej právnej úpravy a výkladu sa odvolací súd nestotožňuje s právnym

názorom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti uplatnených právnych nárokov žalobcu bez riadneho
vysvetlenia svojho rozhodnutia, čo malo za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie v tejto časti, ako aj s tým súvisiacim výrokom o trovách konania (§ 379 písm. a) CSP) a
preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnute
zamietajúcej časti podľa § 389 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec v tejto časti,

ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedeným názorom odvolacieho
súdu vec opätovne preskúma, posúdi správnosť a dôvodnosť žalobcom uplatnených právnych nárokov,
vyporiadajúc sa s odvolacími námietkami, svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 220 CSP tak, aby
v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom. V novom rozhodnutí rozhodne

súd prvej inštancie o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.
56. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).