Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 22, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200519
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej

a členiek senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Peter
Hajčík s.r.o., so sídlom J. Šimku č. 9/4708, 036 01 Martin, IČO: 44 840 870, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou: Wies & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta č. 30/B, 821 04 Bratislava,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská
Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101476704/2019 zo dňa
17.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (správca dane) ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím
č. 100518864/2019 zo dňa 26.02.2019 vyrubil daňovému subjektu Peter Hajčík s.r.o. (žalobca) rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 v sume 2.323,92 Eur. Dôvodom
vyrubenia uvedeného rozdielu dane bolo porušenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51
ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V
odôvodnení správca dane uviedol, že na základe zistení a vyhodnotenia dôkazov, ktoré získal počas

výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie september 2015 u daňového subjektu, v prípade
odberateľskej faktúry vyhotovenej spoločnosťou STAVOINVESTA SK s.r.o. pre odberateľa (žalobcu)
nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia (poradenských služieb) a vznik daňovej
povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.
Proti rozhodnutiu DÚ Žilina č. 100518864/2019 zo dňa 26.02.2019 podal žalobca odvolanie.
Žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) po preskúmaní odvolaním napadnutého
rozhodnutia zistil, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní boli neopodstatnené, že správca dane

postupoval a rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi, preto odvolaním napadnuté rozhodnutie
potvrdil, a to rozhodnutím č. 101476704/2019 zo dňa 17.06.2019.
Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Žalovaný,
tak ako správca dane dospel k záveru, že obchodná transakcia deklarovaná vo faktúre (poradenské
služby) č. 15/016 zo dňa 30.09.2015 za mesiac september 2015, na ktorej je uvedený ako dodávateľ
spoločnosť STAVOINVESTA SK s.r.o. a ako odberateľ Peter Hajčík s.r.o. (žalobca) sa neuskutočnila. V
predmetom prípade nebolo relevantnými dôkazmi preukázané dodanie služby v zmysle zákona o DPH,

nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa a následne odvolávajúcemu sa (žalobcovi) nevzniklo
právo na odpočítanie dane. Dôkaznými prostriedkami, na základe ktorých finančné orgány dospeli k
rovnakému záveru, že fakturovaná služba nebola vykonaná osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ
boli: odpoveď spoločnosti KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. zo dňa 30.07.2018 s prílohami, výpisz Obchodného registra spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., zápisnica o ústnom pojednávaní zo
dňa 25.04.2018 spísaná so svedkom - konateľom spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., a podporné
dokumenty, ktoré sa vzťahujú k daňovej kontrole dane z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie

roku 2014, ktorá bola vykonaná taktiež u odvolávajúceho sa (žalobcu). Uvedené dokumenty preukazujú,
že obchodná spolupráca medzi odvolávajúcim sa a spoločnosťou KraussMaffei Technologies, spol. s r.o.
nevznikla na podklade poradenských služieb spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o. v roku 2015, pretože
zmluva o spolupráci medzi týmito daňovými subjektmi bola uzavretá v roku 2011, kedy bol nahradený
obchodný vzťah s fyzickou osobou W. S., ktorý začal ešte v roku 2005, že tvrdenia o poradenstve v

oblasti cien, prepráv a poradenstve v štádiu prípravy ponúk sú účelové, pretože ceny do 31.12.2015
boli dohodnuté ako pevné už 01.01.2014, ale aj preto, že odvolávajúci sa napriek výzve na predloženie
dokladov a dôkazov zo dňa 13.06.2018 a následnému vyjadreniu odvolávajúceho zo dňa 16.07.2018,
že doloží ešte ďalšie písomné dôkazy v zmysle výzvy, ktorými preukáže svoje tvrdenia o poskytovaní
poradenskej služby - činnosti, správcovi dane nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by bol preukázal
opodstatnenosť fakturovania poradenských služieb. Ďalšími dôkazmi, ktoré preukazujú, že k poskytnutiu

poradenských služieb nedošlo je vyjadrenie spoločnosti KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., že jej
nie je známe, že by predmetný obchodný vzťah bol založený prostredníctvom sprostredkovateľa a
skutočnosť, že výpis z Obchodného registra spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o. v predmete činnosti
neobsahuje poradenské činnosti v oblasti nákladnej dopravy.

2. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17.06.2019 žalobca správnu
žalobu.
V žalobe namietal, že správca dane vydal dva protokoly z daňovej kontroly, ktoré sa týkajú tej istej
daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty. Oba protokoly sú nezákonné, pretože správca dane vydal v
rámci predmetnej daňovej kontroly dva protokoly, a nie iba jeden, ako to prikazuje zákon. Nejedná sa o

čiastkové protokoly, ale riadne, čím porušil článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Protokol nesmie
byť získaný v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. V danom prípade sú však oba protokoly
získané v rozpore s daňovým poriadkom. Podľa žalobcu, aj keď správca dane v rámci jednej kontroly
za viaceré zdaňovacie obdobia určí za niektoré rozdiel dane a za iné nie, aj v danom prípade je povinný
vydať iba jeden protokol, v ktorom sa vysporiada s úplne všetkými zdaňovacími obdobiami. To, že z

jednej daňovej kontroly sa vyhotovuje jeden protokol vyplýva z § 46 ods. 8 daňového poriadku. Protokoly
z daňovej kontroly tak nemožno použiť, ani žiadne zo zistení v nich uvedené. Pritom poukázal na
judikatúru vzťahujúcu sa k neukončeniu daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote. Daňové konanie
tak malo byť podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku zastavené. Namietal nesprávne závery
správnych orgánov, že obchodná transakcia deklarovaná príslušnou faktúrou za predmetné zdaňovacie

obdobie, na ktorej je uvedený dodávateľ STAVOINVESTA SK s.r.o. sa neuskutočnila. Jediný spoločník a
konateľ dodávateľa poskytnutie poradenských služieb potvrdil. Podľa Q. V. išlo o poradenstvo ohľadom
cenotvorby, zháňanie vodičov pre preverovaný daňový subjekt, tvorbu mesačného plánu činnosti, ako
aj ďalšie činnosti. Pokiaľ správca dane videl vo vyjadreniach Q. V. nezrovnalosti a rozpory, bolo jeho
povinnosťou došetriť skutkový stav, a to tak, že ho opätovne vypočuje. Existovala teda objektívna

potreba dopočuť svedka V. o rozhodných skutočnostiach. Vo vzťahu k navrhovanému dopočutiu
svedka je irelevantné, že daňový subjekt bol o jeho pôvodnom výsluchu upovedomený a že sa ho
nezúčastnil. Daňový subjekt (žalobca nenavrhol dopočuť svedka V. preto, lebo sa na jeho prvom
výsluchu nezúčastnil, a preto, lebo v priebehu dokazovania boli po výsluchu tohto svedka zistené
nové ďalšie skutočnosti, o ktorých správca dane i žalovaný tvrdia, že sú v rozpore s tvrdeniami

svedka V.. Sám správca dane označuje tvrdenia svedka za zmätočné, čo je samo o sebe skutočnosť,
ktorá odôvodňovala jeho opätovné vypočutie. Ďalej namietal to, že správca dane, resp. žalovaný
dospeli k záveru o zamietnutí žalobcovho návrhu na základe „dôkazov“, ktorých výpočet je uvedený
na konci napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že poradenstvo vykonáva samotný Q. V., ktorý
ho potvrdil a poradenstvo sa netýkalo iba KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., resp. SCHENKER

s.r.o., ale malo všeobecný charakter, týkal sa realizovania prepravných služieb preverovaných daňovým
subjektom vo všeobecnosti. Preto sú závery správcu dane, ktoré vychádzajú výlučne z previazanosti so
spoločnosťou KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., resp. SCHENKER s.r.o. nesprávne. Poradenskú
činnosť dodávateľ mohol vykonávať, pretože má v Obchodnom registri zapísanú obchodnú činnosť v
rozsahu voľných živností. Rovnako poukázal na to, že žalobca uhrádzal dodávateľské faktúry v hotovosti

na bankový účet dodávateľa, čo taktiež preukazuje reálne poskytnutie služieb žalobcovi. Odpoveď
svedka V. na jeho výsluchu nevylučuje, že mohol komunikovať s niekým iným z týchto spoločností,
napríklad zamestnancom, pretože vylúčil len vystupovanie vo vzťahu k zástupcom, resp. štatutárom
týchto spoločností. Aj z tohto dôvodu navrhol žalobca opätovne vypočuť svedka V.. Tvrdenia správcudane sú podľa neho predčasné. Poradenské služby však boli poskytované všeobecne, preto ani popretie
znalosti o spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o. zo strany KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. nemá
žiaden preukázaný charakter vo vzťahu k poskytnutiu poradenských služieb zo strany STAVOINVESTA

SK s.r.o.. Ďalej poukázal na to, že správca dane nemôže poznať vôľu zmluvných strán, nie je oprávnený
vykladať obsah zmlúv a tiež nemôže posudzovať ich platnosť. Preto ak svedok V. potvrdil poskytnutie
poradenských služieb, tak správca dane nemôže vyvodzovať z písomnej zmluvy, že k poskytnutiu
poradenských služieb nedošlo. Nemôže namietať, že podľa zmluvy mali byť objednávky realizované
písomne, a v praxi sa realizovali ústne alebo telefonicky. Odmena bola síce naviazaná na uskutočnenie

prepravy daňovým subjektom pre KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., resp. SCHENKER s.r.o.,
ale jednalo sa iba o dohodnuté určenie výšky odmeny za poradenské služby, ktoré si zmluvné strany
takto dohodli a nie o províziu zo sprostredkovania konkrétnej prepravy pre KraussMaffei Technologies,
spol. s r.o. alebo SCHENKER s.r.o.. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým
rozhodnutím Daňového úradu Žilina, pobočka Martin zo dňa 26.02.2019 zrušil a vec vrátil daňovému
úradu na nové konanie.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so svojim právnym
posúdením ako ho už uviedol v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že obchodná spolupráca medzi
žalobcom a odberateľom KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. nevznikla na podklade poradenských
služieb spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o. od roku 2015, pretože zmluva o spolupráci medzi týmito

daňovými subjektmi bola uzavretá ešte v roku 2011. Opakujúce sa vypočutia svedka V. považuje tiež za
nedôvodné, nakoľko svedok už vypovedal, avšak jeho kladné vyjadrenia resp. tvrdenia o poskytovaní
poradenskej činnosti v kontexte s obsahom ďalších dôkazných prostriedkov boli vyhodnotené ako
nehodnoverné. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

4. Žalobca v replike zo dňa 26.02.2020 opätovne uviedol potrebu ďalšieho výsluchu svedka Marettu
- konateľa dodávateľa STAVOINVESTA SK s.r.o. z dôvodu, že správca dane vidí rozpory výpovede
svedka s inými skutkovými zisteniami, čo však žalobca z dôvodov uvedených v žalobe považuje iba
za subjektívny a predčasný názor správcu dane. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk 5/2018 zo dňa 31.01.2019, kde NS SR, ako kasačný súd

uviedol okrem iného nasledovné: „V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno o
reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže v
zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní reálnosti uskutočneného zdaniteľného obchodu
umožňoval správcovi dane tento poprieť. ... Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového
subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi,

ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať
minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým
subjektom.“ V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že v zmysle konštantnej judikatúry nemôže
byť hodnotenie dôkazu v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov ľubovoľné (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 57/2016 z 28.03.2018) ... V závere poukazuje kasačný súd na

nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07, podľa ktorého ani záujem štátu na realizácii príjmovej
stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré
zákony priznávajú daňovým subjektom. Pokiaľ žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v súvislosti s
predmetnou kontrolou vykonanou u žalobcu bola podaná na Krajský súd v Žiline všeobecná správna
žaloba, ktorú Krajský súd v Žiline svojim rozsudkom sp. zn. 30S/39/2018 zo dňa 16.04.2019 zamietol,

čím de facto potvrdil príslušné administratívne rozhodnutia správcu dane a žalovaného, žalobca doplnil,
že proti poukazovanému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal kasačnú sťažnosť, o ktorej nebolo
do dnešného dňa rozhodnuté. Rovnako poukázal na skutočnosť, že vo veci DPPO 2014 a vo veci
predmetnej kontroly DPH za každé jedno mesačné zdaňovacie obdobie v roku 2015 sú kontrolované iné,
rozdielne zdaňovacie obdobia, a tiež na to, že v oboch týchto právnych veciach nie je rovnaký skutkový

a právny stav - to sa týka najmä vydania protokolov z predmetných daňových kontrol, nakoľko v rámci
kontroly DPH 2015 bol vydaný nezákonný protokol, resp. protokoly (dva protokoly namiesto jedného),
čo je skutočnosť, ktorá v rámci kontroly DPPO 2014 nenastala a nebola tam ani namietaná, ani riešená.

5. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.

6. Správny súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)
v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. júla 2020.7. Z administratívneho spisu žalovaného bolo preukázané, že:
Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia januára 2015 až december

2015. Predmetom daňovej kontroly bolo preverenie prijatého zdaniteľného plnenia, resp. plnenie
podmienok odpočítania dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH. V daňovej kontrole sa správca dane
zaoberal skutočnosťami súvisiacimi s poskytovaním nákladnej dopravy pre spoločnosť KraussMaffei
Technologies, spol. s r.o., Ulica priemyselná 6, 038 52 Sučany, IČO: 35 871 229 a pre spoločnosť
SCHENKER s.r.o., Kopčianska 94, Bratislava, IČO: 31 327 222.

Za zdaňovacie obdobie september 2015 podal žalobca daňové priznanie - daň z pridanej hodnoty dňa
26.10.2015. V daňovom priznaní vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 603,88 Eur.
Pri výkone daňovej kontroly za mesiac september 2015 sa správca dane zameral na zaúčtovanú faktúru
č. 15/016 zo dňa 30.09.2015 od tuzemského dodávateľa STAVOINVESTA SK s.r.o., Na Bystričku 14,
Martin, IČO: 36 441 716 za dodanie poradenských služieb podľa Rámcovej zmluvy o obchodnom
poradenstve zo dňa 25.12.2014 (dátum dodania 30.09.2015, suma celkom 13.943,52 Eur, z toho

20 % DPH 2.323,92 Eur). Prílohou faktúry je jednostranová zostava žalobcu pod názvom „Kniha po
mesiacoch so začiatočným a končeným zostatkom“, ktorá bola podkladom k faktúre, kde je uvedený za
september 2015 mesačný obrat žalobcu, resp. mesačné tržby (analytický účet XXX XXX) za prepravu
pre spoločnosť KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., pričom na tejto zostave je uvedená konkrétna
mesačná fakturovaná suma za poradenské služby z mesačných tržieb (tržby za september 2015 v sume

77.464,- Eur) za prepravu vykonanú žalobcom.
Za účelom preverenia dodania poradenských služieb na základe predmetnej faktúry zaslal správca dane
konateľovi spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o. Jánovi Marettovi Predvolanie na výsluch svedka zo
dňa 28.03.2018. Upovedomenie o vypočutí svedka bolo doručené žalobcovi dňa 03.04.2018. Dátum
vypočutia svedka správca dane stanovil na deň 25.04.2018 o 10:00 hod.. Svedok - Q. V. do Zápisnice

o ústnom pojednávaní zo dňa 25.04.2018 potvrdil, že spoločnosť STAVOINVESTA SK s.r.o. vyhotovila
faktúru č. 15/016 zo dňa 30.09.2015, na ktorej je uvedený ako odberateľ žalobca a že ju podpísal on
sám. Svedok do predmetnej zápisnice ďalej uviedol, že si myslí, že obchodná spolupráca so žalobcom
sa začala niekedy v roku 2011 a súvisela s podnikateľskou činnosťou - výstavbou haly spoločnosti
KraussMaffei Technologies, spol. s r.o.. Keďže disponoval informáciou, že táto spoločnosť potrebuje

prepravcov, tak sprostredkoval, aby sa jedným z jej prepravcov stal žalobca. So žalobcom sa v roku
2015 stretli podľa potreby raz do mesiaca ohľadom viac-menej cien za zrealizovanie prepravy na
konkrétny obchod alebo iných informácií, napr. týkajúcich sa zháňania vodičov pre žalobcu, taktiež
spoločne robili mesačný plán činnosti, t.j. logistiku, napr. na konkrétne výjazdy, koľko potrebuje vodičov
a podobne. Svedok ďalej uviedol, že má presne vo svojej evidencii dátumy stretnutí a že konkrétne

zápisy zo spoločných stretnutí s pánom S. doloží (v predmetnej zápisnici bol svedkovi stanovený termín
na predloženie týchto zápisov do dňa 11.05.2018). Poradenské činnosti, resp. odborná starostlivosť
spočívala v stanovovaní ceny za jednotlivé prepravy - aby bol klient pre odberateľa prijateľný a
zaujímavý, čo sa týka ceny, aby klient dostal zákazku. Poskytovanie poradenstva skončilo niekedy v
roku 2016. So zástupcami spoločností KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. nejednal, jednal s nimi

výlučne pán S., úhrady faktúr boli realizované vkladom na bankový účet uvedený na faktúrach. Zápisnice
k Rámcovej zmluve o obchodnom poradenstve v počte 10 ks predložil svedok správcovi dane dňa
15.05.2018. Žalobca sa na vypočúvaní svedka nezúčastnil a svoje právo klásť svedkovi otázky pri
ústnom pojednávaní nevyužil.
Po zistení správcu dane, že spoločnosť STAVOINVESTA SK s.r.o. nemá vo výpise z Obchodného

registra Okresného súdu Žilina v predmete činnosti zapísané poradenské služby zaslal žalobcovi dňa
13.06.2018 výzvu na predloženie dokladov a dôkazov.
Na základe dohodnutej predĺženej lehoty doručil žalobca správcovi dane dňa 16.07.2018 mailovú
odpoveď na predmetnú výzvu a následne dňa 18.07.2018 správca dane prostredníctvom elektronickej
podateľne prijal aj všeobecné podanie. Vo vyjadrení k výzve zo dňa 16.07.2018 žalobca uviedol,

že obchodná spolupráca so spoločnosťou STAVOINVESTA SK s.r.o. vznikla približne v roku 2011.
Podnet prišiel od spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., ale s odstupom času to už nevie s určitosťou,
že predmetom spolupráce bolo poskytovanie sprostredkovateľskej a poradenskej činnosti v oblasti
nákladnej prepravy, že cieľom spolupráce bolo o. i., aj rozšírenie poskytovania dopravných služieb
a vyťaženosť jednotlivých prepráv, zabezpečiť najlepšie ceny PHM, zefektívniť trasy, aby sa platilo

čo najnižšie mýto v zahraničných krajinách, rozšírenie vozového parku a podobne. Pri zabezpečení
jednotlivých obchodných prípadov za spoločnosť STAVOINVESTA SK s.r.o. konal Ján Maretta (konateľ)
a za žalobcu to bol Peter Hajčík (konateľ). V súvislosti s Rámcovou zmluvou o obchodnom poradenstve
zo dňa 25.12.2014 sa žalobca vyjadril, že sa zúčastnil vo výberových konaniach so spoločnosťamiKraussMaffei Technologies spol. s r.o. a SCHENKER s.r.o., že destináciami boli Nemecko, Švajčiarsko,
Rakúsko, Česká republika - podľa potreby zákazníkov. Ďalej vo vyjadrení žalobca uviedol, že spoločnosť
STAVOINVESTA SK s.r.o. mu pomáhala nachádzať podľa potreby spoločnosti, ktoré realizujú export aj

import, dopomáhala mu k vyťažovaniu jednotlivých prepráv podľa dopytu, resp. aktuálnych možností, že
dopravnými a špedičnými firmami boli VIENA INTERNATIONAL, s.r.o., Wittur GmbH (Rakúsko), Wittur
s.r.o., BR Export, s.r.o. ... podľa odoslaných faktúr. Na ďalšie otázky správcu dane uvedené vo výzve
žalobca odpovedal, že do roku 2015 mal nákladné vozidlá s prepravnou kapacitou iba do 3,5 tony,
následne vďaka poradenskej činnosti od spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o. rozšíril svoj vozový park

aj na prepravné vozidlá s kapacitou do 12 ton, ako aj na prepravné prívesy s kapacitou do 6 ton, že vďaka
tomumoholnásledneprepravovaťajpreKraussMaffeiTechnologies,spol.sr.o.,pretožeprepravatovaru
od KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. takýmito vozidlami aj vzhľadom na objem tovaru začala byť v
predmetnom období prakticky nevyhnutná, že bol v kontakte napr. so zákazníkom GGB Slovakia s.r.o..
Poradenstvo, ktoré mu poskytovala spoločnosť STAVOINVESTA SK s.r.o. spočívalo v analýze cenových
ponúk jednotlivých predajcov PHM a výslednom odporučení najlepšieho predajcu PHM, pričom sa

prihliadalo aj na iné ukazovatele, ako na cenu. Poradenstvo ohľadom PHM zahŕňalo aj plánovanie trás
prepráv s cieľom čo najmenej využívať spoplatnené trasy z dôvodu vysokých cien mýtneho. V roku 2015
mal dohodnuté čerpanie PHM zo siete čerpacích staníc OMV. Dlhodobou obchodnou stratégiou bol napr.
prechod od nákladných vozidiel s nosnosťou do 3,5 tony na prepravné vozidlá s nosnosťou do 12 ton,
že takýto krok sa ukázal byť účinný aj pri objednávateľovi prepravy KraussMaffei Technologies, spol.

s r.o., že si vďaka rozšíreniu vozového parku dokázal udržať veľké množstvo od tohto objednávateľa.
Žalobca sa ďalej vyjadril, že v tejto súvislosti dodávateľ STAVOINVESTA SK s.r.o. mu poskytoval
poradenské služby aj za účelom získania konkrétnych prepravných vozidiel nad 12 ton, potrebných
licencií, vodičov, školení, atď. - v zásade takmer všetky špeciálne činnosti, ktoré je potrebné vykonať/
zabezpečiť pri prevádzkovaní nákladnej prepravy vozidlami nad 12 ton, že jeho krátkodobé obchodné

stratégie predstavujú najmä výpočty nákladov prepravy na Slovensku ako aj v EÚ na kilometer, s
ohľadom na počet nakládok a podobne. Na otázku správcu dane uvedenú vo výzve, že podľa bodu
4. článku I, predmetnej rámcovej zmluvy bude „obstarávate poskytovať služby v rozsahu písomne
oznámených požiadaviek klienta“, t.j. aké mal klient požiadavky, či ich mal sformulované písomne,
uviedol, že požiadavky smerovali k poskytnutiu poradenských a sprostredkovateľských služieb, ktoré sú

spomenuté už v odpovediach na iné otázky v tomto vyjadrení, resp. v predchádzajúcich vyjadreniach, že
napriek citovanému ustanoveniu zo zmluvy, požiadavky sa realizovali ústne, prípadne telefonicky. Ďalej
uviedol, že takéto odchýlenie sa od zmluvy nespôsobuje jej (absolútnu) neplatnosť, ani vcelku ani v časti,
že do úvahy prichádza iba relatívna neplatnosť, ktorej sa však musí zmluvná strana dovolať, inak sa
zmluvný vzťah posudzuje ako platný, ako tomu je aj v tomto prípade a že zmluvné strany si dôverovali a

z tohto dôvodu, ako aj dôvodu zrýchlenia spolupráce, sa realizovali požiadavky na ústnej báze. Žalobca
vo vyjadrení takisto uviedol, že mená zástupcov spoločností, pre ktoré vykonával prepravu, sú voľne
dostupné v Obchodnom registri prístupnom na internete, že nevie uviesť, či tieto spoločnosti oslovili
dodávateľa sprostredkovateľských služieb (obstarávateľa) STAVOINVESTA SK s.r.o., alebo či tieto
spoločnosti oslovila spoločnosť STAVOINVESTA SK s.r.o.. K nadviazaniu kontaktu dochádzalo aj tak,

že spoločnosť STAVOINVESTA SK s.r.o. vyhľadala a vyhodnotila tieto spoločnosti ako potencionálnych
obchodných partnerov pre neho, ktorý ich potom po predrokovaní nakontaktoval už priamo, čo znamená,
že už aj takýmto pričinením spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o. došlo k sprostredkovaniu obchodnej
príležitosti = možnosti uzatvoriť obchod, teda k sprostredkovaniu ako takému. Žalobca k výzve správcu
dane priložil Zápisnicu k Rámcovej zmluve o obchodnom poradenstve zo dňa 02.02.2015 (za obdobie

január2015)aZmluvusoSCHENKERs.r.o.zodňa16.11.2015označenúako„MANUÁLSPOLUPRÁCE
S DOPRAVCOM (SOP)“. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že doloží správcovi dane ešte aj ďalšie
písomné dôkazy v zmysle výzvy, ktoré z dôvodu pracovnej vyťaženosti, ako aj odchodu na vopred
dlhodobo plánovanú dovolenku nestihol pripraviť na predloženie (predložiť ku dňu vyjadrenia k výzve,
t.j. ku dňu 16.07.2018). Žalobca však nepredložil žiadne dôkazy.

Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu správca dane zaslal spoločnosti KraussMaffei
Technologies, spol. s r.o. výzvu zo dňa 23.07.2018, v ktorej požiadal o poskytnutie dokladov
potvrdzujúcich obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a odberateľom - spoločnosťou KraussMaffei
Technologies, spol. s r.o.. Spoločnosť KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. v odpovedi zo dňa
30.07.2018 uviedla, že obchodný vzťah so žalobcom vznikol uzavretím zmluvy z roku 2011, ktorý

nahradil obchodný vzťah s fyzickou osobou W. S., ktorý začal ešte v roku 2005 (v prílohe bol predložený
„Dodatok č. 3 k Rámcovej zmluve“ zo dňa 01.12.2011), ktorým bola zmenená zmluvná strana z fyzickej
osoby na obchodnú spoločnosť a rovnako dokument „Rámcová zmluva prepravné služby“, uzatvorená
dňa 01.01.2014 medzi ich spoločnosťou a spoločnosťou Peter Hajčík s.r.o., ktorá bola uzatvorená zdôvodu prispôsobenia rozsahu poskytovaných služieb a nahradila dovtedy platnú zmluvu, že Dodatok
č. 3 k Rámcovej zmluve zo dňa 01.12.2011 aj Rámcovú zmluvu prepravné služby zo dňa 01.01.2014
podpisovali za spoločnosť KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. Vladimír Boďa, na základe plnej moci,

resp. ako konateľ a Libor Hrebík ako prokurista spoločnosti, že predmetom obchodnej spolupráce boli
prepravné služby produktov spoločnosti k ich zákazníkom, resp. vstupného materiálu od dodávateľov
do ich spoločnosti, že v priebehu existujúcej spolupráce bolo viacero výberových konaní, že nie je im
známe, že by obchodný vzťah bol založený prostredníctvom sprostredkovateľa, že ceny za prepravu
boli dohodnuté v zmluve (podľa § 6 bod 6.2. Rámcovej zmluvy prepravné služby) ... dohodnuté ceny

sú pevné do 31.12.2015); prípadné ad-hoc dopravy boli dohadované individuálne. Spoločnosť svoju
odpoveď doplnila aj prílohami: Dodatok č. 3 k Rámcovej zmluve zo dňa 01.12.2011, Rámcová zmluva
prepravné služby z 01.01.2014.

8. Správca dane ďalej v záujme riadneho zistenia skutkového stavu postupoval podľa § 24
ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Dňa 18.09.2018 spísal správca dane úradný záznam, ktorého predmetom je zoznam dôkazov, ktoré
podporne uplatnil pri predmetnej daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie január 2015 až december
2015. Dôkazy boli prevzaté z daňovej kontroly dane z príjmu právnickej osoby vykonanej u žalobcu za

zdaňovacie obdobie roku 2014. Boli to dokumenty -dôkazy: Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa
20.04,2017 spísaná so svedkom Jánom Marettom (konateľom spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o.),
Protokol z daňovej kontroly dane z príjmu právnickej osoby zo dňa 07.06.2017, rozhodnutie Daňového
úradu Žilina o vyrubení rozdielu dane č. 101992022/2017 zo dňa 19.09. 2017, rozhodnutie FR SR
č. 100273887/2018 zo dňa 01.02.2018, ktorým FR SR potvrdilo rozhodnutie daňového úradu.

Následne správca dane zaslal žalobcovi písomnosť zo dňa 24.09.2018 - oboznámenie s priebehom
a zisteniami správcu dane zistenými počas výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015. Písomnosť bola žalobcovi doručená dňa
28.09.2018. V závere predmetnej písomnosti správca dane konštatoval, že na základe zistení a
vyhodnotenia dôkazov, ktoré získal počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január

2015 až december 2015 u žalobcu, v prípade odberateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou
STAVOINVESTA SK s.r.o. pre žalobcu nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia
(poradenských služieb) a vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.
Žalobca vo Vyjadrení k zisteniam zo dňa 08.10.2018 uviedol, že nesúhlasí so záverom správcu dane,
že dodávateľ STAVOINVESTA SK s.r.o. mu nedodal služby na základe preverovaných faktúr. Odôvodnil

to tým, že dodanie služieb potvrdil nielen on, ale vo svedeckej výpovedi aj konateľ spoločnosti Ján
Maretta. Ďalej namietal, že správca dane preveril iba spoločnosť KraussMaffei Technologies, spol.
s r.o., ale vôbec nepreveril spoločnosť SCHENKER s.r.o. (november 2015, december 2015). Ďalej
dal do pozornosti, že prípadné odchýlenie sa od písomnej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom
STAVOINVESTA SK s.r.o. a ním (žalobcom) nespôsobuje absolútnu neplatnosť takejto zmluvy, ale

prípadne iba relatívnu neplatnosť, ktorej sa však musí dovolať niektorá zo zmluvných strán, inak zmluva
je a zostáva platná. Preto i prípadné odchýlenie sa od písomnej zmluvy nemôže správca dane vykladať
v neprospech daňového subjektu. Ku skutočnostiam, ktoré správca dane zistil po nahliadnutí do spisu
kontroly dane z príjmu právnických osôb vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2014 žalobca
uviedol, že v tejto veci bola podaná všeobecná správna žaloba, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté, preto

namieta, aby sa citácia záverov z takýchto rozhodnutí používali v predmetnej daňovej kontrole.

9. Z dôvodu preverenia kompletnej zmluvy so spoločnosťou SCHENKER s.r.o. zaslal správca dane
odberateľovi žalobcu spoločnosti SCHENKER s.r.o. výzvu zo dňa 17.10.2018, v ktorej požiadal
o poskytnutie dokladov potvrdzujúcich obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a spoločnosťou

SCHENKER s.r.o.. Spoločnosť odpovedala na predmetnú výzvu emailom dňa 26.10.2018 a správcovi
dane zaslala MANUÁL SPOLUPRÁCE S DOPRAVCOM (SOP) medzi žalobcom a spoločnosťou
SCHENKER s.r.o. zo dňa 23.07.2015, dátum aktualizácie 15.10.2015 vrátane príloh.
Následne správca dane vypracoval Protokol z daňovej kontroly zo dňa 06.11.2018 a Protokol z daňovej
kontroly zo dňa 06.11.2018 a zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 06.11.2018 na vyjadrenie sa k zisteniam

uvedeným v protokole.
Žalobca odpovedal správcovi dane v zákonnej lehote a zaslal mu vyjadrenie, v ktorom uvádza, že
doručená výzva obsahovala dva protokoly, ktoré sa týkajú jednej a tej istej daňovej kontroly. Podľa
žalobcusúobaprotokolynezákonné,akeďžesúnezákonné,taknemožnopoužiťžiadnezozistenívnichuvedené. Žalobca vo vyjadrení ďalej poukazuje, že správca dane sa vôbec nevyjadril k jeho vyjadreniu
zo dňa 08.10.2018, nesúhlasil so záverom správcu dane, že spoločnosť STAVOINVESTA SK s.r.o. mu
nedodala služby na základe preverovaných faktúr. Závery správcu dane, že sa dodanie fakturovanej

služby nepreukázalo, resp. že k reálnemu dodaniu fakturovanej služby dodávateľom uvedeným na
faktúre nedošlo, považuje za nesprávne. rovnako uviedol, že nie je mu zrejmé ako správca dane dospel
k záveru, že zmluva „Manuál spolupráce s dopravcom“ s prílohami v dostatočnej miere preukazujú,
resp. jasne definujú podmienky obchodnej spolupráce pri poskytovaní nákladnej dopravy bez využitia/
poskytnutia poradenských služieb. Podľa žalobcu správcovi dane vôbec neprislúcha hodnotiť, či v

súvislosti so zmluvným vzťahom medzi spoločnosťou SCHENKER s.r.o. a žalobcom, resp. v súvislosti
s niektorými jeho aspektmi potrebuje žalobca poradenstvo od tretej osoby (STAVOINVESTA SK s.r.o.).
Keďže správca dane v protokole tento záver neodôvodnil, tak ho nie je možné preskúmať a protokol
sa tak stáva nepreskúmateľným a nezákonným. Ďalej dal žalobca do pozornosti, že správca dane
vôbec nie je oprávnený posudzovať zmluvu uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou STAVOINVESTA
SK s.r.o.. Správca dane nie je zmluvnou stranou a nemá oprávnene zmluvu vykladať a ani ju

oprávnene posudzovať. To môžu jedine zmluvné strany alebo súd. Podľa žalobcu v prípade, ak
dodanie nehmotných služieb potvrdia obe zmluvné strany, je bez ďalšieho potrebné nahliadať na takéto
dodanie ako na existentné a reálne. A to o to skôr, že v predmetnom prípade správca dane nezistil
žiadne závažné zistenie, ktoré by dodanie služieb popieralo. Ďalej žalobca uviedol, že skutočnosť,
že spoločnosť STAVOINVESTA SK s.r.o. nemá ako predmet činnosti zapísanú poradenskú činnosť,

nie je skutočnosťou, ktorá by mala preukazný charakter, že táto spoločnosť predmetné poradenské
služby neposkytla. V predmetnom vyjadrení žalobca taktiež konštatuje, že vyjadrenie správcu dane
k jeho poukázaniu, že v súvislosti s kontrolou dane z príjmu právnických osôb vykonanou u žalobcu
za zdaňovacie obdobie roku 2014 bola podaná všeobecná správna žaloba, na základe ktorej môžu
byť predmetné rozhodnutia FR SR, resp. správcu dane zrušené, považuje za nedostatočné. V rámci

vyjadrenia k protokolu žalobca neoznačil, ani nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré
nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015.

10. Predmetné pripomienky správca dane prerokoval so žalobcom sa dňa 13.02.2019. Zo zápisnice o
ústnom pojednávaní zo dňa 13.02.2019 vyplýva, že správca dane pripomienky žalobcu vyhodnotil ako

pripomienky, ktoré nemajú vplyv na predchádzajúce zistenia.
Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100518864/2019 zo dňa 26.02.2019 a žalobcovi vyrubil
rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 v sume 2.323,92 Eur. Z
predmetného rozhodnutia vyplýva, že správca dane vyrubil predmetný rozdiel dane na základe zistení
a vyhodnotení dôkazov, že v prípade odberateľskej faktúry vyhotovenej spoločnosťou STAVOINVESTA

SK s.r.o. pre žalobcu č. 15/016 zo dňa 30.09.2015 za mesiac september 2015 nebolo preukázané reálne
uskutočnenie zdaniteľného plnenia (poradenských služieb) a vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods.
2 zákona o DPH.
Správca dane neuznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2015 odpočítanie dane v celkovej
sume 2.323,92 Eur z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1

písm. a) zákona o DPH.

11. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal jeho
vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP),
pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci zistil,

že žaloba nie je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom ku dňu 31.01.2015 daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o
predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 74 ods. 1 písm. f) citovaného zákona faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) správca dane hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené

bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a
ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového
zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 1 veta druhá citovaného zákona oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň
začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované
zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

Podľa § 46 ods. 8 veta prvá citovaného zákona zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly

vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c).

12. V predmetnom konaní sa správny súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného, že
v danom prípade žalobca nepreukázal relevantnými dôkazmi, že došlo k dodaniu služby deklarovanej

na dodávateľskej faktúre, ktorá je predmetom konkrétneho zdaňovacieho obdobia september 2015.
Podľa tejto faktúry dodávateľ STAVOINVESTA SK s.r.o. mal dodať žalobcovi službu nazvanú ako
poradenské služby za mesiac september 02015 bez akéhokoľvek ďalšieho špecifikovania, a to len
s odkazom na Rámcovú zmluvu o obchodnom poradenstve zo dňa 25.12.2014. Predmet fakturácie
(plnenie dodávateľa) je v tejto faktúre, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, vymedzený bez

podrobnejšej špecifikácie v rozsahu a druhu dodanej služby, pričom táto podmienka explicitne vyplýva
z § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH v znení účinnom ku dňu vystavenia faktúry. Poukazovanie
na samotnú Rámcovú zmluvu je nedostatočné, pretože sa jedná len o Rámcovú zmluvu, ktorá sa ma o
sebe nie je dôkazom o konkrétnom vykonaní konkrétnej služby, ale len o tom, že určité služby môžu byťv budúcnosti vykonávané na jej podklade. Pritom samotná Rámcová zmluvy v bode III bod 1. zakotvuje,
že obstarávateľ vystaví faktúru vo výške zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu služieb a činností, to
znamená, že predpokladom na vystavenie riadnej faktúry bolo, že v nej bude uvedený dohodnutý rozsah

služieb a činností, ktoré boli len vo všeobecnosti ako možnosti uvedené v predmete zmluvy v bode I bod
2. V konkrétnych prípadoch tieto mohli, ale nemuseli nastať, teda obstarávateľ, t.j. dodávateľ ich mohol,
ale nemusel klientovi poskytnúť, preto bolo nevyhnutné, aby na jednotlivých faktúrach boli uvedené
konkrétne služby a činnosti, ktoré obstarávateľ v konkrétnom mesiaci klientovi, t.j. žalobcovi poskytol.
Už tieto nedostatky neumožňujú odpočítanie dane, pretože nárok platiteľa na odpočítanie je v zmysle

§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH viazaný na formálnu existenciu faktúry so zákonom predpísanými
náležitosťami. Neboli teda splnené formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane.

13. V oblasti odpočítania DPH je ustálená judikatúra správnych súdov Slovenskej republiky a
kasačného súdu Slovenskej republiky spočívajúca v tom, že ak správca dane preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno

konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na
daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v
daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo
predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej

(III.ÚS 401/2009 alebo III.ÚS 93/2016). V danom prípade žalobca k svojmu nároku na odpočítanie dane
predložildodávateľskúfaktúruadokladyozaplatenítejtofaktúryvhotovostinaúčetdodávateľa.Správca
dane vykonal následné dokazovanie výsluchom konateľa dodávateľa Jána Marettu a oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, ktoré tento svedok predložil (hlavná kniha za rok 2015, výpisy z bankového
účtu, Rámcová zmluva o obchodnom poradenstve, kniha pohľadávok za rok 2015, evidencia DPH

za rok 2015 a zápisnice k Rámcovej zmluve o obchodnom poradenstve), pričom zistil, že uvedené
dôkazy nepreukazujú vykonanie konkrétnych poradenských služieb na základe dodávateľskej faktúry,
čím spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Preto
došlo k presunutiu dôkazného bremena opätovne na daňový subjekt, ktorý mal ďalšími predloženými
dôkazmi preukázať skutočné dodanie služby - poradenské činnosti tak, ako je uvedená na dodávateľskej

faktúre. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol.

14. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly za september 2015
v spojení s vydaním ďalšieho protokolu z toho istého dátumu, v súvislosti s ktorými žalobca tvrdil,
že nezákonnosť predmetných protokolov vyplýva zo skutočnosti, že správca dane vydal v rámci

predmetnej daňovej kontroly dva protokoly a nie iba jeden, ako to prikazuje zákon, a to konkrétne §
46 ods. 8 daňového poriadku, správny súd konštatuje, že konkrétne § 46 ods. 1 daňového poriadku
daňovákontrolajeokreminéhošpecifikovanákontrolovanýmzdaňovacímobdobím,ktoréjeesenciálnou
náležitosťou oznámenia o daňovej kontrole. Daňová kontrola sa týka vždy konkrétneho kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia, ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku uvádza, že z daňovej kontroly sa vyhotoví

protokol. Protokol sa môže vyhotoviť z daňovej kontroly, ktorá sa týka ktoréhokoľvek zdaňovacieho
obdobia, ktoré bolo kontrolované. Pokiaľ došlo ku kontrolovaniu zdaňovacích období po mesiacoch,
potom nič nebránilo správcovi dane vyhotoviť protokol z každého kontrolovaného zdaňovacieho
obdobia. Nie je správny názor žalobcu, že sa jednalo o jednu daňovú kontrolu, vo vzťahu ku ktorej
môže byť vydaný len jeden protokol, ale naopak vzhľadom na to, že sa jednalo o zdaňovacie obdobia

po jednotlivých mesiacoch, mohli byť vyhotovené protokoly podľa kontrolovaných zdaňovacích období.
Potom je na úvahe správcu dane, či jednotlivé zdaňovacie obdobia zlúči na účely vyhotovenia jedného
protokolu, alebo či vyhotoví viacero protokolov (zodpovedajúcich jednotlivým kontrolovaným mesiacom
v roku). V danom prípade správca dane v záujme prehľadnosti a hospodárnosti konania sa rozhodol
zlúčiť tie kontrolované zdaňovacie obdobia, ktoré mali rovnaké závery, teda rozdiely v odpočítaní dane

v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach boli 0,00 Eur a protokol z daňovej kontroly, ktorý v sebe
subsumoval všetky ostatné zdaňovacie obdobia, teda aj predmetné zdaňovacie obdobie september
2015.Pokiaľbykontrolovanýmzdaňovacímobdobímbolcelýrok2015(akojetonapr.pridanizpríjmov),
potom skutočne by musel byť vydaný len jeden protokol z daňovej kontroly, avšak v danom prípade sa o
takúto situáciu nejedná. V danom prípade boli kontrolované zdaňovacie obdobia určené po mesiacoch,

preto nič nebránilo správcovi dane vyhotoviť protokol aj len za niektoré mesiace roku 2015.

15. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že poradenské služby dodávateľ žalobcu dodal, pričom poukazoval
na to, že Q. V. poskytnutie poradenských služieb potvrdil, správny súd uvádza, že s týmto názoromžalobcu sa nestotožnil. Z vyjadrenia svedka V. na pojednávaní správcu dane totiž vyplýva, že čo sa týka
konkrétnej poradenskej služby za konkrétne zdaňovacie obdobie, tento sa k takýmto detailom vyjadriť
nevedel. Jeho tvrdenia sú len všeobecného charakteru napríklad, že sa raz do mesiaca stretli ohľadom

viac-menej cien za zrealizovanie prepravy na konkrétny obchod alebo iných informácií (zháňanie
vodičov, robenie mesačných plánov činnosti, stanovovanie cien za jednotlivé prepravy a podobne).
Správny súd konštatuje, že všeobecná výpoveď svedka o tom, že plnenie deklarované vo vystavenej
faktúreboloskutočnedodanéžalobcovi,ajsohľadomnaneurčitovymedzenýdruharozsahfakturovanej
služby dojednanej len rámcovou zmluvou spočívajúcou v poradenských službách bez ďalšej špecifikácie

je dôkazným prostriedkom, ktorý sám o sebe nemá prakticky žiadnu dôkaznú hodnotu. Tiež je potrebné
pripomenúť tú skutočnosť, že poradenské služby mal vykonať konateľ dodávateľa osobne, t.j. Ján
Maretta, ktorý mal poskytovať žalobcovi, ktorý podniká v oblasti prepravy tovaru, poradenské činnosti
vo výberových konaniach, pri stanovovaní cenových a ostatných podmienok ponukových projektov,
mal vyhľadávať dopravné a špedičné firmy, zabezpečiť vyťaženie vozidiel klienta, mal vykonávať
poradenstvo pri tvorbe dlhodobých a krátkodobých obchodných stratégií klienta na tuzemskom a

zahraničnom trhu a poskytovať odborné poradenské činnosti súvisiace s tvorbou obchodných plánov
žalobcu. Jedná sa o vysoko odbornú problematiku týkajúcu sa medzinárodnej a vnútroštátnej nákladnej
prepravy, vo vzťahu ku ktorej dodávateľ nemal žiadne personálne zamestnanecké portfólium a ako
sám tvrdil, uvedené odborné činnosti mal vykonávať on sám. Nebolo preukázané, že by mal odborné
vzdelanie v oblasti logistiky, dopravy, prepravy, medzinárodných trhov alebo medzinárodnej nákladnej

prepravy. Touto obchodnou činnosťou sa nezaoberala v predmete podnikania ani dodávateľská firma,
ktorej bol jediným konateľom. Okrem toho mal stanovovať ceny za prepravu, pričom však ako
samotný žalobca poznamenal najväčším klientom počas roku 2015 bol práve odberateľ KraussMaffei
Technologies s.r.o.. Tento odberateľ podľa písomného vyjadrenia mal ceny so žalobcom za prepravu
dohodnuté fixné, a to v zmluve medzi žalobcom a týmto odberateľom až do 31.12.2015. Pokiaľ žalobca

tvrdil, že v roku 2015 obchodoval aj s inými odberateľmi a že stanovovanie cien sa mohlo týkať aj
iných odberateľov, túto skutočnosť len tvrdil, ale žiadnym spôsobom nepreukázal, samozrejme okrem
odberateľa SCHENKER s.r.o., ako to vyplýva z protokolu o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie
november a december 2015, ktorý tvorí súčasť administratívneho spisu.

16. Pokiaľ sa týka žalobnej námietky (opakovanej žiadosti) o vypočutie svedka V. z dôvodu, že správca
dane nepovažoval jeho vyjadrenia za dostatočne preukázané, správny súd konštatuje, že správca dane
správne vyhodnotil jeho svedeckú výpoveď ako nepreukazujúcu dodanie služieb podľa dodávateľských
faktúr, nakoľko samotná skutočnosť, že správca dane a žalovaný nevyhodnotili túto svedeckú výpoveď v
prospech žalobcu v súlade s jeho očakávaním, nie je dôvodom na to, aby došlo k opätovnému vypočutiu

svedka, najmä keď žalobca, resp. jeho právny zástupca sa svojvoľne na výsluchu svedka nezúčastnili.
Žalobca v žalobe neuviedol, ktoré nové skutočnosti mal na mysli (v súvislosti s opätovným výsluchom
svedka V.), pričom podľa názoru správneho súdu opätovný výsluch svedka potrebný nebol, keďže tento
bol už kompletne vypočutý. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že správca dane označuje tvrdenia svedka
za zmätočné, čo je dôvod na jeho opätovné vypočutie, správny súd konštatuje, že je povinnosťou

daňových orgánov pre potreby rozhodnutia vo veci riadne vyhodnotiť dôkazy vrátane ich presvedčivosti,
dôkaznej sily a vierohodnosti. To sa v prejednávanom prípade nepochybne stalo, a to tým, že správca
dane vyhodnotil určitú čas svedeckej výpovede svedka V. ako zmätočnú a potvrdzujúcu oprávnené
pochybnostisprávcudaneoreálnomposkytnutíporadenskýchslužieb.Nejednalosaoto,žebysamotná
výpoveď svedka bola nejednoznačná a nezrozumiteľná, ale išlo len o vyhodnotenie jeho svedeckej

výpovede v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku.

17. Správca dane si zaobstaral dostatok podkladov a dôkazov na to, aby preukázateľne spochybnil
vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom k daňovej kontrole. Žalobca bol
samostatne vyzvaný, aby predložil dôkazy a doklady, ktoré správca dane aj príkladmo menoval. Žalobca

však žiadne listinné dôkazy nepredložil, a to napriek svojmu vyjadreniu, že ich doloží následne. Ak
žalobca v žalobe namietal, že poradenstvo sa netýkalo iba KraussMaffei Technologies s.r.o., resp.
SCHENKERs.r.o.,alemalovšeobecnýcharakteratýkalosarealizovaniaprepravnýchslužiebdaňového
subjektu preverovaných správcom dane, potom bolo potrebné predložiť relevantné písomné dôkazy o
tom, že k realizovaniu poradenstva zo strany dodávateľa skutočne došlo a nemožno sa spoliehať len

na všeobecné tvrdenia konateľa dodávateľa, že pre žalobcu „zháňal“ vodičov, že robili mesačné plány
činnosti, že sa stretávali viac-menej ohľadom cien za zrealizovanie prepravy a podobne. Takéto tvrdenia
svedka nie je ničím podložené, vierohodné a presvedčivé, a to aj s poukazom na samotnú fakturáciuporadenskej činnosti, ktorá bola na jednotlivých faktúrach fakturovaná bez ďalšieho ako poradenské
služby za konkrétny mesiac, príloha faktúry sa týkala len určenia ceny služby, avšak nie jej špecifikácie.

18. Správca dane a žalovaný vyhodnotili všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a vyhodnotením bol
ten výsledok, že preukázateľne spochybnili, že by plnenia uvedené na faktúre ako poradenské služby
skutočne vykonával dodávateľ, hoci mal v obchodnom registri zapísanú aj obchodnú činnosť v rozsahu
voľnej živnosti. Tieto pochybnosti sú oprávnené aj s prihliadnutím na to, že podľa Rámcovej zmluvy
z decembra 2014 sa malo jednať o poskytnutie poradenských služieb na vysokej odbornej úrovni v

špecifickej oblasti podnikania, v ktorej dodávateľ nevykonával podnikateľskú činnosť. Ani poukazovanie
na skutočnosť, že žalobca uhrádzal faktúry vystavené dodávateľom, nepreukazuje bez ďalšieho dodanie
týchtoslužiebžalobcoviakotovyplývaužzkonštantnejjudikatúrysprávnychsúdovSlovenskejrepubliky.
Žalobca nepreukázal akýmkoľvek spôsobom, že by došlo k dodaniu poradenských služieb od žalobcu, a
to nielen vo vzťahu k odberateľom (KraussMaffei Technologies s.r.o. a SCHENKER s.r.o.), ale vo vzťahu
k žiadnemu inému odberateľovi. Poradenská činnosť za mesiac september 2015 bola vyfakturovaná,

z čoho vyplýva, že malo dôjsť k poradenskej činnosti väčšieho rozsahu podľa rámcovej zmluvy
vykonávanej s odbornou starostlivosťou v segmente vnútroštátnej alebo medzinárodnej nákladnej
prepravy. Či už Q. V. osobne jednal s konateľmi odberateľov žalobcu alebo s ich zamestnancami alebo
vôbec so žiadnymi osobami, uvedené je irelevantné z dôvodu, že nebol preukázaný žiadny výstup z
týchto poradenských služieb v akejkoľvek podobe a forme, ktorý by preukázal tvrdenia žalobcu o dodaní

tejto služby. Samotné tvrdenie žalobcu, že predmetné poradenské služby boli poskytované všeobecne,
sa v tejto súvislosti javia ako účelové bez akejkoľvek reálnej opodstatnenosti.

19. Pokiaľ ide o námietku, že správca dane nemôže namietať, že podľa zmluvy mali byť objednávky
realizované písomne, ale v praxi sa realizovali ústne alebo telefonicky, správny súd poukazuje na § 3

ods. 6 vetu prvú daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu,
teda sa neprihliada na prípadnú platnosť, či neplatnosť zmlúv, ale na ich reálny obsah. Práve tento v
danom prípade naplnený nebol. Samotná rámcová zmluva je len zmluvou, na základe ktorej sa majú
jednotlivé obchodné prípady realizovať a nie je dôkazom o tom, že v konkrétnom zdaňovacom období
(september 2015) skutočne k realizácii konkrétneho dodania na základe nej aj došlo. Práve preto sa

jedná len o rámcovú zmluvu. Pokiaľ by k dodaniu poradenských služieb riadne špecifikovaných čo do
rozsahu a druhu skutočne došlo, a to aj neformálnym spôsobom, uvedené by bolo v prospech žalobcu.
K tomu však v danom prípade nedošlo, teda v danom prípade je právne irelevantné, či žalobca tvrdí,
že objednávky boli realizované ústne, keď nebolo preukázané žiadne dodanie podľa dodávateľských
faktúr. Predmetom fakturácie na dodávateľských faktúrach nemalo byť sprostredkovanie konkrétnej

prepravy, ale poradenské služby. Podľa Dodatkov k rámcovej zmluve č. 1 až 10 boli v jednotlivých
zdaňovacích obdobiach, t.j. v mesiacoch roka 2015 medzi dodávateľom a žalobcom dojednané odmeny
z celkovej výšky, ktorú vyfakturoval žalobca zákazníkom KraussMaffei Technologies s.r.o. vo výške 20
% alebo 15 % (teda nie zákazníkovi SCHENKER s.r.o. ako to uvádza žalobca v žalobe). Správny súd sa
stotožnil s názorom žalovaného a správcu dane, že oprávnené pochybnosti o vierohodnosti, pravdivosti

a úplnosti dôkazov predložených daňovej kontrole, daňový subjekt žiadnym spôsobom nevyvrátil a
nebolo tak preukázané reálne dodanie deklarovanej služby na dodávateľskej faktúre. Bolo povinnosťou
daňového subjektu (žalobcu) relevantným spôsobom preukázať, že k dodaniu služieb aj reálne došlo.
V tomto smere dôkazná povinnosť spočíva jednoznačne na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému
daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia preukázal aj iným spôsobom ako dokladmi

formálnymi, čo žalobca neurobil. Z tohto dôvodu sa správny súd stotožnil s právnym názorom oboch
správnych orgánov, že v predmetnom prípade nebolo relevantnými dôkazmi preukázané dodanie služby
(poradenskej činnosti) v zmysle zákona o DPH, nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa a
následne žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil
všetky žalobné námietky ako nedôvodné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

20. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu
náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol. Rovnako nepriznal náhradu trov ani
žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť
situácie.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.