Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118210510
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7118210510.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátuJUDr.DanyPopovičovejaJUDr.GizelyMajerčákvsporežalobkyneL.I.,U..XX.XX.XXXX,L.,C.
XX, zast. JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Kuzmányho 57, proti
žalovaným1)ADMINISTRATEURJUDICIAIRE-KONKURSVERWALTERMANIKk.s.,Košice,Národná
trieda 4, IČO: 44 653 981 - správca konkurznej podstaty úpadcu H. R. H. L., U.. XX.XX.XXXX, R. L., D.

X, 2) Ľubošovi Liščinskému, Družstevná pri Hornáde, MUDr. H. R. XX K. X) B.. Y. H., L., F. XXXX/XX,
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaného 1) proti uzneseniu 23C/100/2018-65
zo 16. 10. 2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku II. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") uznesením I. Konanie zastavil, II. rozhodol, že žalobkyňa má
voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia a III. žalobkyni vrátil súdny
poplatok za žalobu vo výške 92,80 eur, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta,
a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, a to do 30 dní odo dňa
doručenia odpisu právoplatného uznesenia o jeho vrátení.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou mu 17. 9. 2018 domáhal určenia, že
dobrovoľná dražba je neplatná, že 15. 10. 2018 mu bolo doručené podanie zást. žalobkyne, ktorým
zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že po podaní žaloby na súde
došlozostranyžalovanéhov3.radekzmareniudražbynezaplatenímvydraženejcenypredmetudražby,
a to aj napriek skutočnosti, že lehotu na jej zaplatenie mal predĺženú do 30. 9. 2018. Súd, vychádzajúc z

§ 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. § 11 ods. 3, ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
zavýpiszregistratrestovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonosúdnychpoplatkoch"),ktorých
znenie citoval, konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala žalobu voči žalovaným v celom
rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu, ako aj pojednávanie, konanie zastavil
aj bez súhlasu žalovaných, ktorý v tomto prípade nebol potrebný. O trovách konania rozhodol podľa §
255 ods. 1, § 256 ods. 1 § a 262 ods. 1 C.s.p. (ich znenie citoval). Poukázal na to, že konanie zastavil po

tom, čo žalobkyňa vzala žalobu celkom späť z dôvodu zmarenia dobrovoľnej dražby po podaní žaloby
na súd, tým, že žalovaný v 3. rade nezaplatil vydraženú cenu.

3. Proti uzneseniu - výroku II. o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1).

4. Domnieval sa, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vyhovenie návrhu žalobkyne na

priznanie nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vytýkal súdu v prvom rade, že nedostatočne
zistil skutkový, resp. nesprávne posúdil právny stav veci, keď takémuto návrhu vyhovel. Poukázal na to,že žalobkyňa v predmetnom konaní na základe vykonaného dokazovania neuniesla dôkazné bremeno,
ktoré malo spočívať v preukázaní oprávnenosti požadovania náhrady trov konania, že celá podaná
žaloba neobstojí ani po formálnej ani po obsahovej stránke. Zdôraznil, že už len označenie žalovaného

1) nie je namieste, že v danej veci takto absentuje pasívna legitimácia na jeho strane, že navrhovateľom
dražby ani dražobníkom nebol ako samostatná právnická osoba, ale ako správca úpadcu H. R. v
konkurze, že správcovia sa vždy označujú menom a priezviskom, resp. obchodným menom správcu
a pomlčkou oddeľujúcou ich od mena a priezviska, príp. obchodného mena úpadcu, čo v danej veci
nebolo žalobkyňou dodržané, lebo správca nikdy nekoná vo svojom vlastnom mene, ale v mene a na

účet úpadcu. Tvrdil, že okrem toho pri dražbe boli dodržané aj ust. zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách, vrátane označenia bytu úpadcu nápisom „Dražba“, či vyvesenia oznámenia o dražbe vo
vchodovej časti bytového domu na tabuli s nápisom „Oznamy“, či inzercie o dražbe v novinách, že
ani napádanie zníženia dražobnej ceny neobstojí, keďže nešlo o realizáciu záložného práva záložným
veriteľov, ale o predaj majetku zahrnutého do súpisu konkurznej podstaty, kde zákonné obmedzenia pri
znižovaní dražobnej ceny neplatia. Žalobkyňa nedôvodne pokladala dražbu za neplatnú s poukazom na

záložnú zmluvu, v zmysle ktorej mohol záložný veriteľ pristúpiť k dražbe, až po úmrtí rodičov úpadcu.
Táto dražba sa však realizovala správcom podľa zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
(kde tieto obmedzenia zo záložnej zmluvy nie sú relevantné) a nie v rámci výkonu záložného práva
záložným veriteľom v zmysle Obč. zák. Poukázal na to, že skutočnosť, že vydražiteľ nezaplatil cenu
dosiahnutú vydražením a tým zmaril dražbu, nemožno pričítať ako zavinenie žalovanému v 1. rade na

zastavení konania, preto by na náhradu jeho trov nemal byť zaviazaný. Žiadal rozhodnutie zmeniť a
návrh žalobkyne na priznanie náhrady trov konania zamietnuť.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, o.i., poukázala na to, že tvrdenia žalovaného 1) sa nezakladajú
na pravde, že už v žalobe uviedla, že jednou z povinností dražobníka pred uskutočnením samotnej

dobrovoľnej dražby je v bytovom dome a na predmete dražby v lehote najmenej 15 dní pred konaním
dobrovoľnejdražbyumiestniťviditeľnéoznámenieoskutočnosti,žedanánehnuteľnosťbudepredmetom
dobrovoľnej dražby, a to podľa označenia, ktoré stanovuje zákon o dobrovoľných dražbách priamo v
prílohe predmetného zákona, t. j. jasné označenie s textom „DRAŽBA"', v bytovom dome pred konaním
dobrovoľnej dražby umiestniť viditeľným spôsobom oznámenie o skutočnosti, že daná nehnuteľnosť

bude predmetom dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa opätovne poukázala na skutkové a právne dôvody
podanej žaloby a povinnosti, ktoré si v súvislosti s predmetnou dražbou nesplnil žalovaný 1) a na jeho
dôkaznú povinnosť zmysle § 365 ods. 3 O. s. p., t.j., že prostriedky svojej procesnej obrany a dôkazy je
povinný pred súdom uplatniť najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania, čo zjavne neučinil, že
po uplynutí tejto lehoty by už navyše takéto dôkazy ani predkladať oprávnený nebol. Ďalej sa vyjadrovala

k spochybňovaniu v žalobe uvedenému napádaniu znižovania ceny vydraženej nehnuteľnosti počas
konania dobrovoľnej dražby žalovaným 1). K námietke jeho nedostatku pasívnej legitimácie uviedla,
že túto skutočnosť považuje iba za formálny nedostatok návrhu vo veci samej, ktorý by bol určite
počas konania na súde prvej inštancie, ak by riadne prebehlo a nebolo zastavené pre zmarenie dražby,
odstránený. Nič to (tento formálny nedostatok podania) však nemení na tom, že žalovaný v 1. rade je

riadne pasívne legitimovaný a ona bola oprávnená žalobu o určenie neplatnosti dražby smerovať aj
voči nemu. Preto túto obranu žalovaného 1) považuje za výlučne účelovú. K obrane žalovaného 1),
že mu nemožno pričítať ako zavinenie skutočnosť, že žalovaný 3) ako vydražiteľ nezaplatil vydraženú
kúpnu cenu, uviedla, že je však pravdou, že to bol práve žalovaný v 1. rade, kto na základe pokynu
žalovaného v 2. rade umožnil odklad úhrady vydraženej ceny nehnuteľnosti oproti pôvodným 15 dňom

od príklepu licitátora zo dňa 29. 6. 2018, až na deň 30. 9. 2018, čo bolo zjavne po prekluzívnej lehote,
kedy bola oprávnená podať žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zdôraznila, že žalovaný v
1. rade si musel byť dobre vedomý, že ak ona bude chcieť dobrovoľnú dražbu ako takú pre jej neplatnosť
napadnúť žalobou na súde, bude nútená túto žalobu podať v čase, kedy ešte nebolo vôbec zrejmé, či
žalovaný v 3. rade vydraženú cenu vôbec uhradí, resp., či z jeho strany nezaplatením vydraženej ceny

nedôjde k zmareniu tejto dražby. Túto obranu žalovaného v 1. rade preto považuje rovnako za účelovú.
Poukázala na to, že už len samotné konanie žalovaných v 1. až 3. rade spočívajúce v posunutí lehoty na
úhradu vydraženej ceny na čas, po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby (o viac ako 3 mesiace oproti pôvodne stanovenej lehote uvedenej v
oznámení o konaní dražby i v notárskej zápisnici z tejto dražby) vzbudzuje u nej vážne pochybnosti,

či medzi žalovanými neexistovala určitá vzájomná dohoda na tom, aby nemohla dražbu v zákonnej
lehote napadnúť. Aj v podanej žalobe žalobkyňa poukázala na viac ako nekalé konanie zo strany
žalovaného v 1. rade (rozporné s dobrými mravmi), ktorý už 2. 7. 2018 (napriek posunutej lehote na
zaplatenievydraženejcenypredmetudražby)jejzaslalpísomnúvýzvu,vktorejjuvyzvalnabezodkladnéodovzdanie vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi, aj keď to bolo ešte v čase, keď mal plnú vedomosť
o tom, že zo strany vydražiteľa ešte nedošlo k zaplateniu vydraženej ceny predmetu dražby, vzhľadom
na posunutie lehoty na jej uhradenie z 29. 6. 2018 až na 30. 9. 2018. Teda to bolo v čase, kedy ešte

vydražiteľ predmetu dražby nesplnil podmienky na nadobudnutie predmetu dražby do svojho vlastníctva.
Argumentácia žalovaného v 1. rade o tom, že nemôže zodpovedať za neuhradenie vydraženej ceny
nehnuteľnosti preto neobstojí a považuje ju za irelevantnú. K ďalším namietaným skutočnostiam v
odvolaní, o ktoré oprela podanú žalobu, pre ktoré považovala dražbu za neplatnú s poukazom na
záložnú zmluvu z 05.02.2016, v zmysle ktorej mohol záložný veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva

až po úmrtí oboch rodičov úpadcu, uviedla, že nie sú relevantné, keďže na daný prípad sa vzťahoval
zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, kde tieto obmedzenia zo záložnej zmluvy nie sú
relevantné. Opakovala, že žaloba bola podaná dôvodne a zmarením dražby nezaplatením vydraženej
ceny za predmet dražby iba odpadol dôvod (predpoklad), pre ktorý bola žaloba podaná, že spät'vzatím
žaloby pre zavinenie žalovaných, má voči všetkým žalovaným ako procesne pasívne legitimovaným
subjektom nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, o čom súd správne rozhodol jeho

druhýmvýrokomaakékoľvekspochybňovanienárokovnatrovykonaniajejpriznanýchprávneneobstojí.
Záverom poukázala aj na samotný obsah odvolania žalovaného v 1. rade, ktorý de facto priamo ani
neuvádza odvolacie dôvody, o ktoré svoje odvolanie opiera, resp. ich priamo neoznačuje a nevymedzuje
paragrafovým znením C.s.p. a tieto možno vyvodzovať iba z obsahu textu tohto odvolania. Jasné
vymedzenie odvolacích dôvodov je pritom imanentnou súčasťou platne podaného odvolania. Odvolací

súd je pritom odvolacími dôvodmi viazaný. Považovala odvolanie žalovaného v 1. rade za nedôvodné,
vyznačujúce sa výlučne jeho subjektívnymi tvrdeniami, ktoré nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Uplatnilasinároknanáhradutrovodvolaciehokonania.ŽiadalauznesenievovýrokuII.potvrdiťapriznať
jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaný v 1. rade v stanovisku k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu opakoval, že sa žalobkyňa
nevysporiadala s námietkou jeho pasívnej legitimácie a trval na skutočnostiach uvádzaných v odvolaní
voči uzneseniu a na svojom odvolacom návrhu.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k stanovisku žalovaného 1) spochybňovala listinné doklady - dve fotografie,

ktoré jej boli doručené a ktoré majú preukazovať, že žalovaný v 1. rade si splnil zákonné povinnosti
v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby, že predmet dražby pred konaním dražby označil riadnym
oznámením o dražbe „dražba“ a že na vývesnej tabuli v bytovom dome, v ktorom sa predmet dražby
nachádza v časti „oznamy“ vyvesil riadne oznámenie o dobrovoľnej dražbe k predmetnej dražbe, čím
preukazuje, že neboli splnené predpoklady, aby žalobkyňa na súde úspešne napadla žalobou pre jej

neplatnosť. Tvrdila, že sú súdu účelovo podsúvané listinné dôkazy, ktoré sú vytvorené za účelom
preukázania jeho subjektívnych tvrdení. Žiadala uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť a priznať jej
voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Uznesenie vo výroku I. a III. odvolaním nebolo napadnuté, nadobudlo právoplatnosť, preto v

uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebolo preskúmavané.

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie podľa § 379 písm. b) a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a uznesenie

vo výroku II. o náhrade trov konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 C.s.p., lebo súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.

10. Súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku nedostatočného
(nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práv strán sporu na spravodlivý
proces.

11. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého
procesu a jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho
rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k nároku na ich náhradu medzi
žalobkyňou a žalovanými v 1., 2. a 3. rade (aj keď odvolaním napadol rozhodnutie o trovách konania
iba žalovaný v 1. rade, avšak povinnosť nahradiť trovy konania im bola uložená spoločne v rozsahu

100 %) vychádzal z § 262 ods. 1 C.s.p., § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p., použil správny právny
predpis. Uvedené ust. však iba citoval a žiadnym spôsobom nezdôvodnil svoje rozhodnutie vo výroku
II., okrem vety, že z dôvodu zmarenia dobrovoľnej dražby po podaní žaloby na súd tým, že žalovaný v
3. rade nezaplatil vydraženú cenu, konanie zastavil, po tom, čo žalobkyňa vzala žalobu celkom späť a
nezisťoval, ktorá z procesných strán zavinila zastavenie konania.

13. Je v prvom rade potrebné zistiť, aké boli dôvody späťvzatia žaloby a zastavenia konania, či
spočívali v správaní žalobkyne alebo žalovaných, po podaní žaloby, pričom je potrebné vziať zreteľ
na tú skutočnosť, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z
procesného práva a otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného
hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu k výsledku chovania žalovaných v 1., 2. a 3. rade k požiadavkám

žalobkyne, teda či sa žalobkyňa domohla uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola
žalobkyňa v meritórnom konaní úspešná alebo nie. Súd prvej inštancie, o.i., rozhodnutie neodôvodnil
nijak vo vzťahu k žalovaným v 1., 2. rade a nie je z neho zrejmé, či rozsah 100 % náhrady trov zaväzuje
každého zo žalovaných osobitne, resp., či ide o súčet priznanej náhrady trov vyjadrený v rozsahu 100
%. Súdu prvej inštancie sa pripomína, aby označoval žalovaného 1) v súlade so zák. č. 7/2005 Z.z. O

konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14. Z dôvodu, že rozhodnutie vo výroku II. je nepreskúmateľné a arbitrárne, neostávalo odvolaciemu
súdu iné, ako uznesenie vo výroku II. zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania
medzi stranani sporu. Predovšetkým sa vysporiada so skutočnosťou a rozhodnutie odôvodní z hľadiska,
ktorá z procesných strán zavinila zastavenie konania, a to z procesného hľadiska, pričom rozhodnutie
odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné.

16. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

17. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).