Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202935
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216202935.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci

žalobcu: 1.) A.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XB, L., 2.) H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XB,
L., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci vo výške 310.047,79
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 22.02.2016, doplnenou písomným podaním doručeným tunajšiemu
súdu dňa 21.03.2016, sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade (ďalej iba „žalobcovia“) domáhali voči žalovanému

zaplatenia sumy 310.047,79 € s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej im nesprávnym
úradným postupom žalovaného, spolu s ušlým ziskom vo výške 17,6% ročne zo sumy 310.047,79 € od
04.03.1999 (t.j. od uplynutia 4 mesiacov od oznámenia trestného činu polícií ) do zaplatenia a úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 310.047,79 € od 17.01.2016 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia si dňa 16.07.2015 ako poškodení uplatnili u žalovaného žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom vo výške 310.047,79 € s príslušenstvom. Žalobcami

uplatnený nárok nebol doposiaľ zo strany žalovaného splnený a v zákonom stanovenej lehote neboli
o výsledku predbežného prerokovania ich nároku žalovaným ani vyrozumení. Žalobca svoje právo na
náhradu škody odvodzuje od prieťahov v trestnom konaní, vedenom proti E. L., v ktorom bolo trestné
oznámenie podané dňa 03.11.1998 a odsudzujúci rozsudok vydaný dňa 12.03.2015. Škoda mu mala
vzniknúť v dôsledku prieťahov v konaní pred orgánmi Policajného zboru pri vyšetrovaní trestného činu,
v konaní pred súdmi a taktiež zo strany súdu nezabezpečením zistenia a zaistenia majetku odsúdeného,
ktorý mu teraz nemá ako vrátiť finančné prostriedky, ktoré si od neho požičal. Žalobca si uplatnil náhradu

škody titulom nesprávneho úradného postupu pri vyšetrovaní trestného činu, počas ktorého bol v
postavení poškodeného, a to ním tvrdených prieťahov v konaní a nezabezpečenia majetku podozrivého
z trestného činu. Vyšetrovanie trestného činu, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu
škody prebiehalo v období rokov 1999 - 17.05.2012, kedy bola voči páchateľovi trestného činu podaná
obžaloba. V zápisnici o podanom vysvetlení zo dňa 03.11.1998, spísanej na Okresnom riaditeľstve
PZ v Bratislave II - obv. Odd. Ružinov - západ ako aj v trestnom oznámení podanom dňa 05.11.1998
Okresnej prokuratúre Bratislava II, si žalobcovia ako poškodení uplatnili podnet na včasné zaistenie

majetku E.. L., ako zdroja na uspokojenie poškodených. Polícií boli dokladované jeho čestné vyhlásenia
zo dňa 12.10.1998, v ktorom E.. L. označuje menovite svoje bankové konto ako zdroj, z ktorého sa
zaviazal do konca roku 1998 žalobcovi v 1/ rade pohľadávku vyrovnať, čo doposiaľ neurobil. Slovenské
orgány činné v trestnom konaní existenciu a hodnotu majetku E.. L. nikdy nezisťovali ani nezistili, anižiadne zaisťovacie opatrenie na tento majetok , ktoré mohli a mali byť podľa názoru žalobcov prijaté,
sa neuskutočnili a žiaden majetok E.. L. nezaistili. Vyšetrovanie bolo začaté podnetom na Okresnom
riaditeľstve PZ Bratislava II, ktoré bolo postúpené na spojenie vecí na Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava

I. Uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania E.. L. bolo vydané 04.04.2003, t.j. po 4 a pol roku
od podania trestného oznámenia. Po uplynutí 1 a pol roka dňa 28.10.2004 bolo vznesené obvinenie
vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I voči E.. L. z trestného činu podvodu s vyčíslením
škody spôsobenej obvineným vo výške 9 341 000,-Sk (310 064,39 €). Dňa 03.05.2012 , po uplynutí
13 a pol roka od podania trestného oznámenia , bolo vyšetrovanie skončené. Okresná prokuratúra BAI

dňa17.05.2012 podala obžalobu zo dňa 15.05.2012 na Okresný súd Bratislava I , ktorý po troch rokoch
dňa 12.03.2015 vyniesol odsudzujúci rozsudok, právoplatný a vykonateľný dňa 28.03.2015. Postup
orgánov činných v trestnom konaní boli v rozpore s trestným poriadkom, ktorý ukladá povinnosť viesť
vyšetrovanie v súlade so zákonom a včas, podľa § 209 ods. 2 ukladá povinnosť ukončiť vyšetrovanie do
4 mesiacov od vznesenia obvinenia, v predmetnej veci vyšetrovanie pre sústavnú nečinnosť policajných
súčastí trvalo 13 a pol roka. Zvyšok prieťahov bol zavinený súdom. Žalobcovia sú traumatizovaný jednak

z dôsledku straty celoživotných úspor ako aj z dôvodu neodôvodnených prieťahov zo strany orgánov
činnýchvtrestnomkonaníprivyšetrovanípredmetnejveci.Rozsudkomzodňa12.03.2015právoplatným
dňa 28.03.2015 Okresný súd Bratislava I celkovú výšku škody , ktorú odsúdený E.. L. spôsobil žalobcom
(poškodeným) stanovil tak, že osobná pôžička odsúdenému E.. L. činila 6 249 2500 Sk (207445,39
€). Z nej mu bolo uznané plnenie 659 000,-Sk (21 874,79 €), čím jej zostatok činil 5 590 500,-Sk (185

570,60 €). Po prípočte sumy 3 750 000,-Sk (124 477,19 €), ktorá mala byť vkladom žalobcu v 1/ rade
do tichého spoločenstva v spoločnosti, v ktorej bol E.. L. jediným spoločníkom, predstavuje spôsobená
škoda v základe spolu 310 047,79 €. Deň nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozsudku, ktorým
sa žalobcovia dozvedeli o o konečnej výške škody, je rozhodným pre uplatnenie práva poškodených na
jej náhradu v zmysle § 19 zákona. Nakoľko orgány činné v trestnom konaní kvalifikovali trestné činy E.. L.

iba v trestnoprávnej rovine, uplatnenie nárokov poškodených inou právnou cestou neprišlo do úvahy. Ak
by slovenské orgány včas konali a zaistili nárok poškodených majetkom E.. L. včas, z ktorého predmetný
nárok mal byť uspokojený, nedošlo by k predmetnej škode, za ktorú nesie zodpovednosť štát. Uvedené
a dôsledky z toho vyplývajúce sú dôvodom pre uplatnenie náhrady za škodu, ktorá bola žalobcom
ako poškodeným spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci pri ich výkone.

Nesprávny úradný postup spočíva v danom prípade v tom, že policajné zložky svojim nekonaním od
začiatku vyšetrovania nezabezpečili zistenie a zaistenie majetku E.. L. (páchateľ) , z ktorého bol dôvodný
predpoklad uspokojenia nároku poškodených, pričom k tomu i k ďalším úkonom v trestnom konaní
policajné zložky nevyužili ani možnosť účinnej spolupráce, ponúkané kanadskou políciou a Interpolom.
V dôsledku toho utrpeli žalobcovia (poškodení) nezvratnú ujmu tým, že k uspokojeniu ich nároku pre

nečinnosť a prieťahy orgánov činných v trestnom konaní nedošlo. Nakoľko ku vzniku škody žalobcom
vzniklo v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátu, je tento za vznik ich škody
zodpovedný.
3. Žalovaný písomným vyjadrením k žalobe č. F.-S.-R. zo dňa 28.04.2016 doručeným súdu dňa
03.05.2016 uviedol, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcov bola

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky postúpená dňa 21.08.2015 Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky, nakoľko z jej obsahu je zrejmé, že je potrebné ju posudzovať podľa zákona č.
58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) a nie podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Podstatou oboch uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov
je objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom žalobcovia svoje
nároky odvíjali od trestného konania, a preto je potrebné uviesť, že táto objektívna zodpovednosť štátu
sa vzťahuje na celé trestné konanie a preto neprichádza do úvahy „kúskovanie“ trestného konania
s tým, že žalobcami uplatnenú jednu náhradu škody by malo vyplácať viacero orgánov verejnej moci

konajúcichvmeneštátu.Nazákladeuvedenéhomážalovanýzato,ževmeneSlovenskejrepublikyjena
konanie príslušný len jeden ústredný orgán štátnej správy a v tomto prípade je týmto ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobcovia si uplatnili náhradu škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. Nakoľko trestné konanie a trestné stíhanie bolo začaté za účinnosti predchádzajúceho
zákona, a taktiež vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcom tvrdené nároky mali vzniknúť aj v súvislosti

s prieťahmi v konaní pred súdom, podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., orgánom oprávneným konať v
mene štátu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení
§ 4 upravuje, ktoré zložky sú organizačne spôsobilé vystupovať a konať v mene štátu Slovenskej
republiky na účely tohto zákona. Ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. bolo zmenené zákonomč. 412/2012 Z. z. zo dňa 27.11.2012 s účinnosťou od 01.01.2013, čím došlo k špecifikácii podmienok
zodpovednosti orgánu konajúceho v mene štátu podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z.. S
poukazom na nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky konať v mene

Slovenskej republiky v tomto prípade žalovaný navrhol, aby súd ustálil orgán štátnej správy príslušný
na konanie v mene žalovaného, ktorým je s poukazom na ustanovenie § 27 zákona č. 514/2003 Z. z
v spojení s ustanovením § 9 zákona č. 58/1969 Zb. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
alebo aby s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyzval žalobcov
na odstránenie vád podania - orgánu procesne spôsobilého konať v mene žalovaného. V prípade, ak

nedôjde k odstráneniu vád v označení orgánu procesne spôsobilého konať v mene žalovaného navrhol,
aby súd z dôvodu nedostatku procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky žalobu v
celom rozsahu zamietol.
4. Žalovaný ďalším písomným vyjadrením k žalobe č. F.-S.-R. zo dňa 04.07.2016 doručeným súdu dňa
06.07.2016 uviedol, že žalobca si uplatnil náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu pri
vyšetrovaní trestného činu, počas ktorého bol v postavení poškodeného, a to ním tvrdených prieťahov

v konaní a nezabezpečenia majetku podozrivého z trestného činu. Vyšetrovanie trestného činu, od
ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody prebiehalo v období rokov 1999 - 17.05.2012,
kedy bola voči páchateľovi trestného činu podaná obžaloba. Žaloba žalobcu bola podaná na súd dňa
22.02.2016. Nakoľko medzi žalobcom tvrdenými prieťahmi v konaní a podaním žaloby na súd uplynuli
už viac ako tri roky, a to aj s prihliadnutím na 6 mesačnú lehotu na vybavenie žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, žalovaný v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vznáša
námietku premlčania. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení neskorších predpisov (ďalej len „514/2003 Z. z.“) ustanovuje na vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom súčasné
splnenie troch zákonných podmienok, a to 1/ nesprávny úradný postup, 2/ škoda, 3/ príčinná súvislosť.

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je nesprávny úradný postup, ktorý je upravený v
ustanovení § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Na to, aby bol naplnený tento predpoklad je nutné, aby na to
príslušný orgán (t.j. v trestnom konaní prokurátor ako dozorujúci orgán) konštatoval nesprávny úradný
postup. Hodnotiť postup vyšetrovateľov neprináleží súdu, konajúcemu v občianskom konaní, ale len a
výslovne prokuratúre. Zo strany dozorujúceho prokurátora však v trestnom konaní, od ktorého žalobca

odvodzujesvojnároknanáhraduškody,nebolikonštatovanéaniprieťahy,aniinékonanievyšetrovateľov
nebolo označené za nesprávne alebo v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na
skutočnosť že uznesením okresnej prokurátorky z Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 10.06.2011
bol zamietnutý návrh žalobcu na zaistenie nároku poškodených, nakoľko žalobca ako poškodený
v trestnom konaní nepreukázal dostatočne závažné skutočnosti na vydanie takéhoto rozhodnutia.

Žalobca voči tomuto rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok. Na základe uvedeného má žalovaný
za to, že nebol naplnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Druhým predpokladom
zodpovednosti štátu za škodu škody je vznik škody. Žalobca tvrdí, že nekonaním orgánov činných v
trestnom konaní mu bola spôsobená škoda, nakoľko nebol zaistený majetok páchateľa trestného činu
a teda finančné prostriedky, ktoré požičal tomuto páchateľovi, nezískali späť. Žalobca si však svoje

nároky voči páchateľovi trestného činu mohol uplatniť v občianskom súdnom konaní a využiť tak ďalšie
dostupné prostriedky na zvrátenie vzniknutej situácie. Žalovaný taktiež považuje za zarážajúce, aby bola
štátu stanovená povinnosť vrátiť finančné prostriedky, ktoré si medzi sebou požičiavali fyzické osoby.
Štát môže konať len na základe zákona a v jeho medziach. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis
však nestanovuje tak povinnosť štátu zasahovať v takejto miere do vzťahov súkromných osôb, ako ani

právo fyzickej osoby na ukončenie trestného stíhania tak, ako si to predstavuje. Na základe uvedeného
je zrejmé, že nebol naplnený ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Čo sa týka
tretiehopredpokladuvznikuzodpovednostištátuzaškodu,mámezato,žeakajžalobcomškodavznikla,
táto bola v priamom dôsledku s ich konaním a v žiadnom prípade nesúvisela s konaní orgánov činných
v trestnom konaní. Súvis s konaním orgánov činných v trestnom konaní žalobcovia žiadnym spôsobom

nepreukázali, žalovaný má však za to, že ho ani preukázať nemohli, nakoľko štát nezodpovedá za
konanie fyzických osôb v ich vzájomných vzťahoch. S poukazom na námietku premlčania a nenaplnenie
podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody navrhuje žalovaný súdu žalobu zamietnuť.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcov, povereného zástupcu žalovaného,
oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Právny zástupca žalobcov v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 17.10.2017 uviedol, že
žalobcovia trvajú na žalobu v celom rozsahu, svoj nárok odvodzujú od skutočnosti, že im bola spôsobená
škoda, ktorú spôsobil štát Slovenská republika z dôvodu, od roku 1998-2015 bolo vedené trestné
konanie neúmerné v dlhej dobe, v tomto trestnom konaní došlo k prieťahom, ktoré boli konštatovanéMinisterstvom vnútra v liste zo dňa 24.08.2001 a v liste zo dňa 22.02.2002. Poukazuje na prieťahy v
konaní, žiadosť žalobcov o zaistenie majetku E.. L., ktorej nebolo vyhovené, nebolo o nej ani rozhodnuté,
už v rámci podania trestného oznámenia dňa 03.11.1998 bola táto žiadosť. Napriek tomu, že už v

tom čase orgány činné v trestnom konaní disponovali čestným vyhlásením E.. L., že v tom čase mal
majetok hodnoty vo výške neskoršej škody, ktorý sa nachádzaj na jeho účtoch v Kanade. V rámci
judikatúry ELSP má trestné konanie trvať 6 rokov a návrhu na zaistenie majetku počas trestného konania
nebolo vyhovené, trestné orgány postupovali v rozpore so zákonom, nakoľko v čase právoplatného
odsudzujúceho rozhodnutia, ktorým bola žalobcom priznaná škoda, už títo nemohli vymôcť svoj majetok

od odsúdeného E.. L., vznikla im škoda, ktorú spôsobili orgány činné v trestnom konaní ako aj
súd, ktorý prejednával túto trestnú vec. Žalobcovia s ohľadom na prieťahy v konaní podali sťažnosť
(v uvedenej veci im už nevyhovel Ústavný súd Slovenskej republiky). Žalobca taktiež uviedol, že sa
nestotožňuje s námietkou premlčania, vznesenou žalovaným, nakoľko trestné konanie bolo ukončené
odsúdením páchateľa, na základe rozsudku, právoplatného dňa 28.03.2015. Žalobca taktiež požiadal
súd o prerušenie konania do rozhodnutia ESĽP o podanej sťažnosti žalobcov

7. Poverený zástupca žalovaného v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 17.10.2017 uviedol,
že žalovaný namieta oprávnenie Ministerstva vnútra konať v prejednávanej veci v mene štátu. V rámci
predbežného prerokovania veci Ministerstvo vnútra SR žiadosť žalobcov postúpilo príslušnému orgánu
- Ministerstvu spravodlivosti SR, trestné konanie bolo začaté ešte počas účinnosti zákona č. 58/1969 o
zodpovednosti za škodu, pričom v prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej v súvislosti s trestným

konaním je príslušným Ministerstvo spravodlivosti. Nárok považuje žalovaný za nedôvodný nakoľko
neboli naplnené podmienky pre jeho vznik. Žalobcovia odvodzujú svoj nárok od prieťahov v konaní, ktoré
však nie sú preukázané žiadnym dôkazom. V trestnom konaní bola žalobcom priznaná suma 171 537,47
€, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2015, vo zvyšnej časti odkázal súd žalobcov na
občianskoprávne konanie, či si žalobca uplatnil svoj nárok, o tom vedomosť nemá.

8. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným tunajšiemu
súdu dňa 25.10.2017 zaslali súdu dokumenty, podľa názoru žalobcu preukazujúce skutočnosť, že v
trestnomkonaní,odktoréhožalobcaodvodzujesvojnároknanáhraduškody,bolikonštatovanéprieťahy.
Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcov. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, na podanej
námietke trvá a považuje ju v plnej miere za dôvodnú. Žalobcovia si uplatnili svoje nároky titulom

prieťahov v konaní (ktoré žiadnym príslušným orgánom konštatované neboli). Žalobcovia ako orgán
konajúci v mene štátu označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré však v predmetnej veci
konalo najdlhšie do 04.05.2012. V prípade, ak si žalobcovia uplatňujú nárok na náhradu škody titulom
prieťahov v konaní a to voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,
takéto nároky považuje žalovaný za premlčané. Čo sa týka návrhu žalobcov na prerušenie konania do

rozhodnutia ESĽP ohľadom ich sťažnosti, túto považuje za irelevantnú, keď ESĽP nie je príslušným
orgánom na konštatovanie prieťahov v trestnom konaní. V prejednávanej veci žalobcovia nepreukázali
ani vznik škody v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní, príp. rozhodnutím prokurátora, ktorým bol
zamietnutý návrh žalobkyne v 2/ rade na zaistenie majetku odsúdeného. Je irelevantné aj zisťovanie, či
odsúdený v čase podania návrhu na zaistenie jeho majetku mal akýkoľvek majetok, nakoľko o návrhu

žalobcov na zaistenie majetku odsúdeného bolo rozhodnuté, žalobcovia si voči tomuto rozhodnutiu
nepodali opravný prostriedok. Názor žalobcov o tom, že konanie, ktorým nebolo vyhovené ich návrhu
je nesprávny úradný postup, nie je a ani nemôže byť právnym základom na rozhodnutie súdu o vzniku
nároku na náhradu škody. Ak je výsledkom určitého úradného postupu vydanie rozhodnutia, v takom
prípade sa úradný postup - ktorému vydanie rozhodnutia predchádzalo - už neposudzuje. Nakoľko v

predmetnom konaní boli vydané rozhodnutia, namietanie nesprávneho úradného postupu, ktorý vyústil
do vydania meritórneho rozhodnutia je bezpredmetné (viď. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky II. N. XXX/XXXX-XX z 11.07.2012, ktorým poukazuje na rozsudok krajského súdu č. k. X M.
XX/XXXX-XXX z 27. marca 2012). V žiadnej z doposiaľ založených listín v spise nie je konštatované,
že v konaní došlo k prieťahom. V oboch listoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, datovaných v

roku 2001, sa uvádza, že v dôsledku objektívnych skutočností nie sú dodržiavané zákonom stanovené
lehoty, pričom obe listiny sú vyhotovené v roku 2001, teda akékoľvek nároky by si žalobcovia chceli na
základe uvedených listín uplatňovať, tieto považuje žalovaný v celom rozsahu za premlčané. Žalobcovia
na pojednávaní dňa 17.10.2017 taktiež uviedli, že pri podaní trestného oznámenia žiadali aj zaistiť
majetok E.. L.. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že E.. L. bolo v trestnej veci vznesené obvinenie

až dňa 28.10.2004, nebolo teda možné voči nemu skôr uskutočňovať úkony v trestnom konaní podľa
návrhov žalobcov. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z obsahu § 47 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o
trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov. Z obsahu uvedeného ustanovenia je zrejmé,
že zaistenie majetku obvineného je len možnosťou, nie však povinnosťou orgánov činných v trestnomkonaní. O návrhu žalobcov na zaistenie majetku E.. L. bolo rozhodnuté príslušným prokurátorom. V
uvedenej časti považuje žalovaný podmienku vyžadovanú zákonom na preukázanie vzniku nároku na
náhradu škody, a to existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, za

nepreukázanú. Taktiež za nepreukázanú považuje žalovaný príčinnú súvislosť medzi konaním orgánov
činných v trestnom konaní a vznikom škody. Z uvedených skutočností je jednoznačné, že škoda vznikla
žalobcom v dôsledku ich konania - tým, že na základe zmlúv vložili peniaze do podnikania. Právny
systém Slovenskej republiky nezaručuje nárok na zisk v prípade podnikania osôb. Ústava Slovenskej
republiky umožňuje osobám konať všetko, čo zákon nezakazuje. Je slobodnou voľbou osôb, akým

spôsobom sa rozhodnú zúčastňovať na podnikaní, musia však niesť následky za svoje rozhodnutia.
Prejednávaná vec sa vyznačuje mnohými prvkami totožnými s konaniami vedenými proti štátu v sporoch
týkajúcich sa náhrady škody - peňazí vložených do nebankových spoločností. Uvedené rozhodnutia
však súdy Slovenskej republiky zamietali a naďalej zamietajú.
9. Žalobkyňa v 2/ rade písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.11.2017 (č.l. 197)
uviedla, že voči uzneseniu Okresnej prokuratúry BA I zo dňa 10.06.2011, č. XPv XXX/XX-XX (ktorou

Okresná prokuratúra BA I zamietla jej návrh na zaistenie majetku obvineného E.. L.) nepodala opravný
prostriedok jednak z dôvodu, že si uvedomila, že sporenie sa s orgánmi činnými v trestnom konaní by
mohlo mať za následok iba komplikovanie a oddiaľ ovanie ukončenia vyšetrovania, sprevádzaného aj
tak už dlhotrvajúcimi prieťahmi a tiež z dôvodu, že odsúdený L.c sa už nepochybne zariadil tak, aby
už nedisponoval žiadnym zaisti teľným majetkom - preto vyvíjať úsilie o dodatočné a obzvlášť obtiažne

zaisťovanie tohto majetku mala za neefektívne, bez vyhliadky na reálne dosiahnutie účelu. Slovenské
orgány činné v trestnom konaní svojou cielenou nečinnosťou sami zmarili zistenie a zaistenie majetku
E.. L., ktorý bol jediným reálnym zdrojom náhrady škody spôsobenej žalobcom trestnými činmi E.. L..
10. Právny zástupca žalobcov písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.01.2018 zobral
návrh na prerušenie konania do rozhodnutia ESĽP ohľadom sťažnosti žalobcov vedených pod sp.zn.

XXXXX/XX späť.
11. Žalobca v 1/ rade v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 20.03.2018 uviedol, že orgány
činné v trestnom konaní nekonali tak ako mali konať, proces trval extrémne dlho. V odcudzujúcom
rozsudku súd konštatoval, že konanie sa viedlo v trestno-právnej rovine po celú dobu, od podania
trestného oznámenie až po právoplatné rozhodnutie súdu. Uplatňovanú škodu súd v rozsudku XT/XX/

XXXX rozdelil na dve časti. Na časť, ktorá vznikla titulom trestných činov a vo zvyšku škody odkázal
poškodených na občiansko-právne konanie. Bola podaná žaloba aj v občiansko-právnom konaní voči
E.. L. na tunajšom súde, vedie sa pod č.k. XXC/XX/XXXX, žaloba bola podaná dňa 12.03.2018. Jej
predmetom je zaplatenie sumy 138 510,34 € s príslušenstvom. Od počiatku vyšetrovania zaznamenali
žalobcovia nevôľu vyšetriť túto vec, avšak ich urgenciami sa nakoniec ukončila.

12. Splnomocnený zástupca žalovaného v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 20.03.2018
uviedol, že dozorujúci prokurátor nevyslovil prieťahy v konaní ani žiadne z uznesení vyšetrovateľov
nebolo zrušené z dôvodu nezákonnosti, nebol tiež v konaní konštatovaný nesprávny úradný postup. Voči
uzneseniu prokurátora, ktorým bol zamietnutý návrh na zaistenie majetku obvineného, nebol podaný
riadny opravný prostriedok. Vzhľadom na uvedené nesprávny úradný postup preukázaný nebol. Nie je

preukázanápríčinnásúvislosťaškodažalobcomnevzniklapričinenímalebovpriamejpríčinnejsúvislosti
s orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobu žiada zamietnuť.
13. Právny zástupca žalobcov v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 20.03.2018 uviedol, že
nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra ako zástupcu SR nemôže byť v tomto konaní
kladené na ťarchu žalobcov. Žalobcovia namietajú nesprávny úradný postup prokurátora v roku 1998,

ktorý nerozhodol žiadnym spôsobom o ich žiadosti na zistenie a zaistenie majetku aj napriek tomu, že
podľa trestného poriadku ustanovenia § 47 v tom čase o tejto žiadosti rozhodnúť mal. Táto argumentácia
sa netýka žiadosti z roku 2011, o ktorej sa žalovaný vyjadruje účelovo. K príčinnej súvislosti: týka sa
nesprávneho úradného postupu prokurátora, orgánov činných v trestnom konaní, prieťahov vzniknutých
v konaní a následnou nemožnosťou vymôcť túto škodu, ktorá bola priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Žalovaný písomným vyjadrením doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.04.2018 uviedol, že žalovaný
od začiatku namietal v konaní nedostatok svojej procesnej spôsobilosti vo veci konať, nakoľko už žiadosť
žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody postúpil Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky, ako orgánu príslušnému konať v mene štátu vo veciach, kde si žalobcovia
odvodzujú nárok na náhradu škody od trestného konania. Ustálenie orgánu, konajúceho v mene štátu,

nie je vecou žalovanej strany, o tomto rozhoduje súd, a to buď ex offo alebo na návrh žalobcu, je
teda vecou a zodpovednosťou žalobcu, akým spôsobom označí orgán konajúci v mene štátu. Čo sa
týka nárokov, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s činnosťou prokuratúry, Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky podľa ustanovenia §47 a nasl. zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v zneníúčinnom v čase podania trestného oznámenia žalobcov nemá spôsobilosť vo veci konať, keď z §47 a
nasl. zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní je zrejmé, že vyšetrovateľ Policajného zboru nemal
právomoc ani podať návrh na zaistenie majetku obvineného, nieto o takomto návrhu rozhodnúť.

Zaistenie možno vykonať na majetku obvineného. V roku 1998 nebolo vo veci vznesené obvinenie, teda
aplikácia uvedeného ustanovenia je bezpredmetná. Žalobcovia nepreukázali žiaden z predpokladov
priznania nároku na náhradu škody.
15. Na súdnom pojednávaní vedenom dňa 24.05.2018 právny zástupca žalobcov uviedol ohľadne
označenia pasívne legitimovanej strany sporu, že „žalobcovia si náhradu škody uplatňujú iba za obdobie

pred súdnym konaním, resp. za úkony súvisiace s úkonmi vykonanými pred súdnym konaním.“
16. Právny zástupca žalobcov písomným podaním zo dňa 23.05.2018 doručeným tunajšiemu súdu
krátkou cestou na pojednávaní dňa 24.05.2018 k námietke premlčania uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.03.2015, sp.zn. XT/XX/XXXX nadobudol právoplatnosť dňa
28.03.2015 a v tento deň sa žalobcovia dozvedeli o výške škody. Žalobný návrh bol doručený súdu dňa
22.02.2016 a s poukazom na § 19 zák. 514/2003 Z.z. bola žaloba podaná v trojročnej premlčacej lehote.

Žalobcovia podali ústnym podaním zo dňa 03.11.1998 v spojení s písomným podaním dňa 05.11.1998
trestné oznámenie vo veci spáchania trestného činu podvodu a podvodného úpadku, uviedli všetky
rozhodné skutočnosti a predložili všetky dôkazy. Odo dňa podania trestného oznámenia do vznesenia
obvinenia voči E.. L. ubehlo v trestnom konaní šesť rokov a do podania návrhu na obžalobu ďalších
sedem a pol roka. Orgány činné v trestnom konaní neboli nútené vykonávať rozsiahle dokazovanie.

Žalobcovia poukazujú na ich podania, ktorými v trestnej veci upozorňovali na prieťahy v konaní, taktiež
na listiny, ktorými mali byť prieťahy konštatované v rokoch 2000 až 2002. Žalobcovia dňa 03.11.1998
(zápisnica) a dňa 05.11.1998 (trestné oznámenie) vzniesli žiadosť na zaistenie a zistenie majetku E.. L..
V zmysle § 47 ods. 4 zák. 141/1961 Zb. mal o tejto žiadosti poškodených v prípravnom konaní rozhodnúť
prokurátor, ktorý však (ani iný príslušný orgán) do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (28.03.2015)

o tejto žiadosti nerozhodol, čím došlo v trestnom konaní sp.zn. XT/XX/XXXX k nesprávnemu úradnému
postupu spočívajúcom v nečinnosti. Nečinnosť spočíva v absencii rozhodnutia prokurátora v konaní o
žiadosti poškodených a v následnej absencii úkonov smerujúcich k zaisteniu a zisteniu majetku E.. L.. V
dôsledku uvedeného nesprávneho úradného postupu (kedy nebolo nikdy rozhodnuté o zaistení majetku
E..L.) nie je možné od E.. L. vymôcť právoplatnú pohľadávku žalobcov. Podľa obsahu vyšetrovacieho

spisu mali orgány činné v trestnom konaní už v roku 1999 vedomosť, kde sa E.. L. zdržiava v zahraničí
a kde sa nachádza jeho majetok. Napriek týmto informáciám nemohli orgány činné v trestnom konaní
rozhodnúť o žiadostiach v súvislosti s ust. § 47 ods. 4 zák. č. 141/1961 Zb. uznesením o zaistení
konkrétneho majetku E.. L., nakoľko v rokoch 1999 až 2004 nebolo voči E.. L. vznesené obvinenie,
pre zrejmé prieťahy v predsúdnom konaní, ktoré opakovane konštatovalo Ministerstvo vnútra SR ako

aj Okresná prokuratúra BA I. Vyšetrovateľ mal vzniesť obvinenie bez meškania , čo malo byť už v roku
1999, keď orgány činné v trestnom konaní mali informácie o L. pobyte. Žalobcovia svoj nárok odvodzujú
od skutočnosti, že prokurátor v roku 1998 nerozhodol o ich návrhu na zaistenie majetku obvineného,
pričom v dôsledku prieťahov v konaní vznikla situácia, že v čase ich návrhu na zaistenie majetku nebolo
vznesené obvinenie E.. L. a v dôsledku toho prokurátor nerozhodol o ich návrhu na zaistenie majetku

obvineného (nakoľko v tomto čase nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe a teda nebolo možné
majetok zaistiť).
17. Žalovaný písomným podaním zo dňa 07.06.2018 doručeným súdu dňa 08.06.2018 uviedol, že
naďalej trvá na vznesenej námietke premlčania. Žalobcovia tvrdia, že o svojom nároku sa dozvedeli až
právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol odsúdený páchateľ trestného činu. Žalobcovia si však v trestnej

veci svoje nároky uplatňovali už od roku 1998, žalovanému teda nie je zrejmé, na základe čoho dospeli k
záveru, že až týmto dátumom sa dozvedeli o tom, že im vznikla škoda. Premlčané sú aj nároky žalobcov,
uplatňované v súvislosti s listinami z rokov 2000 až 2002, v ktorých mali byť konštatované prieťahy
v konaní. Čo sa týka časového úseku medzi podaním trestného oznámenia a vznesením obvinenia,
tvrdenia žalobcov o tom, že došlo k prieťahom v konaní, nie sú opodstatnené a preukázané. Žalovaný

poukazuje na skutočnosť, že osoba poškodená trestným činom nemá právny nárok na to, aby osobe,
ktorú označí ako páchateľa, resp. ku ktorej dôkazy smerujú ako k páchateľovi trestného činu, bolo
vznesené obvinenie a už vôbec nemá právny nárok na to, aby toto obvinenie bolo vznesené v určitom
časovom úseku. Ani Trestný poriadok, ktorý je platný v súčasnosti, ani Trestný poriadok, ktorý bol platný
a účinný v čase spáchania trestného činu, poškodenému takéto právo nepriznával. Bolo a je výlučne

vecou orgánov činných v trestnom konaní, akým spôsobom budú v riešení trestnej veci postupovať. Pre
vyšetrovateľa je dozorujúcim orgánom prokurátor, ktorý môže preskúmať na základe podnetu činnosť
vyšetrovateľa. V prejednávanej veci však prieťahy v trestnom konaní konštatované neboli, resp. boli
konštatované listom z roku 2002 (čiže akýkoľvek nárok mohol vzniknúť v súvislosti s konštatovanímtýchto prieťahov, je premlčaný). Žalobcovia na pojednávaní dňa 24.05.2018 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedli, že svoje nároky uplatňujú v súvislosti s predsúdnym konaním. Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky v predmetnej veci konalo najdlhšie do 04.05.2012. Žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody bola SR - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky doručená dňa
20.07.2015. Aj z tohto hľadiska je nárok žalobcov premlčaný. V prípade, ak by si žalobcovia uplatňovali
svoj nárok podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., v tejto časti by bol nárok žalobcov taktiež premlčaný.
Taktiež nárok žalobcov v časti úrokov z omeškania je nedôvodný. Podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Z. z. je možné úrok z omeškania priznať najskôr od doručenia listiny, ktorou bolo žiadateľovi oznámené,

že jeho nárok nebude splnený. Je však na úvahe súdu, či takýto nárok prizná. Žalovaný ďalej uviedol, že
podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., nie je civilný súd oprávnený preskúmavať, či v trestnej veci
došlo k prieťahom v konaní. Zákonodarca výslovne uvádza v ustanovení § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z. z., že pri náhrade škody, uplatnenej titulom prieťahov v konaní, je potrebné vychádzať z výsledkov
vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka
Policajného zboru prokurátorom. Nakoľko žalobcovia v predmetnej veci žiadnu takúto listinu nepredložili,

prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody nebol naplnený. Jediným preukázaním prieťahov je
list Okresného súdu Bratislava I, avšak týka sa prieťahov v súdnom konaní. Nakoľko žalobcovia si svoje
nároky uplatňujú výlučne na základe predsúdneho konania, tieto skutočnosti sú vo veci irelevantné.
Ostatné žalobcom predložené listiny sú prevažne z rokov 2004 - 2005, ide o žiadosti a urgencie
žalobcov v trestnom konaní. Žiadne z nich však nepreukazuje existenciu prieťahov v konaní, resp. ak

by aj v nich bola uvedená takáto informácia, nároky žalobcov by boli premlčané. Ani v prípade, ak by
žalobcovia preukázali prieťahy v konaní, nie sú dané ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu
škody, a to najmä príčinná súvislosť medzi vznikom škody a akýmikoľvek úkonmi orgánov činných v
trestnom konaní. Ku vzniku škody žalobcov došlo v dôsledku ich vlastného konania, nie v dôsledku
vykonania, resp. nevykonania úkonov štátnymi orgánmi. Žalobcovia naviac ani nepreukázali, že v čase

podávania návrhov na zaistenie majetku E.. L. akýkoľvek majetok mal. Vzhľadom na uvedené žiada
žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
18. Zo zápisnice o podanom vysvetlení zo dňa 03.11.1998 súd zistil, že žalobca v 1/ rade dňa 03.11.1998
ústne do zápisnice podal trestné oznámenie na Obvodné oddelenie PZ Ružinov - západ vo veci
spáchania trestného činu podvodu a podvodného úpadku voči E. L., nar. XX.XX.XXXX.

19. Z trestného oznámenia zo dňa 03.11.1998, doručenom Okresnej prokuratúre Bratislava II dňa
05.11.1998 súd zistil, že dňa 05.11.1998 žalobcovia doručili na Okresnú prokuratúru Bratislava II
trestné oznámenie vo veci spáchania trestného činu podvodu a podvodného úpadku voči E. L., nar.
XX.XX.XXXX.
20. Z uznesenia Okresného úradu justičnej polície PZ č. k. Č. S.-XXX/XX-XX-M. zo dňa 04.04.2003 súd

zistil, že vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej polície PZ dňa 04.04.2003 začal trestné stíhanie za
trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1, ods. 4 TZ voči neznámemu páchateľovi.
21. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície , odbor
ekonomickej kriminality č.k. Č.: S. - XXX/OEK - L.-XXXX zo dňa 28.10.2004 súd zistil, že vyšetrovateľ
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície , odbor ekonomickej

kriminality dňa 28.10.2004 začal trestné stíhanie voči E. L., nar. XX.XX.XXXX ako obvineného z
trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 , ods. 4 TZ.
22. Z obžaloby vznesenej prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava I dňa 15.05.2012 súd zistil,
že dňa 15.05.2012 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I vzniesol obvinenie voči E. L., nar.
XX.XX.XXXX, t.č. ušlému, z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona

účinného v čase spáchania skutku, obžaloba bola doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa
17.05.2015
23. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 12.03.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.03.2015 súd zistil, že Okresný súd Bratislava I na hlavnom
pojednávaní dňa 12.03.2015 rozhodol, že obžalovaný E. L., nar. XX.XX.XXXX, toho času na neznámom

mieste, ušlý, sa uznáva vinným, že: 1/ (bod jedna) si ako fyzická osoba od poškodeného A.. A. G.
na základe vzájomne uzatvorených ústnych zmlúv o pôžičke postupne na rôznych miestach požičal
finančné prostriedky v celkovej sume 6.249.500,- Sk, konkrétne na H. N. Y. L. dňa 05.09.1997 sumu
300.000,- Sk, dňa 30.09.1997 sumu 3.300. 000,- Sk, dňa 30.09.1997 sumu 825.000,- Sk, na M. N.
v Bratislave dňa 30.10.1997 sumu 230.000,-Sk, dňa 21.11.1997 sumu 200.000,-Sk, dňa 01.12.1997

sumu 200.000,- Sk, dňa 03.12.1997 sumu 455.000,- Sk, dňa 05.12.1997 sumu 239.500,- Sk a dňa
15.01.1998 sumu 500.000,- Sk, ktoré si obvinený ako dlžník osobne prevzal a z ktorých vrátil sumu
659.000,-Sk, zvyšok nevrátil, následne v priebehu roku 1998 odpredal všetok svoj osobný majetok,
konkrétne osobné motorové vozidlo zn. H. I. X, sedan, rok výroby 1998, farby 12H oranžovočervenámetalíza, U.: L. XXX L., za sumu 285.000,-Sk (9.460,27 €), trojizbový byt č. X, nachádzajúci sa na X
poschodí bytového domu na H. N. Y. L., súpisné číslo XXXX orientačné číslo XXX, zapísané na LV č.
XXXX, k. ú. K., za sumu 300.000,-Sk, avšak podľa odborného vyjadrenia č. 26/2015 zo dňa 17.02.2015,

v čase scudzenia v hodnote 37.600,-Eur, napriek tomu, že mal vedomosť o svojom záväzku voči osobe
poškodeného, čo potvrdil aj v rámci úhrnnej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.1998, pričom dňa 03.11.1998
vycestoval s celou svojou rodinou do Kanady za účelom trvalého pobytu, čím A.. A. G. a poškodenej
H. G. spôsobil škodu vo výške 47.060,27 €, 2/ (bod dva) dňa 31.10.1997 a dňa 17.11.1997 prevzal
obvinený od poškodeného A.. A. G. na M. N. v Bratislave finančné prostriedky v sume 2.250.000,-

Sk a 1.500.000,-Sk, spolu celkom 3.750.000,-Sk (124.477,20 €), ktoré mali byť na základe budúcej
zmluvy o tichom spoločenstve (uzavretej dňa 15.01.1998) účelovo použité ako vklad tichého spoločníka
poškodeného A.. A. G. do obchodnej spoločnosti J- BUMA, s.r.o., so sídlom Miletičova 15, IČO: 31 383
734 (v súčasnosti zrušená a vymazaná z obchodného registra), čo obvinený potvrdil v uzavretej zmluve
o tichom spoločenstve, obvinený však uvedené finančné prostriedky do spoločnosti nevložil, nezahrnul
ich ani do účtovníctva, pričom následne dňa 10.02.1998 v rozpore s úhrnnou zmluvou o pôžičke a

zmluvou o tichom spoločenstve previedol 51% obchodného podielu v spoločnosti J-BUMA, s.r.o. na
osobu Z. L., čo poškodenému A.. A. G. zatajil, následne dňa 03.09.1998 previedol obvinený zvyšných
49 % obchodného podielu v spoločnosti J-BUMA, s.r.o. na osoby A. E. C. A. J., pričom následne o
mesiac neskôr dňa 03.11.1998 s celou rodinou vycestoval do Kanady za účelom trvalého pobytu, čím
poškodeným A.. A. G. a poškodenej H. G. spôsobil škodu vo výške 124.477,20 €, teda v bode 1/ zmaril

uspokojenie svojho veriteľa tým, že scudzil časť svojho majetku a činom spôsobil značnú škodu, v bode
2/ na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a činom spôsobil značnú
škodu, čím spáchal v bode 1/ trestný čin poškodzovania práv veriteľa podľa § 256 odsek 1 písmeno a),
odsek 3 Trestnéhozákonač.140/1961 Zb., účinného v čase spáchania skutku (do 31.08.1999), v bode
2/ zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., za to

sa odsudzuje podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno
j/ Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287
ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaväzuje nahradiť poškodeným A.. A. G. a H. G. škodu

vo výške 171.537,47 €. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodených A.. A. G. a H. G. so
zvyškom ich nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
24. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom súd zistil, že žalobcovia žiadosťou zo dňa 16.07.2015 zaslali Ministerstvu vnútra Slovenskej
republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 310.047,79 € spolu s

úrokmizomeškaniaod04.03.1999spôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom,ktorýmsamalidopustiť
orgány činné v trestnom konaní tým, že nezisťovali a nezaistili majetok obv. E. L., z ktorého by mohol byť
uspokojený ich nárok (priznaný im jednak rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XT/XX/XXXX)
ako aj tým, že slovenské orgány nekonali náležite a včas (v súlade s § 50 ods. 1 Trestného poriadku).
25. Z postúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 21.07.2015 súd zistil, že Ministerstvu

vnútra SR bola dňa 20.07.2015 doručená žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody výške 310.047,79 € spolu s úrokmi z omeškania spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, ktorá žiadosť bola týmto prípisom postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR ako orgánu
príslušnému v tejto veci konať.
26. Z postúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 21.08.2015 súd zistil, že Ministerstvu

vnútra SR bola dňa 20.08.2015 doručená prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výške 310.047,79 € spolu s
úrokmi z omeškania spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá žiadosť bola týmto prípisom
postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR ako orgánu príslušnému v tejto veci konať.
27. Z postúpení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 06.08.2015, 27.08.2015 súd zistil, že

Ministerstvu spravodlivosti SR boli dňa 24.07.2015 a 26.08.2015 opakovane postúpené Ministerstvom
vnútra SR žiadosti žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výške 310.047,79
€ spolu s úrokmi z omeškania spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktoré žiadosti boli týmito
prípismi postúpené Generálnej prokuratúre SR ako orgánu príslušnému v tejto veci konať.
28. Z postúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 05.01.2016 súd zistil, že Ministerstvu

spravodlivosti SR bola dňa 27.10.2015 doručená prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výške 310.047,79
€ spolu s úrokmi z omeškania spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá žiadosť bola týmto
prípisom postúpená Generálnej prokuratúre SR ako orgánu príslušnému v tejto veci konať.29. Z oznámenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 17.08.2015 súd zistil, že dňa 20.07.2015 bola na
Generálnu prokuratúru SR prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR doručená žiadosť žalobcov
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výške 310.047,79 € spolu s úrokmi z omeškania

spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Týmto oznámením Generálna prokuratúra SR vracia
žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výške 310.047,79 € spolu s
úrokmi z omeškania Ministerstvu vnútra SR v rozsahu, v ktorej sa žiadatelia (žalobcovia) domáhajú
náhrady škody spôsobenej prieťahmi konaní pred vyšetrovateľom policajného zboru v období od
01.07.2004 až do podania obžaloby na Okresný súd Bratislava I v súlade s ustanovením § 4 ods. 1

písm. b) a d) zákona č. 514/2003 Z.z. , kedy orgánom oprávneným konať v mene Slovenskej republiky
je Ministerstvo vnútra SR. Žiadosť žalobcov zostáva na Generálnej prokuratúre iba v časti týkajúcej
sa náhrady škody, ktorej sa žiadatelia (žalobcovia) domáhajú titulom nesprávneho úradného postupu v
rozsahu nezabezpečenia zistenia a zaistenia majetku páchateľa v rámci prípravného konania.
30. Z oznámenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 23.10.2015 súd zistil, že dňa 20.07.2015 bola
na Generálnu prokuratúru SR prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR (pôvodne doručená

Ministerstvu vnútra SR) doručená žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
výške 310.047,79 € spolu s úrokmi z omeškania spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Týmto
oznámením Generálna prokuratúra SR vracia žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody opätovne Ministerstvu spravodlivosti SR.
31. Z listu Ministerstva vnútra SR zo dňa 24.08.2001 adresovanej žalobcovi v 1/ rade súd zistil, že

sekcioukontrolyainšpekčnejslužbyMVSRbolaprešetrenásťažnosťžalobcuv1/radeabolozistené,že
vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I po zaevidovaní podnetu na trestné stíhanie
od 20.06.2000 nekonal v súlade s ustanovením § 158 ods. 1 TP a sťažnosť vyhodnotil ako opodstatnenú.
Nečinnosť vyšetrovateľa však nespočívala v jeho subjektívnom zavinení, ale zistený stav má objektívne
príčiny spočívajúce v enormnej zaťaženosti vyšetrovateľov PZ v Bratislave.

32. Z listu Ministerstva vnútra SR zo dňa 22.02.2002 adresovanej žalobcovi v 1/ rade súd zistil, že
sekciou kontroly a inšpekčnej služby MVSR bola opätovne prešetrená sťažnosť žalobcu v 1/ rade a
bolo zistené, že opatrenia, ktoré boli uložené riaditeľovi Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I
a vyšetrovateľke tohto úradu neboli splnené a opakovaná sťažnosť žalobcu v 1/ rade bola vyhodnotená
ako opodstatnená aj napriek tomu, že vyšetrovatelia PZ sú enormne zaťažení spracúvaním trestných

vecí a nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že nečinnosť bola spôsobená
nedbalosťou, alebo zámerným nekonaním. Za zistený nedostatok sa generálny riaditeľ sekcie kontroly
a inšpekčnej služby MVSR ospravedlňuje.
33. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry BA I zo dňa 13.06.2011 a 18.04.2012 súd zistil, že v
predložených upovedomení Okresnej prokuratúry BA I adresovanej žalobcom prieťahy v trestnom

konaní konštatované neboli
34. Zo zápisnica o výsluchu svedka A.. A. G. (ako poškodeného) zo dňa 25.5.2011 súd zistil, že dňa
25.5.2011 žalobca v 1/ rade v rámci svojej výpovede ako svedok - poškodený v rámci svojho výsluchu
pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II v konaní Č.: S. -XXX/OEK-
L.-XXXX-V. uviedol, že si bude uplatňovať náhradu škody od štátu, prípade medzinárodnou žalobou od

obvineného a za poškodenú stranu sa nepripája k trestnému stíhaniu a nežiada úhradu škody vo výške
9 341 000 Sk, t..j. 310 064,40€ od obvineného, túto sa pokúsi uplatniť cestou „prípadného konania voči
Slovenskej republike“ alebo v rámci uplatnenia náhrady škody od obvineného medzinárodnou žalobou.
35. Z uznesenia Okresnej prokuratúry BA I zo dňa 10.06.2011 súd zistil, že uznesením Okresnej
prokuratúry BA I zo dňa 10.06.2011 č.k. XPv XXX/XX-XX prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava

I zamietla návrh žalobkyne v 2/ rade na zaistenie nároku na náhradu škody na majetku obvineného;
proti tomuto uzneseniu žalobkyňa v 2/ rade nepodala opravný prostriedok.
36. Z potvrdenia tunajšieho súdu na č.l. 251 spisu súd zistil, že dňa 12.03.2018 žalobcovia podali na
tunajší súd žalobu voči E. L. o zaplatenie sumy 138 510,34 € s prísl, veci bola pridelená spisová značka
XXC/XX/XXXX.

37. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 514/2003 Z. z.“), tento
zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škoduspôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z. z., na účely tohto zákona je výkon verejnej moci
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb a
orgán verejnej moci je: 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán
záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej

správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

jeho nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.“

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“),
ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom,

ktorým je Občiansky zákonník.

Zákon č. 514/2003 Z.z. pojem škody bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba
aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka)
a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je
objektívnevyjadriteľnávpeniazochac)jenapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,predovšetkým

peňažného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné
znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a

ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu
(pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (preukázané zväčšenie
alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

38. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú:
1. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup
2. existencia škody
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom a škodou;

39. Aby bola daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp.
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou, nezákonné rozhodnutie orgánu
verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup musí byť hlavnou, priamou a

bezprostrednou príčinou škody; nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Zodpovednosť totiž
nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a
vyvoláva ho. Nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávny
úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp.

zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená
práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto
zodpovednosť.

40. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
ani zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, nevysvetľujú. Z rozhodovacej praxe súdov
Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XX/XXXX,

ktorý už bol publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod poradovým /
publikačným/ číslom XX/XXXX, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 07.10.2009, sp. zn.
XXC XXX/XX, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.06.2009, sp. zn. XXCo XX/XXXX,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.07.2009, sp. zn. XCo XX/XXXX a rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2009, sp. zn. XCdo XXX/XXXX) však vyplýva, že bez ohľadu

na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci (t.j. bez ohľadu na to, v čom malo spočívať protiprávne
konanie a v čom mala spočívať škoda) nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou anesprostredkovanou príčinou škody (bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk); nestačí,
ak je iba sprostredkovanou príčinou škody.

41. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný
postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo
vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím
alebo postupom. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže
atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo

(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť
(bezpečne preukázaný a) bezprostredný, už konštatoval dokonca aj Ústavný súd Slovenskej republiky
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. Ú. XXX/XX).

42. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Najvyšší súd Slovenskej
republiky už taktiež vyslovil, že pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, a

že príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno
zaťažuje poškodeného (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X M. XXX/XXXX, ktorý
bol publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod poradovým /publikačným/ číslom 2/2008).

43.Podmienkyvznikuzodpovednostizaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutímorgánuštátu,resp.

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade
nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť.

44. Žalobcovia sa v prejednávanej veci domáhali náhrady škody, ktorá im podľa ich názoru vznikla
v dôsledku jednak prieťahov v prípravnom (predsúdnom) konaní, ktoré začalo podaním trestného

oznámenia žalobcom v 1/ rade ústne do zápisnice dňa 03.11.1998 a bolo ukončené podaním obžaloby
prokurátorkouOkresnejprokuratúryBratislavaIpodč.XJ.XXX/XX-XXdňa15.05.2012vočiobvinenému
E. L., nar. XX.XX.XXXX, a jednak tým, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili a nezaistili
majetok obvineného E. L., ktorý žalobcom teraz nemá ako vrátiť finančné prostriedky, ktoré si od nich
požičal.

45.Žalovanývkonaníprimárne namietalnedostatoksvojejprocesnejspôsobilostikonaťvtomtoprípade
v mene Slovenskej republiky s odôvodnením, že trestné konanie a trestné stíhanie bolo začaté za
účinnosti predchádzajúceho zákona č. 58/1969 Zb., preto orgánom oprávneným konať v mene štátu je
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

46. S uvedenou argumentáciou súd súhlasiť nemohol. Žalobcovia v priebehu súdneho konania vymedzili
obdobie, za ktoré si v prejednávanej veci uplatňujú nárok na náhradu škody titulom nesprávneho
úradného postupu - a to za obdobie prípravného (predsúdneho) konania, t.j. za obdobie od 03.11.1998
do 17.05.2012. Súd má za to, že napriek skutočnosti, že trestné konanie a trestné stíhanie boli v
predmetnej veci začaté ešte za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., je potrebné o uplatnenom nároku na náhradu
škody žalobcov rozhodnúť podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Uvedený názor potvrdzuje i rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v
napr. aj v uznesení sp. zn. 1 Cdo/107/2009 uvádza: „Ako uvádza Ústavný súd Slovenskej republiky

vo svojom náleze z 10. marca 2005 I. ÚS 221/04 , účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej
sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na
štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára
právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán

vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne
až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáhala odstránenia právnej
neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02 ). Z uvedeného tak
možno podľa názoru dovolacieho súdu vyvodiť, že prieťahy v konaní sú trvajúcim protiprávnym stavom
(až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci) a v každom okamihu ich existencie dochádza k rovnakému

porušovaniu toho istého práva (t.j. práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy). Pokiaľ teda žalobcovi bola
spôsobená škoda v dôsledku prieťahov v súdnom konaní, bez ohľadu na skutočnosť, že vznikli ešte
za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ
trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. bolo potrebné o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť
podľa zákona č. 514/2003 Z.z..“
47. Žalovaný v konaní sekundárne namietal aj premlčanie žalobcami uplatňovaného nároku. Žalobcovia

v konaní tvrdili, že nárok premlčaný nie je, nakoľko sa o ňom dozvedeli až právoplatnosťou rozsudku,
ktorým bol odsúdený páchateľ trestného činu.
48. Súd námietku premlčania vznesenú žalovaným posúdil ako dôvodnú z nasledovných dôvodov:
49. Žalobcovia si uplatnili náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu pri vyšetrovaní
trestného činu, počas ktorého boli v postavení poškodených, a to titulom nimi tvrdených prieťahov v

konaníanezabezpečeniamajetkupodozrivéhoztrestnéhočinu.Vyšetrovanietrestnéhočinu,odktorého
žalobcovia odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, prebiehalo od 03.11.1998 (resp. 04.11.1998) do
15.05.2012, kedy bola voči páchateľovi trestného činu podaná obžaloba. Žaloba žalobcov bola podaná
na súd dňa 22.02.2016. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.: „Právo na náhradu
škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia
práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo

dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.“
50. Pri nároku zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa teda uplatní jediná a to subjektívna
premlčacia doba podľa 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z, ktorá počína bežať okamihom, kedy sa
poškodený o vzniku škody dozvedel, teda kedy zistil skutkové okolnosti, z ktorých možno dôvodiť
vznik škody a orientačne, približne aj jej rozsah tak, aby bolo možné tiež určiť približne výšku škody v

peniazoch. Počiatok behu trojročnej subjektívnej premlčacej doby je potom nutné s poukazom na vyššie
uvedené odvíjať od vedomostí žalobcov o tom, že mu škoda v určitej výške vznikla a že za ňu tiež štát
zodpovedá, a nie od vedomostí žalobcov o nesprávnom úradnom postupe samotnom, t. j. o vedomosti,
že nastala škodová udalosť. Tá totiž nemusí časovo spadať do jedného s okamihom vzniku škody. V
zmysle konštantnej judikatúry totiž platí, že pre počiatok behu subjektívnej premlčacej doby práva na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu nie je rozhodná vedomosť
poškodenéhootom,ktorýorgánštátuškoduspôsobil,anito,čiakedysapoškodenýdozvedelovýsledku
šetrenia príslušného orgánu a jeho sťažnosti pre nesprávny úradný postup. Pokiaľ v prejednávanej veci
sa žalobcovia domáhajú náhrady škody voči štátu z nesprávneho úradného postupu s tým, že ich nárok
je potrebné posudzovať podľa ust. zákona č. 514/2003 Z. z , predmetom konania čo do veci samej je

postup orgánov činných v trestnom (prípravnom) konaní , súd dospel k záveru, že žalobcovia sa ako
poškodení v trestnom konaní dozvedeli o škode najneskôr momentom podania obžaloby prokurátorom
Okresnej prokuratúry Bratislava I na Okresný súd Bratislava I, t. j. dňom 17.05.2012 a preto odo dňa
nasledujúceho od 18.05.2012 začala plynúť trojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula
dňom 18.05.2015. Nakoľko žaloba v predmetnej veci bola na súd doručená až 22.02.2016, námietka

premlčania vznesená žalovaným (a to aj s prihliadnutím na 6 mesačnú lehotu na vybavenie žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody), je podľa názoru súdu dôvodná.
51. Záverom súd nad rámec uvedeného poukazuje aj na skutočnosť, že i v prípade, ak by nebola
žalovaným dôvodne vznesená námietka premlčania, súd by žalobe ani po vecnej stránke vyhovieť
nemohol. Ako už bolo vyššie uvedené podrobnejšie, predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu sú: 1/ nesprávny
úradný postup orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu, 2/ existencia škody a 3/ príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom a škodou. Aby bola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou,
tento musí byť hlavnou, priamou a bezprostrednou príčinou škody - nestačí, ak je iba sprostredkovanou

príčinou škody. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je nesprávny úradný postup, ktorý
jeupravenývustanovení§9zákonač.514/2003Z.z.Nato,abybolnaplnenýtentopredpoklad,jenutné,
aby na to príslušný orgán (t.j. v trestnom konaní prokurátor ako dozorujúci orgán) konštatoval nesprávny
úradný postup. Hodnotiť postup vyšetrovateľov neprináleží súdu, konajúcemu v občianskom konaní, ale
len prokuratúre. Zo strany dozorujúceho prokurátora v trestnom konaní, od ktorého žalobca odvodzuje

svoj nárok na náhradu škody, neboli konštatované ani prieťahy, ani iné konanie vyšetrovateľov nebolo
označené za nesprávne alebo v rozpore so zákonom. Uznesením okresnej prokurátorky z Okresnej
prokuratúry Bratislava I zo dňa 10.06.2011 bol zamietnutý návrh žalobkyne v 2/ rade na zaistenie
nároku poškodených, nakoľko žalobcovia ako poškodení v trestnom konaní nepreukázali dostatočne
závažné skutočnosti na vydanie takéhoto rozhodnutia. Žalobkyňa v 2/ rade voči tomuto rozhodnutiu

nepodala opravný prostriedok. Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu škody je vznik
škody. Žalobcovia tvrdia, že nekonaním orgánov činných v trestnom konaní im bola spôsobená škoda,
nakoľko nebol zaistený majetok páchateľa trestného činu a teda finančné prostriedky, ktoré požičal
tomuto páchateľovi, nezískali späť. Žalobcovia si svoje nároky voči páchateľovi trestného činu uplatniliv občianskom súdnom konaní, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn.XXC/XX/XXXX. Čo
sa týka tretieho predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu, žalobcovia v predmetnom konaní
nepreukázali, že by ich prípadná škoda bola v priamom dôsledku s konaním orgánov činných v trestnom

konaní, keď priamy súvis (ktorý výslovne zákon vyžaduje) s konaním orgánov činných v trestnom konaní
žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali.

52. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom a to v plnom rozsahu, keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu
ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.