Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/187/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818202393
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7818202393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.

Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: F. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXX, o zaplatenie 3.876,07 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 07.05.2019, sp. zn. 1Csp/167/2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 07.05.2019, č.k. 1Csp/167/2018-161 vo výroku
III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebolen„súd“)rozsudkomoznačenýmvzáhlaví
žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 640,16 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 800,16 EUR od 01.08.2018 do 18.08.2018, zo sumy 760,16 EUR od 19.08.2018 do
18.09.2018, zo sumy 720,16 EUR od 19.09.2018 do 21.03.2019, zo sumy 680,16 EUR od 22.03.2019 do
23.04.2019 a zo sumy 640,16 EUR od 24.04.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(I. výrok), konanie v časti o zaplatenie 160,- EUR zastavil (II. výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol

(III. výrok) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) voči žalovanej
domáhal zaplatenia sumy vo výške 3.876,07 EUR s úrokom z istiny vo výške 1.725,66 EUR, zmluvným
úrokom 17,90 % ročne zo sumy 3.876,07 EUR od 01.08.2018 do zaplatenia, zákonným úrokom z
omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.876,07 od 01.08.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania,
ktorú odôvodnil tým, že dňa 14.11.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o

úvere č. 6368005187, súčasťou ktorej boli Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné
obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej úver vo výške 5.000,- EUR, pričom žalovaná mala splácať dohodnuté splátky, úroky,
poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Keďže došlo k podstatným porušeniam
zmluvnýchpovinnostízostranyžalovanej,právnypredchodcažalobcupristúpilkzosplatneniuúverudňa
31.08.2015. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná uhradila časť dlžnej sumy, poslednú splátku
vykonala dňa 19.07.2018.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu
a žalovaná dňa 14.11.2012 uzatvorili Zmluvu o úvere - lepšia splátka, na základe ktorej boli žalovanej
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 5.000,- EUR, ktoré sa zaviazala splatiť v 60 mesačnýchsplátkach vo výške 128,- EUR. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 17,90 % ročne, RPMN vo
výške 21,66 % a celková výška nákladov úveru predstavovala 2.837,82 EUR. Prvá splátka bola splatná
dňa 20.12.2012, ďalšie splátky vždy k 20. dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti bol dňa 20.11.2017.

Poplatok za správu úveru predstavoval 2,50 EUR a úver bol uzatvorený bez poistenia. Z aktuálneho
stavu úveru k 31.07.2018 mal súd prvej inštancie preukázané, že výška čerpania úveru bola 5.000,-
EUR a žalovanou uhradená suma splátkami v období od 01.12.2012 do 19.07.2018 predstavovala
4.199,84 EUR. Z Upozornenia - Výzvy na splatenie dlžnej sumy zo dňa 13.08.2015 mal súd prvej
inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú na jej dlh po splatnosti viac ako

3 mesiace vo výške 609,73 EUR a vyzval ju na jeho úhradu v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia
výzvy. Z Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 31.08.2015, vyplynulo, že právny predchodca žalobcu
oznámilžalovanej,žejejúverovápohľadávkasastalak31.08.2015predčasnesplatnouvcelomrozsahu
a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo výške 4.316,15 EUR do desiatich dní od prevzatia výzvy. Zásielku
prevzala žalovaná dňa 07.09.2015, čo potvrdila svojim podpisom na priloženej fotokópii doručenky.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, § 9, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 14.11.2012 je zmluvou
spotrebiteľskou a konštatoval, že žalobca preukázal, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 5.000,-
EUR, pričom žalovaná do rozhodnutia súdu uhradila sumu 4.359,84 EUR, z toho pred podaním žaloby

na súdu sumu 4.199,84 EUR a 160,- EUR po začatí konania vo veci samej. Rozdiel medzi poskytnutým
úverom a splatenou sumou predstavuje 640,16 EUR, teda istinu na ktorú má žalobca nárok. Súd prvej
inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z jednotlivých súm od 800,16
EUR po 640,16 EUR, po zohľadnení jednotlivých platieb realizovaných žalovanou po začatí konania, v
súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z. z. Splatnosť úveru nastala po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, a preto od nasledujúceho dňa
boli priznané úroky z omeškania z dlžnej sumy.

5.Výrokozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastisúdprvejinštancieopreloust.§11ods.1písm.b)ad)v
spojenís§9ods.2písm.j)zák.č.129/2010Z.z.vzneníplatnomkudňuuzavretiazmluvyoúvere,majúc

za preukázané, že v zmluve nebola správne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková
čiastka,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Konštatoval, že v zmluve bola uvedená RPMN vo výške 21,66 %, pričom
správny údaj má byť 20,01 %. Ďalej uviedol, že v zmluve je uvedená celková čiastka úveru vo výške
7.837,82 EUR (úver 5.000,- EUR + celková výška nákladov 2.837,82 EUR), pričom suma splátky 128,-

EUR násobená 60 splátkami predstavuje sumu 7.680,- EUR, čo po odrátaní výšky úveru 5.000,- EUR
predstavuje navýšenie o 2.680,- EUR, teda celková výška nákladov nebola uvedená správne. Napokon
uzavrel, že v zmluve nebol uvedený rozpis splátok v súlade s § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z. z. a žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť z jednej určenej splátky zistiť, koľko sa použije na
zaplatenie istiny, koľko na zaplatenie úrokov a poplatkov, prípadne na poistenie. Z uvedených dôvodov

považovalposkytnutýúverzabezúročnýabezpoplatkov.Vyslovilzáver,žepredchodcažalobcuvyužíval
nekalúpraktikupriuzatváranízmlúv,keďneuvádzalskutočnécelkovénáklady,oktorénavýšilposkytnutý
úver, preto bolo potrebné priznať žalobcovi rozdiel iba medzi poskytnutým úverom a vrátenou sumou
bez akéhokoľvek navýšenia o úroky a poplatky. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol. Napokon konštatoval, že právny záver vyplývajúci z rozsudku Súdneho

dvora EÚ sp. zn. C-42/2015 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Q. P. nie je aplikovateľný na daný
prípad.

6. Keďže žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie 160,- EUR a to v dôsledku úhrady
tejto sumy žalovanou po začatí konania, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil v súlade s §

144 a § 145 ods. 2 CSP.

7. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods.
1, 2 CSP a konštatoval, že v prejednávanej veci úspech žalovanej presiahol úspech žalobcu, ktorej by
tak vznikol nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, avšak táto si náhradu trov

konania neuplatnila, preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (III. výrok)
a proti výroku o trovách konania (IV. výrok) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, abyodvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo,
aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

9. V odvolaní uviedol, že trvá na závere, že zmluva o úvere vyjadrovala správne údaj o RPMN banky.
Žalobca bol názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nakoľko súd neuviedol, ako
k uvádzanému výpočtu RPMN dospel. Ak došlo zo strany súdu k použitiu internetovej kalkulačky pre
výpočet RPMN, žalobca poukázal na skutočnosť, že uvedené kalkulačky nie sú záväzné, tak ako to

vyplýva aj zo stanoviska Národnej banky Slovenska. Zároveň poukázal aj na právne závery rozhodnutí
Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/187/2018 a Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/203/2015. Ďalej
uviedol, že interný výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere výpočet
jednotlivých splátok anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla, preto sa mohlo stať, že
výška poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok
takto vzniknutý sa spotrebiteľovi vráti na základe Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca tiež

poznamenal, že od žalovanej nežiadal viac, ako prináleží na sumy uvedené v zmluve o úvere. Údaje
uvedené v zmluve o úvere sú uvedené správne a súd prvej inštancie pri rozhodovaní po právnej i
skutkovej stránke pochybil. Zmluva o úvere má obsahovať údaje v súlade so zákonom tým spôsobom,
aby boli pre spotrebiteľa čitateľné a bez pochybností. Žalobca mal za to, že uvedenie sumy, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť nie je zavádzajúce, je presné a opakovane uvedené v zmluvnej dokumentácii

tak, aby bol spotrebiteľ dostatočne informovaný o tom, aká bude jeho celková čiastka, ktorú nakoniec
zaplatí. Priemerný spotrebiteľ si vie spočítať predmetné dva údaje a to výšku úveru a celkovú výšku
nákladov. Tieto údaje sú v zmluve uvedené bez akýchkoľvek pochybností, dokonca sú zvýraznené.
Zároveň priemerného spotrebiteľa skôr zaujíma bez toho, aby nemusel od celkovej sumy, ktorú má
zaplatiť odpočítaval výšku úveru, koľko preplatí nad výšku poskytnutého úveru teda ho zaujíma práve

sumacelkovýchnákladovspojenýchsúverom.Zmluvaoúvereobsahujevšetkypožiadavky,ktorézákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje vychádzajúc pritom z pre Slovenskú republiku záväzného rozsudku
Súdneho dvora vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia. Spotrebiteľ nebol spochybnený v možnosti
posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko poznal údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel
koľko bude nakoniec musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito podmienkami súhlasil.

10. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o žalovanej uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu

640,16 EUR s príslušenstvom a o zastavení konania v časti o zaplatenie 160,- EUR, neboli odvolaním
napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

13. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je vecne správny, a preto ho odvolací súd v

napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.6.2020 o 9.30 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 23.6.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

15. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajúvykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

19. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.

§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého úver poskytnutý
žalovanej právnym predchodcom žalobcu je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, t.j.
dňa 14.11.2012. Zmluva o úvere zo dňa 14.11.2012 neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j)

citovaného zákona, t.j. celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

22.Podľa§9ods.2písm.g)zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,účinnéhovčaseuzavretia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky

upravujúce jeho čerpanie.

23. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

24. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

25. V prejednávanom spore z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že v úverovej zmluve
nie je uvedená celková čiastka úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a to ani jej presným vyčíslením, ani
iným zrozumiteľným spôsobom v zmysle čl. 10 ods. 2 písm. g) Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES zo dňa 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorého úplnou transpozíciouje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a ktoré túto povinnú
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza v § 9 ods. 2 písm. j) v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy a v súčasnosti v znení § 9 ods. 2 písm. h).

26. V predmetnej úverovej zmluve sú jej podstatné zákonné náležitosti uvedené v tabuľkovej forme
okremuvedeniacelkovejčiastkyúveru,ktorújepovinnýspotrebiteľzaplatiťaktorájeibaslovnenapísaná
ako „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom“ drobnými písmenami pod ostatnými náležitosťami tak, že ide o „súčet výšky

úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“. Vychádzajúc z tohto
doslovného vyjadrenia a údajov o zmluve, kde je výška úveru v sume 5.000,- EUR a celková výška
nákladov spojených s úverom 2.837,82 EUR, celková čiastka úveru, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť
predstavuje sumu 7.837,82 EUR.

27. Vychádzajúc ale z počtu a výšky dohodnutých splátok úveru, t.j. 60 splátok po 128,- EUR, celková

čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje ale sumu 7.680,- EUR resp. vychádzajúc z počtu
splátok úveru t.j. 60 splátok po 130,50 EUR (t.j. splátka úveru s poplatkom za správu úverového účtu)
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje sumu 7.830,- EUR.

28. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, nie je

vyjadrený dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom, nevyvolávajúc pochybnosti u spotrebiteľa o
celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

29. Spotrebiteľ tak bez presného číselného uvedenia celkovej čiastky, ktorú je povinný zaplatiť, nemá
možnosť bez akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho záväzku.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené rozdielne možnosti určenia tohto údaju je namieste trvať na presnom
vyčíslení sumy, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, a v dôsledku absencie tohto údaju je poskytnutý
úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z..

31. Nedostatok niektorých povinne stanovených náležitostí úverovej zmluvy nemá za následok
neplatnosť zmluvy (či už úplnú alebo čiastočnú), avšak má za následok, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že dodávateľovi nepatrí odplata za poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi a okrem istiny úveru dodávateľ nemá právo požadovať od spotrebiteľa iné
náklady spojené s úverom.

32. Z tohto výkladu vychádzal aj prvoinštančný súd a odvolací súd nemá dôvod sa od tohto výkladu
odchýliť.

33. Už samotná chýbajúca náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., a to celková

čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa §
11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. a z hľadiska rozhodnutia vo veci samej, prípadná existencia
ďalších dôvodov, pre ktoré by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov, nie je relevantná.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny vrátane súvisiaceho výroku

o trovách konania v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá
nároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Úspešnejžalovanejpreukázateľnežiadnetrovyodvolacieho

konanianevznikli,apretoodvolacísúdrozhodoltak,žestranámsporunáhradutrovodvolaciehokonania
nepriznal.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).