Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113238609
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4113238609.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou
kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., v konaní o zaplatenie sumy 2 821,84 eura, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. februára 2018, č. k. 17C/683/2015-107,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05. 11. 2013 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného (platobným rozkazom) k

zaplateniusumyvovýške2821,84euraspríslušenstvom-zákonnýmúrokomzomeškaniazosplátokza
obdobie od 21. 12. 2010 do 23. 02. 2013 vo výške 130,56 eura, ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo
sumy 2 821,84 eura od 24. 02. 2013 do zaplatenia a s náhradou trov konania na tom skutkovom základe,
že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 233003552 zo dňa 01. 08. 2005 právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 100 000 Sk (t. j. 3 319,39
eura). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 13. 12. 2012 medzi postupcom

Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4 778,71 eura,
ktorá pozostávala z istiny 3 791,80 eura, riadneho úroku 645,46 eura, úroku z omeškania 293,61 eura
a ostatného príslušenstva 47,84 eura, pričom žalobca si sumu 47,84 eura a sumu 293,61 eura v tomto
konaní neuplatňoval. Podľa zmluvy mal, žalovaný úver vo výške 3 319,39 eura splácať v mesačných
splátkach vo výške 50,39 eura vždy k 20 dňu v mesiaci a preto si žalobca v tomto konaní uplatňuje

splátky úveru splatné od 20. 12. 2010 do 20. 07. 2015 v počte 56 a celkovej výške 2 821,84 eura. Splátky
pôvodne splatné od 20. 02. 2013 do 20. 07. 2015 sa stali splatnými dňa 23. 02. 2013, kedy žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

2. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie na základe podanej žaloby vydal dňa 04. 02. 2014 platobný
rozkaz č. k. 8Ro/169/2013-26, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho

súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16. 10. 2015 č. k. 8Ro/169/2013-47 zrušil.

3. Súd prvej inštancie na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, z neúčasti ktorého sa žalobca
ospravedlnil. Taktiež sa nedostavil žalovaný, ktorý nemal riadne vykázané doručenie predvolania,
pretože súdu prvej inštancie sa vrátila písomnosť s poznámkou adresát neznámy a preto podľa § 111
ods. 3 CSP písomnosť považoval za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky na súd.4. Zhora označeným napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a súčasne
o trovách strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania
nepriznáva.

5. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

6. Žalobca sa písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2 821,84 eura, pričom svoje podanie odôvodnil tým, že právny

predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 01. 08. 2005 Zmluvu č. 233003552,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe
uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných
podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu

4 778,71 eura, ktorá pozostávala z istiny 3 791,80 eura riadneho úroku 645,46 eura, úroku z
omeškania 293,61 eura a ostatného príslušenstva 47,84 eura v súlade s prílohou k zmluve o postúpení,
kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v
predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpeniapohľadávky.Sumu47,84eurapredstavujúcuostatnépríslušenstvoapoplatkyasumu293,61

eura predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca
poskytol žalovanému úver vo výške 3 319,39 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo
výške 50,39 eura vždy k 20 dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné
od 20. 12. 2010 do 20. 07. 2015 v počte 56 a celkovej výške 2 821,84 eura. Splátky pôvodne splatné
od 20. 02. 2013 do 20. 07. 2015 sa stali splatnými dňa 23. 02. 2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v konaní neuplatňuje.

7. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na uvedený skutkový stav, citované ustanovenie § 180, §
470 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, § 879j, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. b), § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), § 92 ods. 8 a § 2 ods. 1 zákona č.

483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ako „Zákon o bankách“) nasledovne:

8. „Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetom sporu je zaplatenie sumy vo
výške 2 821,84 eura, ktorú si žalobca uplatňuje z titulu, že predmetná pohľadávka mu bola postúpená
na základe zmluvy o postúpení uzavretej medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom

Bratislava a žalobcom a to dňa 13. 12. 2012. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa
01. 08. 2005 Zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru vo
výške 100 000 Sk v prepočte 3 319,39 eura spolu s 12,10 % úrokom, ktorý mal žalovaný splácať
mesačne k 20. dňu v mesiaci vo výške 1 518 Sk (50,38 eura), počnúc prvou splátkou splatnou dňa
20. 09. 2005 a s konečnou splatnosťou úveru 20. 07. 2015. Ďalej bolo v konaní zistené, že právny

predchodcažalobcužalovanémulistomzodňa18.12.2012oznámilpostúpeniepohľadávkypodľa§526
Občianskeho zákonníka. Ďalej, že právny predchodca žalobcu nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
ale k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 04. 02. 2013 až zo strany žalobcu, pričom
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo spojené spolu s výzvou k úhrade žalovanej
sumy. Uviedol, že z obsahu spisu nevyplýva, že postupca ukončil záväzkovo - právny vzťah uzatvorený

medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na strane druhej, ani že by bola z jeho strany vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, vypovedaná zmluva alebo že by došlo k odstúpeniu od zmluvy. Žalobca
nepredložil súdu doklady, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali. K predčasnému
ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku
dňu19.02.2013.Boltohonázoru,žepokiaľSlovenskásporiteľňa,a.s.,postúpilazmluvouzodňa13.12.

2012 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Údernícka 5, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu
postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti),
Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho
v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 13. 12. 2012 je preto neplatným právnym

úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a preto žalobcovi v spore chýba aktívna vecná legitimácia.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co 17/2016, zo dňa 01.
02. 2017 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co 219/2016, zo dňa 08. 12. 2016.
O trovách rozhodol tak, že aj keď bol žalovaný v konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trovkonania v plnom rozsahu, ale mu žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému sa
náhrada trov konania nepriznáva“.

9. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny alebo
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie pre jeho nesprávne právne
posúdenie. V odvolaní citoval § 92 ods. 8, § 89 ods. Zákona o bankách a bod 19.16 Všeobecných
obchodných podmienok. Bol toho názoru, že § 89 ods. 1 Zákona o bankách pripúšťa úpravu
vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú

odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu
vzájomnýchvzťahov.Zmluvnéstranysidohodliotázkupostúpeniaodchýlneodpredmetnéhozákona.Vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, si zmluvné
strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne
zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, pričom v súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn.

11Co/11/2015, zo dňa 25. 08. 2016, sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05. 10. 2016, sp. zn. 11Co/206/2015
zo dňa 05. 10. 2016. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že ustanovenie bodu 19.16 Všeobecných
obchodných podmienok nie je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, keďže samotný zákon o bankách
umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od ustanovení zákona, pričom
predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Ďalej uviedol, že vyššie uvedené ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok je možné aplikovať
aj na ešte nezosplatnené pohľadávky. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pokiaľ aj súd mal za to,
že postúpiť možno len splatnú pohľadávku, nevysporiadal sa s týmto záverom dôsledne. K postúpeniu
pohľadávky totiž došlo 13. 12. 2012, pričom žalobca si v podanej žalobe uplatnil splátky splatné od 20.
02. 2012. Ak je podľa názoru súdu možné postúpiť len splatné splátky (s čím žalobca nesúhlasí), súd

sa nijako nevysporiadal so splátkami splatnými od 20. 02. 2010 (?) do 20. 11. 2012 (?), ktoré v čase
postúpenia pohľadávky boli splatné a neuhradené. Podľa jeho názoru z § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka. Predmetné ustanovenie je
potrebné vykladať, tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku,môžebankapostúpiťpohľadávkuzodpovedajúcucelejvýškepeňažnéhozáväzku,nielenčasť,

s ktorou je dlžník v omeškaní. Zastal názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia
je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,
ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Uviedol,
že aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového

tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Zároveň však poukázal na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky
spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto

oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o
postúpení.

10. Vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu podané nebolo.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť (a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 391 ods. 1 CSP) z dôvodu,
že je sčasti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov jeho odôvodnenia, čím sa porušili procesné práva

strán sporu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok v konaní
pred odvolacím súdom napraviť nemožno.

12. Je tomu tak preto, že súd prvej inštancie bol toho názoru, že aktívna vecná legitimácia na strane
žalobcu v preskúmavanej veci nie je daná z nasledovných dôvodov:

- žalobca nepredložil súdu doklady preukazujúce ukončenie zmluvy postupcom, ani, že právny
predchodca žalobcu ukončil záväzkovo-právny vzťah medzi ním a žalovaným a- že Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou zo dňa 13. 12. 2012 predmetnú pohľadávku v celom
rozsahu žalobcovi, čím postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách a že keď ku dňu
postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti).

13. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu žalobu zamietol.

14. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie síce sa správne ex offo
zaoberal otázkou aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorá vyplýva z aplikácie ustanovenia § 92 ods.

8 Zákona o bankách, keďže pôvodným veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a.s., t. j. banková inštitúcia
a žalobca sa stal veriteľom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2012, avšak z
odôvodnenia nemožno zistiť, či bolo skúmané splnenie zákonných podmienok, (v súlade s citovaným
ustanovením), keď k aplikácii - výkladu zhora uvedeného ustanovenia sa vyjadril Najvyšší súd SR v
uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. 04. 2018 (Publikované v Zbierke stanovísk NS pod R
60/2018), na ktoré odvolací súd poukazuje.

15. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje s námietkou žalobcu, podľa ktorej sa súd prvej inštancie
dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, že si žalobca v podanej žalobe uplatnil splátky splatné od
20. 12. 2010 do 20. 07. 2015, pričom v čase postúpenia pohľadávky dňa 13.12.2012 boli niektoré už
splatné a neuhradené, a teda tieto bolo možné platne postúpiť. Rozlišovať preto treba rozsah neplatnosti

právneho úkonu.

16. V novom rozhodnutí preto súd prvej inštancie opätovne preskúma, či boli splnené podmienky na
platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom sa náležite vysporiada aj
s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a svoje nové rozhodnutie zákonným spôsobom odôvodní,

keď rozhodne v novom rozhodnutí aj o trovách strán sporu v celom konaní (spore).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).