Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202595
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514202595.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Jozef Boledovič, advokát, 900 41
Rovinka č. 578, proti odporcovi: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava,
IČO: 31 318 916, o zaplatenie 3.777,80 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky a o návrhu
odporcu na prerušenie konania, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k.

3CbZm/249/2014-64 zo dňa 24.6.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/249/2014-64 zo dňa
24.6.2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V napadnutým uznesením zamietol návrh odporcu na prerušenie konania.

V odôvodnení súd uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm/55/2014-19, ktorý bol vydaný
dňa5.5.2014,bolodporcazaviazaný,abynavrhovateľovizaplatilzmenkovúsumu3.777,80eursúrokom
6%ročneznejod6.8.2013dozaplatenia,zmenkovúodmenu12,59euranáhradutrovkonania.Odporca
podal proti uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu v zákonnej trojdňovej lehote odôvodnené
námietky.

Podaním,ktorébolosúdudoručenédňa24.4.2015,odporcanavrhol,abysúdkonaniepodľa§109ods.2
písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) prerušil, nakoľko na súdoch vyššieho
stupňa prebiehajú konania, v ktorých sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v
predmetnej veci. Odporca oznámil súdu, že na Najvyššom súde SR prebieha konanie o dovolaní vedené
pod sp. zn. 2Obdo/19/2014, v ktorom najvyšší súd rozhoduje o dovolaní odporcu z 19.12.2013 proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2CoZm/3/2013-166, pričom toto dovolacie konanie sa týka

zmenkového sporu medzi ním a navrhovateľom založeného na totožnom skutkovom a právnom základe
ako predmetné konanie. Najvyšší súd sa zaoberá otázkou, či v konaniach pred súdmi nižšieho stupňa
nedošlo k vadám a zmätočnosti, keď sa súdy nižšieho stupňa vôbec nevysporiadali s námietkou výkonu
práva v rozpore so zásadami ekvity, kauzálnou námietkou spochybňujúcou kauzu zmenky a námietkou
výšky zmenkovej sumy, čo malo za následok aj ich nesprávne rozhodnutie vo veci. V ďalšej skutkovo a
právnetotožnejvecimedzinímanavrhovateľomužnajvyššísúd nazákladejehodovolaniaz10.12.2012

uznesením č. k. 1Obdo/4/2013 zo dňa 16.4.2014 zrušil iný rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 3CoZm/6/2012-156 zo dňa 30.10.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dovolaní namietal
nevysporiadanie sa s námietkou uplatňovania práva navrhovateľa v rozpore s poctivým obchodným
stykom a šikanózny výkon práva, kauzálnou námietkou spochybňujúcou kauzu zmenky a námietkou
výšky zmenkovej sumy, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd považoval
tieto námietky za natoľko relevantné a zásadné, že kvôli nim napadnuté rozhodnutie zrušil. Odporca

uviedol, že totožnými, podľa Najvyššieho súdu SR zásadnými a relevantnými námietkami, ako sa bude
zaoberať Krajský súd v Košiciach, sa zaoberá v predmetnom konaní aj tunajší súd. Odporca mal zato, že uvedené dovolacie ako aj odvolacie konanie sú konaniami, v ktorých sa rieši otázka, ktorá má
podstatný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, v ktorom súd posudzuje jeho identické námietky
za identických skutkových a právnych okolností medzi identickými účastníkmi konania. Ak by Okresný

súd Bratislava V dospel k iným právnym záverom, než o pár mesiacov či týždňov v uvedených dvoch
veciach zaujmú súdy vyššieho stupňa, viedlo by to k stavu právnej neistoty účastníkov konania, bolo by
to nehospodárne a vytvoril by sa chaotický stav vyžadujúci hromadné revízie veľkého množstva súdnych
rozhodnutí.

Súd prvého stupňa uviedol, že prerušenie konania je namieste najmä vtedy, kedy súd určitú otázku,
významnú pre jeho rozhodnutie (predbežnú otázku), je síce oprávnený posúdiť aj sám, ale vzhľadom
na to, že rovnaká otázka sa už rieši v inom konaní, nie je účelné v konaní pokračovať, najmä v záujme
hospodárnosti, aby sa predišlo duplicitnému dokazovaniu tých istých skutočností. Ak bude príslušným
orgánom o takejto otázke vydané rozhodnutie, súd z neho vychádza (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Riešenie
otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, nie je podľa neho možné pre účely prerušenia

konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. zamieňať s právnym posúdením (ne)dôvodnosti námietok,
ku ktorému dospeje iný súd, a to ani v prípade, ak odporca námietky v obdobných veciach odôvodňuje
vždy tými istými skutočnosťami.

Skutočnosť, že s námietkou uplatňovania práva v rozpore s poctivým obchodným stykom a šikanóznym

výkonom práva, s námietkou spochybňujúcou kauzu zmenky a s námietkou výšky zmenkovej sumy, sa
zaoberajú iné súdy v iných veciach, nemá podľa súdu prvého stupňa pre predmetné konanie žiaden
význam. Jedná sa o právne posúdenie veci, pričom navrhované prerušenie konania z uvedených
dôvodov by predstavovalo neprípustný zásah do nezávislosti súdu. Súd prvého stupňa poukázal na čl.
144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí

a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.
2 a 5 Ústavy SR a zákonom. Uviedol, že nie je viazaný právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí
odvolacieho alebo dovolacieho súdu v inej veci, než ktorej sa ich rozhodnutia týkajú. Ak by dovolací súd
vo veci sp. zn. 2Obdo/19/2014 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, právny názor dovolacieho
súdu by bol v zmysle § 243d ods. 1 O.s.p. záväzný len pre súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.

Rovnako to podľa súdu platí aj v prípade uznesenia č. k. 1Obdo/4/2013 zo dňa 16.4.2014, v ktorom
prípade bol navyše rozsudok odvolacieho súdu zrušený nie z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti, ale
preto, že odôvodnenie rozsudku považoval dovolací súd za nepreskúmateľné.

Súd prvého stupňa tiež uviedol, že dôvodom pre prerušenie konania nie je ani predpoklad odporcu,

že Krajský súd v Košiciach v konaní sp. zn. 3CoZm/6/2012 dospeje po zrušení rozsudku dovolacím
súdom k názoru, že námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu sú dôvodné. Prípady, v ktorých
je súd viazaný rozhodnutiami iných orgánov, sú uvedené v § 135 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie iného súdu
v obdobnej veci k nim nepatrí.

Proti uzneseniu podal odporca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Uviedol, že Najvyšší súd SR vo
veci vedenej pod sp. zn. 2Obdo/19/2014 rieši v konaní, ktoré sa z hľadiska procesných štádií nachádza
podstatne ďalej (už v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, zatiaľ čo v konaní pred Okresným
súdom Bratislava V prebehlo len prvé pojednávanie), rovnaké otázky, ako bude musieť riešiť v tomto

konaní Okresný súd Bratislava V, a preto by nepochybne bolo účelné, najmä v záujme hospodárnosti
konania, aby Okresný súd Bratislava V toto konanie prerušil, kým nebude právoplatne skončená vec
vedená pred Najvyšším súdom SR. Odporca má za to, že uvedené konanie pred Najvyšším súdom SR je
konaním,vktoromsariešiotázka(aniejedna),ktorámápodstatnývýznamprerozhodnutiesúduvtomto
konaní. Podľa neho by bolo nehospodárne, aby tieto otázky riešil duplicitne Okresný súd Bratislava V, ak

sa nimi už zaoberá Najvyšší súd SR. Odporca poukázal na to, že v konaní 2Obdo/19/2014 sa Najvyšší
súd SR zaoberá napr. jeho kauzálnou námietkou spochybňujúcou existenciu kauzy zmenky uplatnenej
navrhovateľom. Táto námietka je hlavnou námietkou odporcu aj v tomto konaní na prvostupňovom
súde. Nakoľko táto kauzálna námietka je založená na vzťahoch odporcu k predchádzajúcim majiteľom
zmenky, v súlade s § 17 Zákona zmenkového a šekového musia súdy ako predbežnú otázku posúdiť,

či sa navrhovateľ v čase nadobúdania zmenky dopustil vedomého konania na škodu odporcu. Zmenku
uplatnenú navrhovateľom v tomto konaní pritom navrhovateľ nadobudol súčasne so zmenkami, ktorých
sa týka konanie vedené na Najvyššom súde SR, teda skutkové okolnosti nadobudnutia týchto zmeniek
navrhovateľom boli identické. Odporca zdôraznil, že jeho návrh sa nezakladá len na tom, že by viacerésúdynarazposudzovalidôvodnosťtotožnýchnámietok,aleajnatom,žeNajvyššísúdSRakopredbežnú
otázku bude musieť posúdiť naplnenie podmienky vedomého konania na škodu dlžníka, pričom táto
predbežnáotázkamávýznamajprerozhodnutieprvostupňovéhosúdu.Podľaodporcunemožnovylúčiť,

že ak by prvostupňový súd v konaní pokračoval, dospel by k iným právnym záverom (napr. inak by
posúdil predbežnú otázku, či navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek konal vedome na škodu odporcu) než
o pár mesiacov či týždňov v uvedenom konaní zaujme Najvyšší súd SR. Mohlo by tak dôjsť k narušeniu
právnej istoty účastníkov konania, pričom toto narušenie by bolo možné odstrániť len nehospodárnym
iniciovaním veľkého množstva revízií, čomu by bolo možné predísť, ak by súd prvého stupňa vyčkal do

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Odporca tiež uviedol, že sudcovská nezávislosť pri rozhodovaní o veciach ako znak právneho štátu
nemôže byť absolutizovaná, svojvoľná a neohraničená, naopak, v záujme dosiahnutia reálneho (a nielen
formálneho) právneho štátu musí byť limitovaná ostatnými znakmi právneho štátu, vrátane požiadavky
právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Odporca netvrdí, že by mal Okresný súd Bratislava

V automaticky v pomere jedna ku jednej prevziať rozhodnutie a záver, k akému dospeje Najvyšší súd SR
v uvedenom konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože medzi predchádzajúcimi konaniami
medziodporcomanavrhovateľomakonaniamivedenýmivsúčasnostinaprvostupňovomsúdemôžebyť
rozdiel v kvalite námietok, právnej argumentácie či v rozsahu navrhovaného a vykonaného dokazovania.
Odporca poukázal na to, že len považuje za hospodárne a účelné, aby Okresný súd Bratislava V v

rámci ním prejednávanej veci mal možnosť oboznámiť sa s odôvodnením rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR skôr, než sám vo veci rozhodne, aby nemusel duplicitne posudzovať všetky otázky a aby
sa vylúčilo narušenie princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Odporca považuje za vhodné, aby
súd prvého stupňa skôr, než sám vo veci rozhodne, mal možnosť vedieť, či Najvyšší súd SR neodhalil
vedomé konanie navrhovateľa na škodu dlžníka už v samotnom texte zmlúv o postúpení pohľadávok,

a aby ho tak nemusel ďalej hľadať prvostupňový súd aj vo výpovediach svedkov. Zachovanie princípu
predvídateľnosti súdneho rozhodnutia za daného stavu (desiatky paralelne prebiehajúcich totožných
konaní medzi odporcom a navrhovateľom) podľa odporcu vyžaduje, aby mal súd prvého stupňa možnosť
vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia na základe dostatočne precíznych argumentov aj s
otázkou komparácie svojho rozhodnutia s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týka skutkovo

a právne totožnej veci. Odporca sa domnieva, že ním uvedené dôvody (hospodárnosť, právna istota)
odôvodňujú aplikáciu fakultatívneho prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Odporca tiež odmietol akékoľvek zľahčovanie významu uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k.
1Obdo/4/2013 zo dňa 16.4.2014. Keďže dovolaním napádal potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu, nemal možnosť napadnúť dovolaním toto druhostupňové rozhodnutie priamo z dôvodu vecnej
nesprávnosti. Zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti však
neznamená, že toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vecne správne, naopak, znamená to, že
toto rozhodnutie bolo výsledkom protiústavného postupu, keď súd rozhodol bez toho, aby sa riadne
zaoberal kľúčovou argumentáciou odporcu, v dôsledku čoho mohol dospieť aj k nesprávnym záverom v

odôvodnení a vecne nesprávnemu rozhodnutiu vo výroku. Už zo samotnej skutočnosti, že Najvyšší súd
SR rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zrušil z dôvodu, že tento súd nezohľadnil pri rozhodovaní
zásadnú argumentáciu odporcu, možno podľa odporcu vyvodiť záver, že námietky odporcu môžu obstáť
ako dôvodné, že riadne zohľadnenie tejto argumentácie môže viesť aj k zmene rozhodnutia odvolacieho
súdu.

Odporca v závere odvolania uviedol, že dňa 12.3.2015 mu bol doručený nový rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 3CoZm/21/2014-216 zo dňa 29.1.2015, ktorý je však podľa neho v podstate len
zopakovaním pôvodného a odvolací súd sa so zásadnými námietkami odporcu v odôvodnení opäť
dostatočne ústavnokonformným spôsobom nevysporiadal. Aj toto nové rozhodnutie odvolacieho súdu

bude preto opäť napadnuté dovolaním odporcu. Nakoľko v čase koncipovania odvolania ešte dovolanie
nie je podané, žiadal odporca nateraz prerušiť konanie len vo vzťahu k už prebiehajúcemu dovolaciemu
konaniu na Najvyššom súde SR.

Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že konanie preruší do

právoplatného skončenia veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2Obdo/19/2014.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi
odvolania odporcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje odvolací súd za relevantné, dostatočne presvedčivé,
a v plnom rozsahu naň odkazuje. Odporca v podanom odvolaní netvrdí, že by súd prvého stupňa
nebol oprávnený sám posudzovať otázky riešené v konaní prebiehajúcom na Najvyššom súde SR.
Odporcavtomtosmereargumentovallenhospodárnosťoukonaniaaprincípomprávnejistotyúčastníkov
spočívajúcim v predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Súd prvého stupňa však správne poukázal na
princíp nezávislosti sudcov pri výkone svojej funkcie. Tento princíp nemôže byť prevýšený odporcom

uvádzanou hospodárnosťou konania. Pokiaľ ide o princíp právnej istoty a predvídateľnosť súdnych
rozhodnutí odvolací súd uvádza, že odporca v odvolaní prezentuje len svoje úvahy o možnosti
nekonzistentného rozhodnutia súdu prvého stupňa s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR doposiaľ nebolo vydané, nie je dôvod naň čakať a nekonať v tejto veci, keďže
konzistentnosť rozhodovania v skutkovo a právne totožných alebo obdobných veciach sa vzťahuje na

už existujúce a právoplatné rozhodnutia, pričom toto v odporcom uvedenom prípade nebolo vydané.
Argumenty odporcu v tomto smere preto nemôžu odôvodňovať prerušenie konania.

Práve nedôvodné prerušenie konania by vytvorilo pre účastníkov stav právnej neistoty a spôsobilo
by porušenie práva účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prerušenie súdneho

konania by malo do úvahy prichádzať len v nevyhnutných prípadoch.

Aj podľa odvolacieho súdu teda nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že uvedené ustanovenie neukladá súdu povinnosť, ale
možnosť prerušiť konanie.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.