Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/421/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316200072
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316200072.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: L. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom I., Y., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, 040
01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
o zaplatenie 3335 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice

č.k. 15C/3/2016 - 116 zo dňa 16. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.335 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.335 eur od 01.01.2016 do zaplatenia,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods.
1- 4, § 1 ods. 2, § 2 písm a/, b/, § 9 ods. 2 písm. f), j), ods. 8, § 11ods. 1, zákona č. 129/2010 Z.z. a §
451, § 456, § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že
dňa 13.8.2012 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 405400673,
na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalobcovi ako fyzickej osobe úver vo výške 250 eur, ktorý sa

žalobca zaviazal vrátiť žalovanému zvýšený o poplatok vo výške 201 € eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku
451€v11mesačnýchsplátkachpo41€počnúcdňom13.9.2012.Žalobcaúversplatildňa9.5.2013.Dňa
10.12.2012 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalobcovi ako fyzickej osobe úver vo výške 800 €, ktorý mal
žalobca zvýšený o poplatok vo výške 772 € eur, t.j. celkovo mal zaplatiť čiastku 1572 € v 12 mesačných
splátkach po 131 € počnúc dňom 13.1.2012. Žalobca úver splatil dňa 19.11.2013. Strany ďalej uzavreli

dňa 18.11.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej poskytol žalovaný žalobcovi ako fyzickej
osobe úver vo výške 800 €, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému spolu s celkovými nákladmi
vo výške 772 €, ktoré tvoria súčet úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje
sumu 313,20 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou v sume 458,80 €. Celkovú čiastku 1572 € sa žalobca zaviazal uhradiť
do 16.11.2014. V bode 3. zmluvy je uvedená RPMN vo výške 96,50 % a priemerná RPMN vo výške

50,91 %. K zmluve o úvere účastníci uzavreli Dohodu o plnení v splátkach, podľa ktorej sa žalobca
zaväzuje uhradiť celkovú čiastku vo výške 1.572 € v 12 pravidelných mesačných splátkach po 131 €
vždy k 16-emu dňu v mesiaci počnúc dňom 16.12.2013. Zároveň je v dohode uvedená výška RPMN
302,67 % a výška priemernej RPMN 50,91 %. Žalobca úver splatil dňa 16.11.2014. Ďalšiu zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX uzavreli strany sporu dňa 9.5.2013 a žalovaný poskytol žalobcovi ako fyzickej
osobe úver vo výške 350 €, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému spolu s celkovými nákladmi vo

výške346€,ktorétvoriasúčetúrokuvovýške39,15%ročnezposkytnutéhoúveru,čopredstavujesumu
137,03 € a administratívnych nákladov v sume 208,97 €. Celkovú čiastku 696 € sa žalobca zaviazaluhradiť do 16.5.2014. V bode 3. zmluvy je uvedená RPMN vo výške 98,86 % a priemerná RPMN vo
výške 36,73 %. K zmluve o úvere účastníci uzavreli Dohodu o plnení v splátkach, podľa ktorej sa žalobca
zaväzuje uhradiť celkovú čiastku vo výške 696 € v 12 pravidelných mesačných splátkach po 58 € vždy

k 16-emu dňu v mesiaci počnúc dňom 16.6.2013. Zároveň je v dohode uvedená výška RPMN 314,02
% a výška priemernej RPMN 36,73 %. Žalobca úver splatil dňa 24.2.2015. Dňa 20.1.2014 uzatvorili
strany sporu zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalobcovi úver
vo výške 800 €, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému spolu s celkovými nákladmi vo výške 772
€, ktoré tvoria súčet úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 313,20

€ a administratívnych nákladov v sume 458,80 €. Celkovú čiastku 1572 € sa žalobca zaviazal uhradiť
do 16.1.2015. RPMN je vo výške 96,50 % a priemerná RPMN vo výške 50,91 %. Žalobca úver splatil
dňa 16.1.2015. Ďalej dňa 26.3.2015 uzatvoril žalovaný so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 200 €, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť
žalovanému spolu s odplatou a úrokom vo výške 196 €. Odplata je vo výške 56 €, čo predstavuje RPMN
28 %. Úrok je vo výške 70 %, čo pri riadnom splácaní úveru predstavuje sumu 140 €. Celkovú čiastku

396 € sa žalobca zaviazal uhradiť do 26.3.2016. Žalobca úver splatil dňa 9.12.2015. Poslednú zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX uzatvorili strany sporu dňa 10.4.2015 a to úver vo výške 300 €, ktorý sa žalobca
zaviazal vrátiť žalovanému spolu s odplatou a úrokom vo výške 288 €. Odplata je vo výške 84 €, čo
predstavuje RPMN 28 %. Úrok je vo výške 68 %, čo pri riadnom splácaní úveru predstavuje sumu 204
€. Celkovú čiastku 588 € sa žalobca zaviazal uhradiť v termíne konečnej splatnosti úveru do 10.4.2016.

Žalobca úver splatil dňa 16.4.2016.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že úverové zmluvy, ktoré
uzavrel žalobca so žalovaným sú jednoznačne spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2 cit. zákona č. 129/2010 Z. z. Uvedené platí aj v prípade

zmlúv uzavretých dňa 13.8.2012 a 10.12.2012, pri ktorých v bode 15. VPPÚ sa uvádza, že ide o
nepomenovanú zmluvu podľa § 296 ods. 2 ObZ a strany si zvolil pre úpravu všetkých svojich vzťahov
režim Obchodného zákonníka. Takéto ustanovenie je v rozpore s 9 ods. 8 zák. č. 129/2010 Z.z. a účelom
takéhoto ustanovenia je nepochybne obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Uviedol, že zmluvy síce obsahujú všetky údaje vyžadované

zákonom o spotrebiteľských úveroch, avšak poplatky za poskytnutie úveru, ktoré sa takmer rovnajú
sume poskytnutých finančných prostriedkov, resp. odplata ktorá pozostáva z úroku vo výške 39,15
% ročne zo sumy úveru a administratívneho poplatku, a teda predstavuje vyše 96 % z poskytnutých
finančných prostriedkov, súd prvej inštancie považoval za rozporné s dobrými mravmi. Rovnako sú tak
v rozpore s dobrými mravmi úroky vo výške 69 % resp. 70 %. Zdôraznil, že je absolútne v neprospech

spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán dohoda o
výške odplaty, ktorá mnohonásobne prevyšuje úroky obvykle požadované v bankách (od 5,4 % - 18,25
%). V dohode o plnení v splátkach žalovaný dokonca uvádza RPMN vo výške presahujúcej 300 %.
Zmluvy v časti úrokov a odplaty súd považoval za absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi
a žalobca musí preto vrátiť len sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov. Vzhľadom na

uvedené a skutočnosť, že žalobca vrátil žalovanému poskytnuté finančné prostriedky aj s odplatou v
celkovej výške 6835 €, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v sume 3335 €, ktoré
finančné prostriedky je povinný žalobcovi vydať. V časti uplatneného úroku z omeškania súd poukázal
na ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vzniklo žalobcovi na jeho zaplatenie právo až
prvým dňom nasledujúcim po dni, čo žalovanému uplynula lehota poskytnutá na zaplatenie dlžnej sumy

3335 eur, teda od 1.1.2016. súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi,
ktorý mal vo veci úspech, priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. Namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal námietkou premlčania, keď žalovaný
už v návrhu zdôraznil, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej
lehote v celom rozsahu a to zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. zo dňa 13.08.2012 a zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2012. Žalobca sa so žalobou o zaplatenie obrátil na súd až
dňa 07.01.2016. Uviedol, že plynutie subjektívnej premlčacej doby nastáva vedomosťou dlžníka o

bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru a vzniká v zásade v
okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Ďalej argumentoval, že predmetné dve
zmluvy o úvere boli uzatvorené podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, preto ich nemožno
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetná zmluva je absolútnym obchodom, a teda nieje možné aplikovať iné právne predpisy ako Obchodný zákonník. K zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 09.05.2013, zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.11.2013 a
zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.01.2014 uviedol, že výpočet RPMN uvedený

v zmluve o úvere, ako aj výpočet uvedený v dohode o splátkach zodpovedá skutočnosti. Dohoda o
splátkach oprávňuje dlžníka plniť v splátkach, nie jednorazovo tak, ako je to ustanovené v zmluve o
úvere, na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 98,86 % stanovená
v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu
RPMN vo výške 314,02 % predstavuje RPMN vypočítanú v prípade dlžníka, ktorý požiadal o plnenie v

splátkach. K administratívnemu poplatku uviedol, že v prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zákonodarca explicitne vymenúva
v § 9 ods. 10 novelizovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch poplatok alebo náhradu nákladov len
za vedenie, evidenciu, správu veru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle Zákona

o spotrebiteľských úveroch prípustný. Zákonodarca teda poplatok za spracovanie zmluvy nielenže
pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Žalovaný tiež poukázal na to, že v predmetnom prípade nemožno
žiadať neplatnosť právneho úkonu ako takého, keďže podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Podľa tohto ustanovenia
by teda bola neplatná len tá časť odplaty, ktorá by podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú

na finančnom trhu a žalovaný by mal naďalej nárok na ostávajúcu primeranú odplatu. K zmluvám a
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.03.2015 a č. XXXXXXXXX zo dňa 10.04.2015
žalovaný uviedol, že žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva klamlivé
uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN v zmluvách neabsentuje. Dohodu o plnení v splátkach nepovažuje
za neplatnú, pretože vznikla ako dôsledok žiadosti klienta, ktorý nechcel úver splatiť jednorazovo ale

uprednostnil jeho splácanie po častiach. Pri obidvoch zmluvách je výška RPMN 28%, teda je v súlade s
nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN, ako aj uvedenie priemernej ročnej
RPMN.

4. Žalobca k odvolaniu žalovaného v písomnom vyjadrení uviedol, že vo vzťahu k námietke premlčania

je toho názoru, že subjektívna lehota neuplynula. Zdôraznil, že skutočnosť, že ten kto sa jeho úkor
obohatil je žalovaný, sa dozvedel od svojho právneho zástupcu. Došlo k tomu po prvej porade, keď
právny zástupca preštudoval zmluvu, ktorú mu predložil a informoval ho o možnostiach uplatnenia si
jeho práv, pričom následne právny zástupca podal predmetný návrh na príslušný súd. Skorší dátum
zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobcom na strane žalovaného nebol žalovaným nijako

preukázaný. Uviedol, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná
(preukázaná), a nie len predpokladaná vedomosť (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.3.2007,
sp. zn. 3Odo/306/2005). V tomto smere poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov. K poplatku za
poskytnutie úveru uviedol, že z ust. § 2 písm. g) zákona 129/2010 Z.z. vyplýva, že musí ísť o poplatky
presné, konkrétne a skutočne reálne vynaložené a nie poplatky všeobecné a nepreukázateľné. Slovné

spojenie „poplatok akéhokoľvek druhu“ neznamená, že môže ísť o poplatok bez reálneho protiplnenia.
Výšku ani podstatu poplatku žalovaný nijako nepreukázal, ide len o navýšenie úveru - odmeny/úrokov.
Svedčí o tom aj fakt, že jeho výška je určovaná percentuálne z istiny. Ďalej poukázal na to, že
aj pri zohľadnení miery rizika a toho, že žalovaný je nebankovým subjektom, je ním požadovaná
odplata neprimerane vysoká. Uvedené je potvrdené početnou judikatúrou všeobecných súdov SR, napr.

rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/313/2010-99 zo dňa 09.11.2010, rozsudok Krajského
súdu Prešov, sp. zn. 17Co/26/2015, zo dňa 14.07.2015 a ďalšie. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. K vyjadreniu žalobcu žalovaný vo svojom podaní opätovne zdôraznil, že zmluva o úvere č. 405400673

zo dňa 13.08.2012 a zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2012 nepredstavuje spotrebiteľskú
zmluvu uzatvorenú v intenciách zákona č. 129/2010 Z.z., a preto ju nemožno považovať a bezúročnú
a bez poplatkov, nakoľko obsahuje základné náležitosti, ktoré sú vyžadované Obchodným zákonníkom.
Žalovaný je toho názoru, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek prípadný nárok podlieha
zákonnej subjektívnej premlčacej lehote. Požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy č. 405400673 bol

premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa XX.XX.XXXX a v prípade nároku zo
zmluvy č. XXXXXXXX sa stal premlčaný dňa 19.11.2015. Subjektívna premlčacia lehota začala plynúť
najneskôr nasledujúcim dňom odo dňa 09.05.2013 a v druhom prípade odo dňa 19.11.2013, pretože od
tohto dňa mal žalobca vedomosť o úhrade, nakoľko žalovanému uhrádzal sumu dobrovoľne.5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP
zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. Predmetom konania je žaloba, doručená súdu prvej inštancie dňa 7.1.2016, ktorou sa žalobca

domáhal zaplatenia sumy 3335 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo
z absolútne neplatných úverových zmlúv č. XXXXXXXXX zo dňa 13.8.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa
10.12.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 9.5.2013, č. XXXXXXXXX zo dňa 18.11.2013, č. XXXXXXXXX
zo dňa 20.1.2014, č. XXXXXXXXX zo dňa 26.3.2015, č. XXXXXXXXX zo dňa 14.4.2015 v časti
úrokov a poplatku. Návrh odôvodnil tým, že zmluvy o úvere obsahujú množstvo ustanovení, ktoré
možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky, pričom za najrozpornejšie ustanovenia žalobca

považuje odplatu za poskytnuté úvery vo výške 96 až 98 %, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi aj
so zákonom. Uviedol, že zároveň v zmluvách absentuje údaj o druhu úveru a dobe trvania zmluvy,
RPMN, termín končenej splatnosti úveru, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Žalobca uhradil žalovanému súhrnne celkovú sumu 6835 €, pričom suma 3335 € predstavuje
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania v zákonnej

výške od 1.1.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie.

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Súd
prvej inštancie v tejto veci správne posúdil predmetné zmluvy o úvere uzatvorené medzi stranami sporu
ako zmluvy spotrebiteľské, napriek tomu, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.08.2012 a

zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2012 boli medzi zmluvnými stranami uzatvorené ako
zmluva o úvere s odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho
obchodu. Zároveň však ide aj o spotrebiteľský právny vzťah upravený v ustanoveniach § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože na danú zmluvu sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy č. 129/2010 Z.z. Podľa odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter

zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv
v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V predmetnej veci predložené zmluvy o úvere sú
predtlačenou formulárovou (typovou) zmluvou, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej
obsah. Zmluvnými stranami sú žalovaný ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci

svojej podnikateľskej činnosti, a žalobca ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom.

8.Súdprvejinštanciesavšakvodôvodnenísvojhorozhodnutiavôbecnezaoberalnámietkoupremlčania
vznesenou zo strany žalovaného vo vzťahu k prvým dvom uzatvoreným zmluvám, t.j. zmluva o

úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.08.2012 a zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2012. V
rozhodnutí absentuje akákoľvek zmienka o tom, či súd prvej inštancie považoval námietku premlčania
za nedôvodnú a z akých dôvodov. Treba preto prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej
inštancie sa so vznesenou námietkou premlčania vôbec nevysporiadal, preto je jeho rozhodnutie v
tejto časti neúplné a nepreskúmateľné. Navyše súd prvej inštancie uviedol, že zmluvy obsahujú všetky

zákonom požadované náležitosti, avšak z obsahu týchto dvoch zmlúv o úvere č. XXXXXXXXX. a zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX je zrejmé, že ich text je podstatne odlišný od neskôr uzatvorených zmlúv a
neobsahujú všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona 129/2010 Z.z.

9. Žalovaný v odvolaní poukazoval na podmienky uzatvorenia jednotlivých zmlúv a ich zákonné

náležitosti. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že zmluvy o úvere považoval v časti
úrokov a odplaty za absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. V rozhodnutí iba všeobecne
poukázal na neprimeranú výšku úroku a administratívneho poplatku, nezaoberal sa však jednotlivo
náležitosťami zmlúv o úvere, keď tieto boli uzatvorené v rokoch 2012 až 2015 a ich znenie nebolo
totožné. Súd prvej inštancie v rámci zistenia skutkového stavu síce opísal náležitosti týchto zmlúv,

následne sa však v rámci ich hodnotenia nimi jednotlivo nezaoberal. Okrem vyššie uvedených zmlúv
o úvere z roku 2012, boli odlišnosti aj v prípade zmlúv uzatvorených dňa 18.11.2013 a dňa 9.5.2013,
s ktorými bola súbežne v rovnaký deň uzatvorená aj dohoda o plnení v splátkach, kde bola už
uvedená úplne iná výška RPMN (napr. 314,02%) oproti RPMN uvedenej v prislúchajúcej zmluve o úvere( 98,86%). Aj v tomto prípade súd prvej inštancie iba poukázal na neprimeranú výšku RPMN v dohode
o plnení v splátkach, nijako bližšie však nehodnotil vzťah zmluvy o úvere a dohody o plnení v splátkach,
ktoré boli uzatvorené v rovnaký deň, to znamená, že spotrebiteľ ( žalobca) už pri podpise zmluvy o úvere

vedel, že ju bude chcieť splatiť vo viacerých splátkach a nie formou jedinej splátky. Je potom potrebné
vyhodnotiť tieto jednotlivé právne úkony vo vzájomnej súvislosti a v nadväznosti na právnu úpravu
týkajúcu sa spotrebiteľských vzťahov. Odlišný obsah je aj pri posledných dvoch úverových zmluvách
uzatvorených v roku 2015, kde už so žalobcom neboli uzatvorené dohody o plnení v splátkach. Bola v
nich uvedená odplata vyjadrená pevnou sumou a RPMN ( 28%) a následne aj úrok napr. vo výške 70%,

ktorý však preukázateľne nebol zahrnutý do RPMN. Ani v tomto prípade súd prvej inštancie nevyhodnotil
zmluvy o úvere v závislosti od ich náležitostí a zmluvných podmienok.

10. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane

konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

11. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti

uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,

ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

12. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
za nepreskúmateľné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a

rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b, c) CSP. Úlohou súdu prvej inštancie v novom rozhodnutí
bude opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v zmysle požiadaviek kladených na odôvodnenie
súdnehorozhodnutiavzmysleustanovenia§220ods.2CSP,vrátanevysporiadaniasasargumentáciou
žalovaného v odvolaní a posúdiť opätovne predložené úverové zmluvy. V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).