Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/128/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212027
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417212027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: F.. V. A., Z.. XX.
XX. XXXX, B. B. R.. XX, B., zastúpená Mgr. Hanou Horňákovou, advokátkou, Fibichova 13, Bratislava,
proti žalovanej: P. A., Z.. X. X. XXXX, B. E. X, B., zastúpená Advokátskou kanceláriou AGM partners,
s.r.o., Hlavné nám. č. 3, Bratislava, o zaplatenie 2.415,68 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 7.1.2019 č.k. 7C/33/2017 - 342, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/Uvedenýmrozsudkomsúdprvejinštancie uložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu2.415,68
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.415,68 € od 28. 5. 2018 do zaplatenia, v
pravidelných mesačných splátkach vo výške po 50 € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku,
vždy k 28. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca, do zaplatenia dlžnej sumy, pod hrozbou straty
výhody splátok, v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky. Zároveň žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, v plnom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním súd prvej

inštancie zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu Č.. X na X X., V. B. L. Q.. Č.. XXXX, na E. Č..
X V. B. , X. na X. A. Č..XXXX, XXXX, XXXX, XXXX I. na E. Č.. XXXX A..Ú.. L., H. B.-F..Č.. L. H. B. D..
Žalobca nadobudol byt do svojho výlučného vlastníctva ako dedičstvo po nebohom otcovi F.. V. A. Z..
XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX (Osvedčenie o dedičstve č. 46D/72/2010-61 zo dňa 18.03.2011, právopl.
05.04.2011). Žalovaná (stará matka žalobcu) je naďalej výlučnou užívateľkou predmetného bytu ako
oprávnená z vecného bremena, spočívajúceho v práve samostatného doživotného bývania a užívania
bytu a spoločných častí a zariadení, ktoré je zapísané v časti C ťarchy na E. Č..XXXX podľa V.-XXX/XX

zo dňa 07.03.2002 (oprávneným bol i manžel žalovanej X. X. A. Z.. XX.XX.XXXX ktorý zomrel). Z obsahu
Kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena (l.č. 5 - 10) vyplýva, že vecné bremeno v prospech
žalovanej P. A. Z.. XX.XX.XXXX a jej nebohého manžela X. X. A. Z.. XX.XX.XXXX, bolo zriadené Kúpnou
zmluvou so zriadením vecného bremena zo dňa 27.02.2002, uzavretej medzi žalovanou a jej nebohým
manželom ako predávajúcimi a F.. V. A. Z.. XX.XX.XXXX (otcom žalobcu) ako kupujúcim. Súd prvej
inštancie vychádzal zo záveru, že v prípade vecných bremien zriadených „in rem", ktoré sú spojené s
vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol

vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena (otec žalobcu), ale tiež pre jej každého
ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno
zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena.2/ V súdenej právnej veci Zmluva o zriadení vecného bremena z roku 2002 neobsahuje dohodu o tom,
ktorá zmluvná strana je povinná znášať náklady s užívaním predmetného bytu a takisto z nej nevyplýva,
žebybolovecnébremenozriadenébezodplatne; pretojepotrebnévychádzať z §151nods.3Obč. zák.,

t.j. pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je oprávnená z vecného bremena, teda žalovaná, povinná
znášať primerane náklady na zachovanie a opravy predmetnej nehnuteľnosti tzv. bytu ako aj spoločných
častí a zariadení bytového domu, vrátane úhrad do fondu opráv (FO). Z vykonaného dokazovania tiež
vyplynulo, že žalovaná dlhodobo uhrádzala všetky náklady súvisiace s bytom; táto totiž hradila od
roku 2002 až do 5/2016 (vecné bremeno bolo zriadené už v r. 2002) preddavkové platby správcovi

bytového domu za služby spojené s užívaním predmetného bytu v celom rozsahu, vrátane platieb do
fondu opráv. Ďalej bolo nesporné, že predmetný byt užíva výlučne žalovaná, ktorá uhrádzala všetky
úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu správcovi bytového domu (Bytový podnik L. spol. s.r.o.),
avšak v máji 2016 predpísané zálohy za plnenia spojené s užívaním bytu správcovi prestala uhrádzať,
o čom sa žalobca dozvedel od správcu po doručení výzvy na úhradu nezaplatených platieb.

3/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že je potrebné odlišovať právo žalovanej predmetný byt užívať
z titulu vecného bremena ( t.j. vlastník nie je oprávnený od oprávneného z vecného bremena požadovať
napr. nájomné) a povinnosť oprávnenej z vecného bremena - t.j. povinnosť žalovanej podieľať sa na
úhrade nákladov spojených s užívaním bytu (t.j. na úhradách za plyn, teplo, elektrickú energiu a
podobne). Podľazáverusúdu jetakmožnéodosôb,ktorésavbytezdržujúaužívajúhot.j.odžalovanej,

požadovať, aby sa v miere, akou užíva byt, podieľala na nákladoch spojených s užívaním bytu. Z
listinného dôkazu - obsahu Histórie transakcií UniCredit Banka vyplýva, že žalobca uhradil správcovi
bytového domu platby za obdobie máj/2016 - august/2016 vo výške 555,83 € a od septembra/2016
uhrádzal zálohové platby správcovi na plnenia spojené s užívaním predmetného bytu vo výške 149,89
€ a ku dňu podania žaloby 31.07.2017 uhradil Bytovému podniku B. L.Ú. spol. s.r.o. platby za plnenia

spojené s užívaním bytu celkovo vo výške 1930,18 € (26.09.2016 úhrada 555,83 €, 28.09.2016 úhrada
149,89 €, 28.10.2016 úhrada 149,89 €, 28.11.2016 úhrada 149,89 €, 28.12.2016 úhrada 149,89 € -
Preplatok za rok 2016 v sume - 268,83 € = spolu 886,56 €, dňa 27.01.2017 úhrada 149,89 €, 28.02.2017
úhrada 149,89 €, 28.03.2017 úhrada 149,89 €, 28.04.2017 úhrada 149,89 €, 28.05.2017 úhrada 149,89
€, 28.06.2017 úhrada 149,89 €, 28.07.2017 úhrada 144,28 €, spolu v sume 1.043,62 €). Z listinného

dôkazu Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2016 - 31.12.2016 a
Príloha k vyúčtovaniu za rok 2016, Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od
01.01.2017 - 30.06.2017, vyplýva vyúčtovanie nákladov za služby, predpis záloh a skutočné náklady
za užívanie predmetného bytu (l.č. 13-14) správcom Bytový podnik L. spol. s.r.o. Dňa 28.05.2018 bolo
žalobcovi doručené od Bytového podniku L. Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu Č..

X na X.X. na E. X V. B. za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 (l.č.98-100) z ktorého vyplýva
skutočná výška nákladov v sume 1.529,12 €. Z výpisu z bankového účtu (l.č.101) vyplýva, že žalobca
uhradil preddavkové platby za predmetný byt za obdobie 08-12/2017, a z listinných dôkazov vyplýva, že
výška skutočných nákladov za užívanie predmetného bytu je za rok 2017 v sume 1.529,12 € (žalobca
žalobu rozšíril o 485,50 € t.j. rozdiel medzi skutočnými nákladmi za rok 2017 v sume 1.529,12 € a už

zažalovanými preddavkovými platbami za rok 2017 v celkovej výške 1.043,62 € a o zákonné úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy 2.415,68 € od 28.05.2018 do zaplatenia).

4/ Súd prvej inštancie vo svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že bezdôvodné obohatenie predstavuje
záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil,

a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) spočíva v
platobnej povinnosti - ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája citované
ustanovenie § 517 Obč.zák. nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa
požadovaťokremplneniaajúrokyzomeškania.Žalobcasivtomtokonaníuplatnilvočižalovanejajúroky
z omeškania. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv

veriteľa a povinností dlžníka, ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Omeškaním nastáva zo
zákonazmenaobsahuprávnehovzťahu,apopritrvajúcejpovinnostisplniťzáväzokvznikloajnovéprávo
a povinnosť, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. Žalovaná predmetný byt dlhodobo
užívala, náklady spojené s užívaním bytu neuhrádzala riadne a včas, o čom sa dozvedel žalobca od
správcu a platby uhradil. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis k Občianskemu

zákonníku, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov ( § 3), ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Úroky z omeškania majú povahu sankcie
(sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). S
poukazom na ustálený skutkový stav je nesporné, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením, apreto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy 2.415,68 €, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.415,68 € odo dňa 28.05.2018 do zaplatenia. Žalovaná
vzhľadom na skutočnosť, že je invalidná dôchodkyňa a po smrti manžela žije sama od roku 2011 a jej

príjem je tvorený dôchodkom, z ktorého pokrýva výdavky na bývanie, stravu, lieky, veci osobnej potreby
a hygienu, pričom má nasporenú minimálnu hotovosť, požiadala v prípade, že súd žalobe vyhovie, o
povolenie uhradiť priznaný nárok žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 50 € s tým, že žalobcu
by uhradenie dlžnej sumy v splátkach žiadnym spôsobom finančne neukrátilo, nepoškodilo vzhľadom
na jeho vek a možnosti zárobku, nakoľko vzhľadom na svoje povolanie netrpí finančnou tiesňou. Súd

prvej inštancie tento návrh žalovanej vyhodnotil ako dôvodný a zaviazal ju na úhradu peňažnej sumy v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku vždy
k 28. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca, do zaplatenia dlžnej sumy, pod hrozbou straty výhody
splátok v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky.

5/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná v odvolaní poukazovala na to,
že kúpna zmluva, súčasťou ktorej bolo zriadenie vecného bremena v prospech žalovanej, neobsahovala
dohodu ohľadne úhrady nákladov a opráv užívaného bytu. Zo zákonnej úpravy nemožno konštatovať
a uzatvoriť, že v prípade absencie dohody o úhrade nákladov je oprávnený z vecného bremena povinný
znášať všetky náklady na užívanie bytu, teda aj tie náklady, ktoré nie sú vynaložené na vec zaťaženú

vecným bremenom (v danom prípade byt a garáž), ale na spoločné časti a zariadenia bytového domu,
v ktorom sa byt a garáž nachádza. V zmysle zákonného znenia je žalovaná povinná niesť výlučne
náklady na zachovanie a opravu nehnuteľnosti, ktorú užíva, a teda ku ktorej má zriadené vecné
bremeno, a to k bytu a garáži. Úhrada nákladov na zachovanie a opravu spoločných častí a zariadení
domu pod povinnosť žalovanej nespadá. Táto povinnosť ťaží výlučne vlastníka bytu a nemožno ju

prenášať na žalovanú z titulu užívania bytu ako oprávnenej osoby z vecného bremena. Žalovaná
zdôraznila, že príspevky do fondu opráv sú určené na údržbu a opravu bytového domu; bytový dom nie
je v zmysle kúpnej zmluvy zaťažený vecným bremenom a súčasne tieto náklady nespadajú pod náklady
na zachovanie a opravu bytu. Pod pojem primerané náklady nemožno subsumovať akékoľvek a všetky
náklady, teda aj príspevky do fondu opráv a žiadať ich od osoby oprávnenej z vecného bremena bez

osobitnej dohody vlastníka bytu a tejto osoby. Požiadavka na úhradu nákladov tvorených fond opráv
je v rozpore s § 151n ods. 3 Obč. zák., ktoré neoprávňuje žalobcu svojvoľne zvoliť postup účtovania
nákladov spojených s prevádzkou bytového domu. Podľa žalovanej súd prvej inštancie tento nárok
nesprávne právne posúdil a priznal ho žalobcovi bez bližšieho zdôvodnenia v rozpore s príslušnou
právnou úpravou. Žalovaná nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že dlhodobým uhrádzaním

všetkých nákladov súvisiacich s bytom z jej strany došlo medzi ňou a žalobcom k uzatvoreniu
konkludentnejdohodyoznášanínákladovspojenýchsužívanímpredmetnéhobytu.Zopakovala,žetieto
náklady pôvodne uhrádzala v presvedčení, že byt je stále jej vlastníctvom, keďže kúpna cena nebola
vyplatená. Nikdy netvrdila, že tieto náklady hradila ako povinná z vecného bremena. Za primerané
považuje, že sa o byt stará a investuje doň tak, aby nechátral a bol riadne obývateľný a jeho zariadenia

plne funkčné. Nie však úhradu do fondu opráv. Osobitne žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal otázkou dobrých mravov - žalobca je právnym nástupcom pôvodného vlastníka bytu, ktorým
bol syn žalovanej. Tomuto synovi žalovaná spoločne s jej manželom previedla byt v dobrej viere, že
bude o ňu postarané. Kúpna cena za byt nebola v skutočnosti vyplatená, nakoľko išlo o prevod medzi
rodičmi a deťmi, kde prevládala istá forma dôvery. Syn žalovanej sa o ňu počas svojho života aj staral.

Po tom, ako prešiel byt do vlastníctva žalobcu, si tento svoju povinnosť nikdy a žiadnym spôsobom
neplnil. Nakoľko ho táto povinnosť z titulu vlastníctva predmetného bytu stále zaťažuje, podanie žaloby
na náhradu nákladov za užívanie bytu za situácie, kedy si žalobca sám neplní svoje zmluvné povinnosti
považuje žalovaná za absurdné, a zjavne rozporné s dobrými mravmi.

6/ Žalovaná tak v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že sa v rozsudku nezaoberal tým, že vecné
bremeno nebolo v kúpnej zmluve zriadené aj na spoločné časti a zariadenia bytového domu, že
príspevky do fondu opráv nespadajú ex lege pod primerané náklady na zachovanie cudzej veci a že
správanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná má pritom právo na riadne odôvodnenie
súdnehorozhodnutia,akonazákladnúzásadu spravodlivéhosúdnehokonania,čovyplývaajzustálenej

judikatúry ESĽP. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne z tvrdení žalobcu bez
toho, aby podrobne zhodnotil vyjadrenia procesných strán a vykonané dôkazy. V odôvodnení súdneho
rozhodnutia absentuje akékoľvek bližšie zdôvodnenie priznania celého nároku žalobcovi. na zásadné
námietky žalovanej súd nereagoval.7/ Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom
súdu prvej inštancie, tento považuje za vecne správny, má za to, že netrpí žiadnymi vadami, ktoré mu

v odvolaní vytýka žalovaná. V konaní bolo preukázané, že vecným bremenom v prospech žalovanej,
spočívajúcom v práve doživotného bývania a užívania, je zaťažený nielen samotný byt Č.. X na D..X. B.
L. na E. Č.. X V. B. a garáž , ale aj spoločné časti a zariadenia predmetného bytového domu. Uvedené
vyplýva z E. Č.. XXXX pre A..Ú.. L., Č. C. : Ť., X.. Č.. XX. Súd teda dospel na základe uvedeného dôkazu
k správnemu záveru ohľadom otázky, čo všetko je vecným bremenom v prospech žalovanej zaťažené.

Žalobca zopakoval, že s užívaním bytu je nepochybne spojené aj užívanie spoločných častí a zariadení
bytového domu, samotný byt nemožno užívať bez súčasného užívania spoločných častí a zariadení
bytového domu (minimálne musí cez ne žalovaná prechádzať, keď sa chce dostať do bytu a z bytu, pri
čom svieti, chodí výťahom a pod.). V konaní bolo preukázané, že zmluva o zriadení vecného bremena
neobsahuje výslovnú dohodu jej účastníkov o znášaní nákladov na veci, ktoré sú zaťažené vecným
bremenom. Preto súd správne vychádzal z ust. § 151n ods. 3 Obč. zák. Správne pritom zohľadnil, že

byt užíva výlučne žalovaná (žalobca byt neužíva vôbec) a zároveň žalovaná dlhodobo od r. 2002, kedy
bolo vecné bremeno zriadené až do mája 2016 uhrádzala správcovi bytového domu náklady za služby
spojené s užívaním predmetného bytu v plnej výške, t.z. vrátane úhrad týkajúcich sa spoločných častí
a zariadení bytového domu ako i vrátane fondu opráv. Tieto skutočnosti žalovaná v priebehu konania
nenamietala a sú tak nesporné.

8/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. v celom rozsahu) v
zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

9/ Podľa § 151n ods. 1 Obč. zák., vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekohoinéhotak,žejepovinnýniečotrpieť,niečohosazdržaťaleboniečokonať. Právazodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

10/ Podľa § 151n ods. 2 Obč. zák., vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú
s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

11/ Podľa § 151n ods. 3 Obč. zák., pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady

na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

12/ Vecné bremená sa vo všeobecnosti vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka
nehnuteľnosti, a to tak, že tento je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Z

vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom označeného bytu, žalovaná je
oprávnená z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúceho v práve doživotného bývania
a užívania bytu, garáže a ich príslušenstva. Vykonané dokazovanie ďalej preukázalo, že žalovaná
nehnuteľnosť užíva výlučne sama, žalobca (vlastník nehnuteľnosti) sa na užívaní nehnuteľnosti nijako
nepodieľa. Podľacit.ust.§151nods.3Obč.zák. oprávnenýzvecnéhobremena je povinnýsapodieľať

na nákladoch na vec, ktorú užíva, a to primerane rozsahu, v akom titulom práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, cudziu vec užíva. Citované ustanovenie nevysvetľuje, čo je potrebné rozumieť
pod pojmom „náklady na zachovanie veci“, ktorá je zaťažená vecným bremenom, podľa odvolacieho
súdu z dôvodu, že tieto náklady môžu byť rôzneho druhu, v závislosti od toho, aká vec je zaťažená
právom vecného bremena a tieto náklady tak bude nutné posudzovať vždy s ohľadom na okolnosti

individuálneho prípadu. Podľa odvolacieho súdu nemôžu byť rozumné pochybnosti o tom, že v súdenom
prípade tieto „náklady na zachovanie veci“ spočívajú okrem iného aj v úhradách spojených s užívaním
bytu, t.j. aj v zálohových platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv domu. V súdenej veci uzavretá
Zmluva o zriadení vecného bremena neriešila otázku, kto bude uhrádzať náklady spojené s užívaním
bytu (t.j. uhrádzať preddavky). Vzhľadom na skutočnosť, že je to žalovaná, kto užíva predmetný byt,

a to výlučne, mala by sa v zmysle cit. ust. § 151n ods. 3 Obč. zák. podieľať na úhradách nákladov
spojených s užívaním predmetného bytu ona, a to primerane rozsahu v akom byt užíva, t.j. v danom
prípade v plnom rozsahu. Z ust. § 151n ods. 3 Obč. zák. je ďalej podľa odvolacieho súdu nutné vyvodiť,
že pokiaľ sa oprávnený v rozpore s ust. § 151n ods. 3 Obč. zák. nepodieľa na primeraných nákladochna zachovaní a oprave veci zaťaženej vecným bremenom a ich úhradu ponecháva v plnom rozsahu na
vlastníkovi veci, tak na strane oprávneného z vecného bremena vzniká bezdôvodné obohatenie.

13/ Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

14/ Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15/ Podľa § 454 Obč. zák., bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám.

16/ Pri riešení otázky, pod ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia je nutné subsumovať
vzniknutý majetkový prospech získaný žalovanou tým, že sa nepodieľala nijako na nákladoch na

zachovanieaopravyvecivpodobezálohovýchplatiebdofonduprevádzky,údržbyaoprávdomu, dospel
odvolací súd k záveru, že ide o prípad spadajúci pod cit. ust. § 454 Obč. zák. Majetkový prospech
na strane žalovanej nie je plnením, ktoré by žalovaná získala bez právneho dôvodu, ani z neplatného
právneho úkonu či plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a rovnako tak nie je ani plnením získaným
z nepoctivých zdrojov. Preto podľa odvolacieho súdu v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie,

ktoré získala žalovaná tým, že za ňu plnil žalobca to, čo mala podľa práva (§ 151n ods. 3 Obč. zák.)
plniť ona sama, ako oprávnená z vecného bremena. Bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 Obč. zák.
predpokladá naplnenie dvoch podmienok: a) že neplnil ten, kto mal povinnosť plniť a zároveň b) že plnil
ten, kto nemal povinnosť plniť. Uvedené podmienky boli v predmetnej právnej veci splnené; povinnosť
hradiť náklady spojené s užívaním bytu zaťažuje žalovanú, ako oprávnenú z práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu v zmysle cit. § 151n ods. 3 Obč. zák., a to v plnom rozsahu, keďže vec zaťaženú
vecným bremenom užíva výlučne ona sama. Zároveň povinnosť plniť (uhrádzať náklady spojené s
užívaním bytu) nezaťažovala žalobcu, ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti (bytu), nakoľko tento sa na
jeho užívaní nepodieľa nijakým spôsobom a v žiadnej miere. Z uvedeného dôvodu by preto povinnosť
prispievať na náklady na zachovanie a opravy veci zaťaženej vecným bremenom mala zaťažovať

výlučne žalovanú.

17/ Žalovaná v odvolaní namietala, že podľa Zmluvy o zriadení vecného bremena bolo v jej prospech
zriadené právo vecného bremena len čo do užívania bytu, garáže a ich príslušenstva, teda nebolo
zriadené aj na spoločné časti a zariadenia bytového domu, v ktorom sa byt a garáž nachádza. Uvedený

argument podľa odvolacieho súdu neobstojí. Byt, garáž ako aj spoločné časti a zariadenia bytového
domu (v zodpovedajúcom spoluvlastníckom podiele) nemožno chápať oddelene, keďže tvoria jeden
celok, a to nielen z právneho hľadiska. Výkon užívacieho práva vo vzťahu ku konkrétnemu bytu nemožno
fakticky oddeliť od výkonu užívacieho práva vo vzťahu k spoločným častiam a zariadeniam bytového
domu; užívať konkrétny byt totiž nemožno bez toho, aby jeho užívateľ neužíval zároveň aj spoločné

časti a zariadenia bytového domu, keďže je to nemysliteľné zo stavebnotechnického riešenia domu
ako aj účelového určenia spoločných častí a zariadení bytového domu. Spoločnými časťami domu sú
tie jeho časti, ktoré sú nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť (základy domu, strecha, chodby,
obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, terasy, vodorovné a zvislé nosné konštrukcie, izolačné
konštrukcie a pod., porovnaj § 2 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z.), spoločnými zariadeniami sú napr. výťahy,

práčovne, kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény,
hromozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky (§ 2
ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z.). Obrana žalovanej, že úhrada nákladov na zachovanie a opravu spoločných
častí a zariadení domu pod jej povinnosť nespadá, preto nie je opodstatnená, a to napriek tomu, že
v Zmluve o zriadení vecného bremena nebolo výslovne uvedené, že sa vecné bremeno vzťahuje aj

na spoločné časti a zariadenia bytového domu. Irelevantná je aj námietka žalovanej, že kúpna cena
za nehnuteľnosť podľa Kúpnej zmluvy (ktorej súčasťou bola aj zmluva o zriadení vecného bremena)
zo dňa 27. 2. 2002 nebola údajne v skutočnosti nikdy zaplatená; túto okolnosť bolo nutné riešiť v
dobe uzavretia zmluvy, s kupujúcim z predmetnej zmluvy, v zákonných lehotách. Ak žalovaná ňou
tvrdené neuhradenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť v danej dobe neriešila, nemôže si z tohto dôvodu voči

právnemu nástupcovi kupujúceho z kúpnej zmluvy a povinného zo zmluvy o zriadení vecného bremena
uplatňovať ústupky v podobe napr. bezplatného užívania nehnuteľnosti, resp. prenesenia povinnosti
platiť náklady spojené s užívaním bytu na žalobcu. Rovnako ani skutočnosť, že sa žalobca rozhodolsvoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde, nemožno vnímať ako konanie
žalobcu odporujúce dobrým mravom.

18/ Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také okolnosti, ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz
vykonaného dokazovania a právneho posúdenia. Skutočnosť, že sa žalovaná nestotožňuje s právnymi
závermi prvoinštančného súdu, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená
ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jej vlastnými,
len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobkyne o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. Súd prvej

inštancie sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel ich účel a
význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre
rozhodnutie (porovnaj I.ÚS 46/05, I.ÚS 352/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08). Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie takého
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie
( napr. IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05 ).

19/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), včítane vecne správneho rozhodnutia o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania, o ktorom rozhodol súd na základe zásady úspechu v konaní.

20/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods.1 v spojení

s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).