Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412206215
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1412206215.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková, v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo
v Tomášove, so sídlom Tomášov, IČO: 00 190 721, zastúpený Mgr. Štefan Šucha, advokát, so sídlom
Kuklovská 23, 831 04 Bratislava proti žalovaným: 1. W. X., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/XA, U., 2. H. Y., nar.
X.X.XXXX, A. XXX/XX, D. J., o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Bratislava IV č.k. 6C 80/2012-244 zo dňa 21.9.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C 80/2012-244 zo dňa 21.9.2017
p o t v r d z u j e.

Žalovaným v 1.a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresného súdu Bratislava IV rozsudkom 6C 80/2012-244 zo dňa 21.9.2017 zamietol žalobu o
určenie neplatnosti záložnej zmluvy a žalobcovi uložil povinnosť na náhradu trov konania žalovaným v
1. a 2.rade v rozsahu 100 %.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil neplatnosť záložnej zmluvy. Žalobu odôvodním

tým, že žalovaný v 1. rade, ako podnikateľ v autodoprave, na základe obchodnej zmluvy, navážal
do priestoru rekultivácie vykonávanej žalobcom, inertný odpad. Nezaplatením faktúr za uskladnenie
odpadu, v roku 2008, zostal žalovaný v 1. rade dlžný žalobcovi spolu sumu 160.626,00 €. Žalobca
bol nútený podať žalobu na zaplatenie dlžnej sumy dňa 15.5.2009 na Okresnom súde v Pezinku.
Okresný súd rozsudkom, č.k. 33Cb/192/2010-94 zo dňa 3.2.2012 žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Cob 223/2014 zo dňa 17.04.2016 s vyznačeným právoplatnosti dňa 15.4.2016. Žalovaný v 1. rade

už po podaní žaloby, previedol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. M. U., a to rodinný dom s
pozemkami darovacou zmluvou na svoju vtedy 21 ročnú dcéru S. Kaiserovú. T. na základe tejto zmluvy,
povolila správa katastra dňa 13.1.2009. Po zistení tejto skutočnosti, žalobca dňa 31.8.2010 podal na
Okresnom sude Bratislava IV, žalobu na neúčinnosť uvedenej darovacej zmluvy. Konanie je vedené pod
sp. zn. 5C/146/2010. Potom, ako sud začal vo veci konať (doručenie žaloby žalobkyni, určenie termínu
pojednávania), previedla S. X. darovacou zmluvou nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX k. ú. M. U.
späť na svojho otca W. X. - v tomto konaní žalovaného v 1. rade. Vklad vlastníckeho práva povolila

správa katastra dňa 1.3.2012, pod č. V-1162/12. Podľa zápisu v časti C / LV č. XXXX k. ú. M. Bystrica, na
nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech H. Y. (žalovaného v 2. rade), ktorého vklad povolila
správakatastradňa1.3.2012,podčV-1163/12,t.j.vdeňpovoleniavkladuvlastníckehoprávavprospechžalovaného v 1. rade (ani jeden deň nezostali nehnuteľnosti nezabezpečené pre prípadné uspokojenie
nároku veriteľa).

3. Žalovaný v 1. rade sa vyhýba plneniu zmluvnej povinnosti uhradiť záväzky z podnikania
a právnymi úkonmi, či faktickými dispozíciami s majetkom, sa snaží dosiahnuť stav nemajetnosti.
Konanie žalovaného v 1. rade je aj konaním v rozpore s dobrými mravmi, keďže toto konanie má
všetky znaky spoločnosťou odsudzovaného, podvodného konania, smerujúceho k neplneniu povinností
a poškodzovaniu zmluvných partnerov, veriteľov. Z uvedeného dôvodu záložná zmluva uzavretá medzi

obidvomi žalovanými je absolútne neplatná podľa § 39 O.z. Pokiaľ by žalovaný v 2. rade namietal, že
zmluvu uzatváral v dobrej viere, čo vzhľadom aj na personálne prepojenie žalovaných v spoločnosti
Ka.Sze, s.r.o., ako aj na zápisy o odporovacích žalobách v LV č. XXXX nie je dôveryhodné, treba
uviesť,žetakátonámietkajebezpredmetnáaprávneneúčinnáajpreto,žeabsolútnaneplatnosťnastáva
priamo zo zákona uvedený do omylu žalovaným v 1. rade, má možnosť žiadať náhradu škody od
tohto žalovaného. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, žalobca uviedol, že bez rozhodnutia sudu o

neplatnosti zmluvy a o neexistencii záložného práva z nej, by právne postavenie žalobcu bolo neisté a aj
napriek viacerým súdnym konaniam, vyvolaným žalovaným v 1. rade, by jeho vykonateľná pohľadávka
bola nevymožiteľná, keďže by prioritne bol uspokojený žalovaný v 2. rade, čím by žalovaný v 1. rade
dosiahol účel svojho konania -zmariť uspokojenie veriteľa.

4. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravdou, že nehnuteľnosť previedol,
avšak tak, že ju daroval vlastnej dcére, čím sa nedopustil žiadneho nezákonného postupu. Nakoľko
bol viackrát telefonicky ako aj osobne dotazovaný pánom H. ohľadne zaplatenia dlžnej sumy, ktorú
bol Jánovi Y. dlžný ešte od roku 2007, na základe Dohody o uznaní dlhu zo dňa 28.02.2007, vyvolali
spoločné stretnutie, kde sa dohodli, že jeho dlh je ešte 69.042,82 eura, pričom sa dohodli aj na zmluvnej

pokute vo výške 0,2 % denne, ak dlh nebude zaplatený načas. Rozhodol sa preto, že nehnuteľnosti,
ktoré daroval dcére, prevedie späť na seba, nakoľko si H. Y. nezaslúžil, aby si voči nemu nesplnil svoju
peňažnú povinnosť. Dňa 18.1.2012 podpísali so žalovaným v 2. rade záložnú zmluvu na založenie
nehnuteľnosti, a z toho dôvodu bola pohľadávka H. Y. zabezpečená touto nehnuteľnosťou. Svojím
konaním neporušil žiaden zákon a nemal v úmysle mariť uspokojenie peňažného nároku žalobcu.

5. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 6C/80/2012-82 zo dňa 14.3.2013 žalobu zamietol.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co/545/2013-131 zo dňa 18.4.2017 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v novom konaní bude prvoradou povinnosťou
súdu prvej inštancie náležite zhodnotiť, či v tomto štádiu konania existuje naďalej naliehavý právny

záujem žalobcu na požadovanom určení vzhľadom na súčasný aktuálny stav tiarch na liste vlastníctva k
nehnuteľnostiam. Najmä, či už neprebieha výkon exekúcie v prospech žalobcu na základe právoplatne
sudom priznanej pohľadávky, ktorú má voči žalovanému v 1. rade a do akej miery má požadované
určenie v takejto situácii pre neho právny vyznám. V závislosti od výsledku, t. j. ak žalobca naďalej
osvedčí naliehavý právny záujem, bude treba riadne vykonať dokazovanie a vysporiadať sa so všetkými

skutočnosťami,ktorýmižalobcaspochybnilplatnosťjednakzmluvyopôžičkeajednaksamotnejzáložnej
zmluvy medzi žalovanými v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Súd prvej inštancie preto vo veci opätovne nariadil pojednávanie, pričom na návrh sporových strán
vykonal dokazovanie listinami, konkrétne - rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 33Cb/192/2010,

výpisom z LV č. XXXX zo dňa 2. 11. 2009, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 15. 7. 2010, výpisom z
LV č. XXXX zo dňa 3. 5. 2012, rozhodnutím správy katastra, Zmluvou o pôžičke peňazí, Dohodou o
uznaní dlhu, Záložnou zmluvou na založenie nehnuteľnosti, Návrhom na vklad záložného práva do KN,
Návrhom na vklad vlastníckeho práva do KN, Darovacou zmluvou zo dňa 16.2.2010, Výpisom z LV
č. XXXX zo dňa 3. 11. 2016, oznámením exekútora JUDr. Halása zo dňa 17.8.2017, fotokópiou spisu

Okresného súdu BA IV sp. zn. 16 Er/2676/16, oznámením o dražbe zo dňa 20. 9. 2016, oznámením
o konaní opakovanej dražby zo dňa 8. 11. 2016, oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby konanej
dňa 28.11.2016, notárskou zápisnicou N756/2016, zo dňa 28. 11. 2016, preberacím protokolom zo dňa
4. 12. 2016, uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6OdK/35/2017 o vyhlásení konkurzu na
majiteľa dlžníka W. X., zo dňa 18. 7. 2017, písomným podaním žalobcu zo dňa 14. 9. 2017, pričom zistil

tento skutkový a právny stav.

7. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 2. 11. 2009 vyplýva, že majiteľom nehnuteľnosti par. č. XXXX/X vo
výmere 670 m2, par. č. XXXX/X vo výmere 180 m2 a rodinného domu umiestneného na par. č. XXXX/X,k. ú M. U. je W. X. (žalovaný v 1. rade). V časti C: ŤARCHY je zapísané záložné právo na vyššie uvedené
nehnuteľnosti v prospech Československej obchodnej banky podľa V-14805/08 zo dňa 23.5.2008.

8. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 15. 7. 2010, vyplýva, že majiteľkou nehnuteľnosti par. č. XXXX/X
vo výmere 670 m2, par. č. XXXX/X vo výmere 180 m2 a rodinného domu umiestneného na par. č.
XXXX/X, k. ú M. U. je S. X., nar. XX.XXXXX. Titulom nadobudnutia bola darovacia zmluva, ktorej vklad
bol povolený pod č. V-24025/09 zo dňa 13.11.2009. V časti C: ŤARCHY je zapísané záložné právo na
vyššie uvedené nehnuteľnosti v prospech Československej obchodnej banky podľa V-14805/08 zo dňa

23.5.2008.

9. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 3. 5. 2012, vyplýva, že majiteľom nehnuteľnosti par. č. XXXX/X vo
výmere 670 m2, par. č. XXXX/X vo výmere 180 m2 a rodinného domu umiestneného na par. č. XXXX/
X, k. ú M. U. je opätovne žalovaný v 1. rade. Titulom nadobudnutia bola darovacia zmluva, ktorej vklad
bol povolený pod č. V-1162/12 zo dňa 1.3.2012. V časti C: ŤARCHY sú zapísané dve záložné práva na

vyššie uvedené nehnuteľnosti, jedno v prospech Československej obchodnej banky podľa V-14805/08
zo dňa 23.5.2008 a druhé v prospech H. Y., nar. 1.6.1968 (žalovaného v 2. rade), podľa V-1163/12 zo
dňa 1.3.2012.

10. Rozhodnutím správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky číslo vkladu V 1163/12 zo dňa

1.3.2012 bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam v k. ú. M. U.
LV XXXX, pozemok registra C KN, par. č. XXXX/X, záhrady o výmere 670 m2, pozemok registra C KN,
par. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2, stavba so súpisným číslom 7803 na
pozemku registra C KN s par. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 v prospech
H. Y., nar. X.X.XXXX.

11. Zmluvou o pôžičke peňazí zo dňa 1.12.2003 prenechal veriteľ H. Y., nar. X.X.XXXX dlžníkovi W. X.,
nar. XX.XX.XXXX peňažnú sumu 4.000 000,-Sk s dohodnutým ročným úrokom z omeškania vo výške
6 %, s dobou vrátenia do 30.11.2008.

12. Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 28.2.2007 dlžník W. X., nar. XX.XX.XXXX uznal čo do dôvodu a
výšky dlh voči veriteľovi H. Y., nar. X.X.XXXX vo výške 2.079 984,-Sk, pričom dlh sa dlžník zaviazal
zaplatiť do konca roka 2009 so zmluvnou pokutou v prípade neuhradenia dlhu v dohodnutej dobe vo
výške 0,2 % za každý deň omeškania až do úplného zaplatenia celej dlžnej sumy.

13. Záložnou zmluvou na založenie nehnuteľnosti zo dňa 18.1.2012 sa dohodol záložný veriteľ - H.
Y., nar. X.X.XXXX so záložcom - W. X., nar. XX.XX.XXXX na založení rodinného domu, súp. č. XXXX,
nachádzajúceho sa v U., m. č. M. U., postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X a pozemkov parc. č.
XXXX/X-záhrady o výmere 670 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2
v prospech záložného veriteľa. Záložnou zmluvou bola zabezpečená pohľadávky záložného veriteľa na

základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2003. Záložca súhlasil s tým, že po uplynutí dátumu splnenia
pohľadávky, t. j. do 31.12.2013 môže záložný veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku predajom založenej
nehnuteľnosti podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

14. Návrhom na vklad záložného práva do KN zo dňa 18.1.2012, doručeným správe katastra Hlavného

mesta U. bol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k. ú. M. U., zapísané na LV č. XXXX.

15. Darovacou zmluvou zo dňa 16.2.2010 darovala darkyňa S. X., nar. XX.X.XXXX obdarovanému
W. X., nar. XX.XX.XXXX rodinný dom, súp. č. XXXX, nachádzajúci sa v U., m. č. M. U., postavený na

pozemku parc. č. XXXX/X a pozemky parc. č. XXXX/X-záhrady o výmere 670 m2 a parc. č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2. Obdarovaný dar prijal.

16. Návrhom na vklad vlastníckeho práva do KN zo dňa 18.1.2012, doručeným správe katastra
Hlavného mesta Bratislava dňa 19.1.2012 bol podaný návrh na zapísanie vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. M. U., zapísané na LV č. XXXX do vlastníctva W.
X., nar. XX.XX.XXXX, na tom základe, že dňa 16.2.2010 uzatvorila S. X., nar. XX.X.XXXX ako darkyňa
a W. X., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovaný darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie vyššie
uvedených nehnuteľností.17. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 3.11.2016 pre k. ú M. U. vyplýva, že majiteľom rodinného domu, súp. č.
XXXX,nachádzajúcehosavU.,m.č.M.U.,postavenéhonapozemkuparc.č.XXXX/Xapozemkovparc.

č. XXXX/X-záhrady o výmere 670 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180
m2 je W. X., nar. XX.XX.XXXX. V časti B výpisu je okrem iných uvedená aj poznámka o upovedomení o
začatí exekúcie predajom nehnuteľností v prospech Poľnohospodárskeho družstva v Tomášove podľa
EX 2548/16 zo dňa 26.10.2016 súdnym exekútorom JUD. Pavlom Halásom.

18. Podaním zo dňa 7.10.2016 požiadal exekútor JUDr. Halás o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k. 33Cb/192/2010-58 zo dňa 25.4.2014,
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3Cob/223/2014-194 zo dňa 17.2.2016, vo veci
oprávneného Poľnohospodárske družstvo v Tomášove proti povinnému Tomáš X., nar. XX.XX.XXXX.
Exekútor k svojej žiadosti priložil návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 26.9.2016, rozsudok Okresného
súdu Pezinok, č. k. 33Cb/192/2010-58 zo dňa 25.4.2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.

3Cob/223/2014-194 zo dňa 17.2.2016.

19. Poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Halása bolo súdom vydané pod sp. zn. 16Er/2676/2016
dňa 14.10.2016.

20. Z oznámenia exekútora JUDr. Halása zo dňa 11.8.2017 vyplýva, že k exekúcii, vedenej na súde
pod sp. zn. 16Er/2676/2016, EX 2548/16 nedošlo, pretože predmetné nehnuteľnosti boli predané v
dobrovoľnej dražbe v prospech skoršieho záložného veriteľa. Dražbu realizoval spoločnosť CREDITE,
s.r.o., IČO: 36 670 308.

21. Súdny exekútor JUDr. Halás podaním doručeným súdu dňa 11.8.2017 k sp. zn. 16Er/2676/2016
navrholzastaviťexekúcie zdôvodu,ženamajetokpovinnéhoboluznesenímOkresnéhosúduBratislava
I, sp. zn. 6OdK/35/2017 vyhlásený konkurz.

22. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6OdK/35/2017 zo dňa 18.7.2017, zverejneným v

Obchodnom vestníku dňa 31.7.2017 bola na majetok dlžníka (žalovaného v 1. rade) vyhlásený konkurz.

23. Oznámením o dražbe zo dňa 20.9.2016 oznámil dražobník CREDITE, s.r.o., IČO: 36 670 308, že
sa dňa 4.11.2016 v Bratislave uskutoční prvá dražba rodinného domu, súp. č. XXXX, nachádzajúceho
sa v U. m. č. M. U., postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X a pozemkov parc. č. XXXX/X-záhrady

o výmere 670 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2, ktorá sa bude
konať z podnetu navrhovateľa dražby - H. Y., nar. X.X.XXXX.

24. Oznámením o dražbe zo dňa 8.11.2016 oznámil dražobník CREDITE, s.r.o., IČO: 36 670 308,
že sa dňa 28.11.2016 v Bratislave uskutoční opakovaná dražba rodinného domu, súp. č. XXXX,

nachádzajúceho sa v U., postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X a pozemkov parc. č. XXXX/X-
záhrady o výmere 670 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2.

25. Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 29.11.2016, vo veci opakovanej dražby konanej
dňa 28.11.2016 vyplýva, že predmet dražby bol udelením príklepu vydražený Z.. G. W., nar. XX.X.XXXX

a Z.. J. W., nar. XX.X.XXXX za cenu 230.250,-Eur.

26. Notárskou zápisnicou N756/2016, zo dňa 28.11.2016, vyhotovenou notárkou JUDr. Andreou
Rozvadskoubolosvedčenýpriebehdobrovoľnejdražbyrodinnéhodomu,súp.č.XXXX,nachádzajúceho
sa v U., m. č. M. U., postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X a pozemkov parc. č. XXXX/X-záhrady

o výmere 670 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2.

27. Preberacím protokolom zo dňa 4.12.2016, podpísaným odovzdávajúcim (dražobník CREDITE,
s.r.o.), preberajúcim (vydražiteľ Z.. G. W., nar. XX.X.XXXX a Z.. J. W.) a W. X. došlo k odovzdaniu
vydraženej nehnuteľnosti a odovzdaniu kľúčov od danej nehnuteľnosti.

28. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 14.9.2017, vyhotovenom jeho právnym zástupcom uviedol, že
podľa jeho názoru je záložná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom a nemohlo na jej základe
vzniknúť záložné právo. Odvolací súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatoval, že trebazisťovať existenciu naliehavého právneho záujmu, pričom krajský súd vychádzal zo skutočnosti, že
žalobca pristúpil k exekučnému vymáhaniu svojej pohľadávky. Dražobná spoločnosť bola upovedomená
o konaní o určenie neplatnosti záložne zmluvy, pričom aj napriek tomu došlo k realizácii dobrovoľnej

dražby na základe spornej záložnej zmluvy. Vykonaním dobrovoľnej dražby zanikla možnosť žalobcu
uspokojiť si svoju pohľadávku v exekučnom konaní, preto naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
predmetnej záložnej zmluvy podľa žalobcu naďalej trvá, keďže bez takého určenia je postavenie žalobcu
neisté.

29. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 21.9.2017, vyplýva, že majiteľmi nehnuteľnosti par. č. XXXX/X vo
výmere 670 m2, par. č. XXXX/X vo výmere 180 m2 a rodinného domu umiestneného na par. č. XXXX/
X, k. ú M. U. sú Z.. G. W. a Z.. J. W. v podiel 1/1. Titulom nadobudnutia vlastníctva bola dobrovoľná
dražba, overená notárskou zápisnicou N 756/2016, Nz 47922/2016 zo dňa 28.11.2016, Z-26083/2016.
Časť C výpisu je bez tiarch a poznámok.

30. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 151a, § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany
právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď
sanemožnodomáhaťochranyžalobounaplnenie.Určovaciažalobabytiežmalabyťzárukouodvrátenia
budúcich sporov účastníkov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či

podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môžedosiahnuťodstráneniespornostiprávaačisnáďlenzbytočnenevyvolávakonanie,poktorombude
musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou
v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).

31. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca v tomto spore nepreukázal (trvanie) naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy, keďže medzičasom došlo k realizácii
dobrovoľnej dražby a zmene vlastníka spornej nehnuteľnosti.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade darovacou zmluvou,
ktorej vklad bol správou katastra povolený dňa 13.11.2009, daroval svojej dcére S. rodinný dom, súp.
č. XXXX, nachádzajúci sa v U., m. č. M. U., postavený na pozemku parc. č. XXXX/X a pozemky parc.
č. XXXX/X-záhrady o výmere 670 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180
m2. Darovacou zmluvou do dňa 16.2.2010 (ktorej vklad bol správou katastra povolený dňa 1.3.2012)

darovala S. vyššie uvedené nehnuteľnosti späť žalovanému v 1. rade, ktorý sa momentom vkladu
vlastníckeho práva od KN stal ich vlastníkom. Záložnou zmluvou zo dňa 18.1.2012 (ktorej návrh na
vklad bol doručený správe katastra 19.1.2012 a vklad bol správou katastra povolený rozhodnutím zo
dňa 1.3.2012) žalovaný v 1. rade založil vyššie uvádzané nehnuteľnosti v prospech záložného veriteľa
- žalovaného v 2. rade. Z uvedených časových súvislostí je zrejmé, že žalovaný v 1. rade získal späť

vlastnícke právo k nehnuteľnosti až vkladom do katastra nehnuteľnosti, teda až 1.3.2012. Je preto
zrejmé, že nemohol uzavrieť záložnú zmluvu na nehnuteľnosť, s ktorou nemohol právne nakladať, keďže
v čase podpisu záložnej zmluvy (18.1.2012) nebol jej vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľností.
Vecno-právne účinky darovacej zmluvy zo dňa 16.2.2010 tak nastali až momentom jej evidencie na
príslušnej správe katastra, pričom takýto záver jednoznačne vyplýva z § 28 ods. 2, 3 zákona č. 162/1995

Z. z. o katastri nehnuteľností. Uvedenú skutočnosť už konštatoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí
zo dňa 18.4.2017, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 6C/80/2012 zo dňa
14.3.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s odporúčaním zaoberať sa existenciou, resp. trvaním
naliehavého právneho záujmu žalobcu na predmetnej určovacej žalobe, najmä či už neprebieha výkon
exekúcie v prospech žalobcu. Z výpisu z LV č.. pre k. ú. M. U. zo dňa 3.11.2016, nachádzajúcom sa v

spise na čl. 113, vyplýva existencia poznámky o upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľných
vecí v prospech žalobcu. Exekúcia však nebola úspešná. V konaní bolo totiž preukázané, že na základe
záložnej zmluvy bola na návrh navrhovateľa dražby (záložného veriteľa a súčasne žalovaného v 2.
rade)zrealizovanádobrovoľnádražbaanehnuteľnosti,zaťaženézáložnouzmluvou,bolidňa28.11.2016
vydražené vydražiteľmi - manželmi Trnovcovými, ktorí si aj nehnuteľnosti preberacím protokolom zo dňa

4.12.2016 fyzicky prebrali. Z tohto dôvodu (neexistencie spôsobilého predmetu exekúcie), nedošlo k
exekúcii nehnuteľností v prospech žalobcu. Rovnako bolo preukázané, že na žalovaného v 1. rade bol
uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6OdK/35/2017 zo dňa 18.7.2017 vyhlásený konkurz
- insolvenčné konanie. Súd dospel k záveru, že predmetné súdne konanie sa neprerušuje, nakoľkonehnuteľnosti, zaťažené záložnou zmluvou boli predané na dobrovoľnej dražbe ešte pred vyhlásením
konkurzu, a teda v čase vyhlásenia konkurzu už neboli majetkom žalovaného v 1. rade. Preto nie je
naplnená dispozícia právnej normy § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., teda „nejedná sa o majetok

podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi“, z čoho súd dospel k záveru, že aj napriek existujúcemu
konkurznému konaniu je v danej veci z uvedených dôvodov možné pokračovať v konaní. Dôležitou
skutočnosťou pre posudzovanie úspešnosti žaloby, bol pre tunajší súd moment uskutočnenia (udelenia
príklepu) dobrovoľnej dražby na zálohom zaťažené nehnuteľnosti.

33. Zrealizovaním dobrovoľnej dražby došlo k faktickému, aj právnemu presunu vlastníckeho práva
k zaťaženým nehnuteľnostiam na nových vlastníkov (vydražiteľov). Vydražením nehnuteľností došlo
taktiež k zániku (výmazu) existujúcich tiarch, viaznucich na nehnuteľnostiach, osobite pre toto konanie
významného záložného práva v prospech Jána Szénasiho. Žalovaný v 1. rade teda už nie je vlastníkom
založených nehnuteľností, čo podľa názoru súdu jednoznačne eliminuje trvanie naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy, keďže žalobca si v prvom rade mienil uspokojiť svoju

súdom priznanú pohľadávku práve z majetku (nehnuteľnosti) žalovaného v 1. rade, ktorý už ale spornú
nehnuteľnosť nevlastní. V tejto súvislosti je nutné zvýrazniť, že ani pre žalobcu pozitívnym (priaznivým)
určovacímvýrokomvtomtokonaní(ourčenieneplatnostizáložnejzmluvy)sažalovanýv1.radenestane
automaticky opätovným vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti. Konanie o určenie neplatnosti záložnej
zmluvy by nebolo konaním konečným, ale vyžadovalo by iniciáciu ďalších konaní. Určovací výrok v

tomto konaní by neznamenal obnovu predchádzajúceho vlastníckeho stavu, teda nebol by spôsobilým
na vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností v osobách vlastníkov. Nakoľko teda žalobca v predmetnom
konaní nepreukázal trvanie naliehavého právneho záujmu v čase vyhlásenia rozsudku, súd žalobu z
uvedeného dôvodu zamietol.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

35. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a to najmä z dôvodu, že
okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť
a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že dôvodom na zamietnutie

žaloby podľa právneho názoru okresného súdu bol chýbajúci naliehavý právny záujem na danom určení.
Odvolateľ uviedol, že súd mal dostatok listinných dôkazov, ako aj výpovede strán sporu, aby rozhodol
v súlade so žalobou, keďže mohol konštatovať, že záložná zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako
záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom je absolútne neplatná lebo žalovaný 1/ uzavrel túto
zmluvu so žalovaným 2/ v čase, keď nebol vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet záložnej zmluvy,

teda previedol na iného viac práv, ako mu patrilo. Okrem toho, ak v čase uzavretia záložnej zmluvy
nebol zapísaný ako vlastník nehnuteľností, tvoriacich predmet záložnej zmluvy nemohol uzatvoriť platnú
záložnú zmluvu a teda nemohlo vzniknúť ani záložné právo. Záložnú zmluvu uzatvoril dňa 18.01.2012
a vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet záložnej zmluvy bol v prospech
žalovaného 1/ povolený až dňa 01.03.2012. Bolo preukázané, že žalovaný 1/ je dlžníkom žalobcu.

Pohľadávka z obchodného styku v sume 157.306,61 Eur, je nesporná, v takejto výške bola priznaná
žalobcovi, ako veriteľovi, rozsudkom Okresného súdu Pezinok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom
15.04.2016. Nebolo sporené, že žalovaný 1/ po zistení, že žalobca podal žalobu na zaplatenie dlžnej
sumy na príslušný súd, previedol v novembri 2009 darovacou zmluvou nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX na dcéru S. Až v roku 2012 žalobca zistil, že dcéra žalovaného 1/ už 16.02.2010 teda krátko po

nadobudnutí vlastníckeho práva, uzatvorila so žalovaným 1/ darovaciu zmluvu o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam späť na žalovaného 1/. V danom prípade išlo o snahu ukrátiť veriteľov, vrátane
žalobcu, čo preukazujú skutočnosti, že o uvedenej zmluve neinformovala obdarovaná L. Kaiserová, ako
žalovaná, súd v konaní o neúčinnosti právneho úkonu na Okresnom Bratislava IV sp. zn. 5C/46/2010,
a žalovaný 1/ nepredložil darovaciu zmluvu katastrálnemu orgánu s návrhom na vklad po dobu 2 rokov

od jej uzavretia, teda až do doby, keď sa mu podarilo prostredníctvom záložnej zmluvy so žalovaným
2/ opätovne ukrátiť uspokojenie veriteľov vrátane žalobcu. Preto, že žalobca v tom čase nemal ešte
právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť dĺžňu sumu nemohol pristúpiť k
exekúcii a obmedziť právne úkony žalovaného 1/ vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Je preto nesporné, žepredmetná záložná zmluva je neplatná z dôvodu nielen z dôvodu, že žalovaný 1/ disponoval vecným
právom k nehnuteľnostiam, ku ktorým v čase uzavretia záložnej zmluvy nemal vlastnícke právo, ale je
absolútne neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Postup dlžníka, ktorý sa zbavuje

majetku, aby nemusel uspokojiť pohľadávku svojho veriteľa je nesporne v rozpore s dobrými mravmi a
nemôžebyťvrámcivšeobecneplatnýchmorálnychpravidielprípustný,tolerovaný,čidokoncachránený.
Žalovaný 2/ aj napriek tomu, že vedel o podanom odvolaní žalobcu v tomto konaní, pristúpil v čase
odvolacieho konania k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe, teda
v snahe predísť rozhodnutiu odvolacieho súdu o ktorom mohol predpokladať, že odvolací súd určí

neplatnosť záložnej zmluvy a v dôsledku toho aj neexistenciu záložného práva. V danom prípade sa
súd po procesnej stránke zaoberal len zisťovaním existencie naliehavého právneho záujmu na určení,
že právny úkon je neplatný. Po vykonanom dokazovaní a po zistení, že došlo k zániku záložného
práva,predajomnehnuteľnostívdobrovoľnejdražbe,dospelkzáveru,žežalobcanepreukázalnaliehavý
právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Tento právny názor odvolateľ nepovažuje za
správny. Súd s vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, že žalobca chce napadnúť žalobami na súde

neplatnosť dobrovoľnej dražby zo zákonného dôvodu a vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného
1/ spojeného s oddlžením, z dôvodu nepoctivého zámeru ako podnikateľ mal podať návrh na vyhlásenie
konkurzu ešte v čase podnikania a nesplnil zákonnú povinnosť, len aby uchránil osobný majetok, ktorý
by speňažil v konkurze, potom sa ho snažil uchrániť opakovanými prevodmi nehnuteľného majetku a
nakoniec uchránil prostredníctvom záložnej zmluvy s osobou podnikateľský' i osobne spriaznenou a

návrh na konkurz podal až vtedy, keď už sa stal žalovaný 1/ právne nemajetný, teda v čase, keď už
veritelia nemajú žiadnu možnosť a to ani čiastočne sa uspokojiť. Nepoctivý zámer je už z uvedeného
nesporný a je zákonným, dôvodom na zrušenie oddlženia žalovaného 1/. V prípade úspešnosti žaloby
o neplatnosť dobrovoľnej dražby sa obnoví právny stav, vrátane zápisov v katastri nehnuteľnosti spred
uskutočnenia dražby, teda obnoví sa nielen vlastnícke právo žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam, ale aj

záložné právo žalovaného 2/ k nehnuteľnostiam. Dôsledkom bude exekučný predaj nehnuteľností a
uspokojenie veriteľov. Bez rozhodnutia o neplatnosti záložnej zmluvy teda získa žalovaný 2/ ako záložný
veriteľ, prinajmenšom neoprávnenú výhodu oproti ostatným veriteľom, vrátane žalobcu.

36. Ďalej odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní, že odvolací súd

nariadil súdu prvej inštancie skúmať, či v tejto právnej veci trvá naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe, a preto mal súd vykonať dokazovanie v rozsahu nariadenom odvolacím súdom a až potom
rozhodnúť. S poukazom na dôvody zamietnutia žaloby výlučne z dôvodu, že žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu žalovaných, uvádza rozhodnutia súdov,
ktoré sú v prospech argumentácie odvolateľa, že naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti

záložnej zmluvy a v dôsledku toho záložné právo nevzniklo, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
trval. V danom prípade nebolo možné napadnúť záložnú zmluvu žalobou na plnenie a stav právnej
neistoty žalobcu aj v prípade úspešnosti žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby pretrvá, ak nedôjde k
rozhodnutiu neplatnosti záložnej zmluvy a tom, že záložné právo nevzniklo, lebo žalovaný 2/ zostane
naďalej zapísaný ako záložný veriteľ na liste vlastníctva, teda osoba s priaznivejším poradím pri

uspokojovaní veriteľov a to aj napriek tomu, že toto postavenie získal právnym úkonom, ktorý je
absolútne neplatný. Z uvedených dôvodov odvolateľ navrhol rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť
v celom rozsahu.

37. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

38. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom i
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd

prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu
mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na
vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie a
jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobcu uvedené v podanom

odvolaní sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s nimi
dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní
neboli tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vpodrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie dodáva nasledovné.

39. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobu odôvodnil
tým, že žalovaný v 1. rade, ako podnikateľ v autodoprave, na základe obchodnej zmluvy, navážal
do priestoru rekultivácie vykonávanej žalobcom, inertný odpad. Nezaplatením faktúr za uskladnenie
odpadu, v roku 2008, zostal žalovaný v 1. rade dlžný žalobcovi spolu sumu 160.626,00 €. Žalobca bol
nútený podať žalobu na zaplatenie dlžnej sumy dňa 15.5.2009 na Okresnom súde v Pezinku. Okresný

súd rozsudkom, č.k. 33Cb/192/2010-94 zo dňa 3.2.2012 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob 223/2014 zo
dňa 17.04.2016 s vyznačeným právoplatnosti dňa 15.4.2016. Žalovaný v 1. rade už po podaní žaloby,
previedol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. M. U., a to rodinný dom s pozemkami darovacou
zmluvou na svoju vtedy 21 ročnú dcéru S. X.. Vklad na základe tejto zmluvy, povolila správa katastra dňa
13.1.2009. Po zistení tejto skutočnosti, žalobca dňa 31.8.2010 podal na Okresnom sude Bratislava IV,

žalobu na neúčinnosť uvedenej darovacej zmluvy. Konanie je vedené pod sp. zn. 5C/146/2010. Potom,
ako súd začal vo veci konať (doručenie žaloby žalobkyni, určenie termínu pojednávania), previedla S.
darovacou zmluvou nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX k. ú. M. U. späť na svojho otca W. X. - v
tomto konaní žalovaného v 1. rade. Vklad vlastníckeho práva povolila správa katastra dňa 1.3.2012,
pod č. V-1162/12. Podľa zápisu v časti C / LV č. XXXX k. ú. M. U., na nehnuteľnostiach viazne záložné

právo v prospech H. Y. (žalovaného v 2. rade), ktorého vklad povolila správa katastra dňa 1.3.2012,
pod č V-1163/12, t.j. v deň povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade (ani
jeden deň nezostali nehnuteľnosti nezabezpečené pre prípadné uspokojenie nároku veriteľa). Žalovaný
v 1. rade sa vyhýba plneniu zmluvnej povinnosti uhradiť záväzky z podnikania a právnymi úkonmi, či
faktickými dispozíciami s majetkom, sa snaží dosiahnuť stav nemajetnosti. Konanie žalovaného v 1.

rade je aj konaním v rozpore s dobrými mravmi, keďže toto konanie má všetky znaky spoločnosťou
odsudzovaného,podvodnéhokonania,smerujúcehokneplneniupovinnostíapoškodzovaniuzmluvných
partnerov, veriteľov. Z uvedeného dôvodu záložná zmluva uzavretá medzi obidvomi žalovanými je
absolútne neplatná podľa § 39 O.z.

40. Okresný súd v danej veci predovšetkým skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení a ustálil, že dôležitou skutočnosťou pre posudzovanie úspešnosti žaloby, bol
moment uskutočnenia (udelenia príklepu) dobrovoľnej dražby na zálohom zaťažené nehnuteľnosti.
Vychádzal zo zistenia, že realizovaním dobrovoľnej dražby došlo k faktickému, aj právnemu presunu
vlastníckeho práva k zaťaženým nehnuteľnostiam na nových vlastníkov (vydražiteľov). Vydražením

nehnuteľností došlo taktiež k zániku (výmazu) existujúcich tiarch, viaznucich na nehnuteľnostiach,
osobite pre toto konanie významného záložného práva v prospech H. Žalovaný v 1. rade teda už nie je
vlastníkom založených nehnuteľností, čo podľa názoru súdu jednoznačne eliminuje trvanie naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy, keďže žalobca si v prvom rade mienil uspokojiť
svoju súdom priznanú pohľadávku práve z majetku (nehnuteľnosti) žalovaného v 1. rade, ktorý už ale

spornúnehnuteľnosťnevlastní.Nakoľko žalobcavpredmetnomkonanínepreukázaltrvanienaliehavého
právneho záujmu v čase vyhlásenia rozsudku, súd žalobu z uvedeného dôvodu zamietol.

41. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

42. Procesnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby je v zmysle § 137 písm. c) CSP existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku,
výrok ktorého odstraňuje neistotu žalobcu určením, či tu právo je alebo nie je. Zákon pre procesnú

prípustnosť určovacej žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či tu právo je,
alebo nie je, a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom
rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je daný aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a
ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. V prípade spornosti v tých právnych vzťahoch k

nehnuteľnostiam, o ktorých sa vedie príslušná evidencia (kataster nehnuteľností), je určovacia žaloba
spravidla prípustná (napr. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 531/2012).17. Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto
sa tohto určenia domáha. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednejstrane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci, vedúce k sporu medzi stranami, a k
potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo

vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

43. Podľa obsahu podaného odvolania, žalobca namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm.f),
h) CSP.

44. Pokiaľ ide o uplatnený odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podľa ktorého súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, tento spočíva predovšetkým
v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené,
prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán sporu.

Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov
súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaného zákonného ustanovenia
hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie
dôkazov možno vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo, ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom

možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je možné
vyvodzovať zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

45. Okruhrozhodujúcichskutočností,ktorésatýkajúpovinnostitvrdeniaapovinnostioznačeniadôkazov

na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

46. Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu

žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať
ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý
je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.

47. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,

že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací
petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom
vzťahu. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či

podaná určovacia žaloba je vhodným (správne zvoleným) procesne prípustným nástrojom ochrany jeho
práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny

vzťah alebo právo.

48. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom
na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí
svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre

zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným
prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.49. Naliehavý právny záujem, ak jeho existencia je podmienkou pre uplatnenie určovacej žaloby, musí
žalobca preukázať (ak nevyplýva z osobitného predpisu), čo znamená aj to, že musí uviesť skutkové
tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na jeho preukázanie navrhnúť aj dôkazy.

50. Súd prvej inštancie otázku naliehavého právneho záujmu riešil tak, že vyslovil, že naliehavý
právny záujem nie je daný. Vychádzal zo zistenia, že realizovaním dobrovoľnej dražby došlo k
faktickému, aj právnemu presunu vlastníckeho práva k zaťaženým nehnuteľnostiam na nových
vlastníkov (vydražiteľov). Vydražením nehnuteľností došlo taktiež k zániku (výmazu) existujúcich tiarch,

viaznucich na nehnuteľnostiach, osobite pre toto konanie významného záložného práva v prospech
H.. Nakoľko žalobca v predmetnom konaní nepreukázal trvanie naliehavého právneho záujmu v čase
vyhlásenia rozsudku, súd žalobu z uvedeného dôvodu zamietol a s týmto záverom sa odvolací súd plne
stotožňuje.

51. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva

účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

52. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ustanovenie § 378, § 219

ods. 3 C.s.p. s dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené
stranamisporunapojednávanínaodvolacomsúdeužnemohlimaťvplyvnainérozhodnutieodvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; odvolatelia ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

53. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2C.s.p. potvrdil

z uvedených dôvodov, nakoľko odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého
rozsudku.

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods.1
CSP. V odvolacom konaní mali plný úspech žalovaní 1/ a 2/, preto im proti žalobcovi priznal odvolací

súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).