Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sa/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200065
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200065.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevkonanípredsudkyňouJUDr.EvouVékonyovouvprávnejvecižalobcu:Ing.P.F.,

podnikajúcipodobchodnýmmenomIng.P.F.-F.,smiestompodnikaniaabydliskomQ.,R.XXX/XX,IČO:
XX XXX XXX proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Bratislava,
Žellova 2, za účasti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2,
IČO: 35 937 874, pobočka Prievidza, so sídlom Prievidza, Včelárska 1, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného zo dňa 29. decembra 2016 č.s.: 32093/2016/301, č.k.: PV 301/03186/2015/R,
č.z.: 126850/2016 a č.s.: 34726/2016/301, č.k.: PV 301/00288/2016/R, č.z.: 126849/2016, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovi bola platobným výmerom č. PV 301/00288/2016 zo dňa 08.02.2016 vydaným na základe
Návrhu na vydanie rozhodnutia platobným výmerom č. 1628028913 podaným Všeobecnou zdravotnou
poisťovňou, a.s., uložená povinnosť zaplatiť preddavky na verejné zdravotné poistenie, a to na tom
základe, že je samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len SZČO) a podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b)

zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení má povinnosť zaplatiť preddavky na poistné na verejné
zdravotné poistenie za obdobie od 01.09.2015 do 31.12.2015 v sume 230,72 eur podľa ust. § 16
ods. 1 a 2 písm. b) zák. č. 580/2004 Z. z.. Na odvolanie žalobcu sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý
rozhodnutím č.s. 34726/2016/301, č.k. PV 301/00288/2016/R, č.z. 126849/2016 potvrdil platobný výmer
zo dňa 08.02.2016 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku.

2. Platobným výmerom č. PV 301/03186/2015 zo dňa 10.11.2015 vydaným na základe Návrhu na

vydanierozhodnutiaplatobnýmvýmeromč.1528417213podanýmVšeobecnouzdravotnoupoisťovňou,
a.s., bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť preddavky na verejné zdravotné poistenie podľa ust.
§ 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení za obdobie od 18.03.2015
do 31.08.2015 v sume 314,442 eur podľa ust. § 16 ods. 1 a 2 písm. b) zák. č. 580/2004 Z. z..
Na odvolanie žalobcu sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý rozhodnutím č.s. 34726/2016/301, č.k. PV
301/00288/2016/R, č.z. 126849/2016 potvrdil platobný výmer zo dňa 08.02.2016 a rozhodnutím č.
rozhodnutím č.s. 32093/2016/301, č.k. PV 301/03186/2015/R, č.z.126850/2016 potvrdil platobný výmer

zo dňa 10.11.2015 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní
zo skutočnosti, že v roku 2015 mal žalobca postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, keď bol
živnostníkom. S poukazom na uvedené mu vznikla odvodová povinnosť a v zmysle ust. § 16 ods. 8písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. platiť preddavky určené v jeho prípade z minimálneho vymeriavacieho
základu.

3. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí. Konkrétne
mal za to, že rozhodnutia žalovaného a jeho pobočky porušujú jeho základné práva a slobody, ktoré
sú mu garantované Listinou základných práv a slobôd (ďalej len Listina) a to čl. 9 ods. 1, z ktorého
vyplýva zákaz nútenej práce a služby. Poukázal na to, že výnimky z tohto zákazu sú stanovené v odseku
2 tohto článku, pričom uložená povinnosť nespadá ani pod jednu z týchto výnimiek. Zdôraznil, že nie

je vo výkone trestu, vo výkone vojenskej ani náhradnej služby, nevyskytla sa ani žiadna mimoriadna
udalosť. Iné obmedzovanie tohto práva garantovaného v čl. 9 ods. 1 neumožňuje ani článok 4 Listiny,
na ktorý sa pravidelne odvoláva žalovaný, pričom jeho znenie skracuje o posledných osem slov, čím
mu prisudzuje úplne iný význam a zmysel. Zmysel článku pritom vyplýva zo všetkých jeho odsekov a
nielen z niektorých.

4. Žalobca ďalej uviedol, že aj keď sú všetkým občanom nariadené "povinné - zdanlivo solidárne -
odvody", čo vyzerá ako rovnocenné obmedzenie ľudských práv, je takýto postup v rozpore s odsekom 1
článku 4 ako aj článkom 9 Listiny. Úpravou medzí základných práv a slobôd sa nerozumie prijatie zákona
v akomkoľvek prípade a za akýmkoľvek účelom. K takejto úprave môže dochádzať len v prípadoch, kde
to Listina výslovne povoľuje, teda tam kde Listina jasne definuje možnosť úpravy konkrétneho práva,

resp. kde špecifikuje potrebu prijatia zákona upravujúceho podrobnosti k aplikácii Listinného práva.
Avšak tam, kde Listina udeľuje jasné právo, musí byť toto právo rešpektované bez prijatia upresňujúceho
zákona. V tomto ohľade poukázal aj na znenie čl. 51 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

5. Zdôraznil, že sa nedovoláva svojho práva na ochranu zdravia v zmysle článku 40 Ústavy Slovenskej

republiky a ani práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia. Naopak,
ponuku zdravotníckych služieb poskytovanú na základe poistenia v plnom rozsahu odmieta a zakazuje
poskytovateľom vykonávať v jeho prospech akúkoľvek zdravotnú starostlivosť a službu, akceptuje, aby
mu žiadna zdravotná služba nebola poskytnutá bezplatne.

6.Žalobcamázato,ženarešpektovaniejehozákladnéhoľudskéhoprávaozákazenútenej službynieje
potrebný žiadny právny predpis. Naopak zákony sú potrebné iba na definovanie obmedzení tohto práva,
pričom k obmedzovaniu tohto práva môže dochádzať len v prípadoch definovaných v ods. 2 písm. a), b),
c) d) Listiny, a v žiadnych iných prípadoch. Pričom k uvedeným prípadom obmedzovania tohto práva sa
musí postupovať podľa zákonov prijatých na tieto konkrétne prípady. Jeho prípad nezodpovedá žiadnej

z uvedených možností podľa písmen a), b), c), d), podľa ktorých by mohlo dochádzať k obmedzeniu jeho
práva, a preto trval na tom, že je povinnosť žalovaného toto jeho právo rešpektovať bez akýchkoľvek
podmienok.

7. Namietal porušenie čl. 4 Listiny, ktorý žalovaný vykladá účelovo, pričom jeho chápanie úplne neguje

opodstatnenosť existencie samotných ľudských práv. Zdôraznil, že povinnosti smú byť ukladané len pri
zachovaní základných práv a slobôd. Znenie článku 4 Listiny znamená, že medze jeho práva podľa
článku 9 ods. 1 Listiny môžu byť upravené výlučne v prípadoch definovaných Listinou v odseku 2, a len
k týmto prípadom musia byť prijaté zákony, ktoré definujú jasné medze obmedzenia tohto práva. V iných
prípadoch nesmie byť základné právo garantované listinou obmedzované. Rozhodnutia žalovaného

porušujú tento princíp, a obmedzujú jeho právo spôsobom, ktorý Listina nepovoľuje. Z tohto dôvodu sú
rozhodnutia žalovaného nezákonné.

8. Taktiež bolo namietané porušenie práva podľa čl. 26 ods. 3 Listiny, podľa ktorého má každý právo
získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Systém a právna úprava zdravotných odvodov

vôbec nijako nerešpektuje toto právo, neumožňuje žalobcovi ponechať si prostriedky na existenciu ním
zarobených peňazí, ale bez akéhokoľvek rešpektu na zabezpečenie jeho výživy a holej existencie môžu
byť od neho vymáhané peniaze len na základe toho, že žije a snaží sa zabezpečovať si prostriedky na
život. Systém zdravotných odvodov a žalovaný ako výkonný orgán nerešpektujú v tejto súvislosti žiadne
potreby človeka, žiadne hranice životného minima, žiadne hranice nezdaniteľnej časti vychádzajúcej

zo životného minima. Povinnosť platenia zdravotných odvodov je postavená nad všetky právne normy
o základných právach a slobodách. Dokonca môže človeka aj priviesť k smrti vyhladovaním, pričom
toto nehumánne konanie je odôvodnené farizejským, humánne sa tváriacim záujmom v prospech
zabezpečovania zdravia.9. Žalobca sa domnieva, že systém zdravotných odvodov likviduje jeho holú existenciu tým, že z
dôvodu exekúcií môže prísť aj o strechu nad hlavou, čo rozhodne nepovažuje za niečo, čo je v záujme

jeho zdravia. Nedovoláva sa toho, aby ho štát hmotne zabezpečoval, ale aby mu ponechal to, na
čo má právo z vlastnej práce, a až potom, po odrátaní nákladov na základné životné potreby mu
ukladal povinnosť solidárneho participovania na verejnom zdravotnom poisťovacom systéme. Avšak aj
tento princíp je deformovaný, lebo sa nejedná o verejný poisťovací systém, ale systém súkromných
zdravotných poisťovní, ktoré si "garantovanými platbami od povinných platiteľov" vytvárajú a rozdeľujú

zisky, ale samotné zdravotné služby a zdravotné zariadenia sa neustále zadlžujú, pričom tento dlh
nevykrývajú zdravotné poisťovne, ale prenášajú sa na ľudí, platiteľov daní do štátneho rozpočtu.

10. Trval na tom, že právo žalovaného vymáhať od neho povinné odvody môže existovať až potom, keď
muzjehozarobenýchfinančnýchprostriedkovostanesumanazabezpečeniejehozákladnýchživotných
potrieb, na čo má právo v zmysle Listiny. Žalovaný podľa neho nepreukázal, že finančné ekonomické

ukazovatele žalobcu umožňovali uhradiť jeho nároky bez poškodenia jeho práva na zabezpečenie
svojich základných životných potrieb a výživy, vrátane prostriedkov na výchovu jeho detí. Naopak
sám uvádza v oboch rozhodnutiach údaje z jeho daňových priznaní, na ktorých je žalobcov základ
dane nulový. Namietal výšku „solidárnej sumy“. V konečnom dôsledku žalobca namietal aj porušenie
čl. 1 Listiny, keď ľudia sa narodením stávajú povinnými platcami odvodov pre obchodné spoločnosti

vykonávajúce služby zdravotného poistenia. S tým súvisí aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Listiny.
Na rozdiel napríklad od dane z príjmov platenie zdravotných odvodov, tento princíp vôbec nerešpektuje
a núti človeka povinne platiť z nereálneho príjmu. Záverom skonštatoval, že nikto nemusí byť povinným
tvorcom kapitálu pre iného - ani pre štát, a už vôbec nie pre akúkoľvek obchodnú spoločnosť, ktorej
nároky voči žalobcovi žalovaný obhajuje. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobca stavia na odpor voči

princípu, ktorý žalovaný zastáva vo svojich rozhodnutiach za účelom uplatnenia jeho prirodzených práv.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zotrval na zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, pričom
uviedol, že sa pridržiava svojich druhostupňových rozhodnutí, ktoré boli vydané v súlade so zákonom.
V podrobnostiach na ne odkázal.

12.Žalobcakuvedenémuvyjadreniužalovanéhovpísomnomvyjadreníuviedol,žeopätovnezdôrazňuje
zmysel existencie Listiny a dôležité princípy v nej zakotvené, ktoré musí každý rešpektovať. Opätovne
uviedol, že nevyužíva verejné zdravotné služby, dokonca ich odmieta, keďže jemu a ani jeho deťom v
minulostineprinieslizdravie.Poukázalnaekonomickúzadlženosťrezortu,ktoráprevyšujeokolitékrajiny.

Mal za to, že je jeho základným a najprirodzenejším právom rozhodovať o ochrane svojho zdravia a
zdravia svojich detí úplne slobodne, vrátane práva úplne slobodne požiadať o verejné či neverejné
(súkromné) zdravotné služby za jasných podmienok, ale bez akejkoľvek povinnosti podriaďovať sa
komukoľvek bez vlastnej vôle. V zmysle čl. 31 Listiny má podľa žalobcu každý právo chrániť si vlastné
zdravie ako uzná za vhodné na základe vlastnej slobodnej mysle.

13. Uznesením č.k. 12Sa/6/2017-62 zo dňa 26.03.2018 súd pribral do konania účastníka Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu, a.s., ktorá v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedla, že zákon č.
580/2004 Z.z. upravuje povinné verejné zdravotné poistenie a ukladá práva a povinnosti poistencom
ako aj zdravotným poisťovniam. Platobné výmery boli vydané na základe nedoplatku na preddavkoch

na verejnom zdravotnom poistení vyčíslenom v súlade so zákonom č. 580/2004 Z.z. za obdobie marec
- august 2015 a september - december 2015. Zdôraznil, že z verejného zdravotného poistenia je
možné sa odhlásiť len zo zákonom stanovených dôvodov. Vrátenie preukazu a vyhlásenie fyzickej
osoby, že sa vzdáva všetkých zdravotných služieb preplácaných zdravotnou poisťovňou nie je dôvodom
pre ukončenie zdravotného poistenia. Žalobca nespĺňa žiaden predpoklad, s ktorým zákon spája

ukončenie povinného verejného poistenia a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Zdôraznil,
že poistenci platia príspevky do verejného zdravotného poistenia bez ohľadu na to, či zdravotnú
starostlivosť potrebujú alebo nie. Pre plnenie zákonnej povinnosti platiť zdravotné poistenie nie je
zákonnou podmienkou zániku povinnosti odvádzať poistné neposkytnutie starostlivosti v rozsahu akú
očakáva poistenec, prípadne liečba končiaca nevyliečením pacienta.

14. Na nariadenom pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe zopakoval žalobné body obsiahnuté
v podanej žalobe a súčasne navrhol prerušiť konanie za účelom podania návrhu na posúdenie súladu
ustanovenia § 15 ods.1 písm. c) a § 24 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. s čl. 9 Listiny základnýchpráv a slobôd. V písomnom vyhotovení návrhu na prerušenie konania žalobca v podstate zopakoval
žalobné body obsiahnuté v podanej správnej žalobe a súčasne uviedol, že je celá schéma zákona č.
580/2004 Z.z. zločinecká, otrocká a nevoľnícka voči zdravotnej poisťovni a v konečnom dôsledku z

ekonomických dôvodov aj genocídna, nakoľko uprednostňuje povinnosť platiť odvody pred právom na
jedlo, teplo a život, teda môže priviesť človeka k smrti vyhladovaním. Poukázal na to, v § 9 zákon č.
580/2004 Z.z. definuje, že poistenec, ktorý nezaplatil poistné, má právo len na neodkladnú zdravotnú
starostlivosť. To znamená, že za situácie keď poisťovne majú právo poistné vymáhať, neposkytujú mu
patričnú zdravotnú starostlivosť. Uviedol, že proti tomu nič nenamieta, naopak od roku 2009 zdravotnú

starostlivosť odmieta. Poisťovňa by zase nemala vymáhať nedoplatky. Zdôraznil, že Listina v čl. 31
stanovuje, že každý má právo na ochranu zdravia, teda na základe vlastného uváženia, ale iba občania
majú aj právo na „bezplatné zdravotné služby“. Teda po vzdaní sa občianstva Slovenskej republiky
by mal stratiť aj právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Sloboda nemôže byť podmieňovaná
žiadnou povinnosťou slúžiť akýmkoľvek záujmom, vrátane zdravotníctva, či presnejšie obchodným
spoločnostiam - zdravotným poisťovniam ako absolútnej podmienke na život. Mal za to, že systém

zdravotných odvodov mu neumožňuje ponechať si prostriedky na existenciu ním zarobených peňazí.
Naopak umožňuje od neho vymáhať peniaze len na základe toho, že žije. Nie sú rešpektované jeho
potreby, žiadne hranice životného minima.

15. Žalovaný a pribratý účastník sa k podanému návrhu na prerušenie konania nevyjadrili. Na v poradí

druhom pojednávaní, ktoré bolo vo veci nariadené zhodne žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o
podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl.
SSP, vec prejednal na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho

spisu žalovaného dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného sú vydané v súlade
so zákonom, a preto správnu žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Rovnako zamietol aj návrh na
prerušenie konania, ktorého dôvody sú takmer identické so žalobnými bodmi.

17. Predmetom súdneho prieskumu sú v odseku 1 a 2 špecifikované rozhodnutia žalovaného zo

dňa 29.12.2016, ktorými žalovaný rozhodol o odvolaniach žalobcu. Žalobca tieto rozhodnutia priložil
k podanej správnej žalobe, avšak ich v žalobnom petite nesprávne označil. Na pojednávaní upresnil,
že mienil podrobiť súdnemu prieskumu práve uvedené rozhodnutia žalovaného vydané vo veci
nezaplatenia preddavkov na verejné zdravotné poistenie.

18. Podľa § 15 ods.1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. povinnosť platiť poistenie vzniká dňom od kedy
je poistenec samostatnej zárobkovo činnou osobu podľa § 11 ods.4 zákona.

19. Podľa § 24 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom,
samostatne zárobkovo činnou osobou alebo platiteľom poistného podľa § 11 ods. 2, je povinný vypočítať

preddavok na poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať poistné
príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 15 až 17 a § 20) a odvádzať preddavky na poistné za poistencov,
ktorých potvrdené prihlášky sa stali predmetom prevodu poistného kmeňa podľa osobitného predpisu.
20. Správny súd konštatuje, že systém verejného zdravotného poistenia v zmysle zákona 580/2004
Z.z. predstavuje hlavný zdroj financovania zdravotníckej starostlivosti poskytovanej poskytovateľmi

zdravotných služieb v Slovenskej republike. Garantom fungovania tohto systému je štát, ktorý tak
realizuje najmä svoj záväzok, ktorý pre neho vyplýva z článku 31 Listiny, ktorý mu ukladá zaistiť svojim
občanom bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia a každému
zaručiť právo na ochranu zdravia. Verejné zdravotné poistenie je založené na princípe solidarity. Účasť
na systéme verejného zdravotného poistenia vyplýva priamo zo zákona, ktorý stanovuje okruh osôb,

ktoré sa na ňom zúčastňujú, ako aj podmienky vzniku a zániku tejto účasti na verejnom zdravotnom
poistení. Po dobu svojej účasti na tomto systéme má osoba právo bezplatne čerpať zdravotnú
starostlivosť, ktorá je z nej hradená.

21. Podstatou zdravotného poistenia je sústredenie finančných prostriedkov pravidelným prispievaním

do fondu zdravotného poistenia (platenie poistného) a v prípade nahodilej sociálnej udalosti (choroby,
úrazu) sa z tohto fondu realizuje úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti. Toto riešenie vzniklo
na princípe vzájomnosti a solidarity, keďže fyzická osoba nie je schopná sama pokryť náročnejšie
liečenie vlastnými prostriedkami. Princíp vzájomnosti rieši uspokojovanie potrieb jednotlivcov pomocouveľkého počtu jednotlivcov, ktorí pociťujú rovnaké potreby. Preto štát stanovuje zdravotné poistenie ako
všeobecné, teda povinné pre všetkých obyvateľov štátu. Verejné zdravotné poistenie je teda obligatórne
poistenie, ktorého podmienky sú upravené zákonom. Povinné zdravotné poistenie majú všetky európske

krajiny a väčšina vyspelých neeurópskych zemí. Zdravotné poistenie umožňuje oprávneným osobám
poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktorá je hradená z prostriedkov tohto poistenia. Ako už bolo
uvedené vyššie, jeho podstatou je sústredenie finančných prostriedkov pravidelným prispievaným do
fondu zdravotného poistenia.

22. Je potrebné zdôrazniť, že štát je subjektom zodpovedným za zaistenie a naplnenie práva na
ochranu zdravia, a preto je na ňom, aby za týmto účelom prijal adekvátne opatrenia. Uvedené okrem
iného štát realizuje aj vytváraním podmienok pre širokú dostupnosť lekárskej starostlivosti. Primárnou
povinnosťou štátu je pritom prijať zodpovedajúcu legislatívnu úpravu, ktorá stanoví a vytvorí nevyhnutný
legislatívny rámec pre zaistenie práva na ochranu zdravia v praxi. Súčasťou pozitívnych povinností
štátu vyplývajúcich pre štát z čl.31 vety prvej Listiny je i zaistenie fungujúceho systému ochrany zdravia

dostupného každému. Prístup ku zdravotnej starostlivosti musí byť založený na princípe rovnosti, bez
toho, aby dochádzalo k neoprávnenej diskriminácii.

23. Právo na ochranu zdravia je súčasťou tzv. sociálnych práv, ktoré sa neodvodzujú iba od postulátu
ochrany ľudskej dôstojnosti, ale ich základom je solidarita obyvateľstva. Človek je prirodzene súčasťou

spoločnosti ako skupiny osôb a solidarita v rámci týchto skupín je podstatnou hodnotou pre fungovanie
spoločnosti. Prosperujúca spoločnosť nemôže fungovať bez viery svojich príslušníkov v možnosť
sociálnej priestupnosti. Určitá miera kohézie je základom bezpečného pocitu z verejného priestoru pre
všetkých a má tak priamu väzbu na mieru slobody všetkých obyvateľov. Záväzky štátu zo sociálnych
práv sú teda odvodzované z povahy vzťahu medzi daným jednotlivcom a štátom.

24. Predmetom konania je rozhodovanie o povinnosti žalobcu zaplatiť preddavky na povinné zdravotné
poistenie za obdobie od 18.03.2015- 31.08.2015 a od 01.09.2015 do 31.12.2015. Žalobca vo svojej
podstate nenamieta, že v zmysle zákona 580/2004 Z.z. na neho dopadá povinnosť zaplatiť preddavky
na povinné poistenie tak, ako mu bolo uložené. Medzi účastníkmi nie je sporné, že v roku 2015

bol žalobca živnostníkom a zo zákona bol povinný platiť odvody, v jeho prípade v minimálnej výške
57,68 eura mesačne. Žalobca vo svojej podstate namieta celý systém verejného zdravotného poistenia
tak, ako je stanovený zákonom č. 580/2004 Z.z., a to okrem jeho povinnej účasti na tomto poistení,
jeho povinnosti platiť preddavky na toto poistenie aj určenie minimálneho vymeriavacieho základu,
ktoré nezohľadňujú právo jednotlivca na život, na užívanie svojho zárobku. Jeho námietky smerujú

k ústavnosti tých zákonných ustanovení, ktoré mu takúto povinnosť stanovujú. Má za to, že sú týmto
zákonom porušované jeho práva, ktoré sú mu garantované Listinou práv a slobôd a to konkrétne v
čl. 1, čl. 9 a z týchto dôvodov žiadal, aby správny súd prerušil konanie za účelom podania návrhu na
posúdenie ich súladnosti s Ústavou Slovenskej republiky.

25. Žalobca teda tvrdí, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z právnej úpravy, ktorá je v rozpore
s Listinou práv a slobôd, a ktorá porušuje práva, ktoré mu Listina garantuje, a to najmä jeho právo na
dôstojnosť, právo na to, aby nebol podrobený nútenej práci a službe. Práva, ktorých ochrany sa dovoláva
sú v zmysle Listiny základnými ľudskými právami. Naproti tomu systém verejného zdravotníctva,
ktorého súčasťou je aj koncepcia platenia preddavkov na poistné, je výsledkom realizácie sociálneho

práva v zmysle čl. 31 Listiny. Správny súd poukazuje na to, že priamo Listina v uvedenom článku
stanovuje, že realizácia tohto sociálneho práva sa zabezpečí prostredníctvom verejného poistenia.
Listina teda sama stanovuje pre štát povinnosť realizovať prostredníctvom verejného zdravotného
poistenia právo na ochranu zdravia, ktoré garantuje. Je potrebné opakovane zdôrazniť, že štát je
subjektom zodpovedným za zaistenie a naplnenie práva na ochranu zdravia a preto je na ňom,

aby za týmto účelom prijal adekvátne opatrenia. Uvedené okrem iného štát realizuje aj vytváraním
podmienok pre širokú dostupnosť lekárskej starostlivosti. Primárnou povinnosťou štátu je pritom prijatie
zodpovedajúcej legislatívnej úpravy, ktorá stanoví a vytvorí nevyhnutný legislatívny rámec pre zaistenie
práva na ochranu zdravia v praxi. Súčasťou pozitívnych povinností štátu vyplývajúcich pre štát z čl.31
Listiny je i zaistenie fungujúceho systému ochrany zdravia dostupného každému. Prístup ku zdravotnej

starostlivosti musí byť založený na princípe rovnosti, bez toho, aby dochádzalo k neoprávnenej
diskriminácii. Ako už bolo uvedené, právo na ochranu zdravia je súčasťou tzv. sociálnych práv, ktoré sa
neodvodzujú iba od postulátu ochrany ľudskej dôstojnosti, ale ich základom je solidarita obyvateľstva.
Človek je prirodzene súčasťou spoločnosti ako skupiny osôb a solidarita v rámci týchto skupín jepodstatnou hodnotou pre fungovanie spoločnosti. Z uvedenej solidarity je potom odvodená povinná
účasť na verejnom zdravotnom poistení, s ktorou priamo súvisí povinnosť platiť preddavky na toto
poistenie.

26. Samotné platenie preddavkov teda predstavuje verejnoprávnu povinnosť. Pričom je však potrebné
zobrať na zreteľ, že preddavky na poistné sú iba zálohovo odvádzané finančné čiastky poistného
za príslušný kalendárny mesiac, ktoré sa (za určitých zákonom stanovených podmienok) zúčtujú v
ročnom zúčtovaní poistného. Poistné potom predstavuje celoročnú čiastku, zúčtovanú v rámci ročného

zúčtovania poistného, ktorá závisí predovšetkým od výšky skutočného príjmu (vymeriavacieho základu),
dosiahnutého platiteľom poistného za rozhodujúce obdobie, ktorým je príslušný kalendárny rok, v ktorom
sa poistné platilo vo forme preddavkov na poistné. Samotná potreba platenia preddavkov vychádza
so zabezpečenia priebežného toku finančných prostriedkov do systému zdravotného poistenia tak, aby
bol zabezpečený jeho riadny chod a mohlo byť zabezpečené poskytovanie zdravotnej starostlivosti a
naplnenie pozitívneho záväzku štátu, ktorý pre neho vyplýva z ust. čl. 31 Listiny ako aj práva osôb v

zmysle uvedeného článku. Povinnosť platiť preddavok ako aj platiť poistné pritom v zásade dopadá na
osoby v produktívnom veku, ktoré majú príjem, resp. sú spôbilé ho dosiahnuť. Systém je teda nastavený
tak, aby táto povinnosť zaťažila najmä uvedenú skupinu obyvateľstva, do ktorej patrí aj žalobca. Takýto
postup nie je v rozpore s inými právami, ktoré sú žalobcovi garantované Listinou, vo všeobecnosti
neohrozuje právo na ľudskú dôstojnosť, naopak práve z tohto práva pramení právo na ochranu zdravia.

27. Platenie poistného, resp. preddavkov nepredstavuje podľa správneho súdu ani vykonávanie nútenej
služby v zmysle čl. 9 Listiny, a to najmä z dôvodu, že realizácia akejkoľvek platby sa vo všeobecnosti
nepovažuje za službu. Ak má žalobca za to, že by mal byť systém nastavený tak, aby viac zohľadňoval
potreby poistenca v zmysle zachovania jeho finančných prostriedkov, ktoré získa svojou pracovnou,

resp. podnikateľskou činnosťou, tak je potrebné uviesť, že pri zachovaní potrebnej solidarity ako aj
logickej požiadavky, aby povinnosť prispievania do systému verejného zdravotníctva dopadala najmä
na osoby v produktívnom veku, zohľadňuje uvedená verejnoprávna povinnosť ekonomické možnosti
tej - ktorej povinnej osoby. K uvedenému dochádza najmä tým, že sa výška konkrétnej sumy poistného,
resp. preddavkov odvíja od príjmu tej - ktorej osoby, od vymeriavacieho základu.

28.PokiaľideostanovenieminimálnehovymeriavaciehozákladupreSZČO,taktenvrozhodnomobdobí
vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej
Štatistickým úradom SR v rozhodnom období. Je teda naviazaný na vývoj priemerných zárobkov,
ktoré reflektujú ekonomickú a sociálnu situáciu v krajine. Do konca roku 2009 bol pritom naviazaný na

minimálnu mzdu. K zmene došlo zákonom č. 108/2009 Z.z., pričom z dôvodnej správy k tomuto zákonu
vyplýva, že k uvedenému došlo na základe spoločenského konsenzu.

29. Správny súd pritom poukazuje na to, že akékoľvek verejnoprávne povinné peňažité plnenie nemôže
mať vo svojich dôsledkoch konfiškačné dopady vo vzťahu k majetkovej podstate jednotlivca. Existenciu

takéhoto značného disproporčného až konfiškačného charakteru pritom nie je možné skúmať vždy
individuálne, teda v každom individuálnom prípade. Nie je teda vecou súdu a ani žalovaného skúmať
konkrétnu finančnú situáciu žalobcu a dopad platenie preddavkov práve na jeho osobu. Pokiaľ ide
o zákonom stanovený minimálny vymeriavací základ pre SZČO a následné stanovenie minimálneho
poistného resp. preddavkov, tak podľa názoru správneho súdu nemá takéto zákonom uložené plnenie

likvidačný charakter, resp. nie je značne disproporciálne. Vo všeobecnosti je možné konštatovať,
že uloženie povinnosti platiť sumu necelých 60 eur mesačne /rok 2015/ ekonomicky aktívnej osobe
vykonávajúcej podnikateľskú činnosť, nepredstavuje takýto výrazne disproporčný zásah do práva
jednotlivca na majetok. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že zamestnanci prispievajú
vo všeobecnosti do systému vyššími odvodmi. V porovnaní s nimi sa SZČO podieľajú v menšej

miere na solidárnom financovaní zdravotníctva, pričom nárok na zdravotnú starostlivosť je univerzálny,
teda poskytovaný v rovnakom rozsahu pre SZČO ako aj zamestnancov. Na uvedenom nič nemení
skutočnosť, že žalobca na základe vlastného rozhodnutia odmieta zdravotnú starostlivosť poskytovanú
na základe verejného poistenia, na ktorom je zo zákona účastný.

30. Ďalej správny súd konštatuje, že pre zásahy do práva na ochranu majetku sa vo všeobecnosti
vyžaduje existencia určitého legitímneho cieľa, resp. podľa čl. 1 protokolu k Dohovoru, existenciu
verejného záujmu. V danom prípade je bez pochybností takýmto legitímnym cieľom realizácia
sociálneho práva garantovaného Listinou, a to práva na ochranu zdravia tak, ako bolo uvedenévyššie. Z pohľadu rozhodovacej praxe ESĽP majú členské štáty pri vymedzení takéhoto záujmu
ako dôvodu pre zásah do práva na ochranu majetku široký priestor pre uváženie, resp. je možné
konštatovať, že ESĽP je pri preskúmavaní splnenia podmienky existencie verejného záujmu veľmi

zdržanlivý. Nespochybňuje, že zákonodarca disponuje voľnosťou pri rozhodovaní o ekonomickej a
sociálnej politike. ESĽP tak rešpektuje spôsob, akým zákonodarca vymedzuje verejný záujem, okrem
prípadov keď rozhodnutie “zjavne postráda racionálny základ”. V prípade účasti žalobcu na povinnom
verejnom zdravotnom poistení, ktorého súčasťou je aj platenie preddavkov je takýmto legitímnym
cieľom zabezpečenie fungovania systému verejného zdravotníctva založeného na solidarite tak, aby

bola každému zabezpečená a sprístupnená adekvátna zdravotná starostlivosť. Rozsah zdravotnej
starostlivosti pritom nie je závislý na výške odvodu tej - ktorej poistenej osoby, ale je univerzálny pre
všetky zúčastnené osoby, bez ohľadu na výšku odvodu.

31. Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej činnosti uzavrel, že v
oblasti tzv. politických otázok, ktoré zahŕňajú aj problematiku daní a odvodov, ústavné súdy v rámci

svojho prieskumu zasahujú len celkom výnimočne a to predovšetkým vtedy, ak je napadnutá právna
úprava prejavom svojvôle zákonodarcu, resp. predstavuje intenzívny zásah do sféry hodnôt chránených
ústavou. Je zrejmé, že otázka nastavenia systému verejného zdravotného poistenia je otázkou
politického a spoločenského konsenzu, pri ktorom je teda takýto prieskum ústavnosti obmedzený. Ak
žalobca namietal, že ide o systém, ktorý ľudí zotročuje a je spôsobilý ich vyhladovať k smrti, tak

správny súd opakovane uvádza, že povinná účasť na tomto poistení vychádza zo solidarity, ktorá je vo
fungujúcej spoločnosti základom jej existencie a umožňuje zhromaždiť a sústrediť finančné prostriedky,
z ktorých je potom jednotlivcom hradená adekvátna zdravotná starostlivosť, a to v rovnakej miere bez
ohľadu na výšku odvodu, ktorú reálne zaplatili. Takýmto spôsobom je potom efektívne realizované ich
právo na zdravie a občanom na dostupnú zdravotnú starostlivosť. Zaplatenie minimálneho preddavku v

sume 57,68 eura mesačne pritom ekonomicky aktívnej osobe nemôže spôsobiť takú ujmu, ktorá by jej
spôsobila absolútnu nemožnosť uspokojiť svoje základné potreby.

32. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba ako aj návrh na
prerušenie konanie neboli podané dôvodne. Žalobné body uplatnené v podanej správnej žalobe sú v

podstate totožné s dôvodmi, pre ktoré žalobca žiadal prerušiť konanie, a preto správny súd duplicitne
neopakoval svoju argumentáciu.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

34. Žalobca bol v konaní neúspešný, a preto o trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP tak,
že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko ich priznanie ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného

mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c/ a d/ SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.