Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 1, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010083
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6720010083.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2020 v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného M. Ľ. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. Ľ. R. X. K. Á. A. nar. XX.XX.XXXX V. I., trvale bytom V. E., V. XXXX/XX, t. č. vo väzbe
v ÚVV Banská Bystrica v inej trestnej veci, občan Slovenskej republiky,

j e v i n n ý,

že

dňa 02.11.2019 v čase okolo 18.00 h vo Zvolene, R.. D.. E. XXXX/XX, v byte, ktorý spoločne obývajú, po
predchádzajúcej žiarlivostnej hádke fyzicky napadol svoju družku A. C., Z.. XX.XX.XXXX tým spôsobom,
že ju niekoľkokrát udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, v dôsledku ktorého útoku si udrela hlavu
o vchodové dvere, čím spôsobil A.Z. C., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. I., R.. D.. E. XXXX/XX zranenia a to

otras mozgu s neveľkým úrazovým vnútrolebečným krvácaním pod pavúčnicu v čelovej oblasti vľavo -
posttraumatické subarachnoidálne krvácanie, pomliaždenie hlavy v ľavej čelovej oblasti a tržnú ranu v
záhlaví, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 13 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví, a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe

č í m s p á ch a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4, § 49 ods. 2 Tr. zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému UNION
zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831 škodu vo výške 1.062,08 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný M. Ľ. na hlavnom pojednávaní dňa 08.04.2020 uviedol, že nebude robiť žiadne vyhlásenie
a vo veci vypovedať nebude. Na návrh prokurátora potom súd podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítal
jeho výpoveď z č. l. 39-47 a 19. Obžalovaný k nim uviedol, že na výpovediach zo dňa 03.11.2019 jednak
pred vyšetrovateľkou a jednak pred sudcom pre prípravné konanie trvá. Po porade s obhajcom uviedol,
že na prvej výpovedi netrvá. V rámci prípravného konania obžalovaný vypovedal, že poškodená je jeho
družkou, pričom v deň skutku boli spolu s A. na salaši Sampor, kde si táto trocha vypila, pričom on nepil,

nakoľko bol šofér. Tu sa zoznámila aj s chlapom, ktorý jej neskôr písal na mobil. Po príchode domov
chcela poškodená pokračovať v pití alkoholu, pričom on do toho času vôbec nevypil alkohol a keďže jej
stále pípal mobilný telefón s SMS-kami, prečítal si ich, resp. jednu z nich a vznikla medzi nimi žiarlivostná
hádka, nakoľko chcel vedieť kto jej píše tieto správy a keďže mu to nechcela povedať, dostal nervy a
plesol jej za ucho. Po tomto údere nemala na tvári žiadne viditeľné zranenie a ani sa na nič nesťažovala,

avšak je pravdou, že plakala. Následne potom si zobrala opätovne mobilný telefón a utekala s ním do
detskej izby. Keď to zbadal, išiel za ňou, kde následne ona zahodila mobilný telefón za posteľ a keď
tento chcel zobrať, rozbehla sa z izby von a vtedy zbadal ako zrazu leží na zemi a nešiel popri nej, ale
prešiel do obývačky, kde si dal vodku. Až keď deti začali kričať, vtedy prišiel do chodby, kde ju videl na
zemi plakať a stále ležala. Držala si hlavu a vtedy mu jej prišlo ľúto, posadil ju, pričom jej začala z nosa

tiecť krv a vzápätí už klopali na dvere aj policajti. Nevie akým spôsobom utrpela A. zranenia, ale určite
nie od jeho útoku. Myslí si, že narazila do nejakej prekážky a spadla na záhlavie na zem, avšak nie jeho
pričinením. Nakoľko obžalovaný ako obvinený uvádzal iné skutočnosti vo svojej výpovedi ako podozrivá
osoba a iné ako obvinená osoba, na dotaz ohľadom odstránenia týchto rozporov uviedol, že vypovedal
tak preto, že mu to bolo všetko jedno, že si myslel, že je medzi ním a poškodenou koniec.

Poškodená A. C. takisto odmietla vypovedať pre blízky vzťah k obžalovanému, preto boli jej výpovede
prečítané z prípravného konania na č. l. 58, 68-72, kde uviedla, že skutočne so svojim priateľom sa
pohádali, pretože si písala s jedným kamarátom a M. začal žiarliť. Kričali po sebe a potom sa jej šmyklo
a spadla na skrinku. Spadla preto, lebo na zemi bola mláčka od psa a spadla na tvár, pričom sa

udrela o hranu botníka. Vtedy si trocha rozbila hlavu. Nakoľko však mala poškodená hlavu rozbitú v
zadnej časti, ale aj zranenie v prednej časti hlavy, nevedela sa vyjadriť ako pri jednom páde si mohla
spôsobiť zranenia na dvoch rôznych miestach. Pokiaľ sa týka minulosti, tak mávali s priateľom konflikty,
podľa nej ako v každej rodine, pričom sa jednalo iba o žiarlivosť zo strany priateľa. Rozhodne však
trvá na tom, že zranenia si spôsobila pádom sama. Následne bola vypočutá poškodená opakovane,

pričom uviedla a pripustila útok zo strany obvineného a to jednu facku, kde túto výpoveď realizovala
až po výpovedi obvineného a za prítomnosti zvoleného obhajcu a v tomto smere modifikovala výpoveď
ohľadom fyzického útoku. V ostatných skutočnostiach zotrvala na svojej výpovedi a to najmä pokiaľ sa
týka vzniknutých zranení, ktoré si mala podľa vlastného udania spôsobiť sama.

Svedkyňa V. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola na chodbe s pani G. a počula, ako malý
M. kričí slová „mami, kto som“. Zľakla sa, aby sa niečo nestalo a preto volala na políciu. Potom, ako na
ňu zavolala, tak už nepočula výkrik dospelých osôb. Pre rozpory vo výpovedi svedkyne bola prečítaná
jej výpoveď z prípravného konania na čl. 86, kde uviedla, že počula jasne z bytu poškodenej niečo v tom
zmysle: nechaj ma už dosť a počula aj obžalovaného ako kričal. Na to svedkyňa uviedla, že sa už na

to nepamätá, je to už dávno. Prišla do kontaktu s jedným príslušníkom polície, ktorý sa jej pýtal, či ona
volala políciu a ďalšie otázky s tým spojené. Videla dve služobné policajné autá. Občas z ich bytu bolo
počuť nejaký krik, ale to človek presne nevie definovať. Pár krát to bolo o druhej, tretej v noci, čo bolo
zaujímavé. Inokedy nevolala políciu. Poškodenú pozná od malého dieťaťa. S obžalovaným sa stretla
len na schodoch. Ani s jedným nemala problémy a ani susedské spory. Nevidela, že by niekto z nich

dvoch bol pod vplyvom alkoholu. Prišla s poškodenou do kontaktu po 02.11.2019, na nej si nevšimla
zranenie. Poškodenej sa na túto záležitosť a ani na zásah hliadky polície nepýtala. Hliadka polície prišla
dosť rýchlo, ale nevie to presne odhadnúť. Trvá na tom, že počula, ako sa rozprával s policajtmi, ale
obsah rozhovoru nepozná. Na okolnosť, že obžalovaný bol vzatý do väzby, sa nepýtala poškodenej.
Na otázku prokurátora, či svedkyňa volala nejakému inému orgánu ohľadom rodiny obžalovaného s

poškodenou, svedkyňa uviedla, že úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a to sociálno-právnej ochranydetí a to preto,že sa z bytu ozýval krik a aj susedovci na ňu tlačila, že vzhľadom na to, že tam niekedy
robila, tak aby sa to riešilo, keďže sú v rodine aj maloleté deti. To bolo asi nejaké tri roky dozadu. Vie, že
sa tam z úradu prišli pozrieť a nejaký čas tam aj vykonávali kontrolu. Po tom ako bol obžalovaný vzatý

do väzby, svedkyňa nepočula, že by sa v noci ozývali nejaké výkriky, resp. krik, tak ako to uvádzala za
predchádzajúce obdobie.

Svedkyňa G. G. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní na č. l. 93, kde uvádzala, že v deň skutku
volala na políciu p. U., pretože sa z bytu poškodenej ozýval krik a hlavne veľká hádka medzi ňou a

obžalovaným, pričom to bolo také hlasné, že to počuli všetci, avšak, keď už kričali deti na mamu, rozhodli
sa, že privolajú políciu. Všetko sa zbehlo rýchlo a po príchode polície sa už potom do toho nestarali.
Pokiaľ sa týka kriku a hádok z tohto bytu, nebolo to ojedinelé, avšak ani časté.

Vo veci boli vypočutí aj zasahujúci členovia polície, ktorí vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní.

Z výpovede svedka P. L.Č. vyplynulo, že po príchode na miesto spolu s kolegom stržm. E. V., kde
boli vyslaní stálou službou na základe telefonického oznámenia domáceho násilia zistili, že sa tam už
nachádzala hliadka PMJ, ktorá komunikovala s obžalovaným, kde keď prišli na miesto a dotaze čo sa
stalo, im obžalovaný uviedol, že sa nestalo nič, kde po otvorení dverí do bytu zistil, že na zemi kľačí
žena, ktorá bola v oblasti tváre a hlavy krvavá a aj na zemi sa nachádzalo dosť krvi. Žena kľačala a

plakala, pričom sa jej spýtal, čo sa jej stalo, pričom mu povedala, že si udrela hlavu o dvere a následne
po zistení totožnosti a uistení, aby sa nebála, mu potvrdila, že ju napadol jej partner, pričom sa tam
nachádzali aj maloleté deti. Keďže neustále plakala a tvrdila, že ju bolí hlava, sadla si v obývačke do
kresla, kde uviedla, že mala žiarlivostnú hádku s priateľom, počas ktorej ju fyzicky napadol, pričom ju
mal udrieť raz alebo dvakrát do oblasti hlavy, viac si však nepamätala a to z dôvodov zranení na hlave,

pričom vzápätí bola privolaná aj RZP. Zranenia poškodenej pôsobili tak, že si ich určite nemohla spôsobiť
sama, pričom s ňou bola aj v dôsledku zranení a aktuálneho stavu zlá komunikácia, pričom aj odmietala
ísť do nemocnice. Následne po príchode RZP títo poškodenú ošetrili a vtedy on začal vyťažovať ku
skutočnostiam tam prítomné osoby - svedkyne, z ktorých jedna volala aj políciu.

K obdobným skutočnostiam vo veci bol vypočutý aj druhý príslušník tejto hliadky stržm. E. V., ktorý
potvrdilvýpoveďsvedkaL.ohľadompríchodunamiesto,pričomvšakonkomunikovalsobvineným,ktorý
mu uviedol, že mali s priateľkou žiarlivostnú hádku a keďže bol nahnevaný tak si odpil z fľaše, pričom
potom jeho žena pred ním utekala a mala sa pošmyknúť a spadnúť, pričom si udrela hlavu o dvere.
On si pri samotnom zákroku nevšímal poškodenú, nakoľko komunikoval s obžalovaným, ktorý v rámci

vyťažovania následne pripustil jednu facku, ktorú mal v rámci konfliktu dať poškodenej. Po príchode
RZP bola poškodená ošetrená a odvezená do nemocnice, kde ju navštívili, pričom táto mala obviazanú
hlavu a lekári hovorili, že má povrchové krvácanie hlavy. O celom zákroku bol spísaný úradný záznam.

Obdobne popísali situáciu aj ďalší členovia zakročujúcej hliadky X. Č. a B. Q., ktorí boli prví na mieste

činu, pričom im dvere po príchode otvoril malý chlapec a už pri otvorení dverí si všimol v chodbe kaluž
krvi, kde na zemi ležala údajne jeho družka, ktorá sa mala potknúť a spadnúť. Následne prišli aj ďalší
kolegovia z OO PZ Zvolen, ktorí potom vyťažovali obžalovaného a poškodenú. Pokiaľ videl poškodenú,
táto mala krv na tvári, krku a aj nižšie a po nejakom čase pri komunikácii s kolegom L. priznala, že
ju udrel druh, pričom on sa rozprával aj s deťmi, pričom tieto tvrdili, že poškodená spadla, avšak otec

keď bol pred vchodom a deti boli na okne, tak im kričal: „sme dohodnutí, čo máte povedať“, s čím deti
súhlasili a preto je zrejmé, že ich má vycvičených. Túto výpoveď potvrdil svojou výpoveďou aj svedok
B. Q. ako ďalší člen tejto hliadky.

V prípravnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok na rozsah a mechanizmus vzniku zranení

poškodenej Znaleckou lekárskou organizáciou, s. r. o. Zvolen, výsledkom ktorého je záver, že
poškodenej boli spôsobené dňa 02.11.2019 zranenia špecifikované v skutkovom zistení obžaloby. Tieto
zranenia charakterizoval z medicínskeho hľadiska ako stredne ťažké, pričom mechanizmus vzniku
týchto zranení zodpovedá útoku inou osobou, kde k vzniku týchto zranení sa vyjadruje aj vo svojom
výsluchu, ktorým dopĺňa závery znaleckého dokazovania a okrem iného uvádza, že považuje za

pravdepodobné, že zranenie vzniklo ako následok nárazu pohybujúcej sa hlavy v mieste ľavej čelovej
oblasti o prekážku, pričom mohlo ísť o dvere alebo zárubňu, prípadne stenu v chodbe bytu. Tento náraz
spôsobil natrhnutie ciev premosťujúcich oblasť mozgových obalov, čo spôsobilo neveľké krvácanie pod
pavúčnicu. Po tomto zakrvácaní došlo ku krátkej funkčnej mozgovej poruche, po pár okamihoch došlok poruche vedomia poškodenej, ku strate svalového tonusu a následnému spontánnemu pádu, pričom
pri páde poškodená spadla na záhlavie a vtedy došlo k vzniku tržnej rany vo vlasovej časti hlavy.
Ako najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranení znalec predpokladá a to aj v korešpondencii s

výpoveďou obvineného ten, že tento poškodenú pri úteku dobehol pri vchodových dverách, chytil ju,
strčil do nej, následkom čoho táto narazila zrejme hlavou do vertikálnej prekážky, pričom tento náraz
spôsobil krvácanie, následkom ktorého stratila vedomie a spadla. Nakoniec znalec stanovil na uvedené
zranenia práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 13 dní.

Na hlavnom pojednávaní bol za znaleckú organizáciu vypočutý znalec MUDr. Martin Abelovský, ktorý
zotrval na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 151/2019 a svojej výpovedi zo dňa 23.01.2020,
pričom uviedol aj to, že známky násilia mala poškodená izolovane v oblasti hlavy, vonkajšie znaky v
dvoch miestach a to v čelovej oblasti vľavo s prítomnosťou opuchu a podliatiny a na záhlaví, kde bola
prítomná povrchová tržná rana. Údaje, ktoré uvádzala poškodená, neboli kompletné, sama uvádzala,
že si na veci nepamätá, čo vzhľadom na poškodenie mozgu a aj opitosť je príznačné. Zranenie v čelovej

oblasti mohlo vzniknúť ako následok vzniku hlavy o prekážku / zárubňa, možno stena v chodbičke /.
Mohlotobyťspôsobenéstratoujejrovnováhy,napríkladprisotení,ajnásledkomúderuotvorenoudlaňou
na pravú stranu, čím došlo k pomliaždeniu ľavej strany o prekážku. Tento prvý náraz spôsobil krvácanie
pod pavúčnicu a otras mozgu. Tým došlo k poruche vedomia, strate svalového tonusu a poškodená
odpadla smerom dozadu a udrela si záhlavie, čo vysvetľuje druhé vonkajšie popísané poranenie. Na

otázku obhajcu, že poškodená vo svojich výpovediach v prípravnom konaní uviedla, že dostala facku
na gauči do oblasti pravého oka ľavou rukou, či boli takéto zranenia zistené na pravom oku, znalec
odpovedal, že nie, úder otvorenou dlaňou vo veľkej väčšine ani nezanechá nejaké viditeľné znaky. Pri
prijatí do nemocnice mala poškodená zistené 2,09 promile a pri takomto stave je narušená motorika.

Zároveň bol skúmaný aj duševný stav obžalovaného znalkyňou MUDr. Jarmilou Opáthovou so závermi,
že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel a ani v minulosti žiadnou duševnou poruchou alebo
chorobou v pravom slova zmysle, ktorá by podstatne ovplyvňovala jeho konanie, pričom jeho osobnosť
je egocentrická s rysmi emočnej lability, impulzivity, pričom tieto črty osobnosti nemajú chorobný vplyv
na požitie alkoholu, preto rozpoznávacie schopnosti obvineného boli plne zachované a tento teda mohol

rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Ovládacie schopnosti mohli byť vplyvom
jednoduchej intoxikácie alkoholom ľahko znížené, avšak obžalovaný mohol rozpoznať nebezpečnosť
svojho konania a takisto svoje konanie mohol ovládať. Preto je v plnej miere schopný chápať zmysel
trestného konania Vo vzťahu k požitiu alkoholu nezistila znalkyňa závislosť od alkoholu a preto
nenavrhuje žiadne ochranné protialkoholické liečenie. Vzhľadom na charakter osobnosti obžalovaného,

ktorej črty sú stále a nemenné, nariadenie takéhoto liečenia by nemalo nádej na úspech, pokiaľ by tento
nebol dostatočne motivovaný takéto liečenie absolvovať sám a dobrovoľne. Pri nezistenej závislosti
na alkohole však ďalej konštatuje, že požitie alkoholu u obžalovaného facilituje agresívnejšie formy
správania sa a konania, avšak tento účinok alkoholu na obžalovaného je nechorobný, prejavuje sa len
oslabením zábranového systému, fyziologickým, teda nechorobným účinkom alkoholu.

Znalkyňa MUDr. Jarmila Opáthová zotrvala na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 3/2020
a dodala, že bod 4 záveru znaleckého posudku sa vzťahuje len na prítomnosť, resp. neprítomnosť
duševnej choroby a z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný.

Zároveň bol posudzovaný aj psychologický profil obžalovaného znalcom Mgr. Františkom Nociarom,
ktorý uviedol, že osobnosť obvineného je výrazne nestabilná, jednoducho štruktúrovaná so zjavnými
vplyvmi disharmonického vývinu v detstve, pričom v popredí obrazu jeho osobnosti je zvýraznenie
zohľadňovania svojej osoby, presadzovanie vlastných záujmov. V záťaži alebo strese sa rýchlo
dostavuje vzťahovačnosť až paranoidné nastavenie, pričom sa u neho prejavuje nedostatočná úroveň

sebareflexie. Problematické je u neho spracovanie emócií a pri ich nahromadení môže dochádzať
k impulzivite a výbušnosti. Na druhej strane však agresivita nie je dominujúcou črtou osobnosti,
neprejavuje sa v zmysle fungovania predátora.

Znalec na hlavnom pojednávaní svoje závery doplnil v tom smere, že problémom obžalovaného je, že

má nestabilnú osobnosť, s nízkou frustračnou toleranciou, teda, že negatívne reaguje na záťaž a pri
stupňovaní napätia sa môžu objaviť impulzívne reakcie ako výbušnosť, agresivita, ale nie je to primárna
črta osobnosti obžalovaného. Obžalovaný vo väčšine bežných situáciách dokáže normálne fungovať.
Pokiaľ sa týka obžalovaného, je u neho výraznejšia egocentrická zložka a negatívne reaguje najmä nasituácie, ktoré on vidí ako zasahujúce do jeho záujmov alebo predstáv napríklad konflikt s inou osobou,
dlhodobejší nezdar a je väčšia pravdepodobnosť, že tie negatívne vlastnosti sa prejavia pri osobe, s
ktorou prichádza častejšie do kontaktu, ale nedá sa vylúčiť aj jednorazová záležitosť, ale výrazného

negatívneho charakteru. Pokiaľ sa týka odpovede v bode 6/, bolo by vhodné využiť psychoterapiu alebo
sociálny výcvik u obžalovaného. V rozhovore s ním uviedol, že by bol ochotný sa liečiť a z hľadiska
objektívneho vyšetrenia musí povedať, že je o tom pochybnosť, pretože ľudia v takýchto hraničných
situáciách napríklad pri pobyte vo väzbe prejavia na verbálnej úrovni ochotu sa liečiť, ale následne v
praxi to fungovať nemusí.

Vo veci boli oboznámené aj listinné dôkazy z prípravného konania postupom podľa § 269 Tr. poriadku :

- výpis zo zdravotnej dokumentácie z čl. 189
- prepúšťacia správa z čl. 191-193
- vyčíslenie liečebných nákladov z čl. 194-195

- správy a RT z čl. 205-211
- spis OS Zvolen č.k. 1T 36/2018.

UNIONzdravotnápoisťovňa,a.s.dospisudoložilasumárvykonanýchúkonovpriošetrovanípoškodenej
dňa 02.11.2019 zo dňa 21.01.2020 celkovo vo výške 1.062,08 eur pozostávajúcich z lekárskej služby

prvej pomoci, ústavnej starostlivosti a ambulantného špecialistu s dopravou do zariadenia.

Na základe prepúšťacej správy poškodenej zo dňa 04.11.2019 vyplýva, že poškodená bola
hospitalizovaná v Nemocnici Zvolen, a. s. Zvolen od 02.11.2019 19:42 hod do 04.11.2019 12:10 hod.
Bola privezená v sprievode RZP. Podľa jej vtedajšieho udania mala byť dnes večer ( 02.11.2019 )

inzultovaná známou osobou - priateľom. Na okolnosti úrazu sa nepamätala, po prebratí ju už zobrala
RZP, reklamovala bolesti v oblasti záhlavia, vertigo. Bola vykonaná sutura tržnej rany v oblasti
záhlavia s doplnením CT vyšetrenia mozgu. Boli popísané zranenia, ktoré obsahuje znalecký posudok.
Diagnosticky sa jednalo o subarachnoidálne krvácania po úraze a otvorená rana vlasatej časti hlavy.

Na základe týchto dôkazov súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, keďže inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na
chránenejosobe-blízkejosobe.Obžalovanýodpočiatkupopieralspáchanieskutku,uviedollentoľko,že
vznikol verbálny konflikt medzi ním a poškodenou kvôli skutočnosti, že si prečítal sms správu, ktorá prišla
poškodenej.Prihádkedostalnervyaplesolpoškodenejzauchoľavourukounajejpravélíce.Potomjuuž

len zbadal na zemi a pomohol jej. Táto verzia obžalovaného bola následne aj potvrdzovaná výpoveďou
poškodenej,ktoráuvádzala,žesizraneniaspôsobilasama,udrelasapopošmyknutísanahlavuohranu
botníka. Napriek tomu, že poškodená vypovedala v prospech obžalovaného, súd neuveril ani jednej z
ich výpovedí, pretože ich verzia je v rozpore s verziou, ktorú uvádzala samotná poškodená pri prijatí do
nemocnice ( napadnutie známou osobou - priateľom ), závermi znaleckého posudku Znaleckej lekárskej

organizácie, s. r. o. Zvolen o nemožnosti vzniku zranení podľa verzie obžalovaného a poškodenej a aj s
prihliadnutím na to, že zasahujúci členovia polície uvádzali, že sa im poškodená zverila o tom, že bola
napadnutá obžalovaným. Takisto je napodiv okolnosť, že si pri prijatí do nemocnice nemala poškodená
pamätať, ako jej vznikli zranenia a s odstupom času už popísala celkom konkrétny dej aj s osobami. Za
týchto okolností súd hodnotí výpoveď poškodenej ako nevierohodnú s cieľom pomôcť obžalovanému

vyviniť sa z trestnej zodpovednosti. V tomto smere neobstojí tvrdenie obhajoby, že obžalovaný nie je pre
spoločnosť nebezpečný a agresivita nie je hlavnou črtou osobnosti obžalovaného. Je potrebné si v tejto
súvislosti uvedomiť, aj keď sa na obžalovaného hľadí vo viacerých prípadoch, akoby nebol odsúdený,
že skoro všetky skutky uvedené v registri trestov mali čo do činenia s násilím.

Obžalovaný M. Ľ. bol opakovane priestupkovo riešený za rôzne priestupky najmä dopravného
charakteru,pričomcelkovobolriešený12-krát.AkovyplývazpriloženéhoodpisuzRTdoposiaľbol7-krát
súdne trestaný pre rôznu, najmä však násilnú trestnú činnosť, pričom naposledy bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XT XX/XX I. XX.XX.XXXX pre trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, § 360 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona a iné k trestu odňatia slobody

v trvaní 2 rokov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, ktorá skúšobná doba
trvá do 11.04.2021. Súčasne mu bolo uložené obmedzenie a to zákaz požívania alkoholických nápojov.
Je zrejmé, že konania sa obžalovaný dopustil v čase plynutia skúšobnej doby a navyše nerešpektujúc
obmedzenia uložené mu súdom týkajúceho sa zákazu požívania alkoholických nápojov.Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaných spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu

a spoločnosti na ochrane života a zdravia obyvateľov. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu
okolnosť, zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona ( odsúdenie v minulosti ). Pri
prevahe priťažujúcich okolností súd obžalovanému ukladal trest v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne
kvôli prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona. Pre výkon trestu bol obžalovaný
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.

zákona. Vzhľadom na povahu obžalovaného, keď ani viaceré odsúdenia nezabránili páchaniu obdobnej
trestnej činnosti a dokonca aj v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, nie je možné ukladať
trestnaspodnejhranicizvýšenejtrestnejsadzbyapretovzhľadomnaindividuálnuagenerálnuprevenciu
pred páchaním trestnej činnosti stanovil obžalovanému trest v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne.

Poškodený UNION zdravotná poisťovňa, a. s. si uplatnil nárok na náhradu škody spojný so zdravotnou

starostlivosťou vo výške 1.062,08 eur. Tento nárok bol verifikovaný listinnými dôkazmi a v plnom rozsahu
priznaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).