Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Csp/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919201336
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7919201336.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48,
P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. XXX/X, XXX XX
Y., v konaní o zaplatenie sumy 5.463,83 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.674,52 Eur zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2019 domáhal voči žalovanej
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 5.463,83 Eur spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy od 31.05.2016 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej
spoločnosti s VÚB, a.s., s ktorým žalovaná uzatvorila dňa 28.01.2015 zmluvu o pôžičke č. 5023794,
na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 7.112,68 Eur. Podľa zmluvy mala žalovaná pôžičku

splatiť formou pravidelných mesačných splátok v celkovom počte 82 pri výške splátky 172,07 Eur až
do celkovej sumy pôžičky 14.109,74 Eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila 3.912,77 Eur. Vzhľadom
na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku včas, v súlade so zmluvou a
podmienkami, dňa 26.03.2016 - listom, predžalobná upomienka vyzval žalovanú k okamžitej úhrade
dlžnejsumy,pričomjuupozornilnamožnosťvyhláseniasplatnosticeléhoúveru.Žalobcadňa19.05.2016
zosplatnil úver, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 25.05.2016. Celkový dlh predstavuje sumu
5.463,83 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania. Zmluvnú pokutu v sume 827,61 Eur si

žalobca neuplatňuje.

2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 29.05.2019 spolu s prílohami a poučením vyjadrila.
Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že uhrádzala splátky najprv v sume 172,07 Eur mesačnr, neskôr
po 50 Eur, v súčasnosti po 90 Eur, v akej výške chce ďalej pokračovať. Nemá možnosť splatiť dlh v
celku naraz.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca, ktorý svoju
neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to notárskou
zápisnicou N3283/2017, prehľadom splátok a úhrad, Zmluvou o poskytnutí pôžičky, predžalobnou
upomienkou, doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, vyjadreniami žalobcu

doručenými súdu dňa 04.12.2019 a dňa 21.05.2020 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 28.01.2015
uzatvorená Zmluva o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku
vo výške 7.112,68 Eur pri celkových nákladoch spotrebiteľa 6.997,06 Eur, teda celkovej čiastke pôžičky

vo výške 14.109,74 Eur. V zmluve bola dohodnuté splátky vo výške 172,07 Eur mesačne v počte 82,
termín konečnej splatnosti 11/2021, RPMN 25,40%, fixná ročná úroková sadzba 25,40%, priemerná
hodnota RPMN 11,25%. Prvá splátka bola splatná 20.02.2015.

6. V predžalobnej upomienke zo dňa 26.03.2016 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že
voči nej eviduje nedoplatok na splátkach vo výške 533,42 Eur a vyzval ju na jeho úhradu v lehote do

05.05.2016 s upozornením, že ak do 05.05.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 01/2016
bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť.

7. Listom zo dňa 15.05.2016 žalobca žalovanej oznámil, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej
v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila, jej dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Jej

dlh predstavuje sumu 7.263,07 Eur a vyzval jej na úhradu dlžnej sumy do 14.06.2016.

8. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila právnemu
predchodcovi žalobcu 3.912,77 Eur.

9. Pred súdom žalovaná uviedla, že poskytnutú pôžičku splácala podľa svojich možností najprv sumou
50 Eur mesačne, neskôr po 70 Eur a teraz po 100 Eur, nakoľko žalobca jej vopred posiela vypísané
poštové poukážky s predtlačenou sumou 100 Eur na pol roka vopred. Nie je schopná celú sumu zaplatiť
naraz, nakoľko je dôchodkyňa, vdova, nemá finančné prostriedky.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

13. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

20. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.12.2019 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 950 Eur
s príslušenstvom z dôvodu úhrad žalovanej po podaní žaloby späť. Podaním zo dňa 21.05.2010 zobral
žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 500 Eur s príslušenstvom z dôvodu úhrad zo strany žalovanej
a v časti o zaplatenie sumy 224,52 Eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania
späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť, preto súd konanie v časti o zaplatenie sumy spolu vo výške

1.674,52 Eur zastavil.

21. Súd dospel k záveru:
Zákonom č. 343/2018 Z. z. zo dňa 27.11.2018 sa mení Občiansky zákonník tak, že sa vkladá za
§ 54 nový § 54a, ktorý znie: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani

ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel“. Za účelom zachovania právnej
istoty účastníkov spotrebiteľských zmluvných vzťahov (teda nielen dlžníka, ale aj veriteľa) uvedená
novela zákona stanovila aj prechodné ustanovenie - § 879v OZ - upravujúce podrobnosti stretu časovo

rozdielnych predpisov a toto prechodné ustanovenie účinné od 05.12.2018 jednoznačne upravuje
prípady, ak konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo začaté
pred účinnosťou tohto zákona, tak sa dokončí podľa doterajších predpisov. Keďže v prejednávanej veci
bola žaloba na súd podaná dňa 27.12.2018, pričom ide o spotrebiteľský spor, bolo povinnosťou súdu
uvedené ustanovenie v konaní aplikovať - ex offo posúdiť otázku premlčania uplatneného nároku.

22. Z dôvodovej správy vyplýva, že cieľom novely je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania
premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Úprava je reakciou na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018, v ktorom
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí
premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej
doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci

záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo
niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka
od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo vytvorenie priestoru na to,
aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a
dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému

uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude
už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex
lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom,
avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučujekondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje
zabezdôvodnéobohatenie(§455ods.1Občianskehozákonníka).Zavymáhaniepremlčanéhoprávazo
spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské

konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť
spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje
pohľadávky čo najskôr. Navrhovaná právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti
vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľ.

23. Vzhľadom na spotrebiteľských charakter Zmluvy o pôžičke súd konštatuje, že ani nepopretie
skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovanej nezbavuje súd povinnosti podrobiť predmetnú zmluvu
kontrole (a) a bolo povinnosťou súdu uvedené ustanovenie v konaní aplikovať - ex offo posúdiť otázku
premlčania uplatneného nároku.

24. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou vyššie uvedených právnych noriem dospel

súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
na základe uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, teda
občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a
Občianskyzákonník.Nazákladezmluvybolžalovanejposkytnutýúveravzhľadomnavýškuaúčelúveru
ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná úver riadne nesplácala. Právny predchodca žalobcu

predžalobnou upomienkou zo dňa 26.03.2016 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej splátky splatnej
01/2016 do 05.05.2016. Nakoľko k úhrade zo strany žalovanej dlžnej splátky nedošlo (tak ako to vyplýva
z prehľadu splátok a úhrad), právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.05.2016 oznámil mimoriadne
zosplatnenie úveru, ku dňu 19.05.2016.

25. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh (tak
ako v tomto spore) stanovuje Občiansky zákonník v § 103, veta druhá, osobitné pravidlo pre začiatok
plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka,
ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takto zosplatneného dlhu

sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. V danom prípade právny predchodca žalobcu ako
veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru ku dňu 19.05.2016, v zmysle § 565 v spojení s §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom tak musel vzhľadom na znenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka urobiť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú bola táto

predčasná splatnosť vyhlásená. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť pre nezaplatenie splátky splatnej
v mesiaci 01/2016 (splátka splatná dňa 20.01.2016). Vzhľadom na vyššie uvedené, odo dňa 21.01.2016
tak začala plynúť 3 ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 21.01.2019. Žaloba bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 27.03.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Svoj názor na plynutie
premlčacej doby súd opiera i o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/76/2019, rozhodnutie

Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/146/2019, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 13Co/288/2016, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13co/288/2016, ako i na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k.6Co/26/2017-83 zo dňa 28.6.2018, kde v bode 27. rozsudku
odvolací súd uviedol, že: „Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie
celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ

rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína
počítať premlčacia doba podľa§ 103 Občianskeho zákonníka.“

26. V prejednávanej veci bolo dohodnuté plnenie v splátkach, preto premlčanie dlhu nie je viazané na
okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 OZ resp. § 53 ods. 9 OZ - predčasného zosplatnenia úveru,

ale na okamih splatnosti tej splátky, pre ktorú sa toto právo (zosplatnenie) využíva. Účelom § 103 OZ
je zabrániť vyčkávaniu veriteľa s využitím práva podľa § 565 OZ pri omeškaní dlžníka a motivovať ho
k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky, ak nedôjde k riadnemu plneniu. Tieto následky musia
platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v bode 11.4 zmluvných podmienok v znení „spoločnosť má
právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaná so zaplatením jednej

splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní
vopred.“ Ak táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý úver, potom sa musia
rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu
dobu tým, že bude výkon tohto práva realizovať čo najneskôr.27. Poukazujúc na tieto skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledujúcich ustanovení:

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. V predmetnom konaní bola úspešná žalovaná. Súd však žalovanej náhradu trov konania nepriznal

s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo,
pretože žalovanej v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trov konania a následne podľa § 262 ods. 2CSP o výške náhrady trov konania samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo

zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.