Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 4, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720010401
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vorčáková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720010401.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Andreou Vorčákovou, v trestnej veci obžalovaného P. U., na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.08.2020 v Martine, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

P. U., nar. XX.XX.XXXX v V., trv. bytom U. - M., B. Č.. XXXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 14.02.2017 v čase okolo 12.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat,
evidenčného čísla K. XXX I. po ceste na ulici L. v U. v smere od M. na centrum, pričom nevenoval
dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla, stavu a situácii v cestnej premávke, nedodržal
bezpečnú vzdialenosť za pred ním idúcim a v tom čase už takmer stojacim osobným motorovým
vozidlom zn. Škoda Fabia, evidenčného čísla U. XXX R., ktoré v tom istom smere viedol L. X., nar.
XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho narazil prednou časťou vozidla Volkswagen Passat do zadnej časti
vozidla Fabia a spôsobil tak dopravnú nehodu, pri ktorej L. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX,

D.. U. utrpel zranenia - pomliaždenie a podvrtnutie základného kĺbu palca oboch rúk, pomliaždenie
a podvrtnutie pravého ramena s léziou manžety rotátorov a podvrtnutie lakťového kĺbu vpravo s
poškodenímbočnéhovnútornéhoväzulakťa,ktorésivyžiadaliliečenieod17.2.2017do8.6.2017,pričom
obžalovaný svojím konaním porušil ustanovenia § 4 ods. 1, písm. c), §17 ods. 1 a § 137 ods. 1) Zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a noviel,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu zdraví, a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a s použitím § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon

uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal na Okresnom súde Martin dňa 20.03.2020 na
obžalovaného obžalobu na tom skutkovom základe, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Popredneseobžalobynahlavnompojednávaníbolobžalovanýpoučenýovšetkýchprocesnýchprávach
podľa § 34, § 121 Tr. poriadku. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. poriadku s tým, že ku skutku
môžu urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.
Nakoľko obžalovaný uznal vinu zo spáchaného skutku, súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3

písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle cit. ust. obžalovaný
odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní následne vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal
vyhlásenieobžalovanéhoavykonaldokazovanielenkvýrokuotreste.Potakomtozistenísúdvyhlásenie
obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti,
keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako prečin ublíženia

na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona,
pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu t.j. subjekt, subjektívna
stránka,objektiobjektívnastránka,podľa§257ods.7Tr.poriadkuprijal,nakoľkonapodkladevýsledkov
dokazovania obsiahnutého v spise nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na
hlavnom pojednávaní vykoná len k výroku o treste.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením (čítaním) listinných dokumentov v
spise sa nachádzajúcich, a to: lustrácia STA ( č.l. 214), lustrácia GP (č.l. 216-221), lustrácia CESDAP
( č.l. 222-227), odpis z registra trestov obžalovaného (č.l. 230-238), dohodou o pracovnej činnosti (č.l.
239) potvrdením zamestnávateľa (č.l. 240) a rodným listom maloletj dcéry (č.l.241).

ZlustrácievCentrálnejevidenciísprávnychdeliktovapriestupkov(č.l.222-227)súdzistil,žeobžalovaný
má evidovaných celkovo dvadsať záznamov, pričom išlo o rôzne druhy vo väčšine na úseku dopravy
menej závažného charakteru ale v jednom prípade o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. K
týmto priestupkom obžalovaný uviedol, že si uvedomuje, že má priestupky v úseku dopravy. Vykonáva

prácu vodiča, popri vodičovi robí aj na nákladnom vozidle a hoc si dáva pozor, stalo sa mu, že porušil
predpisy.

Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky obžalovaného zo dňa
03.08.2020 ( č.l. 338-339) súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 17 krát súdne trestaný za rôznorodú

trestnú činnosť. V troch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a v 9-tich prípadoch bol
odsúdený cudzozemským súdom. Obžalovaný k spáchanej trestnej činnosti uviedol, že v roku 2016
odišiel do Nemecka, nakoľko jeho kriminálna minulosť je na Slovensku dosť pestrá, tak chcel žiť
normálny život. Išiel do Nemecka, kde sa zamestnal ako lešenár aj ako vodič. Pracoval tam zhruba
dva roky ako lešenár a potom bol tri roky zatvorený v Nemecku. Bola mu obmedzená možnosť jazdiť

v Nemecku. Žil v Passau, jeho otec bol v tej dobe pripútaný na lôžko a on sa snažil čo najviac byť s
ním. V Čechách ani v Rakúsku nebol obmedzený a mohol jazdiť. V Nemecku mal obmedzenú činnosť
jazdiť a jazdil aj napriek tomu a za to má tie skutky v zahraničí. Bolo to pre neho ťažké obdobie. Vie, že
spravil chybu, viac chýb. Veľmi zle niesol, že otec je ťažko chorý, zabil sa mu aj brat, kým bol vo výkone
trestu, ani na pohreb mu nemohol ísť, má veľmi silné rodinné putá, zle to znášal. Z toho vyplýva jeho

prekračovanie zákazu. Chcel ostať pracovať v Nemecku, nechcel sa vrátiť na Slovensko, ale niekedy sa
stalo, že ho nemal kto previezť. Nakoľko v Nemecku nezaplatil pokutu, tak si to musel odsedieť. Nemal
už potom možnosť to zaplatiť, nakoľko išlo o vyššiu sumu a preto mu premenili trest.

Z dohody o pracovnej činnosti (č.l. 239) a potvrdenia zamestnávateľa (č.l. 240) súd zistil, že obžalovaný

má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti s U. W., pričom predmetom jeho pracovnej činnosti je vodič
motorového vozidla, pričom z potvrdenia vyplýva záväzok U. W., že v prípade ak nebude obžalovanému
uložený trest zákazu činnosti vedenia motorového vozidla, chce obžalovaného do trvalého pracovného
pomeru ako vodiča, vie aj o tom, že obžalovaný má kriminálnu minulosť. Obžalovaný k týmto listinám
uviedol, že pán W. má nákladnú dopravu, sám jazdí a má ďalších troch šoférov. Čo sa týka jeho a

práce u neho, tak zváža z Oravy tovar, ktorý sa predáva cez internet. Tento zváža do Turian a odtiaľ sakuriérmi zváža ďalej. Čo sa týka jeho práce pre pána W., tak je s ním v kontakte posledné tri mesiace,
kedy ho začal využívať kvôli tomu, keď mu vypadli vodiči a nakoľko je s jeho prácou spokojný, tak sa
s ním rozprával, že by sa chcel natrvalo zamestnať. Povedal mu aj o svojej minulosti a v súčasnosti,

nakoľko je stále evidovaný na úrade práce, vystavil mu aj toto potvrdenie, aby mohol preukázať, že bude
pre neho pracovať a že ho zamestná na trvalý pracovný pomer. Obhajca obžalovaného tiež uviedol,
že obžalovaný si prácu váži o to viac, že si vlastným pričinením našiel zamestnanie, a to v období
pandémie koronavírusu, kde naopak je trend zamestnávateľov ukončovať so zamestnancami pracovné
pomery a robiť reštriktívne opatrenia v pracovno-právnych vzťahoch. Ako nemenej dôležité tiež uviedol

aj skutočnosť, že obžalovaný je otcom 2,5-ročnej dcéry V., kde v rámci zabezpečovania jej potrieb, ako
je napr. vozenie maloletej k lekárom, výlety, vozenie k starým rodičom, na toto všetko potrebuje klient
vodičské oprávnenie. Navrhol, aby súd pri rozhodovaní na tieto veci prihliadol i napriek tomu, že má
obžalovaný kriminálnu minulosť. Má za to, že každý skutok treba posudzovať individuálne tak, aby nemal
ďalší dopad na jeho život a rodinu.

Z rodného listu (č.l.241) súd zistil, že obžalovaný je otcom maloletej dcéry V. I., nar. XX.XX.XXXX.
Obžalovaný uviedol, že k dcére má určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur, ale žije s ňou
aj jej matkou v spoločnej domácnosti. Matka maloletej je na materskej a on sa snaží zabezpečovať
domácnosť. Žijú na adrese jeho trvalého bydliska, ide o byt jeho mamy, ktorá však býva predovšetkým
v Nemecku u jeho sestry.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd aplikujúc § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadal najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Konštatujúc, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c)
Tr. poriadku, ktoré súd postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal, pri rozhodovaní o treste súd
vychádzal z toho, že:
- obžalovaný bol stíhaný a urobil vyhlásenie k skutku uvedenému v obžalobe, ktorý bol kvalifikovaný
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138

písm. h) Tr. zákona,
- u obžalovaného bola zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (priznal sa k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval - vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní,
rovnako tak v prípravnom konaní) a tiež súd zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona,
obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený; pri skúmaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností

podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. bolo preto potrebné vychádzať z pomeru 1:1,
- súd ďalej zohľadnil skutočnosť, že v danom prípade išlo o nedbanlivostný trestný čin a škoda
poškodenému bola v plnej miere uhradená.

S odkazom na vyššie uvádzané skutočnosti súd obžalovanému P. U. uložil trest odňatia slobody v trvaní

18 mesiacov, ktorý považuje na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za postačujúci. Podľa §
49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu
skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Pokiaľ ide o splnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd poukazuje, že vzhľadom na

osobu obžalovaného, kedy súd prihliadol na to, že obžalovaný úprimne oľutoval svoje konanie, hodnotil
aj ďalšie okolnosti najmä to, že svojim konaním nespôsobil vážne následky a vychádzal zo zásady
ukladania trestov obsiahnutej v § 34 ods. 3, ktorý hovorí, že trest má postihovať iba páchateľa tak,
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný má prácu a
má maloletú dcéru, ktorú musí zabezpečiť. Túto skutočnosť súd zohľadnil najmä pri tom, že neuložil

obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorového vozidla, aj keď trestný čin bol spáchaný práve
v súvislosti s touto činnosťou. Súd tiež prihliadnuc na skutočnosti, že doteraz obžalovaný pri výkone
svojho povolania - vodiča síce spáchal viac priestupkov, avšak nikdy nespôsobil dopravnú nehodu, išlo
spravidla o priestupky charakteru ľahšieho ako nezapnuté svetlá, jazda bez dokladov resp. jazdy bez
bezpečnostných pásov a pod., taktiež súdu preukázal, že si našiel prácu ako vodič, čo v danej dobe

nebolo pre neho ľahké, pričom predložil súdu aj prísľub zamestnávateľa, že ho zamestná na trvalý
pracovný pomer. Zároveň súd vzhľadom na skutočnosť, že išlo o nedbanlivostný trestný čin a v žiadnom
prípade obžalovaný nechcel nikomu spôsobiť zranenie aj sa ospravedlnil poškodenému a urobil všetko
pre to, aby bolo poškodenému nahradená škoda a vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný potrebujevodičské opatrenie k tomu, aby mohol vykonávať svoje zamestnanie, a tak zabezpečovať živobytie pre
svoju rodinu, považoval uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel za trest, ktorý by
bol v tomto prípade neprimeraný a nepostihol by len obžalovaného ale hlavne jeho maloletú dcéru.

Súd mal teda dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačí
podmienečný trest odňatia slobody, a to s určením dlhšej skúšobnej doby ( 3 roky).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Martin na Krajský súd v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.