Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by Mgr. Ivana Fekete
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/112/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317215693
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1317215693.2
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgátató Zrt., IČO: 01-10-043108,
so sídlom Váci út 45/B, Budapešť, Maďarsko, zastúpeného PETKOV & Co s. r. o., IČO: 50 430 742,
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti: Držitelia motorových vozidiel s EČV podľa prílohy žaloby, o
zaplatenie poplatkov za užívanie diaľnic, takto
r o z h o d o l :
Súd podanie žalobcu zo dňa 02.08.2017, predstavujúce žalobu, odmieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaním zo dňa 02.08.2017, predstavujúcim žalobu, sa žalobca domáhal, aby „každý zo žalovaných
jednotlivo zaplatil žalobcovi sumu vo výške určenej podľa § 7/A v spojení s § 6 ods. 1 nariadenia
maďarského Ministerstva hospodárstva a dopravy č. 36/2007 o poplatkoch za používanie diaľnic,
rýchlostných ciest a hlavných ciest v závislosti od zistenej platobnej kategórie podľa kategórie vozidla,
najvyššej prípustnej hmotnosti vozidla a počtu miest na sedenie“, pričom žalovaných označil ako
„držitelia motorových vozidiel s EČV podľa prílohy žaloby“.
2. Súd uznesením zo dňa 20.11.2017, postupom podľa § 129 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C.s.p.“), vyzval žalobcu, aby doplnil svoju žalobu o označenie žalovaných v súlade so
spôsobom predpokladaným ustanovením § 133 ods. 1 a 2 C.s.p., jasný, určitý a zrozumiteľný žalobný
návrh a doložil CD nosič so zoznamom žalovaných, a to všetko pod následkom odmietnutia žaloby.
3. Žalobca podaním zo dňa 27.11.2017, na margo procesného postupu súdu uviedol, že odstrániť
vytknuté vady žaloby môže objektívne len v rozsahu doloženia chýbajúcich listinných dôkazov a
CD s obsahom EČV žalovaných, prostredníctvom ktorých môže súd postupom podľa § 190 C.s.p.
jednoznačne a nezameniteľne identifikovať žalovaných.
4. Podľa § 131 C.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.
Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
5. Podľa § 133 ods. 1 C.s.p. fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
Podľa § 133 ods. 2 C.s.p. právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,
adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
6. Podľa § 137 písm. a) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Podľačl.2ods.2C.s.p.právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímneočakávať,žejehosporbude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.
8. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.
9.Žalobajeprocesnýúkon,prostredníctvomktoréhožalobcarealizujesvojeústavnéprávo(čl.46Ústavy
SR) domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Aby žalobca svojou
žalobou vyvolal zamýšľaný účinok, musí žalobca ako strana sporu, ktorej ako jedinej svedčí dispozičné
právo, v žalobe obsiahnuť všetky jej požadované náležitosti, pretože len tzv. „perfektná“ žaloba so
všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami má za následok začatie civilného sporového konania s
následnou nastupujúcou povinnosťou súdu vec čo najrýchlejšie a bez zbytočných prieťahov prejednať
a rozhodnúť (čl. 17 C.s.p.).
10. V zmysle uvedené, žaloba ako procesný úkon žalobcu, ktorým si uplatňuje právo na súdnu ochranu
ohrozenéhoaleboporušenéhoprávamusíokremvšeobecnýchnáležitostípodľa§127C.s.p.,obsahovať
aj osobitné náležitosti stanovené v § 132 C.s.p..
11. Jednou z osobitných náležitostí žaloby je „žalobný návrh“, resp. petit žaloby, ktorý nadväzuje na
všeobecnú náležitosť podania a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje, ktorú žalobný návrh bližšie
špecifikuje. Žalobným návrhom je súd podľa § 216 ods. 1 C.s.p. viazaný a prenáša sa do výroku
rozhodnutia súdu vo veci samej. Preto je dôležité, aby bol žalobný návrh formulovaný jasne, určito a
zrozumiteľne tak, aby prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku súdneho rozhodnutia nemalo za
následok materiálnu nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade, ak sa žalobca žalobou domáha,
aby sa rozhodlo podľa § 137 písm. a) C.s.p. o splnení povinnosti, je nevyhnuté, aby v žalobnom návrhu
určil kto, komu a čo má plniť, teda presne špecifikoval osobu oprávnenú z povinnosti, ktorá sa má
splniť, osobu povinnú na predmetné splnenie povinnosti a špecifikoval predmet plnia, teda samotnú
povinnosť, napr. pri peňažnom plnení je to presné uvedenie výšky peňažného plnenia. Presné a určité
vyjadrenie (vymedzenie) žalobného nároku v žalobnom návrhu je významné nielen pre vymedzenie
predmetu konania (t.j. o čom má súd konať), ale aj pre posúdenie prekážky skôr začatého konania
(§ 159 C.s.p.), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 C.s.p.) alebo podmienok pre pripustenie
zmeny žaloby (§ 139 C.s.p.).
12. Ďalšou nie menej podstatou náležitosťou žaloby je aj označenie strán sporu, pričom ak je stranou
sporu fyzická osoba, žalobca ju podľa § 133 ods. 1 C.s.p. musí označiť menom, priezviskom, adresou
trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom tak, aby žalobcom
označená osoba v žalobe bola nezameniteľná s inou osobou, inak ide o takú vadu, resp. nedostatok
žaloby, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. V prípade, ak je stranou sporu právnická osoba, žalobca
je povinný ju označiť podľa § 133 ods. 2 C.s.p. názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a
identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
13. V daním prípade bolo nesporné, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal splnenia peňažnej povinnosti
podľa § 137 písm. a) C.s.p., neobsiahla všetky osobitné náležitosti žaloby, a to najmä „žalobný návrh“
a „označenie žalovaných“, keďže v rámci označenia subjektov vystupujúcich na strane žalovaných,
tieto neoznačil spôsobom predpokladaným § 133 ods. 1 a 2 C.s.p., teda uvedením mena, priezviska,trvalého pobytu alebo pobytu, dátumu narodenia, prípadne iného identifikačného údaju, resp. uvedením
názvu, adresy sídla a identifikačného čísla organizácie, čo zároveň vyústilo do nespôsobilosti žalobného
návrhu, v ktorom žalobca nešpecifikoval povinnú osobu na splnenie žalovanej povinnosti a zároveň ani
samotnú žalovanú povinnosť uvedením konkrétnej sumy v peniazoch, ktorú ma takáto povinná osoba
splniť. Uvedené vady žaloby predstavovali také nedostatky, ktoré jednoznačne bránili súdu pokračovať
v konaní, keďže nebolo súdu zrejmé s kým má konať a čo je predmetom konania. Uvedené vady žaloby
žalobca neodstránil ani následným postupom súdu podľa § 129 ods. 1 a 2 C.s.p., keďže argumentoval
povinnosťou súdu „zisťovať“ postupom podľa § 190 C.s.p. v zmysle žalobcom predložených údajov o
EČV, konkrétnych majiteľov motorových vozidiel, teda žalovaných, ktorých by následne súd identifikoval
menom, priezviskom, dátumom narodenia a ostatným požadovanými údajmi.
14. Žalobcom nastolená procesná situácia, ktorou „núti“ súd, aby prevzal žalobcovu povinnosť
spočívajúcu v určení okruhu žalovaných subjektov a ich označení spôsobom predpokladaným podľa §
133 ods. 1 a 2 C.s.p., už bola riešená vo viacerých súdnych konaniach. Napr. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení zo dňa 28.02.2019 (8Cdo 68/2017) uviedol, že „súd nie je povinný žalobcovi
poskytnúťsúčinnosťprizisťovaníúdajovžalovaného.Práveopačnýpostupbymoholspôsobiťporušenie
zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Súd nemôže podávať informácie žalobcovi, pri
identifikácii subjektu, ktorý ma vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie,
ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany. Ak podanie žalobcu nemá náležitosti týkajúce
sa označenia žalovaného a napriek výzve súdu tieto vady žaloby neodstránil, jeho podanie má byť
odmietnuté.“ V tomto prípade Najvyšší súd SR vychádzal z identického skutkového a procesného stavu,
kedy sa žalobca domáhal voči žalovanému s označením „osoba, ktorá bola držiteľom motorového
vozidla s EČV .....“ zaplatenia v tomto prípade presne určenej sumy, pričom prvostupňový súd takúto
žalobu postupom podľa § 129 C.s.p. odmietol a zdôraznil, že Civilný sporový poriadok neupravuje
možnosť súdu poskytovať stranám sporu súčinnosť za účelom zistenia identifikačných údajov osôb, proti
ktorým má žaloba smerovať, keďže je povinnosťou žalobcu zabezpečiť si údaje o žalovanej strane, inak
by súd poručil princíp rovnosti strán sporu. Odvolací súd považoval takýto postup súdu prvej inštancie
za správny. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesením sp. zn. 11Co
325/2018 zo dňa 31.01.2019.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery vyjadrené inými všeobecnými súdmi,
vrátane Najvyššieho súdu SR, mal súd za to, že podanie žalobcu zo dňa 02.08.2017, predstavujúce
žalobu, je podľa § 129 ods. 3 C.s.p. potrebné odmietnuť, keďže súdom vytknuté vady, ktoré žalobca
postupom podľa § 129 ods. 1 a 2 C.s.p. neodstránil, bránia súdu pokračovať v konaní, a preto súd podľa
§ 129 ods. 3 C.s.p., rešpektujúc zásady sporového konania (t.j. rovnosti účastníkov, kontradiktórnosti
sporu a právnej istiny) rozhodol tak, že podanie žalobcu zo dňa 02.08.2017, predstavujúce žalobu,
odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.