Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/480/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215935
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7912215935.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Anny Slovinskej a sudcov JUDr.
Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Grősslingova 4, v mene a na účet ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ,
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so

sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 28. júla 2015, č.k. 10C/161/2012-26 takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na prerušenie konania zamieta.

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Trebišov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie) uznesením označeným
v záhlaví uložil žalobkyni povinnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zaplatiť na účet súdu
súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo veciach spojených na spoločné konanie pod č.k.
10C/161/2012 spolu vo výške 726 Eur (11x 66 Eur) podľa pol. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
„zák. č. 71/1992 Zb.“).

2.Proti tomuto uzneseniu, podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla napadnuté uznesenie
zrušiť.Vodvolaníuviedla,ženepodalanámietkuzaujatostipodľa§15aods.1O.s.p..Podaniežalobkyne
okresný súd posúdil ako námietku zaujatosti a podrobil ju spoplatneniu, ale toto podanie neobsahuje
obligatórne náležitosti predpísané v § 15a ods. 3 O.s.p. pre námietku zaujatosti. V žalobe žalobkyňa
uviedla skutočnosti, ktoré preukazovali fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže

vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, lebo majú pomer k veci, k
účastníkom konania a sú teda zaujatí podľa § 14 ods. 1 O.s.p.. Okresný súd mal preto postupovať
zákonným spôsobom a podľa § 12 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 12 ods. 3 O.s.p. požiadať príslušný
krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Vec mala byť prikázaná
inému súdu preto, aby konanie bolo spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný
sudca. Poznamenala, že ak by aj súd mal zato, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie

námietky zaujatosti podľa položky 17a zák. č. 71/1992 Zb.“ (správne malo byť Sadzobníka súdnych
poplatkov - poznámka odvolacieho súdu), tvrdila, že žalobkyni nie je možné uložiť povinnosť platiť
súdne poplatky. Podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. je súdne konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom od poplatkov oslobodené. Rovnako sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej,
znalecké dokazovanie, či návrhy na vylúčenie sudcov. V zmysle citovaného ustanovenia žalobkyňa v

konaní súdne poplatky neplatí. Záverom žiadala konajúci súd prerušiť konania a predložiť návrh na
vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sčlánkom Ústavy SR Ústavnému súdu Slovenskej republiky na základe toho, že ide o procesnú obranu
proti sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosť o jeho nezaujatosti pre pomer k veci, ktorá
sa nemá spoplatňovať. Poplatok za námietku zaujatosti má povahu fakticky poplatku za vyjadrenie sa k

otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah
do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd, garantované čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3.V odvolaní navrhla žalobkyňa prerušiť konanie, a o tomto jej procesnom návrhu odvolací súd v prvom

rade mal povinnosť rozhodnúť.

4. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom
prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

5. Odvolací súd nezdieľa názor žalobkyne, že položka 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov je v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky a preto nepredkladá Ústavnému
súdu SR návrh na vyslovenie takéhoto nesúladu. Preto návrh žalobkyne na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol.

6.Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

7.Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9.Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak
je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

10.Podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom.

11.Podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť vzniká podaním námietky
zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu.

12.V prejednávanej veci začalo konanie dňa 27.9.2012, teda do 30.septembra 2012, a preto poplatkovú
povinnosť posudzoval súd podľa zák. č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.septembra 2012.

13.Zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou od

1.októbra 2012 vypustené aj ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č.71/1992 Zb.. Podľa prechodných
ustanovení k úpravám účinným od 1.októbra 2012, uvedeným ust. § 18ca zákona, z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté do 30.septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30.septembra 2012, i keď sa stali splatnými po 30.septembri 2012.

14.Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že z hľadiska obsahového ide v
podanej žalobe (ktorá bola doručená okresnému súdu dňa 27.9.2012) o námietku zaujatosti vznesenú
proti sudcom Okresného súdu Trebišov, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22.
októbra 2012, č.k. 9NcC 22/2012-14. Správne okresný súd postupoval, keď vyrubil súdny poplatok zanámietku zaujatosti podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.septembra
2012. Súdny poplatok bol vyrubený v správnej výške vzhľadom na tú skutočnosť, že v danom prípade
bolo spojených na spoločné konanie 11 vecí, pričom žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti v každej

z nich; teda podľa pol. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov v každej zo spojených vecí je súdny
poplatok 66 €, spolu 726 Eur ( 66 Eur x 11 vecí). V každej zo spojených vecí ide o samostatnú žalobu.
Označenévecibolispojenénaspoločnékonanieuznesenímokresnéhosúduzodňa5.októbra2012č.k.
10C/161/2012-8. Správne teda postupoval okresný súd, keď vyrubil súdny poplatok za všetky vznesené
námietky zaujatosti v tomto spoločnom konaní tak, ako je to vyššie uvedené.

15.Odvolací súd považuje za nenáležité tvrdenie žalobkyne, že súd konal napriek tomu, že nebola
podaná námietka zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p.. K tomuto tvrdeniu odvolací súd uvádza, že v
predmetných veciach z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala všetky návrhy na začatie konania
(žaloby) 27. septembra 2012 a vychádzajúc z ich obsahu - §124 ods. 1 CSP ( predtým § 41 ods. 2
O.s.p.) možno ustáliť, že nimi uplatnila nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle

zák. č. 514/2003 Z.z. a navrhla tiež prikázať veci inému súdu, z dôvodu, že sudcovia Okresného
súdu Trebišov sú z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčení so zreteľom na ich pomer k
veci, a účastníkom konania. Ide teda o žaloby, ako procesnoprávne úkony strany sporu, ktorými
žalobkyňa uplatnila tak nárok vyplývajúcich z právneho vzťahu medzi sporovými stranami(žalobkyňou
a žalovanou), ale súčasne (vzniesla) uplatnila aj námietku zaujatosti. V takomto prípade, z hľadiska

spoplatnenia námietky zaujatosti, nevzniká vzťah medzi sporovými stranami, ale vzniká vzťah osobitný
finančno-právny (poplatkový) medzi poplatníkom a štátom, v ktorom návrh na začatie konania podľa §
131 CSP (predtým § 79 ods. 1 O.s.p.) nie je potrebný. Pre vznik tohto vzťahu je relevantné samotné
uplatnenie námietky zaujatosti od strany sporu, pričom takáto námietka môže byť uplatnená buď
samostatným podaním (v konaní, ktoré je už začaté) alebo môže tvoriť aj súčasť iného podania (tak,

ako v predmetných veciach bola uplatnená v návrhu na začatie konania - v žalobe). Prikázanie veci v
zmysle § 39 ods. 1 CSP ( predtým § 12 ods. 1 O.s.p.). prichádza do úvahy len vtedy, ak súd nemôže
vo veci konať, lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Za takýchto okolností musí byť vec prikázaná inému
súdu. Nutná delegácia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda „viazaná“ na ust. § 49 ods.
1 CSP (predtým § 14 ods. 1 O.s.p.), z ktorého vyplývajú skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý je

sudcavylúčenýzprejednávaniaarozhodovaniaveci.Takátonámietka(asňouspojenánutnádelegácia)
nemôže byť predmetom samostatného súdneho konania, ale takého konania, ktoré sa vo veci už začalo
na návrh (ako sa to stalo aj v predmetnej veci). Inak by sa sudcovia ani nemohli vyjadriť, či majú
relevantný vzťah k veci, k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom.

16.Možno ešte uviesť, že v občianskom súdnom konaní súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych
otázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti,
ustanovení zástupcu a podobne). O týchto otázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbežne
prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach
predstavuje integrálnu súčasť jednotného občianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný

návrh na začatie konania - žaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej stranou
sporu (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti strany (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje
ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (žaloby).

17.Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobkyne, že podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zák.č.

71/1992 Zb. nie je jej možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky, lebo konanie vo veciach náhrady
škody spôsobené nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom je od poplatkov oslobodené.

18.Vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zák. č.

71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky podľa položky 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť stranu sporu iba postupom
podľa § 254 ods. 1 CSP ä predtým § 138 O.s.p.). Zhodný názor vyslovil aj Ústavný súd SR v náleze zo
dňa 30.marca 2011 sp. zn. II ÚS 124/2011. V tomto smere je vzácne zhodná aj súdna prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (viď. rozhodnutia zo dňa 11.marca 2013, sp. zn. 3Cdo 100/2013, zo dňa

11. marca 2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013, zo dňa 30. októbra 2012, sp. zn. 6Cdo/295/2013, zo dňa
5.decembra 2013, sp. zn. 3Cdo/347/2013, zo dňa 17. decembra 2013, sp. zn. 6Cdo 417/2013, etc.).
Odvolací súd nemal dôvod od takto ustálenej súdnej judikatúry sa v prejednávanej veci odchýliť.19.Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky odvolací súd považoval ďalšie námietky
žalobkyne v preskúmavanej veci za nedôvodné.

20. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).