Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215935
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7912215935.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so

sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Podanie žaloby odôvodnil tým,
že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora zo Zmluvy z úvere č.

8140074sdlžníkomB.B.,nar.XX.XX.XXXX,podč.exekúciesúdnehoexekútoraEX51/2006nerozhodol
o žiadosti na udelenie poverenia v zákonom stanovenom čase. V dôsledku tohto nesprávneho úradného
postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej výške 175 Eur, ktorá predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v sume 1051,08 Eur za obdobie, kedy bol súd nečinný - podľa žalobcu bol súd nečinný viac

ako 575 dní, vychádzajúc z Nálezov Ústavného súdu podľa ktorých pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo
výške 663,88 Eur/12 mesiacov v roku =55,32 Eur za mesiac. Žalobca ďalej uviedol, že postupoval
podľa ust. § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne
nereagovala.

2. Vo veci Okresného súdu Trebišov, pôvodne vedenej pod sp. zn. 10C/163/2012 sa žalobca domáhal
náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Podanie
žaloby odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora
zo Zmluvy z úvere č. 9150746 s dlžníkom B. S., nar. XX.XX.XXXX, pod č. exekúcie súdneho exekútora
EX 10154/2008 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 09.12.2008
a to rozhodnutím o udelení poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 174 dní). V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje

náhradu majetkovej škody v celkovej výške 125 Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazochv sume 321 Eur za celých 6 mesiacov. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55 Eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda 660
Eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac.

3. Vo veci Okresného súdu Trebišov, pôvodne vedenej pod sp. zn. 10C/181/2012 sa žalobca domáha
náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Podanie
žaloby v tejto veci odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho
exekútora zo Zmluvy z úvere č. 9082737 s dlžníkom M. S., nar. XX.XX.XXXX, pod č. exekúcie súdneho

exekútora EX 11931/2008 nerozhodol o návrhu na udelenie poverenia v zákonom stanovenom čase
(omeškanie 175 dní). V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej
škody v celkovej výške 125 Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu a rozhodnutím o ňom. Zároveň si uplatňuje
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 275 Eur za obdobie, kedy bol súd nečinný - podľa

žalobcu bol súd nečinný viac ako 175 dní, vychádzajúc z Nálezov Ústavného súdu podľa ktorých pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 660 Eur/12 mesiacov v roku =55 Eur za mesiac. Žalobca ďalej uviedol,
že postupoval podľa ust. § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú
o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania tejto žaloby na

žiadosť pozitívne nereagovala.

4. Vo veci Okresného súdu Trebišov, pôvodne vedenej pod sp. zn. 10C/183/2012 sa žalobca domáha
náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Podanie
žaloby v tejto veci odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho

exekútora zo Zmluvy z úvere č. 9083038 s dlžníkom D. I., nar. XX.XX.XXXX, pod č. exekúcie súdneho
exekútora EX 12097/2008 nerozhodol o návrhu na udelenie poverenia v zákonom stanovenom čase
(nečinný viac ako 186 dní). V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody v celkovej výške 125 Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu a rozhodnutím o ňom. Zároveň
si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 330 Eur za obdobie, kedy bol súd nečinný -
podľa žalobcu bol súd nečinný viac ako 186 dní, vychádzajúc z Nálezov Ústavného súdu podľa ktorých
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý rok, poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 Eur/12 mesiacov v roku =55 Eur za mesiac. Žalobca ďalej

uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania tejto
žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

5. Vo veci Okresného súdu Trebišov, pôvodne vedenej pod sp. zn. 10C/193/2012 sa žalobca domáhal

náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Podanie
žaloby odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora zo
Zmluvy z úvere č. 9081018 s dlžníkom H. M., nar. XX.XX.XXXX, pod č. exekúcie súdneho exekútora
EX11229/2011 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 28.04.2006
a to rozhodnutím o udelení poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej

doby (omeškanie viac ako 130 dní). V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje
náhradu majetkovej škody v celkovej výške 175 Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

v sume 221,28 Eur. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda 663,88 Eur
za rok: 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac.

6. Vo veci Okresného súdu Trebišov, pôvodne vedenej pod sp. zn. 10C/195/2012 sa žalobca domáha

náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Podanie
žaloby v tejto veci odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho
exekútora zo Zmluvy z úvere č. 7280087 s dlžníkom O. N., nar. XX.XX.XXXX, pod č. exekúcie súdneho
exekútora EX 424/2005rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 28.02.2005 a to rozhodnutím
o udelení poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 160 dní). V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej

škody v celkovej výške 175 Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 276,60
Eur. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti

exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda 663,88 Eur za rok: 12 mesiacov
v roku = 55,32 Eur za mesiac.

7. Vo veci Okresného súdu Trebišov, pôvodne vedenej pod sp. zn. 10C/202/2012 sa žalobca
domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu.
Podanie žaloby v tejto veci odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom

u súdneho exekútora zo Zmluvy z úvere č. 901500471 s dlžníkom J. L., nar. XX.XX.XXXX, pod č.
exekúcie súdneho exekútora EX 8801/2012 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 31.07.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia, pričom k
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 87 dní). V dôsledku tohto
nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej výške 3528,72 Eur,

ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v sume 705,74 Eur. Výpočet predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).

8. Vo veci Okresného súdu Trebišov, pôvodne vedenej pod sp. zn. 10C/206/2012 sa žalobca domáha

náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Podanie
žaloby v tejto veci odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho
exekútora zo Zmluvy z úvere č. 901500057 s dlžníkom B. U., nar. XX.XX.XXXX, pod č. exekúcie
súdneho exekútora EX 8618/2012 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 31.07.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo

po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 87 dní). V dôsledku tohto nesprávneho
úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej výške 872,35 Eur, ktorá predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
174,47 Eur. Výpočet predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového
práva postihnutého procesnou deformáciou).

9. Vo veci Okresného súdu Trebišov, pôvodne vedenej pod sp. zn. 10C/208/2012 sa žalobca domáhal
náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Podanie
žaloby odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora zo
Zmluvy z úvere č. 9081710 s dlžníkom B. M., nar. XX.XX.XXXX, pod č. exekúcie súdneho exekútora

EX11295/2011 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.02.2007
a to rozhodnutím o udelení poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 491 dní). V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje
náhradu majetkovej škody v celkovej výške 175 Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
v sume 885,12 Eur za celých 491 dní. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55 Eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda
663,88 Eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac.

10. Vo veci Okresného súdu Trebišov, pôvodne vedenej pod sp. zn. 10C/209/2012 sa žalobca domáhal
náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Podanie
žaloby odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora zo
Zmluvy z úvere č. 9150308 s dlžníkom D. O., nar. XX.XX.XXXX, pod č. exekúcie súdneho exekútora

EX2099/2012 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 15.06.2006
a to rozhodnutím o udelení poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 494 dní). V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu si uplatňuje
náhradu majetkovej škody v celkovej výške 175 Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaloženýchnákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

v sume 885,12 Eur za celých 494 dní. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 Eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu
teda 663,88 Eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac.

11. Vo veci Okresného súdu Trebišov, pôvodne vedenej pod sp. zn. 10C/218/2012 sa žalobca domáhal

náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Podanie
žaloby odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora zo
Zmluvy z úvere č. 905100206 s dlžníkom W. B., nar. XX.XX.XXXX, pod č. exekúcie súdneho exekútora
EX8759/2012 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.08.2012 a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 87 dní). V dôsledku tohto nesprávneho úradného

postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody v celkovej výške 2403,60 Eur, ktorá predstavuje náhradu
istiny s príslušenstvom. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 480,72
Eur. Výpočet predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva
postihnutého procesnou deformáciou).

12. Okresný súd Trebišov uznesením č. K. 10C/161/2012-8 zo dňa 05.10.2012 rozhodol o spojení
vyššie uvedených vecí špecifikovaných v rozhodnutí na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod
č. 10C/161/2012. Ide o konania sp. zn. 10C/163/2012, 10C/181/2012, 10C/183/2012, 10C/193/2012,
10C/195/2012, 10C/202/2012, 10C/206/2012, 10C/208/2012, 10C/209/2012, 10C/218/2012.

13. Žalovaná strana, ktorej bola doručená žaloba s prílohami a poučením strán sporu dňa 07.05.2018
bližšia nevyjadrila. V podaní doručenom súdu dňa 22.06.2018, v ktorom súčasne ospravedlnila aj svoju
neprítomnosť na pojednávaní súdu dňa 26.06.2018 uviedla, že v prejednávanej veci ide o jedno z
desaťtisícov súdnych konaní začatých žalobami žalobcu proti žalovanej, ktoré sa ani po skutkovej, ani
po právnej stránke zásadnejšie neodlišujú. Žalovaná sa k žalobe, na základe ktorej sa začalo toto

konanie, vyčerpávajúco vyjadrila svojim podaním, v ktorom uviedla všetky rozhodujúce argumenty tak
po skutkovej ako aj právnej stránke, ktoré by mali súd viesť k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu.

14. Súd zo svojej činnosti pozná stanovisko žalovanej strany v obdobných veciach, v ktorých žiadala
zamietnuť žalobu z viacerých dôvodov.

15. V prvom rade namietala procesné pochybenia zo strany žalobcu - v žalobách nie sú splnené
procesné podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky, ktorým je aj zmätočnosť podania, lebo v
jednotlivých žalobách, uplatnených hromadne, sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr., že sú zmätočne
označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia. Taktiež nie sú uvedené spisové

značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje, ako
dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaná namietala, že
žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných
exekučných konaní, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov

uviedol najmä odkazom na exekučné spisy, v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na
súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisových
značkách namietaných v exekučných konaní sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a
zavadzajúceho tvrdenia, pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre

ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných súd
nečinnosťou exekučného súdu príkladmo pod sp. zn. II.ÚS211/2012, IV.ÚS366/2012 a IV. ÚS374/2012.
V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca uvádza rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného
rozhodnutia , ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovaných

žalôb nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách
sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok.
Zároveňžalovanápoukázalanato,ženiejesplnenázákladnápodmienkapremožnosťvyhovieťpodanej
žalobe v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánomštátu, po neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti žalobcu. Žalovaná poukazuje na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, lebo
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa 23.04.2012.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobné návrhy spojené do tohto konania boli súdu doručené už dňa
28.09.2012, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr, preto žalovaná
tvrdí, že ide o predčasne uplatnený nárok. V súlade s ust. § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003
Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verenej moci môže
domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie

nároku je zákonom stanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne
konanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 2Cz38/76 a
preto je toho názoru, že ide o predčasne uplatnený nárok. Žalovaná zdôraznila, že žalobca podal
na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosti o predbežné prerokovanie predmetných
nárokov, avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na
zmenu exekútora v jednotlivých exekučných konaniach, prípadne oznámiť dátumy, kedy sa žalobca

dozvedel o škode vrátane dokladov preukazujúcich vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočností
podstatné pre prerokovanie nároku. Nakoľko neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
čo sám požiadal, nepovažuje tento za predbežne prerokovaný v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a) zák. č.
514/2003 Z. z.. Čo sa týka splnenia atribútov pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle uvedeného

zákona, je potrebné vychádzať zo znenia exekučného poriadku, v zmysle ktorého pre posudzovanie
exekučného titulu rozhodcovského rozsudku neplatí stanovená 15-dňová lehota na udelenie poverenia,
prípadne na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ak táto bola na súde podaná po 1.6.2011. Pred
1.6.2011 v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tento znel vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Poukázal na to, že v samotnej dôvodovej správe

k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým
výkladomajNárodnáradaSlovenskejrepublikyakozákonodarnýzborSlovenskejrepubliky.Skutočnosť,
že sa do formulácie vložili slová rozhodnutí rozhodcovských súdov predstavovala len explicitnejšie
ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto zákona. Argumentácia žalobcu

je v interpretácii toho, čo zamýšľa zákonodarca nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred dňom 1.6.2011. Zároveň
žalovaná poukázala na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť
súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Takémuto skúmaniu
môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na

základe ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody v zmysle zák. č. 514/2003
Z. z. rozhodovať na základe prieťahu v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované
vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorý má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorej Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že
vnútroštátny súd má v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS60/2011, uznesení NS SR pod sp.

zn. 3Cdo 146/2011, 3Mcdo11/2010 a 5Cdo291/2010 povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Žalovaná okrem
iného poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR IÚS16/2002, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že

pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd síce prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky prieťahy v konaní. Pojem zbytočné
prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno pokladať a aplikovať
len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolností veci sa totiž ani v

týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné s poukazom na vyššie uvedený článok Ústavy.
Zároveň konštatovala, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným
postupom, keď nedošlo k porušeniu právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, a keďženebola konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, nemôže ísť v danom prípade
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcovi vytýkala, že nepreukázal
podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie

právanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,apretonemôžebyťpreukázanýnesprávnyúradný
postup spočívajúci v existencii prieťahu, ktorý môže konštatovať len Ústavný súd. Poukázala na to,
že žalobca nepreukázal vznik škody v uplatnenej výške, existenciu dlžníka, a ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Podľa žalovanej nie je pravdivé tvrdenie, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka,
ako aj tvrdenie, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť

pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí preukázalo iba nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského
rozsudku byť exekučnými titulom, avšak žalobca mal možnosť získať iný exekučný titul, a to napríklad
podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným rozkazom, čo nevykonal a svojou nečinnosťou
sám prispel k situácii, ktorú v žalobe namieta. Ak by aj nastala situácia, že si toto právo uplatnil žalobca
novým návrhom, musel by v prvom rade preukázať, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal
nároky dlžníka v sume, ktorú od žalovanej požaduje a v druhom rade, že pohľadávky sú nevymožiteľné

v dôsledku pochybenia exekučného súdu, to znamená, že nebyť nesprávneho úradného postupu
súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však žalobca
nepreukázal, a ani nepreukáže, a to najmä, a nielen s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by
boli insolventní, niektorí by boli po smrti. Na základe horeuvedených skutočnosti žalovaná nemôže
niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní,

pretože žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody.

16. V súvislosti s uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy poukázala na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR pod sp. zn. 30Cdo675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú
ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby,

ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo.
Súčasne konštatovala, že požadovaná náhrada nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou
úvahou. Ministerstvo spravodlivosti SR na ostatok poukázalo na potrebu zohľadnenia ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe
priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie

generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kbD(2010)1360, v ktorom poukázala na
to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
resp. od združení na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary komisie sa o týchto praktikách dozvedeli
aj prostredníctvom návrhu na prejudiciálneho konania podaného Krajským súdom v Prešove vec
C-76/2010. Zdôraznila, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,

slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb a toto negatívne vnímanie je práve dôsledkom
praktík aplikácie, či využívania právnych inštitútov žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so
všeobecne uznávanými spotrebiteľskými právami. Žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou
ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej
činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä neodôvodnené a nepreukázané čiastky, preto
pre nepreukázanie základných zákonných podmienok, potrebných pre priznanie nároku na náhradu

škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

17. Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom spisu, listín nachádzajúcich
sa v spise ako aj oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Trebišov sp.
zn.: 18Er/937/2006, 10Er/1778/2008, 10Er/13/2009, 10Er/15/2009, 18Er/699/2006, 18Er/99/2005,

10Er/1272/2012, 10Er/1274/2012, 10Er/362/2007, 18Er/8582006, 10Er/1273/2012 a zistil tento
skutkový stav:

18. Žalobca sa podanou žalobou v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z
dôvodunesprávnehoúradnéhopostupuOkresnéhosúduTrebišovvexekučnejvecič.exekučnéhospisu

sp. zn. 18Er/937/2006, 10Er/1778/2008, 10Er/13/2009, 10Er/15/2009, 18Er/699/2006, 18Er/99/2005,
10Er/1272/2012, 10Er/1274/2012, 10Er/362/2007, 18Er/8582006, 10Er/1273/2012 spočívajúceho v
tom, že konajúci súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom stanovenej 15 - dňovej
lehote na rozhodnutie tejto žiadosti a rozhodnutie o poverení exekútora. Žalobu odôvodnil tým, žeexekučný súd napriek tomu, že ním prejednávané exekučné veci nevykazovali prvky nadmernej
právnej zložitosti a si nevyžadovali takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti na

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutí zákonom stanovených lehôt. V predmetných
prípadoch podľa žalobcu neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až
po dlhej dobe. Podľa žalobcu je postup súdu v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu

nemajetkovej ujmy. Ide o náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu
ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
Žalobca ako poškodený v tomto období vynaložil - na správu pohľadávky prostredníctvom svojich
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 Eur; na udržanie a správu
informačného systému sumu 40 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných

exekučnému súdu, na publikačné údaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde vo výške 15 Eur. Žalobca uviedol, že výška tejto hmotnej škody je stanovená na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné
vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Pri výpočte náhrady vychádzal žalobca z doktríny ústavného

súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý
rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000 Sk cca 660 Eur, pri omeškaní súdu
po dobu napr. 236 dní to predstavuje sumu 385 Eur (660 Eur/12 mesiacov = 55 Eur na mesiac x
7 mesiacov omeškania súdu). Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. §15 ods.1 zákona č.
514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na

náhradu škody, žalovaná však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala. Podľa žalobcu
jenutnédeklarovaťporušenieprávažalobcunarozhodnutieožiadostiovydaniepoverenianavykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v Ústave SR.

19. Podľa ust. § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods.2 zákona č. . 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o

prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej

republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ust.§ 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
platnom od 01.06.2011 Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom od 01.06.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa ust. § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ust. § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd
v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

20. Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu ním tvrdeným
nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
21. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje, aby boli

kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, 2.
vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom resp.
nezákonným rozhodnutím.
22. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, súd uvádza, že ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. účinného v čase posudzovania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, kedy ešte neplatilo súčasné znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré
bolo do zákona zavedené až s účinnosťou od 01.01.2013 v tomto rozhodnom čase neobsahovalo,
ako je zrejmé z vyššie uvedenej citácie tohto znenia, čo možno považovať za nesprávny úradný
postup, to však neznamená, že súd nemôže podporne na výklad tohto pojmu použiť právne významné
okolnosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 a to v

kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu v rámci
danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase, keď mal vzniknúť
zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi konania v preskúmanej exekučnej veci. Vychádzajúc z tohto
mal súd po vykonanom dokazovaní za to, že nebola preukázaná prvá podmienka zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to nesprávny úradný postup súdu. Súd poukazuje

na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný
preskúmať Ústavný súd. Vychádzajúc z vyššie uvedeného po preskúmaní exekučnej veci má súd za to,
žežalobcanepreukázalsplnenieprvejpodmienkyprevznikzodpovednostištátuzaškoduatonesprávny
úradný postup. Z dikcie citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 vyplýva,

že o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodne súd do 15
dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, avšak ako vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku to
neplatí, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Z pripojených exekučných spisov je zrejmé,
že v tomto prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a teda vychádzajúc z ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, 15 - dňová lehota sa na tento prípad nevzťahovala. Zo skutkových

okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu
najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti

vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané
porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri

potrebe materiálneho prieskumu súladu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom je 15
dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým činiteľom a práve preto
zákon nestanovuje žiadnu lehotu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.23. Na základe takto zisteného má súd za to, že exekučný súd konal v rámci zákona a tak ako mu
to ukladá zákon. Zároveň nebolo zistené a ani to žalobca nepreukázal súdu, aby v tejto exekučnej
veci došlo k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti

alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval. Po tomto zhodnotení mal súd za
to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že v tomto prípade došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, ktorým by mu bola spôsobená škoda.

24. Čo sa týka škody, žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody a
ani výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla nesprávnym úradným postupom.
Žalobca v tomto konaní vôbec neprodukoval dôkazy, ktoré by vznik škody a jej výšku preukazovali,
škodu uplatnil len paušalizovaním ním tvrdených nákladov. Takisto ani neprodukoval žiadne dôkazy
ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy a súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na
základe aplikácie Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia

za už predtým v iných veciach konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného
nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd z dôvodu hospodárnosti konania ani
nezaoberal, keď žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody. Zároveň súd nevyhovel žiadosti
žalobcu o vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, pretože za situácie, keď nebol preukázaný prvý z
atribútov podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to

nesprávny úradný postup a teda keďže všetky podmienky zodpovednosti za škodu musia byť splnené
súčasne, za takejto situácie by vykonanie dokazovania znaleckým posudkom bolo nehospodárne.

25. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a žalovanej tak vznikol
nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval
len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.