Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14Csp/187/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919204932
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7919204932.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou,
advokátkou, Majerníkova 3/A, 841 05, Bratislava, proti žalovanému: H. N., S.. X.X.XXXX, M. Z. G., v
konaní o zaplatenie 300,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 300,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 300,- Eur od 31.10.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
istinu vo výške 300 €, odplatu 84 €, poplatky za upomienky 180 €, zmluvnú pokutu 33 €, zmluvný
úrok vo výške 68 % ročne zo sumy 300 € od 30.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 384 € od 31.10.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Uviedol, že na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.10.2015 uzatvorenej

podľa zákona č. 129/2010 Z.z. ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 300 €, ktorý
sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so
spotrebiteľským úverom čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu
288 €, t,j, zaplatiť celkovú čiastku vo výške 588 €, to všetko do 30.10.2016. Žalobca ďalej uviedol, že v
zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú
čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi

zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 €.
V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú
upomienku čiastku 30 €, t.j. celkom vo výške 180 €.
Poukázal na to, že žalovaný mu doposiaľ uhradil 0 €. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas
svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku, no žalovaný ho doposiaľ

neuhradil a to ani čiastočne.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená v zmysle § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dňa 23.01.2020 nevyjadril.3. Súd vo veci pojednával dňa 23.06.2020 v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu. Právna
zástupkyňa žalobcu ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní písomným podaním doručeným súdu

až po pojednávaní dňa 24.06.2020 a žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom
neospravedlnil.

4. Z listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav:
Dňa 30.10.2015 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere

č. XXXXXXXXX (ďalej len Zmluva), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške
300 € a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí
finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia
úveru v dohodnutom termíne predstavuje 288 €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 588 €.
Podľačlánku2Zmluvy,odplatapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovbolavovýške84€,čopredstavuje
ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28 %.

Podľa článku 3 Zmluvy, úrok bol 68 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo
v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 204 €. Termín konečnej
splatnosti úveru bol 30.10.2016. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú
čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi
zaplatiť zmluvnú pokutu 33 €. Spotrebiteľ sa tiež zaviazal uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku

čiastku 30 €.

5. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia Zmluvy
(ďalejlenzákonč.129/2010Z.z.),spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti :
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov

sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady

na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a konaní nebolo s poukazom na ust. § 151 ods. 1
CSP medzi stranami sporné, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom, ktorý poskytoval

spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý nekonal
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Vzhľadom na uvedené zmluvu o úvere, ktorú
strany uzavreli, súd kvalifikoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

7. Keďže zmluva uzavretá medzi stranami má charakter spotrebiteľského úveru, musí obsahovať

náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. Po preskúmaní jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd konštatuje, že zmluva v
rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k), l) zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje správnu
výšku ročnej percentuálnej miery nákladov a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov.

8. K absencii povinnej obsahovej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
súd uvádza, že zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo
informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu
zákon č. 129/2010 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré

patrí aj ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN). RPMN je možno považovať za jeden
z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov, ktorý vyjadruje
hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pomocou RPMN môže
spotrebiteľ pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver je pre neho výhodnejší. Žalobca pri výpočte RPMN vo
výške 28 % (článok 2 Zmluvy) nezohľadnil spotrebiteľom platený úrok vo výške 68 % ročne a RPMN

počítal len z odplaty vo výšky 84 €. Pritom podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa na účely výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom s výnimkami v predmetnom ustanovení špecifikovanými. Z uvedeného dôvodu súd dospel k
záveru, že je v neprospech spotrebiteľa nesprávne uvedená nižšia RPMN.

9. K absencii povinnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2
písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. súd uvádza, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010
Z.z. nemožno od veriteľa žiadať, aby v nich uvádzal presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu úrok a poplatky. V zmysle ustálenej judikatúry
k tejto otázke (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/98/2018, sp.

zn. 3Cdo/146/2017, sp. zn. 3Cdo/56/2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017), nie je potrebné, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej
anuitnej splátky. Zmluva, ktorú strany uzavreli, však neobsahuje vôbec výšku jednotlivých splátok úveru,
ich počet a ani termín ich splatnosti, ale iba záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému úver vo výške
300 € a záväzok žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť aj odplatu a úrok spojený

so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje
288 € (t.j. zaplatiť celkom 588 €). Takto dojednaný spôsob vrátenia poskytnutého úveru je v rozpore
s účelom sledovaným zákonom o spotrebiteľských úveroch. Cieľom ust. § 9 ods. 2 písm. l) bolo
vrátenie poskytnutých peňazí v pravidelných rovnomerne rozložených splátkach tak, aby sa časť splátky
započítala na istinu, časť na úroky a časť na poplatky. Nemožno totiž opomenúť, že spotrebiteľ si

požičiava peňažné prostriedky spravidla z toho dôvodu, že nedokáže za službu alebo tovar, o ktoré má
záujem, zaplatiť z vlastných prostriedkov jednorazovo vyššiu sumu.10. Absencia povinných obsahových náležitostí zmluvy uvedená v odsekoch 8. a 9 tohto rozsudku má
za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému žalobcom je v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.
b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.

11. Sumarizujúc vyššie uvedené súd uzatvára, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami je podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje
podstatnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. a v zmluve je tiež
nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V konaní nebolo

s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP medzi stranami sporné, že na úverový prípad č. XXXXXXXXX
žalovaný čerpal úver 300 € a žalobcovi uhradil sumu 0 € a teda dlžná istina predstavuje 300 € , ktorú
časť nároku žalobcu súd považoval za dôvodnú.

12. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal tiež zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, a to ako sankcie
pre prípad, že spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v Zmluve. Podľa §

545a OZ platí, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Súd zo Zmluvy zo dňa 30.10.2015 zistil, že zmluvná pokuta bola vopred zadaná v nezmeniteľnej výške

fixne v sume 33,- Eur, a to bez ohľadu na to, aká výška úveru (pôžičky) je poskytovaná spotrebiteľovi a
bez ohľadu na to, aký dlh je predmetom sporu. Z uvedeného je zrejmé, že dlžník by bol povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu v rovnakej výške aj v prípade, ak by na úvere nezaplatil nič, ale súčasne aj vtedy, ak
by dlhoval už iba 1,- Euro. Takto spôsob, akým je zmluvná pokuta upravená v Zmluve svedčí o tom,
že nebola predmetom osobitného vyjednávania či určovania v čase uzavretia zmluvy a nereflektovala

prípadne celkovú výšku plnenia zo strany dlžníka. Súd má za to, že takto určená, t.j. nie osobitne
dojednaná zmluvná pokuta, je neprijateľnou zmluvou podmienkou, na základe čoho súd sumu zmluvnej
pokuty žalobcovi vôbec nepriznal.

13. Obdobným spôsobom je obsiahnutá v Zmluve suma „poplatku za upomienku“, kde sa spotrebiteľ

zaviazal zaplatiť za každú upomienku čiastku 30,- Eur. V konaní sa žalobca domáha zaplatenia sumy
za upomienky v celkovej výške 180,- Eur. Nad rámec je treba zdôrazniť aj to, že žalobca nepreukázal
existenciu ani jednej z upomienok, tieto súdu nepredložil, a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Súd poukazuje na rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Obo 13/2011 zo dňa 28.09.2011, podľa ktorého dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli

preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho prospech.
Dôkazné bremeno o určitých skutočnostiach ležia na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. Súd na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovi sumu za upomienky vo
výške 180,- Eur nepriznal.

14. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi v lehote splatnosti nesplnil, dostal sa tak do omeškania s

plnením peňažného záväzku a žalobca je preto oprávnený požadovať od žalovaného úrok z omeškania.
V súlade s vyššie citovanými ustanovenia súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania podľa §
3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne z istiny 300 € a to
od 31.10.2016 do zaplatenia.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia celkovo sumy 597,- Eur (istina 300,-
Eur, poplatok za upomienky 180,- eur, zmluvná pokuta vo výške 33,- Eur, odplata 84,- Eur,) súdmu priznal sumu 300,- Eur, čiže jeho úspech v spore predstavoval 50,25 % a úspech žalovaného 49,75
%, preto súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.