Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/624/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913210996
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7913210996.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom R., J.
XXX/XXX proti žalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO:
31 690 904, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Užhorodská 21, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní Občianskeho združenia Ochrana

spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, zastúpeného JUDr. Darinou
Solárovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3 proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov zo dňa 29.6.2015 č.k. 6C/135/2013-198 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

Stranám sporu ani Občianskemu združeniu Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov nepriznáva

náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne a účastníkom nepriznal právo
na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobkyne, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sp.zn. 3C/1481/2012. Tohto nároku sa žalobkyňa
domáhala na základe tvrdenia, že arbitrážny súd nemal právomoc na konanie a rozhodnutie o nároku
žalovaného, pretože rozhodcovská doložka, na základe ktorej mala byť právomoc Arbitrážneho súdu
Košice založená, je neplatná.

3. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
Arbitrážny súd Košice bez nariadenia pojednávania dňa 19.1.2012 rozhodol rozhodcovským rozsudkom
č. 3C/1481/2012 a tento rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 25.6.2013. Konštatoval, že
tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 27.6.2013. S poukazom na novelizáciu
zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) a to zákonom č. 335/2014 Z.z. (§ 243d), podľa ktorého

exekučné konania na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.1.2015
možnozačaťlendotrochmesiacovodúčinnostitohtozákona.Nazákladenávrhunavykonanieexekúcie
podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie
prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Poukázal na to, že uvedené ustanovenie
nadobudlo účinnosť 1.1.2015 a toto sa vzťahuje aj na žalobkyňou označený rozhodcovský rozsudok.

Exekučné konanie na základe sporného rozhodcovského rozsudku nebolo ani do troch mesiacov od
účinnosti zákona začaté a z toho vyvodil záver, že predmetný rozhodcovský rozsudok už žalobkyňuani žalovanú nezaväzuje. V dôsledku toho sa právne postavenie účastníkov tohto súdneho konania
obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku a žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou ním
založenou. Z uvedeného vyvodil, že predmetné konanie v dôsledku toho stratilo svoj význam a zanikol

jeho predmet. Na základe toho žalobu žalobkyne zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podalo odvolanie Občianske združenie Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom
bytov, v tom čase v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne. Toto navrhovalo napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladalo na
dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. V odvolaní uviedlo, že rozsudok
nepovažuje za správny a má za to, že súd bol povinný rozhodcovský rozsudok zrušiť, keďže tento sa
ex lege nezrušuje a zákon výslovne neustanovuje, že napadnúť možno len právoplatný rozsudok - v
prípade zákona č. 335/2014 sa napáda dokonca rozsudok neprávoplatný. Je toho názoru, že nebol
daný procesný dôvod na zamietnutie žaloby. Poukázalo na ust. § 372w O.s.p. (prechodné ustanovenia k

úpravám účinným od 1.1.2015), podľa ktorého spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o
ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1.1.2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia
súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov. S poukazom na toto ustanovenie má za to, že
povinnosťou súdu prvej inštancie bolo vo veci konať a aj rozhodnúť.

5. K odvolaniu občianskeho združenia sa nevyjadrila žalobkyňa ani žalovaný.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).

7. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedený v § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

9. Odvolací súd v súlade s citovaným posudzoval formálne náležitosti odvolania občianskeho združenia
a na základe toho dospel k záveru, že toto je potrebné odmietnuť, keďže bolo podané neoprávnenou
osobou.

10. Podľa ust. § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním, pokiaľ
tozákonnevylučuje.Akzprávnehopredpisuvyplývaurčitýspôsobvyrovnaniavzťahumedziúčastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

11. Otázku oprávnenia vedľajšieho účastníka na podanie odvolania súdna prax Najvyššieho súdu
SR riešila a zaujala v nej názor, že „ak nejde o situáciu vyplývajúcu z § 201 vety druhej
O.s.p., nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má
za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom, okrem prípadu, ak konkrétne

okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup, napríklad ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený
ako zneužitie práva na úkor iných, v konaní priamo nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada
charakterizujúca sporové občianske súdne konanie znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať
vôľu neúspešného účastníka konania (účastník je dominus litis), nepokračovať v spore iniciovaním
opravného konania na základe odvolania podaného vedľajším účastníkom“ (uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo dňa 7.5.2014 sp.zn. 6Cdo/77/2014).12. Odvolací súd s poukazom na takto zaujatý právny názor, s ktorým sa stotožňuje má za to, že
odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne by bolo podané oprávnenou osobou iba v prípade,
ak by žalobkyňa na strane ktorej tento vedľajší účastník vystupoval, dala s podaním tohto odvolania

súhlas.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka bolo doručené tak žalobkyni,
ako aj žalovanému a týmto bola daná možnosť vyjadriť sa k nemu, čo však ani žalobkyňa, ani žalovaný

nevykonali. Odvolací súd má za to, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie poučiť žalobkyňu o
tom, že podmienkou prejednania odvolania vedľajšieho účastníka je jej súhlas a zároveň ju vyzvať
na vyjadrenie, či takýto súhlas dáva. S poukazom na znenie uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa
7.5.2014 sp.zn. 6Cdo/77/2014 má odvolací súd za to, že nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho
účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším
účastníkom, okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup, napríklad, ak by

tento nesúhlasmohol byť hodnotený ako zneužitie práva na úkor iných, v konaní priamo nezúčastnených
subjektov. Rovnaký následok vrátane vyššie uvedenej výnimky treba vyvodiť aj zo situácie, ak účastník
konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom vystupujúcim
na jeho strane, v rozpore so zásadou (nech si každý stráži svoje práva) zostane neúčinný. Zásade
spravodlivej ochrane práv zodpovedá, aby takáto pasivita účastníka sa zásadne prejavila v procesnom

dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania. Vedľajšiemu účastníkov zostáva možnosť, aby v
takomto prípade na výzvu súdu sám obstaral a predložil vyjadrenie účastníka obsahujúceho jeho súhlas
s podaným odvolaním.

14. Vychádzajúc z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že pokiaľ zo strany žalobkyne nebol
daný výslovný súhlas s odvolaním občianskeho združenia (v postavení vedľajšieho účastníka na jej
strane) bráni táto skutočnosť možnosti meritórneho prejednania odvolania podaného týmto subjektom.
Pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý výslovne žalobkyňu nepoučil a nevyzval na vyjadrenie súhlasu
alebo nesúhlasu s podaním odvolania už odvolací súd nemal možnosť napraviť vzhľadom k tomu,

že nový procesnoprávny predpis (CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016 už inštitút vedľajšieho
účastníkanepoznáatedasúdsnímužaninemôžekonať.Ztohtodôvoduodvolaciemusúduneostaloiné
akoodvolaniepodanéobčianskymzdruženímOchranaprávspotrebiteľomavlastníkombytovodmietnuť
podľa ust. § 386 písm. b/, c/ CSP, keďže toto bolo podané neoprávnenou osobou.

15. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Občianske združenie nebolo v odvolacom konaní úspešné, preto mu náhrada trov odvolacieho
konania nepatrí a ostatným stranám sporu odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal
stranám sporu ani občianskemu združeniu náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).