Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/233/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118314404
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6118314404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: J.. J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX
A., zastúpený: JUDr. Marianna Kohútová Bérešová, advokátka, so sídlom Štefánikova 47, Bratislava,
proti žalovanému: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, podnikajúci pod obchodným menom
Roman Kabát, s miestom podnikania 951 73 Jelenec 536, IČO: 40 686 213, zastúpený: Advokátska
kancelária Humenská & Panasiuková, so sídlom Damborského 3, 949 01 Nitra, IČO: 42 332 711, o
zaplatenie sumy 1 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 11. marca 2019 č. k. 14C/103/2018-114, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 11. marca 2019 č. k. 14C/103/2018-114
pri právnom posúdení podľa § 488, § 489, § 631, § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) ako
nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 500 eur
s príslušenstvom.

2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému
žalovanému v konaní priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd po zohľadnení skutkových tvrdení a vykonanom
dokazovaní dospel k tomu záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť, pretože žalobca

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Dôkazné bremeno je možné
charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania.

4. Žalobca v konaní od jeho začiatku tvrdil, že so žalovaným uzatvoril ústnu dohodu, na základe ktorej
mal žalovaný povinnosť vyhotoviť a dodať žalobcovi projektovú dokumentáciu, t. j. podklady na stavebné
úpravy v objekte, kde bude namontované technologické zariadenie na pestovateľské pálenie ovocia

(rozvody inžinierskych sietí, stavebné úpravy pre inštaláciu technologického zariadenia pálenice) a
žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému za túto dokumentáciu sumu 1 500 eur, pričom tento záväzok
aj splnil. Tieto tvrdenia žalobcu najviac zodpovedajú záväzkovo právnemu vzťahu zmluvy o dielo v
zmysle § 631 a nasl. OZ. V konaní nebolo sporným zaplatenie sumy 1 500 eur žalobcom žalovanému,sporným bol však obsah dojednaného záväzku, na základe ktorého malo dôjsť k zaplateniu práve sumy
1 500 eur. V tejto situácii žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno v tom smere, že bol povinný preukázať
uzatvorenie dohody (zmluvy) medzi žalobcom a žalovaným, obsahom ktorej bol záväzok žalovaného

dodať žalobcovi projektovú dokumentáciu a zároveň, že nastal dôvod, pre ktorý mu vznikol nárok na
vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Žalovaný namietal žalobcom tvrdený obsah ústnej dohody, popieral, že
by došlo k dohode o záväzku žalovaného vyhotoviť projektovú dokumentáciu. Žalovaný argumentoval
tým, že so žalobcom k dohode došlo, avšak s tým obsahom, že suma 1 500 eur bola vyplatená ako
záloha, ktorá mala byť vrátená po vyplatení ceny diela (zhotovenie technológie pálenice objednávateľovi

diela), t. j. spoločnosťou, ktorej konateľom je žalobca. Žalobca preukázal iba vyplatenie sumy 1 500
eur žalovanému, nepreukázal však dôvod, pre ktorý došlo k uvedenému plneniu, teda že žalovaný
bol povinný vyhotoviť projektovú dokumentáciu a že vznikol nárok na vrátenie plnenia, pretože nebol
preukázaný obsah záväzku. S poukazom na uvedené, súd nemohol zistený skutkový stav subsumovať
pod príslušnú hmotnoprávnu normu.

5. Pokiaľ ide o získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, čo tvrdil v konaní žalobca,
tak žalobca nesprávne kvalifikoval nesplnenie si zmluvnej povinnosti ako dôvod na vznik bezdôvodného
obohatenia. Žalobca totiž na pojednávaní tvrdil, že vzhľadom k tomu, že predmetný projekt si vypracoval
sám, na strane žalovaného ide o bezdôvodné obohatenie. Porušenie zmluvne dohodnutej povinnosti
v danom prípade iba v rovine „tvrdenej zmluvnej povinnosti“ nemá za následok vznik bezdôvodného

obohatenia, ale predstavuje omeškanie dlžníka, s čím sú spojené sankčné mechanizmy dohodnuté v
zmluve, resp. upravené zákonom (napr. na odstúpenie od zmluvy, náhrada škody, atď.). Bezdôvodné
obohatenie môže vzniknúť iba na základe skutkových podstát obsiahnutých v ust. § 451 a § 454 OZ,
pričom porušenie zmluvnej povinnosti k týmto skutkovým podstatám nepatrí. Ak si chcel žalobca uplatniť
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, bol povinný preukázať jeho vznik. Samotné tvrdenia

žalobcu o dohode na vypracovaní projektovej dokumentácie, ktoré konštantne predkladal v priebehu
celého konania popierajú, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na základe plnenia bez právneho
dôvodu, resp. z dôvodu, ktorý odpadol, prípadne z neplatného právneho úkonu. Nárok žalobcu podľa
názoru súdu prvej inštancie nebol nárokom z bezdôvodného obohatenia.

6. Súd nevykonal žalovaným navrhované dôkazy a to dokazovanie projektom technológie pálenice,
projektom pálenice ako stavby a zameraním priestoru, pretože tieto dôkazy jednak nesmerovali k
preukázaniu obsahu záväzku vzniknutého medzi stranami tohto sporu a zároveň preukazovali tie
skutočnosti, ktoré sú v konaní nesporné, t. j. že žalovaný tieto projekty nevykonal a vykonal ich sám
žalobca.

7.Súdpovažovalnámietkužalovanéhoohľadnejehopasívnejvecnejlegitimácievkonanízanedôvodnú.
V prvom rade je potrebné konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, či došlo k
uzavretiu zmluvy (dohody) medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľom alebo fyzickou osobou
nepodnikateľom. Podľa názoru súdu označenie fyzickej osoby ako strany sporu, či už za podnikateľa

alebo nepodnikateľa nemá vplyv na vecnú legitimáciu strany sporu. Súd nevidí rozdiel medzi právnou
subjektivitou fyzickej osoby a rovnakej fyzickej osoby ako podnikateľa na základe živnostenského
opatrenia. Na rozdiel od OSP účinného do 30.6.2016, CSP účinný od 1.7.2016 nerozlišuje medzi
fyzickou osobou a fyzickou osobou podnikateľom, pričom miesto podnikania fyzickej osoby už nie je v
označení subjektu povinným údajom. Uviesť sa však môže, ak žalobca nedisponuje údajom o trvalom

pobyte žalovaného. Označenie žalovaného identifikačným údajom, t. j. identifikačným číslom, a nie
dátumom narodenia žalovaného, súd nepovažoval za vadu žaloby. Pri označení žalovaného v rámci
záhlavia rozsudku zo dňa 11.3.2019 č. k. 14C/103/2018-114 súd postupoval v intenciách obsahu ust.
§ 220 ods. 1 CSP.

8. V kontexte uvedených dôvodov rezultujúcich z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového
stavu, súd prvej inštancie podanú žalobu žalobcu zamietol.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie a rozsudkom

určí, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 1 500 eur spolu s príslušenstvom. Zároveň žiadal priznať
náhradu tak prvoinštančných ako aj odvolacích trov konania. Odvolacie dôvody vymedzil s poukazom
na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP.10. Súd prvej inštancie napriek vykonanému dokazovaniu v minimálnej miere bral do úvahy skutočnosti
uvedenéžalobcomazároveňdôležitéprerozhodnutie.Žalovanýprehlásilnapojednávanídňa11.3.2019
pred súdom prvej inštancie, že ak si žalobca objedná zariadenie depozit vráti. Takisto aj v liste zo dňa

28.10.2017 žalovaný uviedol, že platba v sume 1 500 eur nemá nič spoločné s projektom. Zrušenie
právneho zastúpenia zo strany žalobcu nebolo v žiadnom prípade účelové (dôkaz - sťažnosť žalobcu
na vtedajšieho právneho zástupcu na Slovenskej advokátskej komore), ale žalobca sa skutočne ocitol
vo veľmi ťažkej situácii, nie vlastnou vinou mohol mať zastúpenie na pojednávaní, čo zrejme prispelo
k vyneseniu napadnutého rozsudku.

11. Po tom ako spoločnosť Maximmus s.r.o. objednala a následne reklamovala zákazku pálenice,
žalovaný začal zvyšok neuhradenej platby za reklamované nedostatky touto spoločnosťou (ktoré boli
mimochodom aj žalovaným uznané) stotožňovať, resp. ich úhradami podmieňovať vrátenie žalovanej
čiastky 1 500 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie nevykonal žiadny dôkaz navrhnutý žalobcom
a mnohé dôkazy žalobcom predložené doslova odignoroval, pričom následne v bode 18 odôvodnenia

napadnutého rozsudku uviedol základný dôvod zamietnutia samotnej žaloby, neunesenie dôkazného
bremena žalobcom. Skutočnosti uvádzané žalovaným súd bez akýchkoľvek dôkazov a napriek ich
závažným rozporom v samotnej výpovedi žalovaného vyhodnotil za pravdivé. Na jednej strane žalovaný
uviedol, že predmetná platba nemala nič spoločné s projektom pre firmu Maximmus (vo svojom liste), na
pojednávaní žalovaný uviedol, že sa údajne dohodli, že to bude depozit práve na tento projekt, ktorý vráti

pri objednaní zákazky. Nakoniec právny zástupca žalovaného uviedol, že spornú platbu ako depozit mal
vrátiť až po zaplatení celej zákazky. Mnohé skutočnosti uvedené žalobcom a hlavne žalovaným uviedol
súd v rámci rozsudku veľmi nesprávne a skreslene.

12. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca uhradil žalovanému zo svojho osobného účtu

na osobný účet žalovaného spornú čiastku 1 500 eur. Ďalej bolo preukázané a to tiež nesporne, že
žalovaný žalobcovi neposkytol nijaké plnenie v hodnote tejto sumy. Podstatným skutkovým zistením
je, že platbu uskutočnil žalobca zo svojho účtu, pričom žalobca je fyzickou osobou a nie spoločnosť
Maximmus, ktorá si neskôr objednala zariadenie pálenice. Žalobca nenesie zodpovednosť za to, že
spoločnosť nebola s dodávkou spokojná, resp. ani za reklamačné postupy a nároky žalovaného voči

spoločnosti Maximmus. Následne súd stotožnenie oboch subjektov, t. j. žalovaného ako konateľa
spoločnosti Maximmus nesprávne právne posúdil. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola ústna,
platba žalobcom v prospech žalovaného bola nesporne preukázaná a nesporne bol preukázaný aj fakt,
že žalobca neobdržal od žalovaného žiadnu protihodnotu za platbu. Toto sú dve skutočnosti, ktoré mal
ako žalobca preukázať, aby bol úspešný. Súd ani nevysvetlil čo vlastne právne posudzoval a v akom

vzťahu bol žalobca a žalovaný.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že v súlade s § 387 ods.
1 CSP žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a aby mu
bol zároveň priznaný aj 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný už v ním podanom

odpore, ale aj v priebehu konania predložil všetky písomnosti k danej veci a vysvetlil špekulatívne
správaniežalobcu,ktorýsanaprieknezaplatenejcenedielasnažíodžalovanéhovylákaťďalšiefinančné
prostriedky v rozpore s ich pôvodnou dohodou.

V danom prípade žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal uzatvorenie zmluvy medzi

žalobcom a žalovaným, obsahom ktorej bol záväzok žalovaného dodať žalobcovi projektovú
dokumentáciu a zároveň, že nastal dôvod, pre ktorý mu vznikol nárok na vrátenie zaplatenej sumy. Ak
sa žalobca rozhodne si zhotovenie pálenice u žalovaného objednať, dielo bude zhotovené a ak žalobca
zaplatí cenu za jeho zhotovenie, depozit (1 500 eur) bude žalobcovi v plnej výške vrátený.

14. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu vo svojom písomnom vyjadrení
uviedol, že skutočnosti uvádzané žalobcom súd ani neskúmal a skutočnosti uvádzané žalovaným
rozporné s vyjadreniami jeho právneho zástupcu a predloženými dôkazmi súd vôbec nehodnotil ako
nehodnoverné. Takéto dokazovanie, hodnotenie a rozhodovanie odporuje pravidlám spravodlivého
procesu. Súd prvej inštancie vykonal iba minimálne dokazovanie, neberúc do úvahy skutočnosti

podstatné pre rozhodnutie uvádzané žalobcom.15. Podstatným skutkovým zistením je v danom prípade to, že platbu uskutočnil žalobca zo svojho
osobného účtu. Žalobca je fyzická a nie právnická osoba spoločnosť Maximmus, s r.o., ktorá si neskôr
objednala zariadenie pálenice. Žalobca nezodpovedá za to, že spoločnosť nebola spokojná s dodávkou.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou a v lehote zákonom určenej na podanie odvolania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
následne dospel k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozhodol o ňom

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

(žalobcovi) ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej vecnej legitimácie (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v tom prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

19. V danom prípade odvolací súd skúmajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu smerujúceho voči
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.3.2019 č. k. 14C/103/2018-114 v rámci odvolacieho konania
najskôr skúmal danosť aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, t. j. J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. 14, XXX XX A., ako fyzickej osoby, pričom zistil, že aktívna vecná legitimácia pre vymáhanie nároku

v sume 1 500 eur s príslušenstvom, na strane tohto subjektu nie je daná. Aktívna vecná legitimácia
na vymáhanie uvedeného nároku vrátane jeho príslušenstva je daná na strane právnickej osoby -
MAXIMMUS spol. s r. o., Stredná 35, 821 04 Bratislava, IČO: 44 921 535.

20. K uvedenému právnemu záveru, ktorým sa odzrkadlil v potvrdení napadnutého rozsudku, ako

vecne správneho podľa § 387 ods. 1 CSP, avšak z iného právneho dôvodu (nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu) bol obsah fotokópie v spise sa nachádzajúceho dokumentu označeného
ako Vrátenie faktúry (č. l. 23-24). Z obsahu tohto listinného dôkazu, ktorý podpísal konateľ spoločnosti
MAXIMMUS spol. s r. o., je zrejmé, že táto spoločnosť tu vystupuje v pozícii objednávateľa a žalovaný
v pozícii zhotoviteľa. V tomto listinnom dôkaze sa okrem iného uvádza, že zhotoviteľ dňa 23.9.2016

obdržal od J.. D. 1 500 eur ako zálohu na poskytnutie projektu technológie. Projekt technológie mal
byť podkladom pre objednávateľa (MAXIMMUS spol. s r. o.), aby podľa neho pripravil požadované
rozvody na pripojenie technológie pálenice, t. j. rozvody vody, elektriny a kanalizácie. Zhotoviteľ
napriek poskytnutej zálohe objednávateľovi nedal žiadnu dokumentáciu, žiadne podklady a ani žiadne
usmernenie. Predmetnú zálohu vo výške 1 500 eur zhotoviteľ do dnešného dňa objednávateľovi

nezúčtoval.

21. Z obsahu tohto listinného dôkazu ďalej vyplýva, že v pozícii objednávateľa a to prostredníctvom
svojho konateľa J. J. D. ako zložiteľa zálohy 1 500 eur v prospech zhotoviteľa je právnická osoba
MAXIMMUS spol. s r. o., a nie žiadna fyzická osoba, ako v priebehu celého konania (aj odvolacieho) tvrdí

žalobca. Na zaujatom právnom závere odvolacieho súdu ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu J.. J. D., ako fyzickej osoby, na podaní jeho žaloby došlej Okresnému súdu Nitra dňa 24.9.2018,
a tým aj k vymáhaniu uplatneného nároku v sume 1 500 eur s príslušenstvom nič nemení ani to, že
predmetná suma 1 500 eur bola vyplatená z osobného účtu žalobcu. V kontexte uvedených dôvodovodvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
priznal žalovanému voči žalobcovi, pretože žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech. O výške
náhrady trov konania rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením, po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,

ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).