Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/451/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7906200500
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7906200500.8

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Železníc Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Klemensova 8, IČO: 31 364 501 proti žalovaným 1/ I. D., B.. XX.X.XXXX, X/. G. D.,
B.. XX.X.XXXX, C. X. J., V. XXX/XX a 3/ Allianz - Slovenskej poisťovni a.s., so sídlom v Bratislave,
Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700. o zaplatenie 389,93 eur s prísl., odvolaní žalovanej v 3. rade

proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 19.6.2017 č.k. 6C/11/2006-414 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania voči

žalovanej v 3. rade. Žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal a štátu priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanej v 3. rade.

2. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal
voči žalovaným zaplatenia sumy 389,93 eur titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla pri dopravnej
nehode dňa XX.X.XXXX spôsobenou žalovanou v 2. rade na železničnom priecestí pri obci L.. Pasívnu

legitimáciu žalovaného v 1. rade odvodzoval od vlastníctva motorového vozidla, ktorým bola škoda
spôsobená a žalovanej v 3. rade s poukazom na § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení. Konštatoval, že žalobca vyčíslil škodu na svojom zariadení vo výške 599,35 eur, pritom mu
však žalovaná v 3. rade uhradila iba sumu 209,42 eur a z tohto dôvodu uplatnil v žalobe rozdiel vo výške
389,93 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
železničnej dopravy, ktorému uložil určiť, či žalobcovi vznikla škoda a stanoviť jej skutočnú výšku. Tento

znalec znaleckým posudkom ustálil výšku škody na 594,64 eur. Po vypracovaní znaleckého posudku a
jeho doručení účastníkom zobral žalobca podaním zo dňa 4.11.2011 žalobu v časti 385,22 eur späť, v
tejto časti žiadal konanie zastaviť poukazom na to, že žalovaná v 3. rade mu dňa XX.XX.XXXX zaplatila
uvedenú sumu. Rozsudkom zo dňa 9.1.2012 č. k. 6C/11/2006-253 súd zastavil konanie v časti 385,22
eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odvolací súd svojím uznesením zo dňa 25.6.2012 (č.l.
295) č. k. 1Co/102/2012 - 295 zrušil uznesenie vo výroku o trovách konania s poukazom na absenciu

akéhokoľvekzdôvodneniaaplikácie§142ods.2O.s.p..Nazákladetohosúdprvejinštancienapadnutým
uznesením opätovne rozhodol o trovách konania. Svoje rozhodnutie založil na ust. § 256 ods. 1 C.s.p.,
keď konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že dôvodom späťvzatia žaloby bola úhrada sumy 385,22
eur žalovanou v 3. rade, ktoré predstavujú 98,79 % zo žalovanej sumy. Mal za to, že žalovaná v 3.
rade v tejto časti zavinila zastavenie konania. Zamietnutie žaloby ohľadne sumy 4,71 eur vyhodnotil vo
vzťahu k zastavenej časti konania za tak malý, že v zmysle platnej judikatúry nemohol byť určujúcim

kritériom pri rozhodovaní o trovách konania. Konštatoval, že dôvodnosť žaloby posúdil procesne a bez
ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Za rozhodujúcu považovalskutočnosť,žežalovanáv3.radesplnilato,čohosažalobcavkonanídomáhalalenztohodôvoduzobral
žalobca v tejto časti žalobu späť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade zastavenie konania
nezavinili a v konaní im ani trovy konania nevznikli, týmto náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval,

že zaplatením odmeny znalca vo výške 525,03 eur zo štátnych prostriedkov vznikli preddavkované trovy
štátu o ktorých rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a to s poukazom na skutočnosť, že nový procesný
predpis Civilný sporový poriadok už neobsahuje ekvivalent uvedeného rozhodnutia. S poukazom na
komentár k Civilnému sporovému poriadku vyvodil záver, že trovy dokazovania je povinná nahradiť
strana, ktorú zaväzuje povinnosť nahradiť trovy konania ako celku v nadväznosti na procesný neúspech

vkonaní,resp.zavineniezastaveniakonania.Konštatoval,žeovýšketýchtotrovrozhodnesamostatným
uznesením vyšší súdny úradník.

3. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná v 3. rade. Táto žiadala napadnuté uznesenie vo
výroku o trovách konania zmeniť a priznať jej plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, alternatívne
toto uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že predmetom

konania bol nárok na náhradu škody za poškodenie železničného zabezpečovacieho zariadenia, ku
ktorému došlo pri dopravnej nehode dňa XX.X.XXXX zavinenej žalovanou v 2. rade. Uplatnený nárok vo
výške 389,93 eur predstavoval rozdiel medzi nákladmi na opravu vynaloženými žalobcom na uvedenie
poškodeného zariadenia do predošlého stavu a už poskytnutým mimosúdnym plnením žalovanou
v 3. rade. S poukazom na ust. § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka mala za to, že

uhrádza sa skutočná škoda. Žalovaná v 3. rade nepopierala skutočnosť, že žalobca musel vynaložiť
náklady nutné na opravu poškodeného priecestného zabezpečovacieho zariadenia, čo aj pri výške
skutočnej škody zohľadnila a ani jedna z položiek uvádzaná v zákazkových a kalkulačných listoch
predložených žalobcom za opravu poškodeného priecestného zabezpečovacieho zariadenia nebola
zo strany žalovanej v 3. rade namietaná ako nesúvisiaca s poškodením a ani spochybnená, avšak

s prihliadnutím na ust. § 443 Občianskeho zákonníka mala za to, že pri určení výšky škody na veci
sa vychádza z ceny v čase poškodenia, t.j. musí sa prihliadnuť na cenu nadobúdaciu a na pokles
vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal
následkom zhodnotenia veci. Na zistenie uvedených okolností žalovaná v 3. rade v priebehu likvidácie
predmetnej poistnej udalosti zisťovala u žalobcu stav poškodenej veci, ako aj dobu dania veci do

užívania a na základe žalobcom predložených faktúr za opravu poškodeného zariadenia ako aj výpisu
z účtovnej evidencie žalobcu zo dňa X.X.XXXX stanovila skutočný výšku škody. Konštatovala, že z
výpisu z účtovnej evidencie žalobcu je nesporné, že predmetné poškodené zariadenie bolo zaradené
do užívania v r. 1976 a pri zohľadnení ročnej odpisovej sadzby 8% a odpisovanej dobe 12 rokov
vyčíslila zostatkovú hodnotu uvedeného zariadenia ku dňu poškodenia, t.j. k XX.X.XXXX na 20%.

Na základe uvedeného uhradila žalobcovi skutočnú výšku škody po odpočítaní amortizácie v sume
209,42 eur. Až v rámci znaleckého dokazovania nariadeného súdom bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX
bolo predmetné železničné zabezpečovacie zariadenie poškodené pri dopravnej nehode a vtedy došlo
k jeho úplnej výmene, to znamená, že v čase poškodenia pri dopravnej nehode XX.X.XXXX bolo v
užívaní iba 14 mesiacov. Uvedená doba užívania má podstatný vplyv na výpočet výšky skutočnej škody,

t.j. amortizáciu a preto žalovaná v 3. rade nenamietala znalcom stanovenú výšku skutočnej škody
a po doručení znaleckého posudku doplatila žalobcovi vzniknutý rozdiel. V tejto časti žalobca zobral
žalobu späť a súd konanie zastavil. Má za to, že ak by mala takúto informáciu od poškodeného už
v priebehu mimosúdnej likvidácie jeho nárokov, bola by predmetnú skutočnosť zohľadnila pri výpočte
skutočnej škody a nebolo by vôbec potrebné vo veci vykonávať znalecké dokazovanie. Z uvedeného

vyvodila, že žalobca neposkytol relevantné údaje majúce podstatný vplyv na likvidáciu predmetnej
poistnej udalosti. Neuvedením podstatných údajov majúcich vplyv na stanovenie výšky skutočnej škody
v procese mimosúdnej likvidácie, avšak a ani pri podaní žaloby, žalobca zavinil vznik súdneho sporu a
následne aj zastavenie konania. Je toho názoru, že uvedené okolnosti mal pri rozhodovaní o trovách
konaniazohľadniťajsúdprvejinštancieanazákladetohomalžalobcuzaviazaťnanáhradutrovkonania.

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť a nesúhlasil s
tvrdením žalovanej v 3. rade, že zavinil aj vznik sporu. Považuje za irelevantné, ktorý dôkaz sa kedy
v priebehu dokazovania vykonal a za rozhodujúci považuje výsledok sporu, kde bol neúspešný iba v
zanedbateľnej časti.

5. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 380 ods. 1,2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 3. rade nie je dôvodné.6. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s procesnou úpravou zodpovednosti za trovy konania
stranou sporu, ktorá zavinila zastavenie konania a aj správne vo veci rozhodol pokiaľ žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania voči žalovanej v 3. rade. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne

také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.

7. Z ust. § 256 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie (pôvodne
upravená v § 146 ods. 2 a v § 147 O.s.p.) bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 C.s.p.
a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné

zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, keďže zásada zodpovednosti za zavinenie je
inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú
tie skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Aj keď do C.s.p. nebola výslovne prebratá druhá veta §
146 ods. 2 O.s.p., naďalej platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná
dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide
o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.

Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne, teda bez ohľadu na to aký by bol výsledok konania, ak by k
späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodujúcou je skutočnosť, že žalovaný splnil to čoho sa žalobca domáhal
a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

8. Konštrukcia tejto zodpovednosti za zavinenie teda neumožňuje zohľadniť tie skutočnosti, ktoré

žalovaná v 3. rade v konaní uplatňuje ako odvolaciu námietku. Vzhľadom k tomu, že táto počas konania
plnila žalobcovi prevažnú časť uplatneného nároku má z procesného hľadiska za následok, že žalobca
bol povinný v tejto časti zobrať žalobu späť, keďže inak by sa vystavil procesnému neúspechu v
konaní. Takáto situácia z procesného hľadiska zakladá jednoznačnú zodpovednosť žalovanej v 3.
rade za zavinenie zastavenia konania. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej v 3.

rade považuje navyše za potrebné poukázať na skutočnosť, že táto založila svoju procesnú obranu v
konaní svojím vyjadrením k žalobe zo dňa 24.2.2006 (č.l. 10) na úplne iných skutočnostiach než na
tých, ktoré akcentujú v dôvodoch jej odvolania. Z obsahu tohto vyjadrenia totiž vyplýva, že žalovaná
v 3. rade namietala dôvodnosť nároku žalobcu s poukazom na nedostatok jej pasívnej legitimácie v
konaní s poukazom na znenie § 15 zák. č. 381/2001 Z.z., keď mala za to, že za spôsobenú škodu

zodpovedá škodca, ktorým je v prejednávanej veci prevádzateľ motorového vozidla. Poškodený môže
uplatniť svoje právo na náhradu spôsobenej škody voči tomu, kto za túto škodu zodpovedá, nie však
voči poisťovateľovi. Mala za to, že poškodený nie je subjektom poistno-právneho vzťahu, ktorý existuje
medzi poistiteľom a poisteným. Týmto vyjadrením teda žalovaná prezentovala svoj pôvodný nesúhlas
so žalobou. Až vo svojom ďalšom písomnom podaní zo dňa 4.8.2006 žalovaná v 3. rade zmenila dôvody

svojej procesnej obrany s poukazom na potrebu zohľadnenia amortizácia poškodeného zariadenia. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaná neuhradila žalobcom uplatnenú škodu s poukazom na nedostatok
svojej pasívnej legitimácie a nie s poukazom na tie skutočnosti, ktoré prezentovala až v ďalšej fáze
konania. Navyše odvolací súd má za to, že žalovanej v 3. rade vznikla v súlade s ust. § 11 ods. 6 a 7
zák. č. 381/2001 Z.z. povinnosť bez zbytočného odkladu začať a vykonať prešetrovanie potrebné na

zistenie rozsahu o povinnosti poskytnúť poistné plnenie a v lehote do 3 mesiacov mala povinnosť toto
prešetrovanie skončiť a poskytnúť poistné plnenie, alebo poškodenému poskytnúť písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila poistné plnenie a poskytnúť mu písomné
vysvetlenie k uplatneným nárokom, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah jej
povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Následne mala 15-dňovú lehotu na realizáciu poistného plnenia

po skončení prešetrovania. S poukazom na konštrukciu týchto povinností žalovanej v 3. rade ako
poisťovateľa možno uzavrieť, že táto neuniesla svoju dôkaznú povinnosť preukázať dôsledné splnenie
svojej povinnosti vykonať prešetrovanie a ani to, aby jeho výsledok ovplyvnil žalobca neposkytnutím
súčinnosti.

9. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako správne podľa
ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

10. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.. Žalovaná v 3. rade nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej náhrada trov odvolacieho

konania nepatrí a ostatným účastníkom odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám
sporu náhradu trov odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.