Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 12, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/262/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205736
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418205736.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: O. C. , narodený dňa
X.X.XXXX, trvale bytom K., C.. P. č. 5, zastúpený Advokátskou kanceláriou Mišík, s. r. o., Bratislava,
Bajkalská č. 21/A, IČO: 36 862 746, za ktorú koná JUDr. Michal Mišík, proti žalovanej: T.. Z. I. ,
narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom K., C.. P. č. 5, zastúpená spoločnosťou MALICH advokátska

kancelária, s.r.o., Bratislava, Dunajská č. 25, IČO: 47 256 991, za ktorú koná JUDr. Pavol Malich, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 9. septembra 2019, č.k. 19 C 18/2018-343, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 9. septembra 2019, č.k. 19 C
18/2018-343, vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 9.9.2019, č.k. 19 C 18/2018-343, vo výroku I. zastavil
konanie podľa § 159 C.s.p., pretože na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 19 C 108/2018
prebiehakonanieovyporiadanieBSMmedzistranamisporu,ktorézačaloskôr,aktorétaktvoríprekážku
litispendencie v predmetnom súdnom konaní. Vo výroku II. žalovanej priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 % majúc za to, že žalobca zavinil zastavenie konania; v tejto časti súd dôvodil
ustanovením § 256 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II., ktorým súd rozhodol o trovách konania, podal včas odvolanie
žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zdôraznil, že žalobu o vyporiadanie BSM podal na súde
dňa 28.12.2018 a pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je namieste postupovať podľa
ustanovenia § 257 C.s.p. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa je skutočnosť, že žalovaná skôr ako on
podala na Okresnom súde Bratislava III. žalobu o vyporiadanie BSM, ktorý súd ale nie je príslušný na
konanie v uvedenej veci. Dané konanie je vedené pod sp.zn. 19 C 108/2018 a v ňom vzniesol námietku
miestnej príslušnosti súdu v zmysle ustanovenia § 41 C.s.p., ktorej súd v celom rozsahu vyhovel a

postúpil vec príslušnému súdu (Okresnému súdu Bratislava IV.), na ktorý sám žalobu o vyporiadanie
BSM podal. Na Okresnom súde Bratislava IV. nebolo skôr začaté konanie o vyporiadanie ich BSM a
skutočnosť, že žalovaná podala žalobu na nepríslušný súd, nemohol žiadnym spôsobom predpokladať,
resp. nebolo v čase podania jeho žaloby objektívne možné preveriť existenciu potenciálnej prekážky
litispendencie. Nemôže mu byť na ujmu skutočnosť, že v súlade s platnou právnou úpravou realizoval
svoje oprávnenie a podal žalobu o vyporiadanie BSM; nenesie tak zodpovednosť za zastavenie konania,

z dôvodu čoho bolo pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania nesprávne aplikované ustanovenie
§ 256 ods. l C.s.p. Okrem toho žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, pretože adresovala súdu lenoznámenie, že podala návrh v totožnej veci skôr, čo, podľa jeho názoru, nie je podaním vo veci samej, a
teda ani úkonom právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Obdobný právny názor (žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli) bol

vyslovený aj v uznesení Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp.zn. 9 Co 42/2017; v tejto
súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.3.2012, sp.zn.
5 Sžo 8/2012. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Odvolanie žalobcu bolo právnemu zástupcovi žalovanej doručené na vedomie a tento sa vyjadril
(len) k postúpeniu veci, k príslušnosti súdu, k času podania žaloby v oboch súdnych konaniach, navrhol
pokračovať v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 19 C 108/2018; vyjadrenie
adresoval k veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 19 C 108/2018.

4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379, § 380 ods. l C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.), keď pre
nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky, doplnil dokazovanie spisom Okresného
súdu Bratislava III. sp.zn. 19 C 108/2018 (teraz sp.zn. 19 C 61/2020; § 384 ods. 4 C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

5.1. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV. sp.zn. 19 C 18/2018 nepochybne vyplýva, že žalobca
O. C., narodený dňa X.X.XXXX, proti žalovanej T.. Z. I., narodenej dňa XX.X.XXXX, sa žalobou podanou
dňa 28.12.2018 domáha vyporiadania BSM. Žalobu podrobne odôvodnil a v jej závere (bod VII.) navrhol
súdu o trovách konania rozhodnúť tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
5.2. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 19 C 108/2018 nepochybne vyplýva, že

žalobkyňa T.. Z. I., narodená dňa XX.X.XXXX, proti žalovanému O. C., narodený dňa X.X.XXXX, sa
žalobou podanou dňa 18.9.2018 domáha vyporiadania BSM. Mala za to, že miestne príslušným súdom
je výlučne Okresný súd Bratislava III., keďže predmetom konania je aj nehnuteľnosť a táto sa nachádza
v územnom obvode daného súdu. V dôsledku námietky miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava
III. vznesenej žalovaným Okresný súd Bratislava III. v mesiaci september 2019 postúpil vec Okresnému

súdu Bratislava IV. na ďalšie konanie (§ 43 ods. l C.s.p.). V dôsledku nesúhlasu s postúpením veci
vznesenej žalobkyňou Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.5.2020, č.k. 7 NcC 7/2020-339,
vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava IV. je dôvodný a na konanie vo veci je miestne príslušný
Okresný súd Bratislava III. V dôvodoch svojho rozhodnutia nadriadený súd uvádzal,
že pri určovaní miestnej príslušnosti by sa primárne postupovalo podľa ustanovenia § 13 C.s.p. a bol by

miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, teda Okresný súd Bratislava IV. Nakoľko však predmetom
vyporiadania je aj nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v územnom obvode Okresného súdu Bratislava
III., pri určení miestnej príslušnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 20 písm. a/ C.s.p., kedy je
namiesto všeobecného súdu žalovaného na konanie príslušný Okresný súd Bratislava III. Po vrátení
veci Okresnému súdu Bratislava III. konanie je označené novou spisovou značkou - 19 C 61/2020.

5.3. Z uvedeného vyplýva ten záver, že žalobca žalobu o vyporiadanie BSM podal na nepríslušnom súde
(na Okresnom súde Bratislava IV.).

6. Až v odvolacom konaní, keď žalobca v žalobe jemu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu, o trovách konania navrhol rozhodnúť postupom podľa ustanovenia § 257 C.s.p.

Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, podľa jeho názoru, je skutočnosť, že žalovaná skôr ako on
podala na Okresnom súde Bratislava III. žalobu o vyporiadanie BSM, ktorý súd ale nie je príslušný
na konanie v uvedenej veci, že v uvedenom konaní vzniesol námietku miestnej príslušnosti súdu
v zmysle ustanovenia § 41 C.s.p., ktorej súd v celom rozsahu vyhovel a postúpil vec príslušnému
súdu (Okresnému súdu Bratislava IV.), na ktorý sám žalobu o vyporiadanie BSM podal. Na Okresnom

súde Bratislava IV. nebolo skôr začaté konanie o vyporiadanie ich BSM a skutočnosť, že žalovaná
podala žalobu na nepríslušný súd, nemohol žiadnym spôsobom predpokladať, resp. nebolo v čase
podania žaloby objektívne možné preveriť existenciu potenciálnej prekážky litispendencie. Nemôže mu
byť na ujmu skutočnosť, že v súlade s platnou právnou úpravou realizoval svoje oprávnenie a podal
žalobu o vyporiadanie BSM; nenesie tak zodpovednosť za zastavenie konania, z dôvodu čoho bolo pri

posudzovaní nároku na náhradu trov konania nesprávne aplikované ustanovenie § 256 ods. l C.s.p.

7.1. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.7.2. Citované zákonné ustanovenie nevytvára nekontrolovanú voľnú úvahu súdu, ale ide o ustanovenie,
podľaktoréhojesúdpovinnýskúmať,čivkonkrétnejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitného
zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

Nemožno ho interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Hoci súd v predmetnej právnej veci pri rozhodovaní o trovách konania
nepostupoval podľa § 257 C.s.p., nemožno uzavrieť, že tým, bez ďalšieho, naplnil odvolanie
dôvody.
7.3. Je potrebné na tomto mieste ešte zdôrazniť, že strany, ktoré vedú spor, konajú „na vlastné

nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Žalobca podaním žaloby na
nepríslušnom súde, a neskôr ako protistrana, vyvolal neodstrániteľné nedostatky podmienok konania,
a tak v konečnom dôsledku zavinil zastavenie konania vedené na Okresnom súde Bratislava IV. Proti
výroku uznesenia súdu prvej inštancie v poradí prvému, ktorým bolo konanie zastavené, sa nebránil,
riadny opravný prostriedok nepodal, a teda uznesenie je v tomto rozsahu právoplatné a vykonateľné.

8. Rozhodujúcimi skutočnosťami pre priznanie nároku na náhradu trov konania bol a naďalej
je procesný úspech strany sporu vo veci samej a na druhej strane povinnosť neúspešnej strany sporu
nahradiť úspešnej strane sporu trovy konania (§ 256 C.s.p.). V predmetnej veci nie sú splnené zákonné
podmienky pre postup súd podľa ustanovenia § 257 C.s.p. a procesne úspešnej žalovanej
nepriznať nárok na náhradu trov konania. Na strane žalobcu neexistujú dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by úspešná žalovaná nemala dostať náhradu trov konania, ktoré pri tejto činnosti
účelne vynaložila; tým viac, keď sám žalobca v konaní vo veci samej žiadal priznať nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Žalobcom tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom,
že (výlučne on) žalobu o vyporiadanie BSM podal na príslušnom súde (na Okresnom súde Bratislava
IV.), že námietku jeho miestnej príslušnosti Okresný súd Bratislava III. vyhodnotil ako dôvodnú a vec

postúpil Okresnému súdu Bratislava IV. ako súdu miestne príslušnému, nie sú spôsobilé odôvodniť
zvláštne, výnimočné, okolnosti hodné osobitného zreteľa na jeho strane, na ktoré by bolo nevyhnutné
prihliadnuť. Naopak, ako je uvedené v odôvodnení tohto uznesenia v bodoch 5.1. až 5.3., žalobca žalobu
ovyporiadanieBSMpodalnanepríslušnomsúde(naOkresnomsúdeBratislavaIV.)apríslušnýmsúdom
v konaní o vyporiadanie BSM strán sporu je Okresný súd Bratislava III., na ktorý žalobu podala žalovaná

(tam v procesnom postavení žalobkyňa).

9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení
sporového súdneho konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či,
a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania

zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo
vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku
sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že zastavenie
konania bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani

procesné zavinenie, medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
strany sporu.

11. V predmetnej právnej veci je nesporné, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV. bolo

zastavené v dôsledku neodstrániteľnej prekážky postupu konania spočívajúcej v tom, že konanie o
vyporiadanie BSM medzi stranami sporu bolo začaté skôr na výlučne miestne príslušnom Okresnom
súde Bratislava III., na ktorý súd žalobu podala žalovaná, pretože predmetom vyporiadania je aj
nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v územnom obvode Okresného súdu Bratislava III.; pri určení miestnej
príslušnosti je tak potrebné aplikovať ustanovenie § 20 písm. a/ C.s.p., kedy je namiesto všeobecného

súdu žalovaného príslušný súd, v územnom obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť.12. Ďalším dôvodom, pre ktorý by žalovanej nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania, žalobca
označil ten, že jej žiadne trovy konania nevznikli a jej podanie v konaní predložené nemožno považovať
za podanie vo veci samej, a teda nie je úkonom právnej služby.

13. Rozhodovanie o trovách konania po 1.7.2016 má dve štádiá. V prvom štádiu súd (v
osobe sudcu) rozhoduje o nároku strany sporu na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 255 a nasl., § 262 ods. l C.s.p.), kedy (v prípade, že sa úspešná strana
výslovne nároku na náhradu trov konania nevzdá) ešte nie je jednoznačne ustálené, či vôbec a ak áno,

z čoho pozostávajú trovy konania. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
potom v druhom štádiu rozhoduje súdny úradník samostatným uznesením o konkrétnej výške, ktorú má
neúspešná strana sporu povinnosť zaplatiť (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie v prejednávanej
veci napadnutým uznesením vo výroku II. rozhodol (len) v prvom štádiu o nároku žalovanej na náhradu
trov konania, ktorý výrok je vecne a právne správny. Súd prvej inštancie správne posudzoval chovanie
žalobcu z procesného hľadiska, z ktorého vyvodil správny záver, že žalobca zavinil zastavenie konania.

Žalovaná v konaní sa výslovne svojho nároku na náhradu trov konania nevzdala. Správne potom súd
prvej inštancie uzavrel, že žalobca je nositeľom povinnosti zaplatiť žalovanej trovy konania.

14. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd priznal žalovanej nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.). O

výške náhrady trov konania, účelne vynaložených žalovanou, rozhodne súd prvej inštancie postupom
podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.

15. Žalovaná mala úspech v celom rozsahu aj v odvolacom konaní, a tak jej odvolací súd priznáva nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 262 ods. l, § 255 ods. l, § 396 ods.

l C.s.p.). Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa
ustanovenia§262ods.2C.s.p.Anivodvolacomkonanínebolizistenépodmienkyprepostupsúdupodľa
ustanovenia § 257 C.s.p. (§ 396 ods. l C.s.p.), také ani sám žalobca netvrdil a následne nepreukázal.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v

spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).