Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, December 3, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 29Csp/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117213712
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117213712.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: F. L., Z.. XX.XX.XXXX,

B. Q. XXXX/XX, K., zastúpený: OZ Centrum správnej pomoci Trnava, Trakovice 158, Trakovice, proti
žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic,
s.r.o., so sídlom P.O.Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o určenie neplatnosti a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.05.2017 sa žalobca domáhal určenia: I. že úver zo zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 13.01. 2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez
poplatkov, II. že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, III. zaplatenia

sumy 3.764,72 Eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia spolu s ročným úrokom
z omeškania podľa aktuálnej úrokovej sadzby NBS od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, IV.
zaplatenia sumy 500 Eur ako primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca si uplatnil náhradu trov
konania. Uplatňovaný nárok odôvodnil tým, že dňa 13. 01. 2011 so žalovaným uzavrel spotrebiteľskú
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ zmluva o úvere“) na základe ktorej mu bol poskytnutý úver
vo výške 8.000 Eur, skutočne mu bola na účet poukázaná suma 7.831 Eur. Zmluva bola žalovaným
vopred naformulovaná, žalovaný mal postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými

mravmi podľa § 2 písm. u) a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedená zmluva
obsahuje viacero neprijateľných podmienok. Žalobca za poskytnutý úver zaplatil do dňa podania návrhu
11.764,72 Eur.

2. Žalovaný postupoval podľa žalobcu bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi,
spotrebiteľské práva boli porušené použitými neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to: výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, spracovateľský poplatok a poplatok za správu

úveru, paušálne stanovený poplatok za upomienku, skryté prenesenie dôkazného bremena vo veci
oboznámenia sa spotrebiteľa s obchodnými podmienkami a formulárom pre štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere, spravovanie sa podľa § 262 Obchodného zákonníka, rozhodcovská doložka,
ktorá nebola dojednané individuálne, celková cena úveru - jej neprimeranosť - úžera. Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 neobsahuje
náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),r),y) a § 10 ods. 1.

3. Žalobca má za to, že žalovaný ho vystavil hrubou nemorálnym a zneužívajúcim zmluvným
podmienkam, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Samotná zmluva o úvere v kontexte neprijateľných a nekalých podmienok svojím obsahoma účelom odporuje zákonu, zákon obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom a tak je neplatná
od počiatku. Žalobca má na veci naliehavý právny záujem, nakoľko podaná žaloba je vhodný procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný

právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Bez tohto určenia je právo žalobcu ohrozené a
bez tohto určenia je postavenie žalobcu neisté. Vo veciach ochrany spotrebiteľa súd musí z úradnej
povinnosti podrobiť zmluvu súdnej kontrole a zistiť, či je uvedená zmluva spotrebiteľská a či obsahuje
neprijateľné podmienky a nekalé podmienky. Spotrebiteľ sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať,
aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinností
ustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismijespôsobiléprivodiťujmuspotrebiteľovi.Nazáklade
uvedeného žiada žalobca o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil, keďže
úver bol pre porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov. Výška bezdôvodného obohatenia žalobca
stanovil vo výške 3.764,72 Eur.

4. Žalobca v podaní zo dňa 09.11.2017 na základe výzvy súdu ohľadne výpočtu sumy 500 Eur, ako
finančného zadosťučinenia uvádza, že nárok na primerané zadosťučinenie je nárok objektívny, ktorý
nie je viazaný na naplnenie subjektívnych podmienok a jej kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré
utrpel poškodený, a preto nie je možné ho definovať presným výpočtom, ale ide o primeranú subjektívnu

výšku odškodnenia. Primeranosť satisfakcie poskytovanej v peniazoch nie je možné preukazovať tak
ako výšku škody alebo rozsah bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného považuje žalobca
finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur za dôvodné a primerané. Žalobca žalobný návrh v časti
výroku I. a III. zobral späť a petit upravil tak, že žiada 1. vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01. 2011 vo výške 3.764,72 Eur spolu s úrokom z omeškania,

II. zaplatenia sumy 500 Eur ako primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca si uplatnil náhradu trov
konania.

5. Žalovaný s obsahom žaloby nesúhlasil a žiadal túto v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný sa k žalobe
vyjadrilrozsiahlymipodaniamizodňa04.01.2018a26.02.2018,vktorýchuvádza,že(domnelý)"žalobný

nárok" v celom rozsahu neuznáva. Rozsah a obsah podania viac ako jednoznačne indikujú záver, že
žalobca sa reálne pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých
ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky (predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj
právneho poriadku EÚ a to spôsobom, popierajúcim ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu
svojich právnych povinností a žalovaného tak majetkovo poškodiť a to bez akéhokoľvek relevantného

dôvodu. Namieta absolútny nedostatok akýchkoľvek vecných argumentov zo strany žalobcu, absencia
relevantného vecného odôvodnenia je nahradená nielen nesprávnymi, ale aj absolútne nepatričnými
tvrdeniami, ktoré sú podľa názoru žalovaného nielen v celom rozsahu obsahovo nedôvodné. Tvrdenia
(predovšetkým právne) si tak vzájomne odporujú, z celého podania nie je zrejmé, čím vlastne žalobca
relevantne hmotnoprávne a procesnoprávne odôvodňuje to, čoho sa domáha v konaní, keďže vecne sa

„argumentácia“ žalobcu požadovaného rozhodnutia týka len minimálne. Podanie, ktorý by v prípade jeho
obsahovej úplnosti mohlo byť žalobou, tak nie je podaním úplným a riadnym a nejedná sa o spôsobilú
žalobu, neobsahuje dostatočne určité tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach, nie sú k nemu priložené
všetky dôkazy, ktoré priložené byť musia (a ani nemôžu, keďže splnenie povinnosti dôkaznej nadväzuje
na splnenie povinnosti tvrdenia), pôvodca podania musí byť vyzvaný na jeho doplnenie a o uvedenom

podaní súd nemôže - do doby jeho doplnenia - ako o riadnej žalobe konať. Žalobca uvádza, že za
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 8.000 EUR zaplatil do dnešného dňa 11.764,72 EUR, ako dôkaz
je uvedené Uhradené platby (žalovaný nedokáže určiť o aký typ dôkazu sa pri označení Uhradené platby
jedná,žiadentakýtodôkazmudoručenýnebol).Uvedenétvrdeniejenesprávneanekonkrétne,žalovaný
ho v celom rozsahu popiera - žalobca neplatil za poskytnutý úver 11.764,72 EUR, za poskytnutie úveru

platilspracovateľskýpoplatokvovýške169Eur(čl.I.predloženejúverovejzmluvy),žalobcanepredkladá
žiaden dôkaz o tom, že by platbu vo výške 11.764,72 Eur vykonal, resp. netvrdí ani, že by vykonal
iné platby a zároveň uvedené ani nijako nepreukazuje (o.i. porušenie ustanovenia § 132 ods. 1 CSP
a § 132 ods. 2 CSP). Žalobca musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej
normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech.

Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové
tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Absencia vyššie
špecifikovaných substancovaných tvrdení zo strany pôvodcu podania má zrejmý procesný rezultát v
podobe zamietnutia žaloby (ak nebude podanie odmietnuté). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázalsvoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k predmetu konania, netvrdil a nepreukázal kto, koľko a kedy
plnil, práve naopak, z predložených listín (predovšetkým zmluvy o úvere) je zrejmé, že tvrdené právne
vzťahy sa týkajú nielen strán v konaní a s ohľadom na hmotnoprávne postavenie nezúčastnenej strany

je i teoreticky úplne vylúčená (bez ohľadu na vecnú nesprávnosť) "správnosť" tvrdení pôvodcu podania.

6. Vo vzťahu k "žalobe", ktorou sa žalobca domáha vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia,
opakovane uvádza, že žalobca ani len netvrdí, čo má byť bezdôvodným obohatením, netvrdí (neuvádza)
žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na strane

žalovaného, ani neuvádza z akého právneho dôvodu sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia
(t.j. z ktorej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia si vyvodzuje svoj údajný "nárok"). V
týchto súvislostiach žalovaný uvádza, že základným predpokladom, aby bolo možné uvažovať o vzniku
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, je, že vôbec došlo k nejakému plneniu zo strany
osoby, ktorá tvrdí existenciu svojho oprávnenia, voči osobe, ktorá sa mala na jej úkor obohatiť. Pôvodca
podania tak ani len netvrdí, čo konkrétne má byť bezdôvodným obohatením, netvrdí (neuvádza) žiadne

konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného,
práve naopak, uvádzané len nič nehovoriace číselné hodnoty, ktoré majú predstavovať súčet plnení,
ktoré nie sú nijako špecificky označené a to za určité časové obdobie, pričom bezdôvodné obohatenia
si pôvodca podania vymedzil výlučne matematicky, prostým odpočítaním ním uvádzaných číselných
hodnôt, ktoré už sami osebe nie sú relevantným tvrdením o konkrétnom plnení. Ktorých konkrétnych

3.764,72 EUR z údajne zaplatených 11.764,72 EUR má na mysli? Čo má byť bezdôvodným obohatením,
ktoré konkrétne plnenia (odhliadnuc od toho, že ani tie neboli tvrdené) - bolo plnenie jedno? bolo ich
viac? ak ich bolo viac ktoré to sú - sú to najstaršie plnenia? sú to najmladšie plnenia? je to časť z
každého plnenia? Žalobca zlyhal v riadnom tvrdení rozhodujúcich skutočností, avšak vzhľadom na čas,
ktorý uplynul od plnenia, vznáša žalovaný výlučne z dôvodu právnej opatrnosti námietku premlčania

žalobou uplatnenej "pohľadávky" z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej premlčacej doby (i keď je
presvedčený, že žiadna takáto pohľadávka neexistuje).

7.Vovzťahukpredmetnejúverovejzmluvežalovanýuvádza,žetoboliprávebudúcidlžnícizpredmetnej
úverovej zmluvy, ktorí sa na žalovaného, ako na banku, predmetom podnikateľskej činnosti, ktorej je o.i.

poskytovanie úverov (§ 2 ods. 1 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách), obrátili so žiadosťou o poskytnutie
úveru. Výsledok uvedeného posúdenia bankou je návrh poskytnutia úveru za presne špecifikovaných
podmienok, zohľadňujúcich všetky relevantné aspekty (t.j. napr. požadovanú výšku úveru, navrhovanú
splatnosť, účelové určenie / bezúčelovosť úveru atď.). Takýto návrh bol budúcim dlžníkom ponúknutý
a tento uvedený návrh bez výhrad prijali. Uvedeným spôsobom došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy s

predmetnýmobsahom,niejenámznáme,žebybolnávrhprijatýsvýhradami,resp.požadovalvykonanie
nejakých zmien. Všetky podstatné informácie boli v predmetnej zmluve (i predzmluvnom formulári) o
úvere uvedené, zo zmluvy je zrejmé, že všetky zákonné náležitosti v zmluve obsiahnuté boli a žalobca
ako dlžník presne poznal rozsah (výšku) svojho záväzku a to či už celkovo, alebo vo vzťahu k celkovým
mesačným splátkam / nákladom.

8. Všetky zákonom vyžadované údaje /náležitosti v predmetnej zmluve o splátkovom úvere, rovnako
ako i vo formulári o zmluvných podmienkach, obsiahnuté sú a opakovane je potrebné uviesť, že zo
žiadneho ustanovenia ZoSÚ nevyplývala povinnosť, aby údaj o splátke spotrebiteľského úveru bol
„rozčlenený“ na časť pripadajúcu na istinu a na časť pripadajúcu na príslušenstvo. Zmyslom uvedeného

ustanovenia je to, aby prijímateľ úveru poznal výšku svojej mesačnej splátky, t.j. rozsah svojho záväzku
a ten je presne kvantitatívne určený, je uvedená jeho (jej) exaktná výška. Z celého podania pôvodcu
podania sa nie je možné dozvedieť, aký je právny dôvod jeho tvrdení o údajnej bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, keďže v podaní uvádza výlučne citácie právnych predpisov, bez
akejkoľvek konkrétnej skutkovej a právnej individualizácie, t.j. nie je zrejmé, akú konkrétnu (údajnú)

absenciu ktorých povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere napáda. Predmetná úverová
zmluva obsahuje všetky náležitosti obligatórne vyžadované ako nevyhnutné obsahové súčasti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zákonom o spotrebiteľských úveroch, ak sa má poskytnutý spotrebiteľský úver
splácať anuitne (pravidelnou mesačnou splátkou, zahŕňajúcou splátku istiny aj príslušenstva), ako to
bolo v prípade úveru poskytnutého na základe predmetnej úverovej zmluvy, zo zákona vyplývala len

povinnosť na uvedenie výšky a periodicity takej pravidelnej splátky (čo nepochybne splnené bolo - v
článku I. (Základné podmienky) /1 sa uvádza: - Výška splátky a splatnosť: od prvého čerpania Úveru do
31.01.2011 vo výške 74.35 EUR mesačne, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške
úrokov a Poplatkov). od 10.02.2011 vo výške 152.40 EUR (ďalej len „Splátka“) mesačne, k 10. dňu vkalendárnom mesiaci (splátka vo výške istiny, úrokov, Úrokov z omeškania, Poplatkov, nákladov Banky
spojených s Úverom), - Počet splátok: 108 od 10.02.2011, - Konečná splatnosť úveru: 10.01.2020.

9. V SMERNICI EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/48/ES z 23. apríla 2008 - o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, je stanovené nasledovné. Čl. 10 ods.
2 pís. h),i),j) Smernice stanovuje, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverunaúčelysplatenia;i)vprípadeamortizácie

istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Čl. 22
ods. 1 Smernice stanovuje, že keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú
od ustanovení tejto smernice. Smernica stanovuje, že v zmluve musí byť uvedený počet a výška
splátok, pričom bez akýchkoľvek pochybností sa má na mysli aj zmluva na dobu určitú, kde dochádza k

postupnému amortizovaniu istiny. Smernica bez akýchkoľvek pochybností používa pojem „amortizačná
tabuľka“, pričom práve táto amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a
podmienky ich úhrady; resp. rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných
na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; táto tabuľka nie je povinnou súčasťou
zmluvy o úvere (ak by bola, bolo by to nielen uvedené, ale bez akéhokoľvek reálneho významu by bolo

ustanovenie o tom, že si ju môže kedykoľvek vyžiadať - ak by bola povinnou súčasťou zmluvy, prečo
by si ju mala strana zmluvy žiadať?).

10. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva
o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo

forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Vzhľadom na judikatúru je potrebné
konštatovať, že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48,
môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky

a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je
ročná percentuálna miera nákladov uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, počet a
frekvencia splátok podľa článku 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice, ako aj prípadná existencia notárskych
poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenie, ako to upravuje článok 10 ods. 2 písm. n) a o)
uvedenej smernice. Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť

spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a
poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku
23 smernice 2008/48 . Ako už žalovaný uviedol, nie je zrejmé, aký vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť
rozsah svojho záväzku by mohlo byť žalobcom „nerozčlenenie“ jednej súbornej hodnoty na hodnoty
dve, ktoré sa v súčte exaktne rovnajú práve uvedenej súbornej hodnote (t.j. anuitnej splátke) - rozsah

záväzku dlžníka zostáva predsa úplne rovnaký.

11. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcej časti (častiach) tohto vyjadrenia vyplýva, že tu nie
sú splnené nevyhnutné procesné podmienky, resp. predpoklady, na základe ktorých by mohlo dôjsť
k prejednaniu žalobou uplatnených "nárokov", vo vzťahu k uplatneným nárokom nie je splnená ani

len povinnosť úplného a relevantného tvrdenia, uvedené vylučuje možnosť uniesť dôkazné bremeno
dôvodnosti tvrdeného nároku (nárokov). Z tvrdení žalobcu vyplýva, že zároveň napáda neplatnosť
zmluvy, ale zároveň napáda (údajnú) absenciu povinných - nijako nešpecifikovaných - náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené tvrdenia sa vzájomne vylučujú. Neprijateľná podmienka
(ak by v zmluve obsiahnutá bola, čo však určite nie je tento prípad) nevedie k údajnému následku

vo forme neplatnosti celého právneho úkonu (a to i teoreticky úplne vylučuje správnosť niektorých
tvrdení žalobcu). Jedinou výnimkou je právna situácia, kedy bez uvedených podmienok nemôže zmluva
existovať, čo však rozhodne nie je tento prípad (bez ohľadu na to, že v zmluvách žiadne neprijateľné
podmienky nie sú). Neprijateľné podmienky (uvádzané teoreticky) však majú charakter dojednaní
vedľajších (t.j. nie podstatných, existencia ktorých podmieňuje platnosť zmluvy) a určite nespôsobujú

neplatnosť zmluvy.

12. Záverom žalobca uvádza, že úverová zmluva je právnym úkonom, na základe ktorého sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžníksa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Na základe uzatvorenej úverovej
zmluvy má žalovaný ako veriteľ legitímne očakávanie, resp. legitímnu nádej na uspokojenie jeho splatnej
úverovej pohľadávky a každý orgán, vrátane súdu je povinný majetok žalovaného chrániť. S ohľadom

na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd: - postupoval v súlade s procesnými
návrhmižalovaného:-vyzvalpôvodcupodanianaodstránenievádpodania,-vprípade,akkodstráneniu
vád nedôjde, aby podanie odmietol, - v prípade, ak k odstráneniu vád dôjde, žalovaný navrhuje, aby
súd žalobu v celom rozsahu ako zjavne nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania.

13. Žalobca bol vyzvaný dňa 07.03.2018 na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného v zmysle § 167
ods.3 CSP, zároveň bol vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení, a to, akými platbami uhradil sumu
11.764,72 Eur, tiež bol vyzvaný na predloženie dôkazov. Lehota na doplnenie vyjadrenia bola žalobcovi
na jeho žiadosť predĺžená do 27.04.2018. Do uvedenej lehoty žalobca napriek predĺženiu lehoty na
vyjadrenie nezaslal súdu požadované vyjadrenie, nepriložil listinné dôkazy. Uvedené dôkazy nedoložil

ani na nariadenom pojednávaní dňa 10.10.2018, ktorého sa zúčastnil, ktoré bolo z dôvodov na strane
právneho zástupcu žalovaného odročené.

14. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

15. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti určenia, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.
2011uzavretej medzižalobcomažalovanýmjebezúročnýabezpoplatkovažezmluvaoúvereuzavretá
medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, a keďže sa tak stalo pred doručovaním žaloby žalovanému,
súd koná o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Predmetom žaloby tak

zostal žalobou uplatnený nárok na zaplatenia sumy 3.764,72 Eur s príslušenstvom z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia spolu s ročným úrokom z omeškania podľa aktuálnej úrokovej sadzby
NBS od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia a zaplatenie sumy 500 Eur ako primerané finančné
zadosťučinenie. Čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu
nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku. Súd nezisťoval súhlas žalovaného s čiastočným

späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo
pojednávanie.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v
spise, a to žalobný návrh spolu s doplnením, vyjadrenia žalovaného, zmluvy o poskytnutí splátkovom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2011, Dohoda o spôsobe úhrady splatnej časti záväzku formou
splátok zo dňa 05.10.2015, prednesy strán sporu na pojednávaní dňa 03.12.2018, zmena žaloby
doručená súdu 03.12.2018, pričom súd ustálil:

17. V konaní nebolo sporné, že dňa 13.1.2011 došlo medzi žalobcom (ako dlžníkom) a žalovaným (ako

veriteľom) k uzavretiu zmluvy o poskytnutí splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ zmluva o
úvere“), v zmysle ktorej sa veriteľ zaviazal, že za podmienok dohodnutých v zmluve a všeobecných
obchodných podmienkach poskytne peňažné prostriedky dlžníkom a títo sa zaviazali, poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť, použiť na dohodnutý účel, pokiaľ bol zmluvou dohodnutý, zaplatiť úroky,
poplatky a splniť ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. V rámci zmluvy boli medzi stranami dohodnuté

jednotlivé podmienky nasledovne:
Výška úveru: 8.000,-Eur,
Druh spotrebného úveru: spotrebný úver na čokoľvek
Lehota splatnosti: 120 mesiacov,Typ a výška úrokovej sadzby: fixná do splatnosti,
16,90% p.a. v deň uzatvorenia zmluvy,
Úrok z omeškania: 8,00% p.a.

Spôsob poskytnutia úveru: jednorázovo, bezhotovostne
Spracovateľský poplatok: 169,- Eur,
Poplatok za správu úveru: 2,99 Eur mesačne
Poplatok za upomienku: 25 Eur
Výška splátky a splatnosť: 74,35 Eur od prvého čerpania do 31.01.2011

152,40 Eur od 10.02.2011 k 10.dňu v kalendárnom mesiaci
Celkový počet splátok: 108 od 10.02.2011
Konečná splatnosť úveru: 10.01.2020
Spôsob splácania: inkasom z inkasného účtu v SLSP
RPMN: 20,03%
Priemerná RPMN: 11,25 %

Celková čiastka spojená s úverom: 16.143,78 Eur

18. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 03.12.2018 predložil súdu zmenu žaloby, ktorú
odôvodnil skutočnosťou, že žalobca ako spotrebiteľ bez právneho vzdelania podával žalobu bez
právneho zastúpenia, táto žaloba nebola dostatočná, neboli v nej uvedené všetky skutočnosti a dôkazy,

ku ktorým sa žaloba dostal, nie vlastnou vinou, až 23.11.2018. K pôvodnej žalobe zástupca žalobcu
nemá čo dodať, chce pojednávať len o zmenenej žalobe, žalobca v pôvodnej žalobe neuviedol všetky
náležitosti, ktoré sú chybne uvedené v zmluve, nesprávne vyrátal výšku bezdôvodného obohatenia,
nárok vyvodzuje z fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti, nakoľko v zmluve bola chybne uvedená RPMN
aj úroková sadzba, tiež žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, nepreskúmal bonitu klienta,

čím tento úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Všetky listinné dôkazy ohľadne RPMN
predložili spolu so zmenou žaloby, uvádza, že ani v jednej z troch pobočiek žalovaného jej nechceli
vydať amortizačnú tabuľku, podarilo sa to až v pobočke na námestí Trnava začiatkom novembra, pani
jej to nevedela spraviť na počkanie, doklady začali zháňať po predchádzajúcom pojednávaní.

19. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiavam obsahu svojich písomných
vyjadrení v konaní, podanie označené ako žaloba považuje nielen za nedôvodné, ale aj za neúplné,
neobsahujúce povinné náležitosti. Vo vzťahu k dispozičnému úkonu, ktorý mal byť údajne vykonaný
bezprostredne pred týmto pojednávaním navrhuje, aby súd takúto zmenu nepripustil, a to predovšetkým
s ohľadom na skutočnosť, ako je dĺžka konania a základné právo zaručené článkom 48 ústavy, t.j.

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tvrdenia o tom, že by sa žalobkyňa dostala k výpisom
z účtu bez vlastnej viny až 23.11.2018 považuje za nepravdivé, práve naopak, nielen že sa k nim
mohla dostať kedykoľvek, ale predovšetkým jej všetky výpisy boli i zasielané. Osobitne poukazuje na
skutočnosť, že jediná časť, ktorá sa by sa mala týkať vecného odôvodnenia žaloby, má byť tvorená
úvahamivovzťahuktzv.údajnejpovinnostirozčleneniasplátky,vtejtosúvislostipoukazujenauznesenia

krajských súdov 3Cdo/146/2018, 4Cdo/211/2017, 3Cdo/56/2018, ktoré v zhode s rozhodnutím SDEU C
42/15 uviedli, že žiadna takáto povinnosť neexistovala a neexistuje. Uvedené uvádza, odhliadajúc od
okolností, že stále nevie, čo konkrétne by malo byť bezdôvodným obohatením, pretože v prípade, ak
je plnené na akýkoľvek záväzok plneniami viacerými, má každé z nich povahu plnenia samostatného,
t.j. je potrebné uviesť, čo konkrétne má byť vydané, v akej výške, z akého času, vo vzťahu ku komu,

atď. Vzhľadom na uvedené považuje ďalšie vyjadrenia v tejto fáze konania za nadbytočné. Žaloba bola
podaná v 5/2017 a povinnosť uviesť podstatné tvrdenia je časovo vymedzená tak, že uvedené musí byť
obsiahnuté v riadnej žalobe. Nepreukázané tvrdenia o tom, že niekto zháňal niečo rok a pol po podaní
žaloby považuje za obštrukčné, stačilo napísať na adresu veriteľa a predovšetkým to nedáva odpoveď
na otázku, prečo žalobkyňa nepredložila to, čo pravidelne zo strany banky dostávala, banka posiela

pravidelne výpisy svojim klientom.

20. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 03.12.2018 nepripustil zmenu petitu žaloby, a
to z dôvodu v súlade s § 143 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca v zmenenej žalobe rozšíril výšku sumy
predstavujúcu bezdôvodné obohatenie na sumu 8.832,30 Eur a opätovne žiadal o určenie, úver zo

zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 13.01. 2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný
a bez poplatkov. Súd má za to, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie
o zmenenej žalobe, žalobca žalobu podal v máji 2017, od uvedenej doby doposiaľ nepredložil súdu
relevantné doklady ohľadne úhrad jednotlivých súm na úhrady úveru, nevyjadril sa k vyjadreniamžalovaného, a to aj napriek súdom predĺženej lehoty na podanie vyjadrenia, čím podľa názoru súdu
zbytočne predlžoval konanie a nekonal hospodárne. Neurobil tak ani na predchádzajúcom pojednávaní
dňa 10.10.2018, a preto súd uvedenú zmeny žaloby nepripustil, a to aj vzhľadom na zásadu procesnej

ekonómie a hospodárnosti konania v súlade s č.l 8 a č.l. 17 CSP. Napokon, nič nebráni žalobcovi, aby
žalobu v časti, v ktorej súd nepripustil jej zmenu, podal na súd opätovne.

21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
13.01.2011 ( ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 53 ods. 1,2,3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení novely č. 102/2014 Z.z., ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

26. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy 13.01.2011 ( ďalej len „citovaný zákon“)
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej

jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,

alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná

hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok.

27. Podľa § 11 ods. 1,2 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods.1 a neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k) , r)
a y) a § 10 ods. 1

,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

28. Súd vychádzajúc z obsahu jednotlivých podaní sporových strán, predložených listinných dôkazov
konštatuje, že žalobou sa žalobca domáha v prvom rade vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko
mal za to, že zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti a ako taká je
bezúročná a bezpoplatková. Všetky plnenia poskytnuté žalobcom nad plnenie v podobe vrátenia výšky
samotnej istiny úveru, predstavujú na strane žalovaného bezdôvodné obohatenia. Tiež sa domáhali

zaplatenia sumy 500 Eur ako primeraného finančného zadosťučinenie.

29. V prvom rade súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že uzavretím spornej zmluvy o úvere došlo
medzi zmluvnými stranami k uzavretiu zmluvy spotrebiteľskej, kedy žalobca zastával práve postavenie
spotrebiteľa, teda strany, ktorá v porovnaní s postavením žalovaného, a to najmä jeho znalosťami v

oblasti uzatvárania úverov, nepochybnou právnou a ekonomickou erudovanosťou, ako aj celkovým
ekonomickým zázemím, je v zmluvnom vzťahu slabšou stranou. Práve pre účely ochrany spotrebiteľov
sa vytvoril systém únijných a vnútroštátnych noriem, ktorých účelom je zabezpečenie teoretickej aj
praktickej rovnováhy v spotrebiteľských vzťahoch. Tu je ale nutné si uvedomiť, že účelom ochrany
spotrebiteľa za žiadnych okolností nie je poskytovanie neprimeranej ochrany, ktorá by negovala samotné

princípy existencie záväzkovoprávneho vzťahu ako vzťahu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti
obom zmluvným stranám. Zároveň nemožno právnu úpravu ochrany spotrebiteľa vykladať tak, že by
spotrebiteľ stratil akúkoľvek zodpovednosť za svoje konanie. Aj spotrebiteľ, ako osoba plne disponujúca
právnou spôsobilosťou, musí v prípade uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, rešpektovať zásadu „ pacta
sunt servadna“. Podľa názoru súdu by poskytovanie absolútnej a bezbrehej ochrany spotrebiteľovi

znamenalo popretie zásady zmluvnej voľnosti vyjadrenej v čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
a preto v každom konkrétnom spotrebiteľskom spore treba aplikovať princíp proporcionality a hľadať
vyváženosť a spravodlivosť.

30. Nakoľko existuje rozpor v otázke rozhodovania súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach

a teda vzniká zároveň nutnosť zabezpečenia predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a istoty v právnych
vzťahoch obdobného obsahu a charakteru, nepochybne v rámci fungovania súdneho systému by bolo
žiaduce, aby súdy v obdobných veciach rozhodovali totožne, avšak je nutné zdôrazniť, že prijať tento
princíp ako nevyvrátiteľné pravidlo by znamenalo zásah do nezávislosti sudcu pri rozhodovaní v tej ktorej
konkrétnej veci a poprelo by to ústavný princíp vyjadrený v čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Nezávislosť rozhodovania sudcu znamená, že rozhoduje nezávisle od vôle druhých. Práve z tohto
dôvodujenutnézdôrazniť,žehocižalobcavkonanípredložilviacerésúdnerozhodnutia,ktorévosvojom
obsahu riešili obdobné alebo dokonca totožné právne otázky, v tomto konaní súd nimi nie je obmedzený
a už vôbec nie viazaný. V tejto súvislosti treba dodať, že uvedené jednoznačne verifikuje aj ustanovenie
§ 193 Civilného sporového poriadku, ktoré taxatívne uvádza rozsah viazanosti súdu pri rozhodovaní.

Okrem toho je už súd viazaný len právnym názorom inštančne vyššieho súdu, ktorý rozhodoval o
odvolaní voči rozsudku v tej ktorej veci. Z uvedeného je zrejmé, že aj nastavenie právnej úpravy v
tejto otázke dáva súdu možnosť pristupovať ku každému konkrétnemu sporu individuálne, vyhodnotiť si
skutkové okolnosti samostatne a rovnako jasne a zrozumiteľne aplikovať a vykladať príslušné právne
normy za zachovania požiadavky riadnej preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých vecnoprávnych argumentov
sporových strán. Najskôr skúmal odôvodnenosť žalobného návrhu v časti o uloženie povinnosti
zaplatiť sumu 3.764,72 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Aplikácia inštitútu
bezdôvodného obohatenia v záväzkovoprávnych vzťahoch prichádza do úvahy za splnenia podmienok

vymedzených v § 451 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnení z neplatného úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V tomto prípade odvodzovaližalobcovia svoj nárok od tvrdenia, že úverová zmluva z titulu obsahovej absencie zákonných náležitostí,
je bezúročná a bezpoplatková, a teda ich plnenie poskytnuté žalovanému nad rámec požičanej istiny
je plnením, bez právneho dôvodu, teda plnením, na ktoré nevznikol žalovanému nárok. Súd uvádza,

že v prípade prijatia záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, by táto argumentácia
obstála. V tomto konkrétnom prípade však súd musí konštatovať, že zmluva o úvere zo dňa 13.01.2011
bola zmluvou so všetkými zákonnými náležitosťami.

32. Prvým argumentom žalobcov v otázke prijatia záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o

úvere bolo tvrdenie, že žalovaný v obsahu zmluvy nereflektoval nutnosť konkrétneho uvedenia výšky,
počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v tom kontexte, že v zmluve absentovalo
konkrétne rozdelenie splátok na jednotlivé sumy zodpovedajúce práve výške pripisujúcej sa úhrade
samostatnej istiny, samostatných úrokov, prípadne iných poplatkov. Podľa žalobcu nebola splnená
podmienka zákona, určená ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo bez ďalšieho
spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru. K uvedenému súd uvádza, že celé posúdenie

aplikácie a najmä výkladu tohto právneho ustanovenia, musí reflektovať viaceré hľadiská, spôsoby
samotného výkladu, pričom nemožno stratiť zo zreteľa už spomenutú zásadu proporcionality a taktiež
racionality, ktoré je nutné uplatňovať aj v spotrebiteľskom spore. Hoci sa jedná o nepochybne kogentné
ustanovenie, podľa názoru súdu úmysel zákonodarcu pri jeho gramatickom vyjadrení jednoznačne
smeroval k ustáleniu požiadavky určenia konkrétnej výšky, počtu a termínom splátok, ktoré v sebe

zahŕňajú istinu, úroky a iné poplatky. Gramatickým výkladom možno totižto rovnako dospieť k záveru,
že zákon vyžaduje určenie výšky, počtu a termínov splátok, pričom ďalšie pokračovanie legislatívneho
vyjadrenia v podobe „ splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ predstavuje konkretizáciu obsahu každej
splátky, ktorá pozostáva z uvedených jednotlivých zložiek. Na výklad tohto ustanovenia však práve pre
možné rozdielne interpretácie nemožno použiť len gramatický výklad. Súd zdôrazňuje práve potrebu

aplikácie logického ale najmä systematického výkladu, kedy k interpretácii právnej normy musí pristúpiť
porovnaním jej znenia a umiestnenia v celom právnom systéme. Práve pri spotrebiteľskom práve je
nutné právnu normu vyložiť aj v kontexte súladu so sekundárnym komunitárnym právom, ktoré koniec
koncov predstavuje v tejto oblasti základný zdroj úpravy, ktorý sú jednotlivé štáty povinné transponovať
do národných právnych úprav. Je nesporné, že prijatie právnej úpravy zákona o spotrebiteľských

úveroch nadväzovalo na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ( ďalej len „smernica“),
ktorá stanovovala rozsah, obsah a jednotlivé aspekty zákonných úprav členských štátov, týkajúcich
sa práve zmlúv o spotrebiteľských úveroch. V zmysle čl. 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami úveru na účely splatenia. Rozsudok SD EU č. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia c/
a A. B. z 9.11.2016 jednoznačne konštatoval, že v zmluve o úvere nemusí byť jednoznačne určené,
aký časť každej splátky bude započítavaná na istinu, prípadne iné časti splátky. Súd má za to, že
takýto výklad je nutné aplikovať aj na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona. V prvom
rade zákonodarcovi pri transponovaní smernice do právneho systému SR bol jednoznačne zrejmý a

jasný obsah celej smernice aj povinnosti, ktoré mu z nej vyplývali. Táto v čl. 22 ods. 1 jednoznačne
určovala, že obsahuje harmonizované ustanovenia, pričom členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť
vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od jej ustanovení. Je teda zrejmé, že aj
keď vnútroštátny predpis sa v jazykovom vyjadrení líši od čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice, za žiadnych
okolností ho nemožno vykladať rozširujúco, nakoľko samotná smernica kladie dôraz na harmonizáciu

a teda stanovenie jednoznačných pravidiel, okrem iného, aj pri stanovovaní obsahových náležitostí
zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Zákonodarca vo vnútroštátnej právnej úprave len jednoducho
konkretizoval z čoho každá splátka pozostáva. Súd na zdôraznenie správnosti svojej argumentácie
cituje aj ustanovenie čl. 23 smernice, v zmysle ktorého členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za
porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a príjmu potrebné opatrenia,

aby zabezpečili ich vykonávanie. Z uvedeného možno prijať záver, že hoci smernica neumožňuje ( v
zmysle čl. 22 ods. 1) zavádzanie ustanovení, ktoré sa od jej obsahu odchyľujú, v otázke sankcií
za porušovanie vnútroštátnych ustanovení ponecháva členskému štátu možnosť rozhodnúť sa o ich
charaktere, rozsahu a obsahu za podmienky zabezpečenia ich účinnosti, primeranosti a odrádzajúceho
účinku. Aj z tohto súd vyvodzuje záver, že ak je obsahom smernice konkrétne ustanovenie, určujúce,

v tomto prípade konkrétne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemožno sa od tohto
odchýliť a teda ho ani vykladať v rámci transponovania a aplikácie vo vnútroštátnom predpise inak, ako
to urobil Súdny dvor EU v následnom rozhodnutí. Nakoľko teda súd vylúčil možnosť rozšírenia, resp.
sprísnenia právnej normy upravujúcej náležitosti zmluvy o úvere vo vnútroštátnych predpisoch (oprotiúprave prijatej v smernici), nemožno dospieť k inému výkladu ako k tomu, že v prípade, ak dodávateľ
v zmluve o úvere uviedol konkrétnu výšku, termíny a počet splátok úveru (ktoré v sebe zahŕňajú istinu,
úroky a poplatky), splnil zákonnú podmienku určenú ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010

Z.z. a nemožno zmluvu sankcionovať vyhlásením jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Súd dodáva,
že pri ustálení výkladu sporného ustanovenia vychádzal aj zo zásady proporcionality. Podľa názoru
súdu totiž aj prípadné rozdelenie splátky úveru resp. jej pripísania na konkrétne istinu, úroky, prípadne
poplatky, by nemalo žiadny vplyv na ekonomické správanie spotrebiteľa, nemalo by to pre neho inú
ako informačnú hodnotu. Preto aj v tomto prípade, kedy na výklad sporného ustanovenia existujú

rôzne názory, nemožno uvedené za žiadnych okolností pričítať na ťarchu žalovaného a sankcionovať to
konštatovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti celého úveru.

33. Ďalšie žalobcom namietané argumenty, ktoré sú podľa jeho názoru neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, súd uvádza, že ich existencia nie je sankcionovaná v podobe vyhlásenia úveru za
bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a teda nezakladajú nárok

na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia. Napriek uvedenému sa súd v krátkosti vyjadrí k
jednotlivým ďalším k námietkam žalobcu predstavujúcim neprijateľné zmluvné podmienky. Ohľadne
určenia povinnosti zaplatiť spracovateľský poplatok a poplatok za správu úveru vo výške 2,99 Eur
mesačne, súd pri skúmaní tejto zmluvnej podmienky uvádza, že povinnosť úhrady poplatkov je zrejmá
z obsahu samotnej zmluvy (kde je špecifikovaná uvedením výšky a periodicity jeho platenia). Súd sa v

tejto otázke prikláňa k argumentačnej línii českých súdov. NS ČR v rozhodnutí sp. zn. Cpjn 203/2013
konštatuje, že poplatok za správu úveru je cenou v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, preto sa na tento nevzťahuje požiadavka primeranosti a je vylúčený zo súdneho prieskumu.
Obdobne argumentuje aj Ústavní soud ČR v náleze III. ÚS 2725/13 zo dňa 10.4.2014. Tento právny
názor si osvojil súd aj v tomto konaní, pričom dodáva, že poplatok za vedenie úverového účtu (vo svojom

obsahovom vyjadrení zodpovedá poplatku za správu úveru) predstavuje bežnú súčasť poskytovania
bankovýchslužieb,kedybankesospracovanímaspravovanímúveruvznikajúnielennákladyspojenéso
zabezpečením riadneho vedenia úverového účtu, jeho založením, kontrolou, spárovaním jednotlivých
splátok, odrátavaním z konečnej sumy a podobne, ale na tento účel je banka nútená mať k dispozícii
personálny a technický aparát. S možnosťou úhrady poplatkov počíta koniec koncov aj právna úprava

spotrebiteľských vzťahov, tieto z úhrad nevylučuje a dokonca im vymedzuje podmienky a možnosti ich
uplatnenia a úhrad (samotný zákon č. 129/2010 Z.z. na viacerých miestach spomína platenie poplatkov
veriteľovi). Nakoľko poplatky boli v zmluve dojednané zrozumiteľne a zreteľne a tieto predstavujú cenu
plnenia, sú v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčené z prieskumu
z titulu ich neprijateľnosti. Okrem toho podľa názoru súdu rozhodne nespôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko ich výška zodpovedá
službe,ktorúbankaklientoviposkytuje.Súdpretouvedenépoplatkynepovažujezaneprijateľnézmluvné
dojednania.

34. Ohľadne aplikácie Obchodného zákonníka pri posudzovaní vzťahov založených zmluvou o úvere,

žalobca považoval za neprijateľnú skutočnosť, že v časti I. záverečných ustanoveniach bod 5 zmluvy
bolo stanovené, že zmluvné vzťahy sa budú spravovať podľa § 262 Obchodným zákonníkom, napriek
tomu, že spotrebiteľský vzťah je svojim obsahom a charakterom vzťahom občianskoprávnym. Súd
vychádzal zo znenia ustanovení § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a zo záveru, že vzťah medzi
spotrebiteľom a dodávateľom je vzťahom občianskoprávnym. Znamená to, že všetky vzťahy, ktoré nie

sú vyslovene upravené v samotnej zmluve sa majú riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Hoci
v čase uzavretia predmetnej zmluvy nebolo ešte účinné znenie novely č. 102/2014 ustanovenia §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré jednoznačne konštatovalo, že na spotrebiteľské zmluvy sa
použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, predsa len možno z tohto znenia vychádzať a
konštatovať, že v priebehu vývoja právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov, sám zákonodarca považoval

za potrebné tento sporný moment upraviť a etabloval do zákonného znenia ustanovenie jednoznačne
preferujúce použitie Občianskeho zákonníka pri úprave práv zo spotrebiteľských vzťahov. Nepochybne
aplikácia Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa priaznivejšia a jej použitie vystihuje charakter
vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Súd preto, vychádzajúc zo skutočnosti, že Občiansky
zákonník nemenuje neprijateľné podmienky taxatívne, ale demonštratívne, má za to, že podradenie

zmluvných spotrebiteľských vzťahov pod normy Obchodného práva, predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, spôsobujúcu vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach medzi zmluvnými
stranami, čo následne reflektoval aj zákonodarca, keď do znenia zákonnej úpravy etabloval nutnosť
preferencie Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal aj zo samotného znenia tejto zmluvnej podmienky,ktorá jednoznačne konštatovala aplikáciu Obchodného zákonníka na zmluvné vzťahy ako také
( neobsahovala konštatáciu, že aplikácia Obchodného zákonníka sa obmedzuje na skúmanie zmluvy o
úvere ako zmluvného typu a jej náležitostí). Možno zhrnúť, že vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom

má jednoznačne občianskoprávny charakter, sám zákonodarca mal za to, že aplikácia Obchodného
zákonníka je v neprospech spotrebiteľa, preto zmluvné dojednanie odkazujúce na použitie Obchodného
zákonníka na vzťahy vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy, je jednoznačne neprijateľnou zmluvou
podmienkou, avšak táto podmienka rovnako nesankcionuje uzatvorenú zmluvu o úvere bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou .

35. Ohľadne námietky žalobcu o rozhodcovskej doložke, ktorá nebola dohodnutá individuálne, ale bola
súčasťou úverovej zmluvy v bode 11 v časti I- Základných podmienok v znení: „ Akýkoľvek spor,
ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, má banka záujem riešiť prednostne
mimosúdnou dohodou, až následne pristúpi v súlade s VOP k riešeniu sporov pred Rozhodcovským
súdom alebo všeobecným súdom“, súd uvádza, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy bola takto

formulovaná rozhodcovská doložka ako súčasť zmluvy o úvere prípustná. Až od 1.1.2015 - t.j. od
účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bolo povinnosťou obsahovo
aj formálne oddeliť rozhodcovskú zmluvu od spotrebiteľskej zmluvy, pričom zároveň nebolo možné
vylúčiť možnosť spotrebiteľa obrátiť sa s prípadným sporom na súd. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 ods.2 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy

sa považovala taká rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nakoľko takto
formulovaná rozhodcovská doložka v predmetnej úverovej zmluve nebola, nejedná sa o neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

36. Ohľadne celkovej ceny úveru - žalobcom namietanej neprimeranosti - úžery, súd odkazuje
na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

37. Podľa § 1 ods.4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre

jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a)
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

38. Podľa § 1a ods.1 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných

prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

39. Súd zistil, že v rozhodnom období, v čase uzatvorenia úverovej zmluvy pri obdobnom úvere bola
priemernáhodnotaročnejpercentuálnejmierynákladovvovýške11,25%,jej2-násoboktakpredstavuje
22,50 %, z uvedeného tak vyplýva, že RPMN dohodnutá v úverovej zmluve vo výške 20,03 % tak
neprevýšila najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom.

40. Argument ohľadne namietanej skutočnosti, že veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nespôsobuje rovnako následok v podobe bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, v prípade jeho preukázania sankciou je nemožnosť veriteľa vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

41. Ďalšími argumentami žalobcu sa súd nezaoberal, nakoľko tieto nepovažoval za významné pri
posúdení prípadného vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže zákon nespája s uvedenými námietkami
žalobcu sankcie v podobe vyhlásenia úveru za bezúročný a bezpoplatkový a s následným prípadným
vznikom bezdôvodného obohatenia.42. S poukazom na prezentovanú právnu argumentáciu súd nemôže konštatovať bezúročnosť a
bezpoplatkovosťposkytnutéhoúveruanásledneanitedavznikbezdôvodnéhoobohatenia.Zuvedeného

dôvodu súd v tomto štádiu nepreskúmaval ani existenciu vykonávaných platieb žalobcom, ktoré
by eventuálne mohli predstavovať bezdôvodné obohatenie (v prípade konštatovania bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru). Zmluva o splátkovom úvere bola totiž vo svojom obsahu
jasná, zrozumiteľná, priemernému spotrebiteľovi neskresľujúco a pravdivo uvádzala všetky podmienky
úveru, definovala jeho povinnosti a v neposlednom rade obsahovala všetky náležitosti predpokladané

zákonom č. 129/2010 Z.z. Žalobcom jednoznačne vznikla povinnosť zaplatiť nielen istinu ale aj úroky
a poplatky, spojené s jeho poskytnutím, čo nepochybne predstavuje vyjadrenie základného princípu
úverovej zmluvy, kedy veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje
tieto vrátiť a zaplatiť úroky. Súd z tohto dôvodu žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
3.764,72 Eur s príslušenstvom, zamietol. Nakoľko žalobca nebol úspešný pri uplatnení uvedeného
nároku ustanoveného zákonom a osobitnými predpismi, rovnako mu nevznikol nárok ani na primerané

finančné zadosťučinenie, a preto súd žalobu zamietol aj v uvedenej časti.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.