Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/281/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113233149
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4113233149.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. v právnej veci žalobkýň: 1. H. H., bytom
F. XXX/XX, X., 2. U. L., bytom O. XXX/XX, X., žalobkyne zastúpené: Advokátska kancelária STOKLASA
& STOKLASOVÁ, s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282, proti žalovaným: 1. Y. J., bytom
V., XX/XX X., 2. H. P., P. XX, X., žalovaní zastúpení: JUDr. Mária Jakubíková, advokátka so sídlom Fr.

Mojtu 43, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15C/271/2013-155 zo dňa 28. januára 2016 v spojení s opravným
uznesením č. k. 15C/271/2013-213 zo dňa 31. mája 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že: Súd určuje,
že navrhovateľa v prvom rade H. H., nar. X.X.XXXX je vlastníčkou nehnuteľnosti Obec Nitra, k.ú. G.
parcela č. CKN 1620/5 zastavané plochy a nádvoria, výmera 61 m2, parcela č. CKN 1620/6 orná pôda
výmera 51 m2 a parcela CKN 1620/7 orná pôda výmera 30 m2 tak ako sú zakreslené na GP č. 112/2012
zo dňa 26.11.2012 vyhotovenom A., úradne overeným Správa katastra Nitra dňa 4.1.2012 pod číslom
2103/12 v podiele 2/3-in. Navrhovateľka v 2. rade U. L., nar. X.X.XXXX je vlastníčkou nehnuteľnosti:

Obec Nitra, k.ú. G. parcela č. CKN 1620/5 zastavané plochy a nádvoria, výmera 61 m2, parcela č.
CKN 1620/6 orná pôda výmera 51 m2 a parcela CKN 1620/7 orná pôda výmera 30 m2 tak ako sú
zakreslené na GP č. 112/2012 zo dňa 26.11.2012 vyhotovenom A., úradne overeným Správa katastra
X. dňa 4.1.2012 pod číslom 2103/12 v podiele 1/3-in tak ako sú zakreslené na Geometrickom pláne č.
112/2012 k.ú. G., obec Nitra, ktorý vyhotovil dňa 26.11.2012 A., autorizačne overil 26.11.2012 A.. V. R.,
úradne overil A.. K. R. č. 2103/12 Správa katastra Nitra, ktorý je nerozdielne súčasťou tohto rozsudku.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľkám v 1. a 2. rade spolu 2075,30 eur a to
všetko do rúk STOKLASA & STOKLASOVÁ, s.r.o., advokátska kancelária, Farská 25 Nitra do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie §
80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP). V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľky domáhali určiť, že navrhovateľky
v 1. a 2. rade sú vlastníčkami nehnuteľnosti: obec Nitra, k.ú. G. parcela č. CKN 1620/5 zastavané plochy

a nádvoria, výmera 61 m2, parcela č. CKN 1620/6 orná pôda výmera 51 m2 a parcela CKN 1620/7
orná pôda výmera 30 m2 tak ako sú zakreslené na GP č. 112/2012 zo dňa 26.11.2012 vyhotovenom A.,
úradne overeným Správa katastra Nitra dňa 4.1.2012 pod číslom 2103/12, navrhovateľka v 1. rade v
podiele 2/3-in a navrhovateľka v 2. rade 1/3-in. Odporcovia v 1. a 2. rade sa vyjadrili, že žiadajú návrh
zamietnuť. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania,
výsluchom svedkov a oboznámením sa obsah pripojených listín za preukázané, že navrhovateľky v

1. a 2. rade tvrdia, že sú vlastníkmi hore uvedenej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti majú v podielovom
spoluvlastníctve, navrhovateľka v 1. rade podiel 2/3-iny a navrhovateľka v 2. rade podiel 1/3. Zo stranyodporcov v 1. a 2. rade došlo k posunutiu hranice v neprospech výmery navrhovateliek v 1. a 2. rade.
Podľa listiny LV č. XXXX k.ú. G. obec Nitra p. č. 1620/3 orná pôda výmera 245 m2 pod B/1 je evidovaná
vo vlastníctve odporcu v 2. rade v celosti. Podľa LV č. XXXX k.ú. G., obec Nitra p. č. 1624/1 orná pôda

výmera 176 m2 a parcela č. 1625/1 orná pôda výmera 358 m2 sú evidované B/1 navrhovateľka v 2. rade
podiel 1/3 a pod B/3 navrhovateľka v 2. rade podiel 16/24. To znamená, že navrhovateľka v 1. rade
má podiel 2/3-in. Podľa LV č. XXX k.ú. G., obec Nitra p. č. 1620/1 zastavané plochy a nádvoria
výmera 713 m2 a parcela č. 1620/2 orná pôda výmera 653 m2 sú evidované pod B/2 vo vlastníctve
odporkyni v prvom rade v celosti. Svedok A.. V. R. (čl. 43 a čl. 66), ktorý vyhotovil GP č. 112/2012 k.ú.

G., vypovedal, že novovytvorená p. č. 1620/5 bola vytvorená z pôvodnej parcely č. 1620/1 LV č. XXX
novovytvorená parcela č. 1620 bola vytvorená z pôvodnej parcely č. 1620/2 LV č. XXX a novovytvorená
parcela č. 1620/7 z pôvodnej pozemnoknižnej parcely 1620/3 LV č. XXXX. Pôvodne hore
uvedené pozemky zamerala A.. F. M., ktorá podala žiadosť o vykonanie opravy, ktorá hore citovanú vec
sa riešila na katastri ako posunutie hranice do pozemku navrhovateliek v 1. a 2. rade, oprava hranice
sa mala vykonať po odsúhlasení všetkých vlastníkov navrhovateliek v prvom a druhom rade a

odporcov v 1. a 2. rade. Došlo k zmenšeniu parcely č. 1624/1. Podľa GP A.. O. H. č. 762/50-70 sa zlúčili
pôvodné pozemnoknižné parcely 1620 a 1621 a z týchto dvoch vznikla parcela KN1620. Podľa listiny
GP č. zákazky 762-520-10 k.ú. G. pozemnoknižné parcely 1620 rola výmera 3762 m2 a č. 1621 rola
výmera 1841 m2 sú zapísané vo vložke 479, podľa stavu EN parcela č. 1620 rola výmera 1619 m2 a č.
1625 rola výmera 1174 m2 podľa nového stavu č. p. 1620 výmera 1766 m2 a č. 1625 rola výmera 1027

m2. A.. C. F. (čl. 90) vypovedala ohľadne technického stavu sporných pozemkov. Svedkyňa potvrdila,
že v rámci role bola vytvorená parcela č. 1624/1 výmera 402 m2. Starý stav: parcela E 1624/1 výmera
402 m2 - nový stav parcela určeného operátu č. E1624/1 má teraz zníženú výmeru na 176 m2 (teda
pôvodná výmera 402 m2 bola znížená na 176 m2). Rozdiel medzi pôvodnou výmerou 402 m2-176m2=
226 m2 a podľa nej je parcele č. 160/ 1620/1. Nová parcela E 1624/1 pôvodná výmera 402 m2 vznikla z

pozemnoknižnej parcely č. 1624, vložka 2006 k.ú. G.. Svedok A.. C. E. (čl. 144), pracovník katastrálneho
odboru OU Nitra, vypovedal ohľadne technického stavu pozemkov. Svedok vypovedal, že vychádzajúc
z GP A.. R. je zrejmé, že časť pôvodnej parcely 1624 odišla do novovytvorených parciel č. 1620/1 a
1620/2 a 1620/3, ktoré sú vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade. Plán A.. H. je chybný. Sporná výmera v
GP A.. R. je teraz zahrnutá do nových parciel 1620/5 a 1620/6 a 1620/7. Svedkyňa A.. F. M., súkromný

geodet (čl. 64) potvrdila, že vyhotovila GP č. 25/010 dňa 21.9.2010, vychádzala z predchádzajúceho GP,
ktorý vyhotovila G. O. H.. Dňa 5.8.2010 podala písomnú žiadosť o oprave chyby na katastri. Vyvolala
konanie o tejto oprave. Podľa listiny A.. F. M. (čl. 62) Vec: Žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte
k.ú. G., druh opravy: oprava výmery ako aj grafiky, p. registra C č. 1620/1, 1620/2, návrh na opravu p. č.
1620/1 a 1620/2 zosúladiť GP A.. O. (H.). Podľa listiny Protokol o oprave chýb v operáte nehnuteľností

X109/2011 (čl. 52) k.ú. G. bolo zistené nesúlad medzi písomnou a grafickou časťou operátu pri parcele
registra E č. 1624/1 a registra C 1625/1. Starý stav parcelné číslo E 1624/1 výmera 402 m2, nový stav
parcelač.E1624/1výmera176m2,LVč.XXXXvyhotovilE.,dátum10.3.2011.PodľalistinyGeometrický
plán, ktorý vyhotovil A.. V. R., ktorý vyhotovil dňa 26.11.2012, autorizačne overil 26.11.2012 A.. V. R.,
úradne overil A.. K. R., č. 2103/12 Správa katastra Nitra: - Parcela č. 1620/5 zastavaná plocha výmera

61 m2, - Parcela č. 1620/6 orná pôda 51m2, - Parcela č. 1620/7 orná pôda výmera 30 m2, boli podľa
výkazu výmer vytvorené z parciel: LV č. XXX k.ú. G., obec Nitra p. č. 1620/1 zastavaná plocha výmera
713 m2 a parcela č. 1620/2 orná pôda výmera 653 m2 a LV č. XXXX k.ú. G., obec Nitra, p. č. 1620/3
výmera 245 m2. Navrhovateľky v 1. a 2. rade vo svojej výpovedi tvrdili, že s vlastníčkami hore uvedených
pozemkovzakreslenýchvGPIng.V.R..Odporcoviav1.a2.radetvrdili,žesúvlastníkmihoreuvedených

pozemkov zakreslených v GP A.. V. R. a na týchto pozemkoch sú položené: el. prípojka, plynová
prípojka, vodovodná prípojka a kanalizačná prípojka. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného
dokazovania za preukázané, že podľa LV č. XXX k.ú. G., obec G. p. č. 1620/1 zastavané plochy a
nádvoria, výmera 713 m2 a p. č. 1620/2 orná pôda výmera 653 m2 sú evidované pod B/2 vo vlastníctve
odporkyni v 1.rade v celosti. Podľa LV č. XXXX k.ú. G. obec X. p. č. 1620/3 orná pôda výmera 245

m2 je evidovaná pod B/1 odporcu v 2. rade v celosti. Podľa GP A.. V. R. vyhotoveného 26.11.2012
autorizačneovereného26.11.2012,úradneoverenéhoSprávoukatastraNitrač.2103/12,novovytvorené
parcely č. 1620/5 zastavaná plocha výmera 61 m2, p. č. 1620/6 orná pôda výmera 51 m2 a č. 1620/7
orná pôda výmera 30 m2 pôvodne sú časťami parciel č. 1620/1 a 1620/2 LV č. XXX a parcely
č. 1620/3 orná pôda výmera 245 m2, LV č. XXXX všetko k.ú. G. obec X.. Podľa LV č. XXXX k.ú. G.

obec X. p. č. 1624/1 orná pôda výmera 176 m2 pod B/1 je evidovaná vo vlastníctve navrhovateľky v
2. rade podiel 1/3-in a pod B/3 vo vlastníctve navrhovateľky v 1. rade podiel 2/3-in. Výpoveďou svedka
A.. V. R. a z obsahu GP, ktorý vyhotovil A.. V. R. 26.11.2012 č. plánu 112/2012 p. č. 1620/5, č. 1620/6
a č. 1620/7 sú časťami pôvodných parciel č. 1620/1, č. 1620/2 LV č. XXX a p. č. 1620/3 LV č. XXXXvšetko k.ú. G. obec X.. Výpoveďou svedka A.. F. M. mal súd za preukázané, že táto podala žiadosť
o opravu chyby v katastrálnom operáte (datovaná 5.8.2010). Na základe tejto žiadosti bol vyhotovený
písomný Protokol o oprave chýb v operáte katastra nehnuteľností X109/2011 k.ú. G., starý stav p. č. E

1624/1 výmera 402 m2 a nový stav parcela č. 1624/1 výmera 176 m2. Na základe tohto protokolu zo
dňa 10.3.2011 p. č. 1624/1 starý stav výmera 402 m2 sa zmenšila p. č. E 1624/1 z pôvodnej starý stav
výmera 402 m2 na nový stav parcela č. E 1624/1 na výmeru 176 m2 (ako nový stav). Tomu nasvedčuje
aj výpoveď svedkyne C. F.. Výpoveďou svedka pracovníka katastrálneho odboru Okresného úradu v
Nitre A.. E. mal súd za preukázané, že vychádzajúc z GP A.. R. je zrejmé, že časť pôvodnej parcely

1624 odišla do novovytvorených parciel č. 1620/1,1620/2 a 1620/3, ktoré sú evidované vo vlastníctve
odporcov. Sporná výmera GP A.. R. je teraz zahrnutá do novovytvorených parciel 1620/5,1620/6 a č.
1620/7. Súd preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Hore uvedené skutočnosti mal súd za preukázané
obsahom hore citovaných listín osobitne GP A.. V. R. a výpoveďou svedka A.. C. E.. O trovách konania
rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP a navrhovateľkám v prvom a druhom rade
ako účastníčkam, ktoré mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných a účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti odporcom v 1. a 2. rade, ktorí účastníci vo veci úspech nemali.

2. Okresný súd Nitra opravným uznesením č. k. 15C/271/2013-213 zo dňa 31. mája 2018 rozsudok
Okresného súdu Nitra zo dňa 28.1.2016 č. k. 15C/271/2013-155 nasledovne: 1. V záhlaví rozsudku
vypúšťaslová:ozaplatenieeuristinyspríslušenstvom.-správnemábyť:ourčenievlastníckehopráva2.

Správny výrok rozsudku okresného súdu Nitra zo dňa 28.1.2016 č. k. 15C/271/2013-155 je: Súd určuje
že navrhovateľka v 1. rade H. H., nar. X.X.XXXX je vlastníčkou nehnuteľností obec X. k.ú. G. parcela
- Parcela č. C 1620/5 zastavané plochy a nádvoria výmera 61 m2, - Parcela č. C 1620/6 orná pôda
výmera 51 m2, - parcela č. C 1620/7 orná pôda výmera 30 m2 tak ako tieto nehnuteľnosti sú zakreslené
v geometrickom pláne č. 112/2012 vyhotoveného 26.11.2012 vyhotoviteľ A.. V. R., úradne overený

Správou Katastra Nitra dňa 4.12.2012 pod č. 2103/12 v podiele 2/3-in. Súd určuje, že navrhovateľka
v 2. rade U. L. nar. XX.X.XXXX je vlastníčkou nehnuteľnosti obec X. k.ú. G. - Parcela č. C 1620/5
zastavané plochy a nádvoria výmera 61 m2, -Parcela č. C 1620/6 orná pôda výmera 51 m2, - Parcela
č. C 1620/7 orná pôda výmera 30 m2 tak ako tieto nehnuteľnosti sú zakreslené v geometrickom pláne
č. 112/2012 vyhotoveného 26.11.2012 vyhotoviteľ A.. V. R., úradne overený Správou Katastra Nitra dňa

4.12.2012 pod č. 2103/12 v podiele 1/3-in. Geometrický plán č. 112/2012 je neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozsudku. V ostatnej časti (náhrada trov konania) výrok rozsudku okresného súdu Nitra ostáva
nedotknutý. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) tým, že opravil v rozsudku hore uvedené chyby
v písaní a o oprave vydal opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. Ide o chybu, ku ktorej

došlo pri opisovaní hore uvedeného rozsudku.

3. Vyššie citovaný rozsudok v zákonnej lehote napadli odvolaním žalovaní v 1. a 2. rade z odvolacích
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) OSP. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, alternatívne ho zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovaným prizná náhradu trov konania.
Uviedli, že sú názoru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný a nepreskúmateľný.
V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje akékoľvek vysvetlenie postupu a zdôvodnenie jeho
rozhodnutia. Citovaný rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 1, 2 OSP.
Úvahy súdu prvej inštancie o vzťahu medzi zisteným skutkovým vzťahom a vykonaným dokazovaním

sú veľmi stručné, z ktorých vôbec nevyplýva, ako súd vec právne posúdil. Súd síce konštatuje, že
vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, ktorý bližšie popisuje, avšak z odôvodnenia rozhodnutia je
možné vyčítať len genézu technických meraní a zmien hraníc žalovaných nehnuteľností. Súd opomenul
uviesť právnu stránku daného prípadu, vlastnícke tituly strán sporu k sporným nehnuteľnostiam a čo je
najpodstatnejšie chýba právna argumentácia, ktorá by zdôvodňovala odstránenie duplicity vlastníctva

tým, že nehnuteľnosti boli určené do vlastníctva žalobkýň. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
porušuje ich základné právo na spravodlivý proces, nakoľko im neposkytuje odpoveď na základnú
otázku, prečo súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku s poukazom na čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Ďalej uviedli, že s odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
nevyplýva, akými ustanoveniami zákona, príp. ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi sa
riadil súd pri svojom rozhodovaní o priznaní vlastníckeho práva žalobkyniam a odňatí vlastníctva
žalovaným. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nedáva odpoveď na otázku,prečo prišli o vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, keď ich minimálne od roku 1970, resp. ich
právni predchodcovia užívali dobromyseľne a nerušene ako svoje vlastné bez toho, aby boli vo svojej
nepretržitej držbe niekým rušení. Nehnuteľnosti boli zamerané geometrickým plánom č. 762-520-70 zo

dňa 29.10.1970, ktorý bol podkladom pre vytýčenie hraníc ich pozemkov a pre osadenie oplotenia, ktoré
do roku 2012 nikto nikdy nespochybňoval. Tieto skutočnosti súd pri svojom rozhodovaní vôbec nebral
do úvahy. Podľa ich názoru z vykonaného dokazovania vyplynul skutkový záver, že žalovaná v 1. rade
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. G. parc. č. 1620/1, parc. č.
1620/2 a stavby dom súp. č. 59 na parcele č. 1620/1 v celosti a žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. G., parc. č. 1620/3 v celosti. Tieto nehnuteľnosti
boli vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel č. 1620 a č. 1621 vedených v pozemnoknižnej
vložke č. 479. Nehnuteľnosti si dali zamerať ešte rodičia žalovanej v 1. rade za účelom vytvorenia
jedného stavebného pozemku. Vyššie citovaný geometrický plán č. 762-520-70 vyhotovila A.. H. v roku
1970, bol smerodajný pre ich právnych predchodcov pri vytvorení faktickej hranice medzi existujúcimi
pozemkami v prírode reálne vyčlenenými. Betónový základ oplotenia bol osadený v 70-tych rokoch

minulého storočia a je dodnes súčasťou oplotenia medzi ich pozemkami. Žalovaná v 1. rade vstúpila
do držby sporných nehnuteľností ako sú v súčasnej dobe oplotené v roku 1983 po smrti svojho otca
titulom dedenia podľa dedičského rozhodnutia sp. zn. D1164/83. Časť nehnuteľností a to novovytvorenú
parc. č. 1620/3 následne darovala príbuznému, žalovanému v 2. rade, ktorá bola odčlenená od parc. č.
1620/2 GP č. 25/2010 vyhotoveným A.. F. M. dňa 21.09.2010, ktorým GP sa vyznačil aj rozsah vecného

bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a dopravnými prostriedkami cez parc. č. 1620/1 a parc.
č. 1620/2 zriadeného v prospech vlastníka parc. č. 1620/3. Darovacia zmluva bola zavkladovaná pod č.
V 744/11-82/11. Žalovaný v 2. rade si spolu s manželkou postavili na parc. č. 1620/4 rodinný dom s.č.
801, ku ktorému vedie jediná prístupová cesta v rozsahu vyznačenom v GP č. 25/2010 v šírke 3 metre
cez parcely vo vlastníctve žalovanej v 1. rade. Iný prístup k nehnuteľnostiam neexistuje. Až do roku 2012

nikto nespochybňoval priebeh hraníc medzi ich pozemkami a pozemkami vo vlastníctve žalobkýň. Súd
prvej inštancie túto otázku v rámci vykonaného dokazovania vôbec neriešil, napriek tomu že na okolnosti
vstupu do držby žalovaných nehnuteľností upozorňovali. Ani v rámci odôvodnenia rozhodnutia sa súd
nevysporiadalsotázkouvlastníckehoprávažalobkýň,aleanižalovaných.Potomnazákladevykonaných
dôkazov je možné dospieť k záveru, že ak aj boli nehnuteľnosti v roku 1970 zamerané nesprávne,

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam mohli nadobudnúť priamo zo zákona titulom vydržania
podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Boli názoru, že súd vec nesprávne právne posúdil tým, že vôbec
nebral do úvahy skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti mali v oprávnenej držbe od roku 1970, vrátane
oprávnenej držby ich právnych predchodcov. Boli názoru, že žalované nehnuteľnosti vydržala žalovaná
v 1. rade k 01.01.1992. Poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky v

otázke vydržania časti cudzieho pozemku, napr. sp. zn. 22Cdo 2065/2005, kde vyslovil právny názor, že
ak nadobudne niekto pozemok a pritom sa v dôsledku ospravedlniteľného omylu (vyvolaného napr. tým,
že mu prevodca odovzdá pozemok v hraniciach ako ho užíval sám), uchopil i držby časti susedného
pozemku, bude držiteľom oprávneným a jeho držba môže vyústiť do vydržania. Obdobne judikoval
vo svojom rozhodnutí sp. zn. 22Cdo 1848/98. Žalovaní zároveň namietali nesprávne vyčíslenie trov

konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia žalobkýň.

4. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa vyjadrili k podanému odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade. Navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im náhradu trov konania. Uviedli,
že žalovaní namietali nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že súd nebral do úvahy skutočnosť,

že sporné nehnuteľnosti mali v oprávnenej držbe od roku 1970 s poukazom citovanú na judikatúru
Najvyššieho súdu Českej republiky, avšak v danej veci sa o takýto judikovaný prípad nejedná. Právny
predchodca žalovaných J. J., otec žalovanej v 1. rade ako obdarovaný nadobudol podiel 87274/10074
na parc. č. 1620 titulom darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 01.03.1972 s jeho matkou H. J., rod. H. ako
darkyňou. Podiel 1800/10074 bol už v tom čase v jeho vlastníctve, tzn. že na základe darovacej zmluvy

sa mal stať vlastníkom tejto parcely v celosti. Z uvedeného je zrejmé, že v čase daru, keďže J. J. bol
podielovým spoluvlastníkom, veľmi dobre vedel, akú výmeru má predmetná parcela. Je preto logické,
že ak sa mu výmera v dôsledku darovacej zmluvy a GP vyhotoveného v súvislosti s darovacou zmluvou
zvýšila o 147 m2, nemohol byť dobromyseľný, keďže vlastníctvo vo výmere 147 m2 nenadobudol
žiadnym zákonným spôsobom. Pokiaľ by tvrdili žalovaní, že túto výmeru 147 m2 nadobudol z titulu

darovacejzmluvy,tototvrdenieneobstojí,pretoženiktonemôženanikohopreviesťviac,akosámvlastní.
Podľa tejto darovacej zmluvy mala mať parcela č. 1620 výmeru 1766 m2 na základe GP č. 762-52-30
zo dňa 28.10.1970 vyhotoveného A.. O. (teraz H.). Z GP je zrejmé, že parc. č. 1620 mala pôvodne
výmeru 1619 m2, na základe tohto GP došlo k zväčšeniu výmery tejto parcely na úkor parc. č. 1625,parc. č. 1625 nebola vo vlastníctve J. J., ani jeho matky H. J., ale ako vyplýva z GP bola vo vlastníctve
doterajších vlastníkov, ktorými boli v tom čase právni predchodcovia žalobkýň, výmera parcely č. 1620
sa zväčšila na úkor parcely č. 1625 o výmeru 147 m2. Vzhľadom na uvedené muselo byť J. J. známe,

že časť parcely o výmere 147 m2 nemohol platne nadobudnúť do svojho vlastníctva a nemohol byť v
žiadnom prípade dobromyseľný, že je vlastníkom tejto časti parcely. Keďže ako vyplýva z darovacej
zmluvy v čase podpisu darovacej zmluvy mal J. J. postavený na tomto pozemku rodinný dom spolu
so svojou manželkou, teda minimálne v roku 1970, resp. 1972 mu muselo byť zrejmé, kde je skutočná
hranica parcely č. 1620 a že táto parcela bola GP neoprávnene zväčšená o časť vedľajšej parcely č.

1625, ktorá jemu ani jeho matke nepatrila. Podľa ustálenej judikatúry dobromyseľný držiteľ musí byť
posudzovaný aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, má alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Uvedená skutočnosť musela byť známa
tak J. J., ako aj jeho manželke a dcére - žalovanej v 1. rade, ktorá mala v čase uzavretia darovacej
zmluvy 16 rokov, bývala s rodičmi v predmetnom rodinnom dome postavenom na parc. č. 1620. Z toho

je zrejmé, že žalovaní nemohli nadobudnúť sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu na základe
vydržania. Ďalej poukázali na výpoveď žalovanej v 1. rade, keď uviedla, že v rodinnom dome býva stále
sosvojoumatkouH.J..Vkonaníbolopreukázané,žedošlokposunutiuhranicepozemkovvneprospech
výmery žalobkýň a v prospech výmery žalovaných tak, ako to vyplýva z GP A.. R. č. 112/2012 celkom
o 142 m2. Uvedená skutočnosť bola preukázaná jednak GP Ing. R., jeho výpoveďou na pojednávaní,

v ktorej okrem iného uviedol, že v konaní na Správe katastra Nitra došlo k zmenšeniu parcely č. 1625,
doslova sa prekreslila hranica na základe žiadosti A.. M.. Zároveň poukázali aj na výpoveď A.. M., ktorá
uviedla, že napriek tomu, že podala žiadosť na kataster 05.08.2010, v ktorej žiadala vykonať opravu v
súlade s GP A.. O. (H.), uviedla, že vychádzala z GP, ktorý vyhotovovala A.. O., t.j. z GP z roku 1970,
avšak v závere uviedla „nehovorím, že GP A.. H. bol dobrý, ale podľa GP A.. H. - O. bolo založené

vlastníctvo.“ O tom, že došlo k posunutiu hranice pozemkov v neprospech výmery parciel žalobkýň a
v prospech parciel žalovaných svedčí aj výsluch A.. C. F., katastrálnej inšpektorky, ktorá uviedla, že
rozdiel medzi výmerou parcely č. 1624/1, t.j. medzi starým stavom parcely o výmere 402 m2 a novým
stavom parcely o výmere 176 m2 je práve v parcele žalovaných. Uvedené takisto vyplýva z konania
vedeného na katastri pod X 429/2010 a to z grafického návrhu na opravu, z konania vedeného na

Úrade geodézie, kartografie a katastra SR, odbor katastrálnej inšpekcie a zo zápisnice o prešetrení
podania zo dňa 19.10.2012 OKI-6324/2012-937, z ktorej vyplýva, že Správa katastra opravila výmeru
parcely č. 1624/1 bez prešetrenia správnosti jej polohového určenia v grafickej časti registra ROEP, ktorý
nesprávne identifikoval časť parcely do KN parc. č. 1620/1/2/3 so založenými LV č. XXX na podklade GP
A..O.zroku1970,t.j.doparcielžalovaných.Uvedenébolopotvrdenéajlistom tohtoúraduz29.10.2012,

v ktorom je uvedené, že bola vykonaná nesprávna identifikácia parcely určeného operátu č. 1624/1.
Uvedené bolo potvrdené aj svedkom A.. C. E., odborným radcom katastrálny odbor - opravy GP, ktorý na
pojednávaní uviedol, že časť pôvodnej parcely č. 1624 odišla do novovytvorených parciel č.1620/1/2/3,
ktoré sú vo vlastníctve žalovaných. Sporná výmera GP A.. R. je teraz zahrnutá do novovytvorených
parciel č. 1620/5/6/7.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcov. Nesúhlasili s tvrdením žalobkýň, že ich
právny predchodca J. J. nemohol byť dobromyseľný, že je vlastníkom aj žalovaných nehnuteľností. Z
výpisu pzkn. vl. č. 479 a z darovacej zmluvy zo dňa 01.03.1972 spísanej notárom Dr. F. do Notárskej
zápisnice sp. zn. 144/72, registrovanej ŠN v Nitre vyplývajú skutočnosti, že výmera parc. č. 1620 a
č.1621 podľa pzkn. vl. č. 479 je spolu 1558 š. s., čo je 5603 m2. Na základe darovacej zmluvy č. NZ

144/72 sa stal J. J. výlučným vlastníkom parcely č. 1620 a č. 1621 v celosti. V darovacej zmluve sa
uvádza rovnaká výmera 5603 m2 s tým, že výmera parcely č. 1620, ktorú mohol J. J. reálne užívať
bola 1766 m2. Celková výmera parcely č. 1620, ktorej vlastníkom bol J. J., je podľa pzkn. vl. č. 479
až 3762 m2. V GP č. 762-520-70 zo dňa 29.10.1970 sa uvádza „identifikácia je obtiažna, pretože časť
pozemnoknižných parciel je združená v JRD“. Vzhľadom na skutočnosť, že darovacia zmluva bola

spísaná štátnym notárom a riadne zaregistrovaná Štátnym notárstvom v Nitre a J. J. sa stal výlučným
vlastníkom výmery 5603 m2, teda výmery, ktorá zodpovedá stavu podľa výpisu pzkn. vl. č. 479 mali za
to, že pri vstupe do držby žalovaných nehnuteľností bol s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný a
jeho držba vyústila do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Nakoľko žalovaná v 1. rade, ani jej
rodičia neboli dostatočne právne zdatní, avšak mali záujem na tom, aby mali nehnuteľnosti právne na

poriadku, parcely č. 1620 a č. 1621 si dali najskôr riadne zamerať, identifikovať v prírode a na základe
toho sa pred notárom spísala darovacia zmluva, podľa ktorej sa jej otec J. stal výlučným vlastníkom.
Skutočnosť, že v GP došlo k zabratiu z výmery susednej parcely č. 1625, nemohla vyvolať v otcovi
žalovanej v 1. rade žiadne pochybnosti o tom, že je vlastníkom novovytvorenej parcely č. 1620, keďžev samotnom GP sa uvádza, že identifikácia parciel bola obtiažna. Rovnako, ak by darovacia zmluva
nebola správna a prevádzalo by sa podľa nej viac ako patrilo darcovi, Stredisko geodézie by ju v tom
čase nezapísalo do evidencie nehnuteľností pod položkou výkazu zmien č. 35/72. Je nesporné, že

prvé merania, na základe ktorých dochádzalo k vytváraniu a zakresľovaniu hraníc pôvodných pozemno-
knižných parciel do verejných kníh, boli nepresné a každé ďalšie merania mali za následok posun nielen
hraníc pozemkov, ale aj zmenu vo výmerách jednotlivých parciel. Poukázali na znenie § 70 zákona č.
162/1995 Z. z. Ďalej uviedli, že svedok E., odborný radca katastrálneho úradu OÚ Nitra potvrdil, že v
roku 1970 geodeti nedávali súradnice a že zrejme geodetka A.. O. išla do terénu a zamerala obvod

parcely č. 1620. Okrem toho boli nehnuteľnosti po zameraní GP v roku 1970 riadne ohradené a doposiaľ
sa s oplotením nehýbalo. Vymenilo sa len pletivo v roku 2011. Túto skutočnosť vie potvrdiť aj matka
žalovanej v 1. rade v čestnom prehlásení zo dňa 08.06.2016. Naviac v čase uzatvorenia darovacej
zmluvy v roku 1970 boli už nehnuteľnosti ohradené. Napriek tomu, že mala len 16 rokov a nebola pri jej
spisovaní, vedela, že nehnuteľnosti patria jej otcovi, boli zamerané, hranice boli vytýčené geodetkou a
podľa toho sa vybudovalo aj oplotenie, ktorého základy sú dodnes súčasťou nového oplotenia. V roku

1983 nehnuteľnosti zdedila, vstúpila do ich oprávnenej držby, nepochybovala o tom, že sa stala ich
vlastníčkou tak, ako sa dodnes užívajú. Nie je logické, aby si na žalovaných nehnuteľnostiach zriaďovali
prístupovúkomunikáciuatietoďalejpreviedlanažalovanéhov2.rade,akbysibolavedomáskutočnosti,
že nehnuteľnosti jej v celom rozsahu nepatria. Súd mal na základe ich výpovedí posúdiť aj otázku
vydržania nehnuteľnosti zo strany otca žalovanej v 1. rade J. J., resp. zo strany žalovanej v 1. rade

v zmysle novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 131/1982 Zb. účinnej od 01.04.1983,
resp. zákona č. 509/1991 Zb. účinnej od 01.01.1992, ako aj vo svetle vyvrátiteľnej právnej domnienky, že
držba je oprávnená. Žalovaná v 1. rade do držby sporných nehnuteľností vstúpila v roku 1983, jej otec J.
J. ešte v roku 1972. Držby nehnuteľnosti sa uchopil otec žalovanej na základe riadneho nadobúdacieho
titulu darovacej zmluvy, podkladom ktorej bol aj GP č. 762-520-70 zo dňa 29.10.1970. Keďže darovacia

zmluva bola štátnym notárstvom riadne zaregistrovaná, nikto z rodiny nemal pochybnosti o tom, že
vlastnícke právo patrí ich otcovi a to k pozemku, ktorý bol vytvorený práve spomínaným GP. Skutočnosti
na, ktoré sa žalobkyne vo vyjadrení odvolávajú, t.j. na GP A.. M., GP A.. R., príp. konanie na katastri pod
č. X 429/2010, nemôžu mať žiadny vplyv na posúdenie otázky vydržania vlastníckeho práva jej otcom,
resp. žalovanou v 1. rade, keďže vydržacia doba uplynula v roku 1982 až do roku 2011 ich v pokojnej

držbe nikto nerušil. Súd prvej inštancie sa otázkou vydržania vôbec nezaoberal, jeho rozhodnutie je
vecne nesprávne a pre absenciu dôvodov nepreskúmateľné.
6. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade. Ako už uviedli, z GP
č. 762-520-30 zo dňa 29.10.1970 vyplýva, že na základe tohto GP došlo k zväčšeniu výmery parcely
č. 1620 na úkor parcely č. 1625 a tým, že parcela č. 1625 nebola vo vlastníctve J. J., ani jeho matky

H. J., ale ako vyplýva z GP bola vo vlastníctve doterajších vlastníkov, ktorými boli v tom čase právni
predchodcovia žalobkýň. Skutočnosť, že zmluva bola spísaná štátnym notárom a zaregistrovaná na
Štátnomnotárstve,natomničnemení.Poznámka,naktorúsaodvolávajúžalovaní,žeajvsamotnomGP
je uvedené, že identifikácia je obtiažna je irelevantná, keď predmetným plánom je nesporne bilancovaná
aj parcela, ktorá nebola vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných, ale bola vo vlastníctve

právnych predchodcov žalobcov. Preto je logické, že bez ich účasti a súčinnosti si J. J. nemohol myslieť,
že sa stal vlastníkom časti parcely, ktorá bola vo vlastníctve niekoho iného. Musel si byť vedomý,
že nie je vlastníkom parcely č. 1625 a že nemôže nadobudnúť časť tejto parcely iba na základe
GP. Z uvedeného je zrejmé, že absentuje akýkoľvek právny titul, na základe ktorého nadobudol J. J.
vlastnícke právo k časti parcely č. 1625. O tom, že táto skutočnosť bola J. J. a celej jeho rodine dobre

známa, svedčí aj dotazník a čestné vyhlásenie zo dňa 23.11.1970, ktoré podpísal tak J. J., ako aj jeho
manželka H. J. a matka J. J. H. J., rod. H. ako darujúca. V predmetom vyhlásení je v bode 3 uvedené,
„prevádzaná nehnuteľnosť je stavebný pozemok s príslušnou záhradou pre nadobúdateľov podľa výpisu
z pozemkovej knihy a geometrického plánu vypracovaný Ústavom geodézie v Nitre zo dňa 29.10.1970,
čo nadobúdatelia užívajú už do roku 1960. Parcelné č. 1620- 1625“. Túto parcelu neskôr na dotazníku

vyplnili na základe predloženého GP a dodatočne, keď si uvedomili, že nie sú vlastníkmi parcely č.
1625, túto parcelu vyčiarkli. Z uvedeného vyplýva, že už v roku 1970 po vyhotovení GP pred podpísaním
zmluvy bola rodine J. táto skutočnosť, teda že nie sú vlastníkmi parcely č. 1625 veľmi dobre známa,
túto si uvedomovali, avšak napriek tejto skutočnosti nenamietali, keď časť tejto parcely nadobudli na
základe darovacej zmluvy. Podľa ustálenej judikatúry dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná

aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Uvedená skutočnosť musela byť známa tak J. J. ako aj
jeho manželke a žalovanej v 1. rade, ktorá mala v čase uzavretia darovacej zmluvy 16 rokov a bývala vpredmetnom dome s rodičmi na parcele č. 1620. Ako uvádza žalovaná v 1. rade, aj v súčasnosti býva
v tomto rodinnom dome so svojou matkou, ktorý nadobudla dedením po svojom nebohom otcovi v roku
1983 voči spoludedičke, svojej matke bezodplatne, ktorá takisto mala po celý čas vedomosť o tom, že

jej parcela č. 1625 nepatrí. Žalovaní neboli dobromyseľní, že im sporné nehnuteľnosti patria a nemohli
nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.
7.Žalovanív1.a2.radesavyjadrilikvyjadreniužalobkýňv1.a2.rade.Uviedli,žežalobcoviapoukazujú
na nový dôkaz Dotazník a čestné vyhlásenie zo dňa 23.11.1970 a v ňom uvedený údaj o parcelných
číslach 1620 a prečiarknuté parcelné č. 1625. Aj napriek uvedenému sú názoru, že J. J. bol pri vstupe do

držby žalovaných nehnuteľností s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný a jeho držba vyústila do
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Rodičia žalovanej v
1. rade nemali vysokoškolské, ani právnické vzdelanie. Podklady potrebné k zápisu nehnuteľností do LV
odovzdali notárovi, aby bol vykonaný zápis do evidencie nehnuteľností a mali založený list vlastníctva.
Rodičia žalovanej v 1. rade nemali žiadnu vedomosť o tom, že pri oplocovaní pozemku v 70-tych rokoch
mohli zasiahnuť do susednej parcely. Žalobkyne, ani ich právni predchodcovia do roku 2011 - 2012

ich nikdy neupozornili, že im zasiahli do vlastníctva. V predloženom Dotazníku a čestnom vyhlásení sa
uvádza aj to, že „nadobúdatelia užívajú pozemok od roku 1960“, “majú postavený i rodinný domček na
pozemku“. Z uvedeného vyplýva, že nehnuteľnosti boli v teréne reálne vyčlenené už v roku 1960 a takto
saužívajúaždodnešnéhodňa.Žalovanáv1.radesastalavlastníčkounehnuteľnostítitulomdedičského
rozhodnutia sp. zn. D 1164/83, nebola účastníčkou darovacej zmluvy z roku 1972, na základe ktorej

jej otec nadobudol nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Aj v prípade, že by otec žalovanej v 1.
rade nebol dobromyseľný v tom, že nadobudol časť parcely č. 1625, súd prvej inštancie mal posúdiť
otázku vydržania aj z pohľadu oprávnenej držby žalovanej v 1. rade a následne aj žalovaného v 2. rade.
Žalovaná v 1. rade do držby spomínaných nehnuteľností vstúpila v roku 1983, jej otec ešte v roku 1972,
držby sa chopil na základe riadneho nadobúdacieho titulu darovacej zmluvy a žalovaná v 1. rade na

základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 1164/83. Skutočnosti, na ktoré sa žalobkyne vo vyjadreniach
odvolávajú,t.j.naGPA..M.aA..R.,resp.Dotazníkačestnévyhlásenienemôžumaťvplyvnaposúdenie
otázky vydržania vlastníckeho práva žalovanou v 1. rade, keďže vydržacia doba rátaná od jej vstupu do
držby, t.j. od roku 1983 uplynula v roku 1993. V pokojnej držbe nehnuteľností ich nikto, nikdy po celú
dobu nerušil až do roku 2011. Súd prvej inštancie sa otázkou vydržania vôbec nezaoberal.

8. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.
11. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,

§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa všetky náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
13. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
14. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods. 1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a

ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae

(odmietnutie spravodlivosti). Obsahom základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy je právo,
aby vec účastníka konania bola prerokovaná verejne, v jeho prítomnosti a v primeranej lehote, ako
aj to, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Znenie tohto článku zároveň limituje
možnosť vylúčenia verejnosti, a to len za podmienok uvedených v zákone. Právo na spravodlivý proces
v sebe zahŕňa právo na prístup k súdu a pripájajú sa k nemu záruky ustanovené v čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o organizáciu súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé

prerokovanie veci. Právo na spravodlivý proces implikuje pre všetky strany právo zoznámiť sa pri konaní
s každým dokladom alebo návrhom predloženým súdom druhou stranou a možnosť sa k nemu vyjadriť.
Právo, aby bola vec prerokovaná spravodlivo, je jednou zo zložiek práva na spravodlivé súdne konanie.
Právo na spravodlivé súdne konanie v sebe zahŕňa princíp rovnosti zbraní (rozhodnutie vo veci H. c.
Spojené kráľovstvo z 2. marca 1987, séria A, č. 115, s. 23, § 62), princíp kontradiktórneho prerokovania

veci (rozhodnutie vo veci H. c. Francúzsko z 28. apríla 1991, séria A, č. 211, s. 27, § 67), právo na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia (rozhodnutie vo veci Van de P. c. Holandsko z 30. novembra 1987,
séria A, č. 127-B, s. 35, § 53) a právo byť prítomný na konaní a osobne sa vyjadriť k svojej záležitosti.
Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkazovými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie vo veci F. c.

Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).

16. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej
právnej veci neriadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu.

17. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je
naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne
opomenulaplikovaťpríslušnúprávnunormu,-aplikovalnesprávnuprávnunormu,t.j.namiestopríslušnej
právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo -
správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

18. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.

19. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu
za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym
následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením
dôkazovjetrebarozumieťajzhodnotenie absenciedôkazovvedúcejkneuneseniudôkaznéhobremena.

Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta strane sporu, na ktorej leží podľa
predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných
z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana
sporupreukázať,zásadneurčujehmotnoprávnanorma,ktorájenaspornývzťahaplikovaná.Znejpotom
vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá strana sporu je povinná stanovený okruh

skutočností preukázať.
20. Predmetom konania je žaloba zo dňa 01.10.2013, ktorou sa žalobkyne v 1. a 2. rade domáhali
určenia,žežalobkyňav1.radejevlastníčkounehnuteľnostivkat.úz.G.„C“KNparc.č.1620/5zastavané
plochy a nádvoria o výmere 61 m2, „C“KN parc. č. 1620/6 orná pôda o výmere 51 m2 a „C“ KN parc.
č.1620/7 orná pôda o výmere 30 m2 tak, ako sú tieto vyznačené v GP č. 112/2012 zo dňa 26.11.2012

vyhotovenom A.. V. R., úradne overeným Správou katastra Nitra dňa 04.12.2012 pod číslom 2103/12 v
podiele 2/3-iny a určenia, že žalobkyňa v 2. rade je vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. G. „C“ KN parc.
č.1620/5zastavanéplochyanádvoriaovýmere61m2,„C“KNparc.č.1620/6ornápôdaovýmere51m2
a „C“ KN parc. č.1620/7 orná pôda o výmere 30 m2 tak, ako sú tieto vyznačené v GP č. 112/2012 zo dňa26.11.2012 vyhotovenom A.. V. R., úradne overeným Správou katastra Nitra dňa 04.12.2012 pod číslom
2103/12vpodiele1/3-inynaskutkovomzáklade,žežalobkynev1.a2.radesúpodielovéspoluvlastníčky
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. G., zapísané na Správe katastra Nitra v LV č. XXXX ako „E“

KN parc. č. 1624/1 orná pôda o výmere 176 m2 pod B1 na žalobkyňu v 1. rade v podiele 1/3-ina a pod
B3 na žalobkyňu v 2. rade v podiele 16/24-ín. Žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. G., zapísaných na Správe katastra Nitra v LV č. XXX v kat. úz. G. „C“KN
parc. č. 1620/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 713 m2 a „C“KN parc. č. 1620/2 orná pôda o
výmere 653 m2 v podiele 1/1 a žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich

sa v kat. úz. G., zapísaných na Správe katastra Nitra v LV č. XXXX v kat. úz. G. „C“ KN parc. č. 1620/3
orná pôda o výmere 235 m2 v podiele 1/1. Časť parc. č. 1624/1 vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade
sa nachádza na vyššie uvedených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných v 1.a 2. rade. Uvedené
vyplýva aj z listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. OKI-6325/2012-937 zo dňa 29.10.2012,
ktorý konštatoval, že bola vykonaná nesprávna identifikácia parcely určeného operátu č. 1624/1. Keďže
zo strany žalovaných v 1. a 2. rade došlo k posunutiu hranice v neprospech výmery žalobkýň v 1. a

2. rade a žalovaní v 1. a 2. rade neboli ochotní situáciu riešiť, nechala žalobkyňa v 1. rade vyhotoviť
geometrický plán GP č. 112/2012 zo dňa 26.11.2012 vyhotovený A.. V. R., za účelom presného určenia
skutočnej hranice medzi nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade a nehnuteľnosťami vo
vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Geometrickým plánom bola z parciel, ktoré sú omylom zapísané vo
vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, vyčlenená časť, na ktorej sa nachádza parc. č. 1624/1. Žalovaných

v 1. a 2. rade oboznámili s týmto geometrickým plánom, opätovne ich vyzvali na doriešenie situácie,
bezvýsledne. Žalobkyne v 1. a 2. rade uviedli, že majú naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP
na požadovanom určení, keď z geometrického plánu, ako aj listu Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR č. OKI-6325/2012-937 zo dňa 29.10.2012 vyplýva, že bola vykonaná nesprávna identifikácia parc.
č. 1624/1 a časť tejto parcely, ktorá je vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade je súčasne zapísaná pod

parcelami vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Na nariadenom pojednávaní dňa 27.03.2014 sa súd
prvej inštancie oboznámil s obsahom spisu. Právny zástupca žalobkýň v 1. a 2. rade uviedol, že trvá na
podanej žalobe, ďalej uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade v roku 2010 a 2011 postavili plot, ktorým sa
posunuli do parciel žalobkýň v 1. a 2. rade. Žalobkyňa v 1. rade vo výpovedi uviedla, že plot sa začal
stavať v roku 2011. Žalovaná v 1. rade vo výpovedi uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť, ďalej uviedla,

že podľa jej názoru k posunu došlo v roku 1971, kedy jej rodičia stavali rodinný dom, v ktorom býva
žalobkyňa a jej matka, plot bol postavený okolo roku 1970, ide o starý plot. Starý plot bol postavený
v roku 1969 alebo 1970, ide o starý plot, ona je vlastníčkou plotu, múrik a stĺpiky boli vysadené ako
pôvodne a ona vymenila pletivo asi pred 10 alebo 11 rokmi. Býva s matkou v rodinnom dome. Žalovaný
v 2. rade na jej pozemku vykonal bagrovanie za účelom vytvorenia ryhy, do ktorej bolo uložené vedenie

plynu, elektriny, vodovodného potrubia, pri bagrovaní starý plot nebol poškodený. Žalovaný v 2. rade
vo výpovedi uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť, ďalej uviedol, že stavia rodinný dom v zadnej časti
pozemku parc. č. 1620/4, z pôvodnej parcely č. 1620/3 boli GP A.. M. vytvorené parc. č. 1620/3 a 1620/4,
nadobudol parc. č. 1620/3 a parc. č. 1620/4 titulom darovacej zmluvy V744/11. Je vlastníkom parc. č.
1620/3ač.1620/4odroku2010,spornýplotjestarýmplotom,bolpostavenýokoloroku1970,potvrdil,že

vykopal bagrom ryhu v roku 2011, do ktorej vložil vodovodné, kanalizačné, elektrické, plynové potrubie.
Bol názoru, že žalobkyniam nezaberá žiadnu plochu, lebo plot bol postavený v roku 1970. Je mu známe,
že žalovaná vymenila staré pletivo. Na nariadenom pojednávaní dňa 22.05.2014 sa súd prvej inštancie
oboznámil s obsahom spisu. Právny zástupca žalobkýň v 1. a 2. rade uviedol, že trvá na podanej žalobe
s poukazom aj na obsah listu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. OKI-6325/2012-937 zo dňa

29.10.2012, keďže žalovaní v 1. a 2. rade nemohli byť dobromyseľní. K zmene hraníc došlo v roku 2010
GP A.. M. a začatím konania X 429/2010. Žalovaní v 1. a 2. rade na pojednávaní uviedli, že parc. č.
1620/5, č. 1620/6, č. 1620/7 slúžia ako prístupová cesta k 1620/4, 1620/3, že na parc. č. 1620/5, č.
1620/6, č. 1620/7 sú uložené prípojky (plynová, elektrická, vodná, kanalizačná, podzemné elektrické
vedenie), ktoré boli vytvorené v roku 2010. Výstavba rodinného domu začala v roku 2010, ktorý nie je

dokončený a skolaudovaný. Žalovaní v 1. a 2. rade sú vzdialenými príbuznými. Súd prvej inštancie vo
veci doplnil dokazovanie výsluchom svedka A.. V. R.. Na nariadenom pojednávaní dňa 17. júna 2014
sa súd prvej inštancie oboznámil s obsahom spisu a doplnil dokazovanie výsluchom svedkov A.. F. M.
a A.. V. R.. Na nariadenom pojednávaní dňa 04.12.2014 sa súd prvej inštancie oboznámil s obsahom
spisu a doplnil dokazovanie výsluchom svedka Ing. C. F.. Na nariadenom pojednávaní dňa 07.01.2016

sa súd prvej inštancie oboznámil s obsahom spisu a doplnil dokazovanie výsluchom svedka A.. C. E..
Právny zástupca žalobkýň v 1. a 2. rade na pojednávaní trval na podanej žalobe, žalovaní v 1. a 2. rade
uviedli, že sa nevedia vyjadriť, či žiadajú žalobu zamietnuť alebo žalobe vyhovieť. Následne súd prvej
inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok.21. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci spornej otázky - určenia
vlastníckeho práva (podielového) žalobkýň v 1. a 2. rade k sporným nehnuteľnostiam (novovytvoreným

nehnuteľnostiam uvedeným v GP č. 112/2012 zo dňa 26.11.2012 vyhotovenom A.. V. R.) zaujal právne
posúdenie s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c) OSP, že na základe vykonaného dokazovania
výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa pripojenými listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu, mal za preukázané, že žaloba žalobkýň v 1. a 2. rade bola dôvodne podaná.
K obrane žalovaných v 1. a 2. rade, ktorá vzhľadom na obsah skutkových tvrdení žalovaných v 1. a 2.

rade spočívala v tom, že nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, nezaujal žiadne
právne posúdenie.
22. Odvolatelia v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a
že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením § 157 ods.
1 OSP (§ 220 ods. 2 CSP), keďže neobsahuje dôvody v tom, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal

skutkovo a právne s dôvodnosťou žaloby, ako aj s obranou žalovaných 1. a 2. rade spočívajúcou v tom,
že mohli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním podľa § 134 Občianskeho
zákonníka.
23. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie neobsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie a právne posúdenie veci súdom prvej

inštancie, pokiaľ sa jedná o dôvodnosť žaloby žalobkýň v 1. a 2. rade, keďže súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol len toľko, že s poukazom na vykonané dokazovanie (keď
poukázalnaobsahibaniektorýchzvykonanýchdôkazov)malzapreukázanúdôvodnosťpodanejžaloby.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje ani skutkové zistenia súdu prvej
inštancie a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, pokiaľ sa jedná o obranu žalovaných v 1. a

2. rade, spočívajúcu podľa posúdenia obsahu ich obrany v tom, že mohli vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním.
24. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie neobsahuje dostatok skutkových a právnych dôvodov, potom súd prvej inštancie zároveň
svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď
vzhľadom na námietky odvolateľov uvádzané v odvolaní bolo úlohou odvolacieho súdu, viazaného
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) preskúmať, či odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá
ustanoveniu § 220 CSP.

25. Súd prvej inštancie bol povinný rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v
ustanovení § 220 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z
Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje
súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie

neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 220 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa
stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací
súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

26. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet
v ňom miesta pre dohady a domnienky.
27. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil vyššie
uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolizdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v
zmysle 220 CSP (absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho

rozhodnutia), a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za nepreskúmateľné v takej
miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces.

28. V kontexte vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožňuje s právnym názorom súdu
prvej inštancie o dôvodnosti uplatneného právneho nároku žalobcov bez riadneho vysvetlenia svojho

rozhodnutia, čo malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo
veci, ako aj s tým súvisiacom výrokom o trovách konania (§ 379 písm. a) CSP), a preto s poukazom
na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. b)
CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu vec opätovne
preskúma, posúdi správnosť a dôvodnosť uplatneného právneho nároku, vyporiadajúc sa s odvolacími

námietkami žalovaných, svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 220 CSP tak, aby v prípade podaného
odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie
o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).