Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 17P/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319202880
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4319202880.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou, vo veci starostlivosti o mal. P. B., G..

XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Z. L. ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Q. B., G.. XX.XX.XXXX, K. M. C. X a P. B., G.. XX.XX.XXXX, K.
P. XX, K. - Z., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P., G..: XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo
sumy 33,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom 29.07.2019.

Zaostalé výživné na mal. dieťa za obdobie od 29.07.2019 do 29.07.2020 vo výške 1170,26 Eur je otec
p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 20,- Eur popri bežnom výživnom pod
hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 12C/70/2009-26 zo dňa 12.05.2009 v časti o
výživnom na mal. P..

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom na súd podaným dňa 29.07.2019 domáhala zvýšenia výživného na maloletého
P. zo sumy 33,- eur na sumu 133,- eur odo dňa 01.07.2019, ktorý v priebehu konania zmenila a otca
navrhla zaviazať prispievať zvýšeným výživným počnúc dňom podania návrhu na súd. Svoj návrh
odôvodnila skutočnosťou, že od času posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane maloletého, ktorý fyzicky vyspel, navštevuje ôsmy ročník základnej školy, došlo k
nárastu výdavkov spojených s jeho potrebami a záujmami. Poukázala na to, že pre nedostatok financií

nemôže maloletý navštevovať žiadne krúžky, nemohol sa zúčastniť plaveckého či lyžiarskeho výcviku
organizovaného školou. Maloletý sa venuje futbalu a rybárčeniu, s čím sú zvýšené výdavky, len cena
udice je 120,- eur. Matka poukázala na to, že otec sa na výchove dieťaťa nepodieľa, výživné uhrádza
nepravidelne len v súdom stanovenej výške, maloletého neobdaruváva ani z príležitostí sviatkov. Má
vedomosť o tom, že otec pracuje. V roku 2019 dvakrát podávala na otca trestné oznámenie pre trestný
čin zanedbania povinnej výživy. Akonáhle bol kontaktovaný políciou dlžné výživné obratom uhradil.

2. Otec s podaným návrhom matky súhlasil, nesúhlasil s matkou navrhovanou sumou výživného.
Uviedol, že je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletého sumou 50,- eur mesačne. Zhodne
s matkou uviedol, že výživné na maloletého uhrádza v sume 33,- eur, naviac neprispieva finančne
ani vecne. S maloletým sa pravidelne nestretáva, naposledy bol v jeho domácnosti v lete v roku2019. Uviedol, že je desať rokov nezamestnaný, neevidovaný v zozname uchádzačov o zamestnanie.
Neuhrádza odvody zdravotného ani sociálneho poistenia. Živnosť má zrušenú od roku 2008. Naposledy
bol zamestnaný od roku 2008 do roku 2012, jeho príjem činil cca 700,- eur v čistom. Z výplaty mu boli

realizované zrážky na exekúcie. Príležitostne si privyrába v mieste jeho bydliska, vypomáha susedom
s pokosením záhrady alebo murárskymi prácami okolo domu, z čoho mu plynie príjem cca 100,- eur
mesačne. Nechce sa zamestnať pre exekúcie, ktoré sú voči nemu vedené. Poukázal na to, že vo februári
2018 utrpel zlomeninu nohy, v dôsledku ktorej nie je schopný zohnúť koleno, trpí bolesťami pri dlhšom
šoférovaní alebo chodení. Finančne mu vypomáha priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.

Uviedol, že má ukončené stredné odborné učilište v odbore murár. Je nemajetný.

3.Kolíznyopatrovníknavrhol zvýšiťvýživnénamaloletéhonasumu130,-eurmesačneododňapodania
návrhu. Mal za to, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa zásadným spôsobom zmenili
pomery na strane maloletého dieťaťa, ktoré malo v tom čase štyri roky. Poukázal na to, že otec sa s
dieťaťom nestretáva, naviac výživným neprispieva, ubudli mu tri vyživovacie povinnosti.

4. Súd rozhodol v neprítomnosti otca maloletého, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie
vykázané fikciou riadne a včas, k veci bol súdom vypočutý.

5. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav: naposledy bola vyživovacia

povinnosť otca k maloletému upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.05.2009 pod č.k.
12C/70/2009-26, ktorým súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a schválil rodičovskú dohodu,
podľa ktorej bol maloletý spolu s jeho súrodencami ( v tom čase maloletými E., L., C. ) zverení do osobnej
starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 33,- eur mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletými deťmi rodičia upravili bez časového obmedzenia.
V tom čase ako vyplýva z pripojeného spisu sp. zn. 12C/70/2009 a 10P/211/2009 dosahovala matka
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 306,70 eur. Poberala prídavky na štyri maloleté deti vo výške
85,- eur. Spolu s maloletými deťmi bývala v rodinnom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Iný majetok nevlastnila. Jej mesačné výdavky pozostávali z platby za plyn 101,90 eura, elektriku 110,-

eur, splátku úveru 132,78 eura, štvrťročné výdavky za vodu vo výške 26,- eur.
Otec pracoval ako živnostník. Príjmy z jeho podnikania za rok 2008 predstavovali sumu 42.637,92
eura, výdavky 33.309,60 eura, základ dane činil 9.328,32 eura. Na splácaní úveru vzniknutého za
trvania manželstva sa nepodieľal. Okrem nehnuteľného majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov iný majetok nevlastnil. Okrem maloletého P. mali rodičia vyživovaciu povinnosť k mal. E., G..

XX.XX.XXXX, k mal. C., G.. XX.XX.XXXX a k mal. L., G.. XX.XX.XXXX.
Maloletý P. navštevoval materskú školu, náklady spojené s návštevou materskej školy činili mesačne
podľa vyjadrenia matky 20,- eur mesačne. Bol zdravý, nemal osobitné záujmy, s ktorými by boli spojené
zvýšené výdavky.

6. V súčasnosti matka je matka poberateľkou invalidného dôchodku v sume 298,10 eura mesačne.
Trpí A. M.. V roku 2019 poberala rodičovský príspevok v sume 220,70 eura mesačne, v roku 2020
jej je vyplácaný v sume 370,- eur mesačne. Poberá prídavky na dve maloleté deti. Je nemajetná. Žije
v rodinnom dome vo vlastníctve brata. Okrem maloletých detí a plnoletého syna L. žije v spoločnej
domácnosti s partnerom V. C., ktorý je zamestnaný, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v sume

641,72 eura. Plnoletý syn L. B. je nezamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
dosahuje príjem 120,- eur týždenne z brigádnických prác vykonávaných na základe ústnej dohody. Na
domácnosť zvykne prispieť sumou 20,- eur mesačne. Mesačné náklady domácnosti matky predstavuje
platba za plyn 63,- eur, vodu 12,- eur, RTVS 4,64 eur, splátka úveru vzniknutá za trvania manželstva s
otcom dieťaťa v sume 106,42 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť k mal. N. C., nar. 21.09.2018.

7. Otec je nezamestnaný, neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Nie je poberateľom dávok
dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti. Je nemajetný.
Živnosť vykonával od roku 2003 do 01.01.2010, pričom za roky 2009 a 2010 daňové priznanie nepodal.
Naposledy bol riadne zamestnaný od 11.01.2011 do 10.07.2012 v spoločnosti A. A., A..P..U.., ktorá

bola zrušená dňom 11.07.2014. Ako vyplynulo z jeho výpovede, príležitostne si privyrába v mieste
jeho bydliska, z čoho mu plynie príjem cca 100,- eur mesačne. Dotazom na miestny úrad mestskej
časti K. Z. neboli zistené informácie ohľadom spôsobu obživy otca dieťaťa. Otec žije v spoločnej
domácnosti s priateľkou v rodinnom dome v jej osobnom vlastníctve. Partnerka otca je zamestnaná,dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 592,72 eura. Je vlastníčkou viacerých nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Z.. Podľa vyjadrenia otca mu finančne vypomáha.

8. Obom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k toho času plnoletému E., L. Q. C. B..

9. Maloletý P. navštevuje ôsmy ročník Základnej školy Z. E.. Výdavky v súvislosti s návštevou školy
predstavuje poplatok rodičovskému združeniu 20,- eur, pracovné zošity 24,40 eura, komparo 6,50 eura,
výlety, exkurzie, filmové predstavenia 27,50 eura, fotenie 1,50 eura. Maloletý sa v škole nestravuje,

cestovné mu prepláca škola. Je zdravý, nosí okuliare. Venuje sa futbalu a rybárčeniu, s ktorým sú
zvýšené výdavky spojené s nákupom rybárskych potrieb a náčinia.

10. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

13. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

18. Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

19. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 28 odsek 1 písmena a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práva povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

21. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé
predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod.
Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potriebdôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby a pod.) Na druhej
strane sú odôvodnené potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a
majetkovými pomermi rodičov.

22. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd vždy musí porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny
právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena pomerov, či už na strane oprávneného
alebo povinného.

23. Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena
tých okolností (na jednej i druhej strane), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o
výživnom. Môže ísť o zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu
povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie
alebo zúženie počtu vyživovacích povinností povinného a pod.

24. V prejednávanej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane oboch
rodičov, ako aj na strane maloletého P. k zmene pomerov. Maloletý za ten čas fyzicky vyspel, navštevuje
ôsmy ročník základnej školy. Už len plynutím času sa prirodzene zvýšili náklady na jeho vzdelávanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, športové i kultúrne vyžitie. Maloletý je zdravý, začal nosiť

okuliare.

25. U matky maloletého došlo k zásadnej zmene jej pracovnej schopnosti. Matka je v dôsledku svojho
ochorenia uznaná invalidnou, je poberateľkou invalidného dôchodku. Od ostatného rozhodovania súdu
o výživnom na maloletého došlo u nej k miernemu zvýšeniu jej príjmu, a to v dôsledku vyplácaného

rodičovského príspevku. K zásadnej zmene výdavkov na jej strane nedošlo. Žije v spoločnej domácnosti
so svojím partnerom, ktorý je zárobkovo činný, a ktorý sa spolupodieľa na výdavkoch domácnosti. Otec
je nezamestnaný, podľa jeho vyjadrenia pracuje len brigádnicky v rámci obce, živnostenské podnikanie
ukončil. Naposledy bol riadne zamestnaný v roku 2012. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá
je riadne zapojená do pracovného procesu. Obaja rodičia sú nemajetní. Matke pribudla vyživovacia

povinnosť k mal. N. C.. Rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k toho času plnoletým deťom E.,
L. Q. C.. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 18.06.2019 pod č. k. 11Pc/3/2018-74, právoplatným dňa
27.08.2019, zrušil vyživovaciu povinnosť otca k plnoletému E. vo výške 80,- eur mesačne počnúc dňom
XX.XX.XXXX, k plnoletému L. počnúc dňom XX.XX.XXXX, a C. počnúc dňom XX.XX.XXXX, na ktorých
výživu prispieval sumou 50,- eur mesačne na každé z detí.

26. Rozhodovanie súdu o konkrétnej výške výživného je ovplyvňované tak faktormi na strane
oprávneného, ako aj povinného. Na strane povinnej osoby súd neprihliada na jej skutočné príjmy, ale
vychádza z jej potenciálnych príjmov, teda nielen to, čo povinná osoba skutočne zarobí, ale aj to, čo
je objektívne možné, aby zarobila s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, prax,

vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, dopyt na trhu práce a podobne. Otec dieťaťa je vyučený
murár. Od roku 2003 do roku 2010 pracoval ako živnostník, pričom predmet činnosti sa vzťahoval okrem
iného aj na murárske práce, ktorými si ako vyplynulo z jeho výpovede, doposiaľ brigádnicky privyrába.
Z uvedeného je zrejmé, že otec dieťaťa má vo svojom učebnom odbore dlhoročnú prax, nadobudol
množstvo praktických skúseností, je v produktívnom veku. Otec súdu nepreukázal, že by mu v jeho

pracovnej schopnosti bránila objektívna prekážka spočívajúca napríklad v nepriaznivom zdravotnom
stave. Otec síce v konaní poukazoval na úraz nohy, v dôsledku ktorého má sťažený pohyb, avšak
súd na uvedené nemohol prihliadnuť z dôvodu, že predmetné zranenie si otec privodil sám v stave
opitosti tak ako to vyplynulo z ním predloženej lekárskej správy. S poukazom na uvedené súd pri
určovaní výšky výživného vychádzal z potenciálnych príjmov otca, ktoré by mohol vzhľadom na jeho

skúsenosti, prax, zdravotný stav dosahovať. Súd považuje za neuveriteľné, aby otec od roku 2012 kedy
bol naposledy zamestnaný, vykonával len brigádnické práce za odmenu ním uvádzanú, a to aj vzhľadom
na skutočnosť, že je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný, bez evidencie na príslušnom úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny, pričom nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok alebo príspevkov. O
uvedenom svedčí aj to, že otec bol schopný uhrádzať výživné na štyri deti pochádzajúce z manželstva

v celkovej sume 213,- eur mesačne. Tvrdenie otca o finančnej výpomoci jeho priateľky súd považuje za
nezodpovedajúce realite. Je zrejmé, že vzhľadom na výšku jej príjmu nie je v jej možnostiach uhrádzať
výdavky na chod celej domácnosti, svoje osobné výdavky a ešte otcovi dieťaťa aj finančne vypomáhať.
Otec súdu nepreukázal aktívne hľadanie si zamestnania. Na strane otca neboli zistené žiadne objektívneprekážky, ktoré by mu znemožňovali aj s poukazom na jeho dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti
nájsť si zodpovedajúce zamestnanie. O nezáujme otca riadne sa zamestnať svedčia aj jeho protichodné
výpovede spočívajúce v tvrdení otca o hľadaní si zamestnania a zároveň tvrdenie otca, že sa zamestnať

nechce pre množstvo exekúcií vedených voči nemu. Vychádzajúc z uvedeného súd pracovnú pasivitu
otca vyhodnotil ako účelovú s cieľom vyhnúť sa exekučným zrážkam z dosahovaného príjmu. Na záver
súd považuje za potrebné uviesť, že otec si má byť v prvom rade vedomý svojej vyživovacej povinnosti
k dieťaťu a úmerne tomu je povinný zabezpečiť si aj podmienky na to, aby si túto zákonnú povinnosť
mohol plniť.

27. Súd zisťoval výdavky na strane rodičov a konštatuje, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek
výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec v priebehu konania neuvádzal žiadne
výdavky, či už svoje osobné alebo výdavky domácnosti. Poukazoval na to, že všetky výdavky znáša
jeho partnerka, pričom on sa na spoločných výdavkoch podieľa nepravidelne podľa jeho aktuálnych
finančných možností. Matka maloletého okrem bežných výdavkoch spojených s vedením domácnosti a

užívaním nehnuteľnosti spláca aj úver vzniknutý za trvania manželstva s otcom maloletého, na ktorého
splácaní sa otec žiadnym spôsobom nepodieľa. S poukazom na výlučné finančné zaťaženie matky
jeho splácaním súd predmetnú skutočnosť pri určovaní výživného zohľadnil majúc za to, že v dôsledku
uvedeného je otec od splácania úveru odbremenený, v dôsledku čoho sa jeho výdavky výrazne znižujú.

28. Súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého odo dňa začatia konania na súde, majúc za
preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého v súvislosti s jeho nástupom na základnú školu.
Výživné vo výške 130,- eur mesačne spolu s prídavkami na dieťa a výživným zo strany matky, ktorá svoju
vyživovaciu povinnosť plní formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa, je
spôsobilé pokryť odôvodnené potreby maloletého. Takto určené výživné rešpektuje zásadu rovnakej

životnej úrovne rodičov a ich maloletého dieťaťa, je primerané i súčasným odôvodneným potrebám
dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.

29. Súd výživné zvýšil od 29.07.2019, teda odo dňa začatia konania na súde v súlade s § 77 odsek 1

Zákona o rodine, nakoľko už v tomto čase mal súd preukázané, že na strane maloletého došlo k zmene
pomerov. Zároveň neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného aj
pred týmto dátumom. Otec uhrádza výživné na maloletého v sume 33,- eur mesačne, naviac finančne
ani vecne na výživu dieťaťa neprispieva.

30. Odo dňa začatia konania do rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom ostalosť vo výške 1.170,26
eura (mal zaplatiť júl 2019: 130,- EUR : 31 dní = 4,19 EUR x 2 dni + 12 mesiacov roku 2019 a 2020
(august 2019 až júl 2020) x 130,- EUR ; otec zaplatil (júl 2019 - 33,- eur : 31 dní = 1,06 eura x 2 dni
+ dvanásť mesiacov roku 2019 a 2020 (august 2019 až júl 2020) x 33,- EUR, ktorú súd otca zaviazal
zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok,

počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty na
zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného a zárobkové a
majetkové pomery otca maloletého. V záujme neuvedenia otca do nepriaznivej finančnej situácie tým,
že by ho zaviazal sumu zaostalého výživného uhradiť jednorazovo, mu umožnil uhradiť zameškané
výživné v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, pričom mal za to, že

doba, v rámci ktorej dôjde k postupnému splateniu nedoplatkov, nie je neprimerane dlhá, priečiaca sa
spotrebnému charakteru výživného.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, nakoľko v konaní nebol zistený žiadny dôvod,
pre ktorý by náhradu trov konania niektorému z jeho účastníkov mohol priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, včom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí
byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že :

-neboli splnené procesné podmienky
-súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces,
-rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
-konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
-súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

-súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť

týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).

Proti predmetnému rozsudku nemajú právo podať odvolanie tí účastníci
konania, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.

Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.