Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207105
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116207105.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcov: 1. MUDr. J. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 2. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., C. dolina XXX/XX, 3. A. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z., C. dolina XXX/XX, všetci právne zast.: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom
Nitra, Farská 40 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90

Bratislava, o určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných dojednaní, o odvolaní žalobcov a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/139/2016-203 zo dňa 16. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej a zamietajúcej časti výrokov a v časti výroku
o trovách konania z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že ustanovenie článku IX. bod 3 Všeobecných
obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre poskytovanie úverov zabezpečených
záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické osoby - občanov ( v znení: "Ak poskytnuté plnenie
Dlžníka na úhradu omeškaných platieb z dôvodu plnenia peňažných záväzkov z Úverovej zmluvy
nestačí na splnenie všetkých jeho peňažných záväzkov, poskytnuté plnenie Banka použije najprv na
najskôr splatný záväzok, a to najskôr na Príslušenstvo pohľadávky banky a Súčasti pohľadávky, a to aj

vtedy, ak Dlžník pri platení určí inak.") je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatné. Ďalším
výrokom určil, že ustanovenie článku 10. bod 10.5 písm. b) Zmluvy o poskytovaní flexihypotéky na
refinancovanie reg. č. 001/137423/11-004/000 uzatvorenej medzi žalobcom v 1.rade a žalovaným (v
znení: "V prípade nesplácania Úveru je VÚB oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami: ... b)
vyhlásiť okamžitú splatnosť Úveru, ak je Dlžník v omeškaní s plnením akýchkoľvek záväzkov z Úverovej
zmluvy ...") je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatné. Vo zvyšku určenia neprijateľných

zmluvných podmienok žalobu zamietol. Konanie o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky
na refinancovanie č. 001/137423/11-004/000, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
001/137423/11-004/000 a o primerané finančné zadosťučinenie každému zo žalobcov vo výške 30.000
eur zastavil. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na
pomer úspechu a neúspechu nepriznal. Návrh na prerušenie konania zamietol.

1.2. Konštatoval, že žalobca sa domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve
o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č. 001/137423/11-004/000 ako aj ustanovenia bodu 6
prílohy - základných podmienok úveru k zmluve o poskytnutí flexihypotéky, ustanovenia čl. IX. bod 3
všeobecných obchodných podmienok, ustanovenia čl. VIII. bod 1, 2 a 3 zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov s tým, že ide o spotrebiteľský
vzťah, ktorý nespadá pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch. Nárok odvodzoval zo zmluvy o

poskytnutí flexihypotéky (úverová zmluva) uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, keď
pre účely zabezpečenia pohľadávky vo výške 282.000 eur si žalovaný zvolil záložné právo vo formeformulárovej zmluvy k nehnuteľnostiam v tom čase vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, v súčasnosti vo
vlastníctve žalobcov v 2. a v 3. rade, zapísané na LV č. 687 pre kat. úz. Zobor. Poukázal na to, že
spôsob realizácie záložného práva bol zo strany žalovaného, ako vyhotoviteľa formulárovej záložnej

zmluvy, ktorej obsah nemohli žalobcovia ovplyvniť, stanovený v ustanoveniach čl. VIII. bod 2 záložnej
zmluvy. Žalobcovia v 2. a v 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti tvoriacich záloh,
titulom darovania od žalobcu v 1. rade po uzavretí úverovej a záložnej zmluvy. Žalovaný pristúpil k
začatiu výkonu záložného práva, čo im oznámil listom a to bez toho, aby špecifikoval dlžnú sumu,
ktorá podľa neho tvorí pohľadávku voči ním. Poukázal na to, že výkon záložného práva spôsobom

naformulovanýmžalovanýmvúverovejazáložnejzmluvepredstavujeformuvýkonupráva,ktoránapriek
čiastočnej právnej úprave v právnom poriadku SR nemá oporu v unijnom práve, navyše je ním v rozpore,
čo znamená nemožnosť aplikácie na akékoľvek vzťahy spravujúce sa právom európskej únie. Výkon
záložného práva priamym predajom vo forme dobrovoľnej dražby je v rozpore s únijnou normotvorobou
ako aj vnútroštátnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a výkon záložného práva obsiahnutý v
ustanoveniach § 151 j Občianskeho zákonníka je antispotrebiteľský. Je daná pochybnosť s jej súladom

so smernicou rady 93/13/EHS z 5.4.1993, k čomu dospeli aj sudcovia Okresného súdu Prešov, ktorí sa
obrátili na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou. Poukázal na vysoký počet neprijateľných zmluvných
podmienokvnapádanýchzmluvách,apretosadomáhaliokremurčenianeprijateľnostitýchtopodmienok
a neplatnosti niektorých zmluvných podmienok aj primeraného finančného zadosťučinenia pre žalobcu
v 1. rade vo výške 17.500 eur a pre žalobcov v 2. a v 3. rade každému po 2.500 eur. Žalobcovia tvrdili,

že úver je bezúročný a bezpoplatkov, nakoľko v zmluve nie je uvedené poistenie v RPMN, čo vyplýva z
čiastkových zložiek pre vypočítanie, pričom úver bol poskytnutý vo výške 281.000 eur a celkovú čiastku
mal dlžník zaplatiť vo výške 472.321,55 eur pri počte 264 splátok, avšak ak by počítali aj s poplatkom
za poistenie, tak by vyšla RPMN vo vyššej sadzbe. Ďalej poukázali na ustanovenia úverovej zmluvy - v
záverečných ustanoveniach bod 14.9 a bezpoplatkovosť ako aj bezúročnosť úveru odôvodňoval aj tým,

že nie je v zmluve uvedená konečná splatnosť, ktorá opätovne vyplýva zo zákona o spotrebiteľských
úveroch.

1.3. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 502 ods.
1 - 4, § 52a ods. 1, 2, § 53 ods. 1 - 5, § 53 ods. 9, 10, § 53a ods. 1, 2, § 53b - d/ ods. 1, § 54 ods. 1 - 3

Občianskeho zákonníka, článkom 7 ods. 1 Smernice, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 502 ods. 1, 2.

1.4. Súd posudzoval, či žalobcami napádané zmluvné podmienky špecifikované v žalobe spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a či sú

spôsobilé ho poškodiť.

1.5. Zmluvnú podmienku čl. XV. bod 10 VOP žalovaného o možnosti jednostrannej zmeny alebo
doplnenia obchodných podmienok z dôvodov obchodnej politiky banky, zmien právnych predpisov alebo
zmien na finančnom trhu, súd nepovažoval za neprijateľnú, mal za to, že je v súlade s ustanovením §

53 a nasl. Občianskeho zákonníka.

1.6. K podmienke zmluvy v bode 6 prílohy - základných podmienok úveru v zmluve, že (článok 12
zmluvy), poplatky nie sú uvedené len vo všeobecných podmienkach, ani nie sú formulované odkazom
na cenník súd uviedol, že sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, boli individuálne dojednané. Do

10.6.2013 právna úprava umožňovala vyberanie poplatkov veriteľmi za vedenie úverového účtu, a preto
nie je možné aj s poukazom na neprípustnú retroaktivitu považovať tieto ustanovenia za neprijateľné už
ku dňu uzavretia zmluvy, pretože novela zákona o bankách o povinnosti nevyberať poplatok za správu
úveru nadobudla účinnosť až v júni 2013 a v súlade s princípmi právneho štátu ako aj právnej istoty,
nie je možné teda spätne pred dátumom 9.6.2013 považovať dojednanie o poplatku za neprijateľné

dojednanie.

1.7. Namietané ustanovenie čl. IX. bod 3 VOP, podľa ktorého ak poskytnuté plnenie dlžníka na úhradu
omeškaných platieb z dôvodu plnenia peňažných záväzkov z úverovej zmluvy nestačí na plnenie
všetkých jeho peňažných záväzkov sa použije najskôr na splatný záväzok, a to na príslušenstvo

pohľadávky a súčasti a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak, tak súd toto ustanovenie považoval súd
za neprijateľné, nakoľko podľa ustanovenia § 566 ods. 2 Obč. zákonníka je toto ustanovenie v nesúlade,
pričom právny vzťah vyplývajúci z predmetnej úverovej zmluvy sa spravuje podporne ustanoveniami
Obč. zákonníka. Toto ustanovenie je v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje jeho postavenie oprotiustanoveniu § 566 OZ, pretože nerešpektuje vôľu spotrebiteľa plniť konkrétny dlh a ustanovenie § 566
OZ je len dispozitívna forma, od ktorej sa dodávateľ vo svojich formulárových zmluvách, VOP odkláňa
v neprospech spotrebiteľa. Žalovaným uvádzaná argumentácia o použití ustanovení Obchodného

zákonníka, ktorá je odlišná od ustanovení OZ je v neprospech spotrebiteľov, zhoršuje ich postavenie
oproti právnej úprave v OZ a odklon od dispozitívnej normy v neprospech spotrebiteľa môže znamenať
dôvod neprijateľnosti.

1.8. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku čl. 5 druhá veta zmluvy ohľadne úroku z omeškania, ktorý je

dohodnutýpodľaprílohy,základnépodmienkyúveru,kdejedohodnutáúrokovásadzba3%,súduviedol,
že úrok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis k Občianskemu zákonníku č. 87/1995 Z.z., a preto
výšku úroku z omeškania nie je možné dojednať. Neprimeranosť by bola daná z dôvodu neprimeraného
odklonu od zákonného pravidla v neprospech spotrebiteľa. Predmetná vec napriek skutočnosti uzavretia
zmluvy o úvere je spotrebiteľským vzťahom, keď účastníkom zmluvy nie je podnikateľ a finančný produkt
sa prijíma na spotrebu. V občianskoprávnych vzťahoch predstavuje zákonom stanovená výška úrokov

z omeškania najvyššiu prípustnú hranicu. Znamená to, že zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na
úrokoch z omeškania vyšších ako je zákonom stanovená výška. V prípade, že by sa tak stalo, takáto
dohoda je neplatná a úroky z omeškania sa budú uplatňovať len vo výške stanovenej zákonom. Zmluvné
strany sa však môžu dohodnúť na nižšej sadzbe úrokov z omeškania. V občianskoprávnych vzťahoch je
maximálnavýškaúrokovzomeškaniastanovenáNariadenímvládyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V predmetnej zmluve sú dojednané úroky z omeškania
vo výške 3 %, pričom v čase uzavretia zmluvy v roku 2011 ako aj v roku 2012, 2013 bola sadzba úrokov
z omeškania v rozsahu do 9 % do 8 %, teda išlo o dojednania úrokov z omeškania v oveľa nižšej sadzbe
a nie je to v neprospech a na úkor slabšej strany. Daná zmluvná podmienka preto nie je neprijateľná.

1.9. Zmluvná podmienka uvedená v čl. 10 bod 10.5 zmluvy písmeno b) zmluvy, podľa ktorého je veriteľ
oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s plnením akýchkoľvek záväzkov,
tak toto predmetné ustanovenie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zákonníka pre rozpor s
právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv podľa OZ, ktoré opätovne zhoršuje postavenie spotrebiteľa a
môžu mať pre neho nepriaznivý dopad, pretože v zmysle jeho znenia je oprávnený veriteľ okamžite úver

zosplatniť pri omeškaní s akýmikoľvek záväzkami, preto je dôvodné ju vyhlásiť za neprijateľnú.

1.10. Ustanovenie čl. 13 zmluvy ohľadne prípadných sporov vzniknutých z obchodu, aby boli
rozhodované prednostne mimosúdnym riešením v rozhodcovskom konaní, t.j. rozhodcovská doložka
podľa súdu prvej inštancie nebola spotrebiteľovi nanútená; v tomto smere žalovaný poukázal na

vedomosť žalobcu v 1. rade o formulácii rozhodcovskej doložky k žiadosti o poskytnutie úveru,
teda ešte v predzmluvnom vzťahu, teda v návrhu veriteľa. Zároveň predmetný článok dáva možnosť
dlžníkovi v deň podpisu zmluvy ho vylúčiť vyčiarknutím a doložením podpismi o vykonanej oprave, čo
v danom prípade sa neuskutočnilo. Súd nesúhlasil s argumentáciou žalobcov, že v zmysle predmetnej
rozhodcovskej doložky nie je možné sa obrátiť na všeobecný nezávislý súd.

1.11. K ustanoveniu čl. VIII. bod 1, 2, 3 zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej
medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným súd nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že pokiaľ ide o výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ide o ustanovenie, ktoré nie je v rozpore s únijnou
normotvorbou ako aj vnútroštátnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a súčasná právna úprava podľa

§ 151 j Občianskeho zákonníka nie je antispotrebiteľská. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
zo dňa 10.9.2014 - rozsudok vo veci C - 34/13. Súdny dvor dospel k záveru, že vnútroštátna právna
úprava neodporuje ustanoveniam smernice a umožňuje vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných
podmienkach mimosúdnym výkonom záložného práva, pokiaľ predmetná úprava neznemožňuje, alebo
nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré priznáva spotrebiteľovi smernica, pričom overenie prináleží

vnútroštátnemu súdu.

1.12. Ohľadne petitu, ktorým žalobcovia žiadali vysloviť úver za bezúročný a bez poplatkov súd
poukázal na skutočnosť, že predmetný spotrebiteľský vzťah sa nespravuje zákonom č. 129/2010 Z.z.,
s poukazom na us. § 1, ods. 3, písm. c) cit. zákona.

1.13. Nárok žalobcov na priznanie primeraného zadosťučinenia ako nedôvodný zamietol, nakoľko
žalobcami z uvádzaných siedmych neprijateľných zmluvných podmienok súd považoval za dôvodné iba
tri; nepovažoval za neprijateľné zmluvné tie podmienky, ktoré vyhlásil vo výrokovej časti za spôsobilévyvolať zásah do práv spotrebiteľov - žalobcov a žalobcovia nepreukázali rozsah porušenia ich práv a
dôvodnosť priznania nemajetkovej ujmy.

1.14. Petit žaloby obsahoval aj určenie neplatnosti oboch zmlúv a primerané finančné zadosťučinenie
každému zo žalobcov vo výške 30.000 eur. S poukazom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov, že
netrvá na žalobnom petite, konanie v tejto časti podľa § 144 CSP zastavil.

1.15. Vec vedenú na súdnom dvore pod C-143/13 bola skončená vyhlásením rozsudku, a z tohto

dôvodu súd návrh na prerušenie konania zamietol.

2. Rozsudok napadli odvolaním obe procesné strany.

2.1. Žalobcovia odvolaním napadli zamietajúcu časť rozsudku a žiadali rozsudok v tejto časti zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie, eventuálne rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, a proti výroku o

trovách konania. Namietali nesprávny procesný postup, inú vadu, ktorá mala následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázali na
to, že jednostranná možnosť zmeny zmluvných podmienok, článok XV. bod 10 VOP je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou pre rozpor s § 53 ods. 4 písm. i/ OZ z dôvodu, že možnosť žalovaného, ako
banky, meniť zmluvné podmienky z dôvodov spočívajúcich v obchodnej politike nie je dôvodom, ktorý

by bolo možné považovať za vážne dojednanú možnosť pre jednostrannosť zmeny zmluvy v prípade
spotrebiteľskej zmluvy, pretože ide o tak široko formulovanú možnosť, že žalovaný je oprávnený zmeniť
zmluvné podmienky na základe vlastného rozhodnutia, bez potreby splnenia iných, vopred stanovených
okolností. Poukázali na to, že možnosť jednostrannej zmeny tak, ako bola naformulovaná žalovaným
bola posúdená ako nezákonná aj Súdnym dvorom EÚ vo veci c-92/11. Pokiaľ ide o poplatky, nie je

zrejmé, z akého predpokladu súd vyslovil záver o ich individuálnom dojednaní, pretože ich bližšie
nešpecifikuje. Súd konštatoval, že do 10. 06. 2013 právna úprava umožňovala vyberanie poplatkov
veriteľovi za vedenie úverového účtu, a preto nie je možné aj s poukazom na neprípustnú retroaktivitu
považovať tieto ustanovenia za neprijateľné až ku dňu uzavretia zmluvy, ale neuviedol, na čom svoju
úvahu založil, čo tvorí vadu rozhodnutia. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd mal za to, že je vo výške

3 % , keď bral do úvahy znenie článku V druhej vety úverovej zmluvy, teda vychádzal z nesprávnych
skutkových zistení. Podľa prílohy k zmluve, úrok z omeškania je stanovený vo výške 8,14 % ročne
z dlžnej sumy. V občianskoprávnych vzťahoch nie je možné dojednať výšku úroku v inej výške, než
stanovuje § 517 ods. 2 OZ v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Neplatne znevýhodňuje
konanie, ku ktorému pristúpil žalovaný inkorporovaním zmluvnej podmienky do formulárovej zmluvy. Pre

porovnanie, výška úroku z omeškania je v súčasnosti na úrovni 5 % ročne, podľa zmluvy by to bolo
viac než 8 % ročne. K výkonu záložného práva sa súd prvej inštancie vyjadril v bode 43, ale riešil len
to, či dobrovoľná dražba je zákonne súladný spôsob. Oni namietali ďalšie spôsoby výkonu záložného
práva podľa zmluvných dojednaní, žalovaným formulovaný priamy predaj kupujúcemu, prostredníctvom
sprostredkovateľa, verejnú súťaž a verejné výberové konanie. Je zrejmé, že pre výkon záložného práva

v prípade spotrebiteľského právneho vzťahu je možné postupovať len dobrovoľnou dražbou. V žalobe
poukázali aj na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR. K napádaným zmluvným dojednaniam umožňujúcim
výkon záložného práva spôsobmi odlišnými od dobrovoľnej dražby sa súd v rozsudku nevyjadril, čím
odňalprístupksúdu.Nestotožnilsasnázoromsúdu,ženadanúvecnemádopad režimzák.č.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to s odkazom na § 52 ods. 2 OZ, keďže Zákon o spotrebiteľských

úveroch je pre spotrebiteľa priaznivejší, preto je jeho aplikácia na predmetný vzťah možná. Vo vyjadrení
z 02. 11. 2016 žiadali výslovne o určenie úveru ako bezúročného, bez poplatkov, na čom naďalej trvajú
pre neuvedenie dátumu konečnej splatnosti úveru, počtu a termínu splátok a nesprávne uvedenej výšky
RPMN.

2.2. Žalovaný v odvolaní proti vyhovujúcej časti rozsudku namietal nesprávne právne posúdenie veci v
otázke poradia započítavania platieb a vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru za neprijateľné podmienky
zmluvy. Žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Poukázal na ust. § 56 ods. 2 Obč. zákonníka, ktorý upravuje čiastočné plnenie
peňažného dlhu, s tým, že ho nie je možné aplikovať na plnenie dohodnutých splátok. Rovnaký názor

zaujal aj regulátor - NBS. Pokiaľ Obč. zákonník neobsahuje úpravu započítania plnenia v splátkach
na dlh dlžníka, o to viac má prednosť dohoda zmluvných strán. Započítavanie úhrad nemá žiaden
význam pre dlžníka, ktorý svoje povinnosti plní riadne a včas (čl. IX,3 VOP). Dodal, že uvedené
ustanovenie zo zmluvnej dokumentácie už vypustil. K vyhláseniu o okamžitej splatnosti úveru poukázalna ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, na možnosť uplatniť právo najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania, ktoré on bezvýhradne rešpektuje. Toto ustanovenie nie je v rozpore so zákonom,
keďže sa nevzťahuje na zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania so splácaním. Túto situáciu upravuje

pokračovanie namietaného bodu 10.5 zmluvy, ktoré je v súlade s § 53 ods. 9 Obč. zákonníka.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal rozsudok v žalobcami napadnutej časti
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že dôvody pre zmenu obchodných podmienok boli a sú riadne
dohodnuté a špecifikované v obchodných podmienkach, ktoré sa považujú za súčasť zmluvy. Kogentné

ustanovenia viacerých právnych predpisov možnosť jednostrannej zmeny obchodných podmienok
umožňujú, napr. § 378 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z.. K údajnej neprijateľnosti poplatkov uviedol, že
poplatky sú uvedené vo všeobecných podmienkach, sú formulované odkazom na cenník, teda jeho
postup bol transparentný, žalobcovia vedeli, že bude od nich poplatky požadovať a pri prehodnocovaní
jeho ponuky mohol a mali možnosť okolnosť zvážiť, a vykonať jednoduchú kalkuláciu nákladov úveru
v porovnaní s konkurenciou a rozhodnúť sa, či úver s takýmito vlastnosťami a nákladmi je pre nich

najvýhodnejší a či sa pre neho rozhodnú. Je preto namieste sa domnievať, že pokiaľ zmluvu uzavreli,
výška nákladov bola pre nich prijateľná. Okrem toho poukázal na Občiansky zákonník, § 53 ods. 1,
ktorý vylučuje z preskúmavania tie zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia, a
primeranosti ceny, ak sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli individuálne dojednané.
Namietané poplatky sú súčasťou ceny za dojednaný úver, nie je možné ich posudzovať izolovane, ako

poplatky za osobitné služby alebo súčasť celkovej odplaty. Ustanovenie o poplatkoch bolo dojednané
určito, jasne, zrozumiteľne, preto nie je možné preskúmavať ho z pohľadu prijateľnosti. Postupoval
s bežne a všeobecne akceptovanou obchodnou praxou, nemal dôvod predpokladať, že by konal v
rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi. Na základe zmeny legislatívy dojednal zákaz predmetných
poplatkov, bez ďalšieho rešpektuje aj zák. č. 129/2010 Z. z. Poplatok za vedenie úverového účtu platil

dlžník na základe cenníka platného do 09. 06. 2003, od toho dňa bol na základe legislatívnych zmien
poplatokzrušený.Kúrokuzomeškaniapoukázalnasvojuargumentáciukžalobe,stálemuniejezrejmé,
ako sa žalobcovia dopracovali k úroku 8,14 % ročne, keď z podmienok úveru vyplýva jeho výška 3 % a
je platná počas celej lehoty splatnosti úveru. K výkonu záložného práva poukázal na svoje vyjadrenie,
že predmetné ustanovenie účinné od 01. 06. 2014 v čase uzatvorenia zmluvy a záložnej zmluvy nebolo

súčasťou slovenského právneho poriadku. K tvrdeniu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poukázal na
ust. § 1 ods. 3 písm. c/ zák. č. 120/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého
spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota
splatnosti je viac ako 10 rokov, preto nespadá úver do režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch na
aplikáciu citovaného ustanovenia.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“, § 2 ods. 1 CMP) po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) urobil
záver, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Preto tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"). Nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvných
dojednaní (konkretizovaných v žalobe) v zmluve o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č.:
001/137423/11-004/000 zo dňa 28.02.2011, uzatvorenej medzi žalovaným so žalobcom v 1. rade akodlžníkom zmluvu. Touto zmluvou bol žalobcovi v 1. rade poskytnutý úver vo výške 282.000 eur s
fixovanou úrokovou sadzbou na 5 rokov 5,14 %, RPMN 5,33, počet splátok 264 s výškou anuitnej
splátky pri fixovanej úrokovej sadzbe 1786 eur, výškou mesačného poplatku za vedenie úverového

účtu 3,30 eur, s lehotou splatnosti úveru 22, priemernou hodnotou RPMN 5,033 %. Dňa 07.03.2011 bola
uzavretá medzi žalovaným a žalobcom v 1. rade zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
zapísanejnaLVč.XXX OÚZ.,katastrálnyodbor,prekat.úz.I.nazabezpečeniepohľadávkyžalovaného
z úverovej zmluvy pod č. 001/137423/11-004/000. V súčasnosti podľa LV č. XXX vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti sú žalobkyne v 2. a v 3. rade, každá v polovici na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad

bol povolený pod č. V 6672/14.

8. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom posudzujúc nárok z hľadiska hmotného práva vo
veci meritórne rozhodol tak, že žalobe čiastočne vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol.

9. Zo spisu vyplýva, že spornú úverovú zmluvu o poskytnutí flexihypotéky dňa 28.02.2011 ako

aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti dňa 07.03.2011 uzatvorili žalobca v 1.
rade a žalovaný. Vlastníkom založenej nehnuteľnosti bol v tom čase žalobca v 1. rade. Žalobca
založené nehnuteľnosti daroval (bez súhlasu veriteľa) žalobkyniam v 2. a 3. rade v roku 2014
(V-6672/14-842/201),(podľačl.IVzáložnejzmluvysazaviazalzdržaťscudzeniazaloženejnehnuteľnosti
bez predchádzajúceho súhlasu banky, pozn. odvolacieho súdu). Podanou žalobou sa všetci traja

žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve a
záložnej zmluve a finančného zadosťučinenia. Žalobca úver riadne nesplácal, preto žalovaný listom zo
06. 08. 2015 pristúpil k zosplatneniu zostatku úveru a nakoľko žalobca v 1.rade zostatok úveru neuhradil,
pristúpil žalovaný v novembri 2015 k výkonu záložného práva. Dňa 02. 05. 2016 sa uskutočnilo prvé
kolo dražby, dražba bola neúspešná.

10. Z hľadiska právneho posúdenia veci s ohľadom na uvedený skutkový stav bolo povinnosťou
žalobcu v prvom rade tvrdiť a súdom prvej inštancie posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na
určení neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere a záložnej zmluve a
naliehavý právny záujem na požadovanom určení a až následne pristúpiť k vecnému preskúmavaniu

opodstatnenosti žaloby.

11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. V danej veci v odôvodnení rozhodnutia súd v tomto smere neučinil
žiadne skutkové a ani právne závery, čo činí rozsudok nepreskúmateľným. Súd nijakým spôsobom
nevysvetlil, prečo, ak obe zmluvy uzatvoril len žalobca v 1. rade považoval žalobkyne v 2. a 3. rade

za oprávnené domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy a zmluvy o
zriadení záložného práva, teda z akého hmotnoprávneho predpisu žalobcom žalobou uplatnené právo
svedčí.

12. Ďalšou súdom prvej inštancie nepovšimnutou, resp. v odôvodnení rozhodnutia argumentačne a

právne nezodpovedanou zostala otázka existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení
neprijateľnosti každej jednotlivej žalobcami špecifikovanej zmluvnej podmienke za situácie, že žalobca
už pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby; k zániku zmluvy došlo zosplatnením
listom žalovaného zo 06. 08. 2015.

13. V posudzovanej veci pri riešení otázky naliehavého právneho záujmu bude potrebné sa vysporiadať
s tým, či ide o prípad podliehajúci úprave § 137 písm. c) alebo § 137 písm. d) CSP. Úprava v ust. § 137
c) CSP je v podstate zhodná s úpravou § 80 písm. c) OSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania
bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem.

14. Ustanovenie § 137 CSP obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu
úpravu pomerne výrazne modifikuje. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmenách c) a d) cit.
ustanovenia, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľapísmena d), ktoré bolo koncipované s cieľom vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie
neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory
amíňajúsaúčelužalobyurčovacej.Medziosobitnépredpisypodľapísmenad)patrianapríkladZákonník

práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a pod.

15. Žalovaný nárok, resp. nároky majú základ v zmluve o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie
úveru, ktorou bol žalobcovi v 1. rade poskytnutý úver vo výške 258.577 eur, s celkovou splatnosťou
22 rokov, zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že nešlo o spotrebiteľský

úver v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože podľa § 1 ods. 3 písm. c)
spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota
splatnosti je viac ako desať rokov. Toto ustanovenie vylučuje aplikáciu ustanovení cit. zákona, vrátane
posudzovania náležitostí zmluvy a ich dopad na právny vzťah (napr. bezúročnosť a bezpoplatkovosť). To
ale neznamená, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, ktorý podlieha osobitnej právnej úprave o ochrane

spotrebiteľaakoslabšejstrany,§52 anasl.Obč.zákonníka,zák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa
a ďalších.

16. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať v prípade žaloby na určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu (§137 písm. d) CSP).

17. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 137 písm. c CSP) je daný tam, kde by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jej právne postavenie
neistým. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. O
naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny

vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo
neistým. To znamená, že u žalobcu/žalobcov musí ísť buď o právny vzťah (právo) už existujúce, alebo
o takú procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom
vzťahu mohol byť ohrozený. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcov znamenalo nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z

ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok
na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná
určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru
žalobcov, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia
aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto

ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k
žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva
(rozhodnutie NS SR 5MCdo 1/2010). Odvolací súd pripomína, že určovacia žaloba má preventívnu
povahu - má poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobcom skôr, ako dôjde k porušeniu práva.
Naliehavý právny záujem na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie môže byť daný, ak sa

určovacou žalobou vytvorí základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa tak ďalším žalobám na
plnenie. Tam, kde právo už porušené bolo, je prostriedkom ochrany žaloba na plnenie.

18. Vo všeobecnosti je možné vychádzať z názoru, že spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení
každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá

požiadavke, aby rozhodnutie súdu bolo z úradnej povinnosti spôsobilé ovplyvniť právne postavenie
žalobcu/žalobcov, lebo v opačnom prípade by u nich došlo k zásahu do nadobudnutých práv. V danej
veci ale žalobcovia netvrdili, v čom konkrétne je ich právne postavenie vo vzťahu k žalovanému neisté a
v čom sa stane istejším v prípade, ak by súd prvej inštancie za daného skutkového stavu žalobe vyhovel.
Ako uvádza nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 17/1995 z 20. 06. 1995 právne postavenie žalobcu

by sa stalo neistým bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah, alebo právo existuje v takej
procesnej, prípadne hmotno-právnej situácii, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu
mohol byť žalobca v ohrození, alebo pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej
ujme.

19. S prihliadnutím na vyššie uvedený výklad bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní sa v
prvom rade vysporiadať s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na určení neplatnosti každej zo
zmluvných podmienok v oboch zmluvách, a následne posudzovať, či žalobca/žalobcovia majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že právny záujem vyplývaz osobitného predpisu, bude potrebné uviesť a zdôvodniť, ktorý zákon ich výslovne zmocňuje na
uplatňovanie sporných práv žalobou na určenie neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných dojednaní v
zmluve o úvere a v záložnej zmluve (ide o dve rozdielne zmluvy, pozn. odvolacieho súdu). Ak by

súd dospel k záveru, že ide o prípad podliehajúci úprave § 137 c) CSP, posúdi naliehavý právny
záujem žalobcu/žalobcov s dôrazom na to, v čom konkrétne je ich právne postavenie vo vzťahu k
žalovanému neisté a v čom sa stane istejším ak bude žalobe vyhovené. Odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že v danej veci zmluvný vzťah z úverovej zmluvy zanikol zosplatnením a bolo pristúpené k
uspokojeniu neuhradenej pohľadávky žalovaného podľa dojednaní v záložnej zmluve (čl. VIII. bod 1)

formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti podľa zák. č. 527/2002 Z.z., ako vyplýva z LV č. 687 pre obec
Nitra, kat. úz. Zobor. Bude potrebné posúdiť, či je možná ochrana dotknutých práv aj iným, ako v cit.
zákone upraveným spôsobom (§ 21 ods. 2).

20. Odvolací súd súhlasí s odvolaním žalobcov, že rozhodnutie je čiastočne nepreskúmateľné. Preto
ak by súd prvej inštancie ( podľa výsledku vyriešenia otázky aktívnej vecnej legitimácie a existencie

naliehavého právneho záujmu) pristúpil aj k vecnému preskúmaniu žaloby, bude potrebné vyporiadať
sa s odvolacími námietkami strán sporu a rozhodnutie zdôvodniť v súlade s ust. § 220 CSP tak, aby v
prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).