Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Cb/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520200611
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8520200611.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: LFC business Group a.s., Široká 4424/2, 058 01
Poprad, IČO: 43 864 457, práv. zast. AK Záhorská, s.r.o., Tuhovská 3, Bratislava - Vajnory 831 06, IČO:
47 253 355, proti žalovaným: 1./ W. H., nar. X.XX.XXXX, XX. novembra XXX/X, XXX XX M. G., 2./ R.. E.
Y., nar. XX.X.XXXX, N. XXXX/X, XXX XX M. I. O., 3./ R.. B. E., nar. XX.X.XXXX, XXX XX I. G. XXX, 4./
F. Z., nar. X.XX.XXXX, I. X/XX, XXX XX, N., B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e žalovanému v 1. rade, aby sa zdržal akéhokoľvek konania a nevykonával žiadne
úkony ako člen predstavenstva družstva - NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, Popradská 17/760, 064 01
Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

II. Súd n a r i a ď u j e žalovanému v 2. rade, aby sa zdržal akéhokoľvek konania a nevykonával žiadne
úkony ako podpredseda a člen predstavenstva družstva - NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, Popradská

17/760, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

III. Súd n a r i a ď u j e žalovanému v 3. rade, aby sa zdržal akéhokoľvek konania a nevykonával
žiadne úkony ako člen predstavenstva družstva - NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, Popradská 17/760,
064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

IV. Súd n a r i a ď u j ežalovanému v 4. rade, aby sa zdržal akéhokoľvek konania a nevykonával
žiadne úkony ako člen predstavenstva družstva - NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, Popradská 17/760,
064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V. Súd u k l a d á žalobcovi - LFC business Group a.s., Široká 4424/2, 058 01 Poprad, IČO: 43 864

457 - povinnosť podať žalobu vo veci určenia, že žalovaní v 1., 3. a 4. rade nie sú členmi predstavenstva
družstva NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, Popradská 17/760, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI. Súd u k l a d á žalobcovi - LFC business Group a.s., Široká 4424/2, 058 01 Poprad, IČO: 43 864 457
- povinnosť podať žalobu vo veci určenia, že žalovaná v 2. rade nie je členkou ani podpredsedníčkou

predstavenstva družstva NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, Popradská 17/760, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 36 477 494 do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VII. Žalobca m á n á r o k voči žalovaným na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáha, aby bola žalovaným ako členom predstavenstva družstva

a žalovanej v 2. rade aj ako podpredsedovi predstavenstva - NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO (ďalej
len „Družstvo“), Popradská 17/760, Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494 uložená povinnosť zdržať saakéhokoľvek konania a vykonávania akýchkoľvek úkonov do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

2. Žalobca aj žalovaní sú členmi Družstva, pričom žalovaní zároveň konajú tak, ako by boli členmi
výkonného štatutárneho orgánu Družstva - predstavenstva. Vzhľadom na existujúce skutočnosti je však
nepochybné, že žalovaní nie sú platnými členmi predstavenstva a nedisponujú právomocou konať v
mene Družstva vo funkcii člena jeho predstavenstva. Vzhľadom k tomu sú neplatnosťou postihnuté
aj všetky úkony, ktoré žalovaní ako členovia predstavenstva v mene Družstva vykonávajú. Absolútna

neplatnosť právneho úkonu pritom nastáva priamo zo zákona a na tento úkon sa hľadí tak, ako keby
nebol nikdy urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená ani dodatočným schválením a nemôže sa
konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Žalovaní tvrdia, že sú oprávnení konať
akočlenoviapredstavenstvaDružstva,pričomtietofunkcieimvzniklinasledovne-žalovanáv1.radevje
tejtofunkciiod14.3.2002,žalovanáv2.radeod28.3.2014,žalovanýv3.radeod10.4.2015ažalovaný
v 4. rade od 28. 3. 2014. V zmysle zákonných ustanovení je určenie dĺžky funkčného obdobia členov

orgánov družstva ponechané na jeho vnútorný predpis - Stanovy - avšak aj v tomto prípade nesmie
toto obdobie presiahnuť dĺžku 5 rokov. Žalovaní odvodzujú svoje funkcie od Stanov Družstva, ktoré
funkčné obdobie členov družstva ustanovuje ako ročné s automatickou prolongáciou. Podľa právneho
názoru Krajského súdu v Prešove (č.k. 7Cob/3/2020) je však práve toto ustanovenie Stanov Družstva
v rozpore so zákonom, nakoľko automatická prolongácia funkčného obdobia členov orgánov družstva

nie je v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktoré stanovujú ich hornú hranicu na 5 rokov.
Nakoľko zákon takúto automatickú prolongáciu nepredpokladá, orgány Družstva ako aj predseda jeho
predstavenstva nie sú vo svojich funkciách legálne.
Uvedený právny názor odvolacieho súdu odôvodňuje uloženie rovnakej povinnosti - zdržať sa konania
ako predsedu predstavenstva družstva W. H. - aj ďalším členom tohto predstavenstva, teda žalovaným

v 1. až 4. rade. Z odôvodnenia tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cb/53/2019 zo dňa 19. 12.
2019 vyplýva, že členovia predstavenstva Družstva, vrátane žalovaných (okrem žalovaného v 3. rade)
sa 12. 12. 2020 vzdali svojich funkcií členov predstavenstva Družstva pre vyššie uvedené dôvody, ktoré
vo svojich rozhodnutiach uviedli ako prvostupňový, tak odvolací súd.
V snahe domnelo odstrániť nezákonný stav v Družstve súvisiaci s nezákonným výkonom funkcií členov

jeho predstavenstva, nerešpektujúc právo členov Družstva podieľať sa na jeho riadení a kontrole
účasťou na jeho členskej schôdzi, zvolalo toto „nezákonné predstavenstvo Družstva“ Zhromaždenie
delegátov, ktoré sa malo uskutočniť dňa 28.12.2020 bez toho, aby o tejto skutočnosti boli informovaní
ostatní členovia Družstva. Stanovy pritom vôbec neobsahujú relevantnú úpravu prenesenia právomocí
členskej schôdze Družstva na Zhromaždenie delegátov, ktorých voľba v Družstve ani nikdy zákonne

neprebehla. Osobitnou žalobou sa preto žalobca domáha určenia neplatnosti uznesení, prijatých na
uvedenej členskej schôdzi.
Účasťou na členskej schôdzi ako na najvyššom orgáne družstva jeho člen realizuje výkon svojich práv,
odvíjajúcichsaodjehoúčastivdružstve.Zákonsícepripúšťamožnosť,abyčlenoviasvojímrozhodnutím
preniesli pôsobnosť členskej schôdze na Zhromaždenie delegátov v stanovami určenom rozsahu, ak

s ohľadom na rozsah družstva nie je rozumné alebo len veľmi obtiažne zvolávať členskú schôdzu so
všetkými členmi družstva. Stanovy Družstva však neobsahujú žiadnu relevantnú úpravu podmienok
uskutočnenia členskej schôdze prostredníctvom zhromaždenia delegátov, podmienky spôsobu ich
voľby, ustanovenia o ich počte, vymedzenie rozsahu, v akom by boli právomoci členskej schôdze na
delegátov prenesené a či Zhromaždenie delegátov v Družstve existuje namiesto alebo popri členskej

schôdzi. Ak určité osoby vystupujú a konajú ako delegáti Družstva, neboli teda ani zákonným spôsobom
do tejto funkcie zvolené. Zhromaždenie delegátov konané dňa 28. 12. 2019 nedisponovalo žiadnymi
právomocami, nakoľko členmi Družstva nedošlo k platnému preneseniu pôsobnosti na Zhromaždenie
delegátov. Z dôvodu neexistencie rozhodnutia členov Družstva o delegovaní právomocí členskej
schôdze Družstva na zhromaždenie delegátov ako aj pre absenciu podmienok úpravy spôsobu voľby

delegátov v Stanovách Družstva, osoby, ktoré vystupovali ako delegáti na Zhromaždení delegátov
konanom dňa 28. 12. 2019 konali v rozpore so zákonom ako i Stanovami Družstva, čím došlo
k neoprávnenému zásahu do práv členov Družstva, ktorí doposiaľ platne nepreniesli svoje práva
spočívajúce v práve účasti na členskej schôdzi Družstva, spolu s ďalšími s týmto právom súvisiacimi
pávami na tretie osoby, vystupujúce ako delegáti.

Týmto Zhromaždením bolo prijaté uznesenie č. 3, ktorým boli do funkcie členov predstavenstva
Družstva zvolení aj žalovaní. Nakoľko toto zhromaždenie nebolo zvolané v súlade so zákonom a
Stanovami, nemožno ani uznesenia prijaté na tomto zhromaždení považovať sa prijaté v súlade
so zákonom. Nakoľko predstavenstvo ako výkonný a štatutárny orgán koná menom Družstva vovšetkých veciach bez obmedzenia a jeho oprávnenie na vykonávanie právnych úkonov v jeho mene
je v zásade neobmedziteľné, existuje tu vážna hrozba, že žalovanými, ktorí vystupujú ako členovia
predstavenstva, bude vážnym spôsobom zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov členov

Družstva. O tejto hrozbe svedčí aj uznesenie č. 5 prijaté na uvedenom Zhromaždení delegátov, ktorým
bolo predstavenstvo zaviazané založiť ďalšie družstvo pod názvom „Tradičné družstvo“ a zároveň
súhlasilo s prevodom 90 % podielu v dcérskej spoločnosti družstva - Payment Institution NFD a.s.
- na Martina Cigáneka, avšak bez skutočného ustálenia a odôvodnenia, za akých podmienok má k
tomuto prevodu dôjsť a v čom je uvedená dispozícia majetkom Družstva v súlade s oprávnenými

záujmami všetkých jeho členov. Tradičné družstvo vzniklo dňa 18. 2. 2020, pričom osoby, ktoré sú
členmi jeho predstavenstva sú totožné s osobami, ktoré konajú ako členovia predstavenstva Družstva -
vrátane žalovaných. Toto novovytvorené družstvo má totožný predmet činnosti s Družstvom, čo odporuje
zákazu konkurencie, ktorý zakazuje členom predstavenstva a kontrolnej komisie členstvo v štatutárnych
orgánoch právnických osôb s obdobným predmetom činnosti. Založenie a vznik tohto Tradičného
družstva je nesporným dôkazom o konaní žalovaných, ktorým dochádza k vážnemu poškodzovaniu

záujmov členov Družstva, nakoľko možno predpokladať, že dôjde k presunu majetkových hodnôt
Družstva na novozaložený subjekt, ako to vyplýva aj zo zápisnice Zhromaždenia delegátov zo dňa
28. 12. 2019. Z dôvodu podozrenia naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 244
Trestného zákona podal žalobca aj trestné stíhanie na ORPZ v Starej Ľubovni.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaní konajú ako členovia predstavenstva Družstva aj napriek tomu, že

sú v týchto funkciách neplatne a v zjavnom rozpore so záujmami žalobcu ako člena Družstva ako aj
jeho ďalších členov. Majetkové hodnoty a aktíva Družstva boli dlhodobo tvorené z finančných zdrojov
žalobcu a ostatných členov Družstva, ktorí cez obraty Družstva doňho vkladajú finančné prostriedky
prostredníctvom poplatkov za realizované peňažné transakcie. Na základe uvedených dôvodov a
vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cob/3/2020 zo dňa

28.1.2020, ktorým bola W. H. uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek vykonávania funkcie predsedu
a člena predstavenstva Družstva kvôli rovnakým dôvodom, ako sú dané aj v prípade žalovaných, bude
žalobca iniciovať aj konanie o určenie, že žalovaní nie sú členmi predstavenstva Družstva. Nakoľko je
dôvodný predpoklad, že samotné súdne konanie môže trvať dlhší čas, v prípade, že by súd žalobe vo
veci samej vyhovel, žalobca by bol spolu s ostatnými členmi Družstva v konečnom dôsledku poškodení

tým, že až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by v mene Družstva konalo predstavenstvo,
ktorého členovia boli do funkcií jeho predstavenstva zvolení nezákonným spôsobom.

3. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba

nebola v lehote podaná.

15. Podľa § 237 Obchodného zákonníka, orgánmi družstva sú:
a) členská schôdza,
b) predstavenstvo,

c) kontrolná komisia,
d) ďalšie orgány družstva podľa stanov.

16. Podľa § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vyžaduje sa
na platnosť uznesenia členskej schôdze, predstavenstva a kontrolnej komisie ich riadne zvolanie,

prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov a súhlas väčšiny hlasov prítomných členov. Tento zákon alebo
stanovy určujú, pre ktoré uznesenia je potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny.

17. Podľa § 239 ods. 7 Obchodného zákonníka, ak s ohľadom na rozsah družstva nie je dobre možné
zvolávať členskú schôdzu, môžu stanovy určiť, že v rozsahu nimi určenom plní pôsobnosť členskej

schôdze zhromaždenie delegátov. Každý z delegátov sa volí rovnakým počtom hlasov. Stanovy môžu
určiť odchýlky, pokiaľ sú potrebné vzhľadom na organizačné usporiadanie družstva.

18.Podľa§246ods.1Obchodnéhozákonníkafunkčnéobdobiečlenovorgánovdružstvaurčujústanovy,
nesmie však presiahnuť päť rokov.

19. Podľa § 246 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak stanovy neurčujú inak, môžu byť členovia orgánov
družstva volení opätovne.

20. Podľa § 249 Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva a kontrolnej komisie družstva,

prokuristi a riaditeľ nesmú byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických
osôb s obdobným predmetom činnosti. Stanovy môžu upraviť rozsah zákazu konkurencie inak.21. Podľa II. Časti čl. 5 bodu 2 písm. e) Stanov je základnou povinnosťou člena Družstva zúčastňovať
sa členských schôdzí osobne alebo prostredníctvom delegáta.

22. Podľa IV. časti čl. 22 bodu 2 Stanov družstva NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, funkčné obdobie
volenýchorgánovdružstvajeročnésautomatickouprolongáciou,aknedôjdekodvolaniučijehovýmene
na členskej schôdzi. Členovia prvých orgánov po založení družstva môžu byť volení na obdobie najviac
troch rokov. Členovia orgánov družstva môžu byť volení opätovne. Spôsob ich voľby určujú volebné
poriadky. Vo svojej činnosti sa riadia všeobecne záväznými predpismi, týmito stanovami a rokovacími

poriadkami.

23. V zmysle vyššie citovaných ustanovení súd predtým, ako by pristúpil k posúdeniu dôvodnosti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, skúmal jeho obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia §
326 ods. 1, ods. 2 CSP. Predmetné ustanovenia upravujú osobitné náležitosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnené jeho charakterom. Okrem všeobecných náležitostí žaloby podľa §

132 CSP sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods.
1 CSP). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP).

24. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane listinných dôkazov zistil,
že obsahuje všetky predpísané náležitosti, a preto sa v ďalšej časti odôvodnenia zaoberal jednak
otázkou prípustnosti nariadenia neodkladného opatrenia v rozsahu tak, ako ho navrhol žalobca, a jednak
splnením podmienok pre jeho nariadenie (§ 325 ods. 1 CSP).

25.Inštitútneodkladnéhoopatreniajepodľaplatnejprávnejúpravynamiestevtedy,aksavyžadujezásah
súdu, pretože bez dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany - žalobcu ohrozené. Súd
musí uvážiť, či v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorej
zo strán sporu a či sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť právna ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci samej nie
je nárok očividne vylúčený. Neodkladným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv
len v nevyhnutnom rozsahu a len dočasne tak, aby jeho nariadenie v tom ktorom rozsahu nevyvolalo,
hoci len dočasne, taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi stranami sporu. Zo samotného
zmyslu a charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť

všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

26. Súd sa stotožnil so žalobcovým návrhom, ktorým sa domáha zamedzenia akejkoľvek činnosti
žalovaných 1., 2., 3., 4. vo funkciách členov predstavenstva družstva a žalovanej v 2. rade aj vo
funkcii podpredsedu predstavenstva družstva. Žalovaní boli do týchto funkcií zvolení Uznesením č. 2 na
zhromaždení delegátov družstva konanom dňa 28. 12. 2019.

27. Vychádzajúc zo znenia vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 239 ods. 7 Obchodného
zákonníka zákon ponecháva družstvu možnosť preniesť pôsobnosť členskej schôdze na Zhromaždenie
delegátov s ohľadom na jeho rozsah tak, ako to určia stanovy družstva, pričom rozsah jeho pôsobnosti
určujú výlučne stanovy družstva. Zhromaždenia delegátov sa zúčastňujú iba zvolení zástupcovia členov
(delegáti).Vprípade,žezhromaždeniedelegátovpodľastanovnevykonávapôsobnosťčlenskejschôdze

v plnom rozsahu, je fakultatívnym orgánom družstva ako jeho ďalší orgán a v prípade, že podľa stanov
vykonáva pôsobnosť členskej schôdze v plnom rozsahu a členská schôdza sa teda vôbec neschádza,
je obligatórnym orgánom družstva; delegáti zhromaždenia sú členmi tohto orgánu družstva.

28. Z uvedeného plynie, že zhromaždenie delegátov môže plniť funkciu členskej schôdze iba v

prípade, ak to určuju stanovy družstva. Stanovy družstva NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO pôsobnosť
zhromaždenia delegátov vôbec neupravujú ani neurčujú, v akom rozsahu plní toto zhromaždenie
pôsobnosť členskej schôdze. Bez riadneho vymedzenia jeho pôsobnosti v stanovách družstva nemožno
hovoriť ani o jeho riadnom zvolaní a platnom hlasovaní o voľbe členov predstavenstva družstva.Dodržiavanie podmienok zakotvených v stanovách družstva ako esenciálnu podmienku pre platné
a riadne rokovanie zhromaždenia delegátov vyslovil vo svojom odvolacom rozhodnutí aj Krajský súd
Prešov v rozhodnutí č.k. 4Cob/13/2012 zo dňa 29.01.2013: „Účasť na zhromaždení delegátov je

právom, nie povinnosťou, avšak pozvánka na zhromaždenie delegátov musí byť zaslaná riadne všetkým
zvoleným delegátom a náhradníkom. Pokiaľ dochádza k porušeniu stanov, odníma sa tak možnosť
členov družstva uplatňovať svoje práva v družstve. Len na zhromaždení delegátov môžu členovia riadiť
záležitostidružstvaakontrolovaťčinnosťdružstvaapredstavenstva.Preriadnerokovaniezhromaždenia
delegátov je potrebné dodržiavať podmienky zo stanov, pretože o riadnom zvolaní a rokovaní

zhromaždení delegátov môže byť hovorené len vtedy ak budú pozvané všetky členské samosprávy a
nadpolovičná väčšina delegátov samospráv sa zúčastní rokovania zhromaždenia delegátov.“ Absenciou
akejkoľvek úpravy inštitútu zhromaždenia delegátov sú teda neplatnosťou postihnuté všetky uznesenia
natakomtozhromaždeníprijaté-atedaajuznesenieovoľbečlenovpredstavenstvaDružstva.Tentostav
môže pre členov družstva predstavovať stav bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá odôvodňuje uloženie
neodkladného opatrenia s povinnosťou takto zvoleným členom predstavenstva zdržať sa svojich funkcií

do času, kým vo veci nebude právoplatne rozhodnuté.

29. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci existujú závažné
pochybnosti o tom, či žalovaní 1., 2., 3., 4. sú ako členovia predstavenstva vo svojich funkciách legálne.
Automatickú prolongáciu trvania funkčného obdobia zákon nepredpokladá, a takýto inštitút zakotvený

v stanovách je so v priamom rozpore so zákonom. O existencii takto zvoleného predstavenstva
predmetného družstva pretrvávajú závažné pochybnosti vzhľadom na inštitút tzv. automatickej
prolongácie funkčného obdobia členov predstavenstva (viď. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 7Cob/3/2020 zo dňa 28.1.2020). V danom prípade žalovaní boli zvolení za členov predstavenstva
družstva na zhromaždení delegátov, avšak vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, existujú závažné

pochybnosti o tom, či ich voľba za členov predstavenstva družstva na zhromaždení delegátov prebehla v
súlade so stanovami družstva a zákonom, čo nasvedčuje tomu, že žalovaní svoje funkcie nevykonávajú
platne (a to ani na základe ich predošlej voľby, ani na základe voľby uskutočnenej na zhromaždení
delegátov zo dňa 28. 12. 2019).

30. So zreteľom na okolnosti, ktoré sú zistené v prejednávanej veci vo vzťahu k činnosti predmetného
družstva sa žiada, aby bolo nepochybným súdnym rozhodnutím deklarované, či žalovaní sú členmi
predstavenstva družstva. Ide totiž o závažnú okolnosť, ktorú nie je možné vyriešiť len neodkladným
opatrením, ktoré je súdnym rozhodnutím, ktoré má charakter predbežný a v zásade dočasný, smerujúci
len k nevyhnutnej úprave pomerov strán. Takéto súdne rozhodnutie nepochybným spôsobom ustáli

skutočnosť, aká je situácia orgánov predmetného družstva z hľadiska ich legálneho ustanovenia do
funkcií. Bude preto povinnosťou žalobcu takúto žalobu v uvedenej lehote podať s daným predmetom
konania.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Pretože žalobca bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu

úspešný, súd mu voči žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaní
sú preto povinní žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej po právoplatnosti
uznesenia rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí
so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient
podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať

odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3
CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).