Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/219/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808204808
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7808204808.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: CBA Slovakia, a.s. so sídlom v Lučenci,
Dukelských hrdinov 2, IČO: 36 620 319, zastúpenej JUDr. Alexandrom Filom, advokátom so sídlom v
Lučenci, Ul. Rádayho 14/A, proti žalovaným 1. U. Č., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Z., S.. V.W. X, 2. D.
I., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v U. I. O.Ú. XX, 3. V. Y., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Z.Ň., S.. U. XX, 4. M.

G., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v Z., S.. D. XX/XXX, 5. E. H., P.. XX.X.XXXX, Y.J. J. Z., O. XX N. E. H.,
P.. XX.X.XXXX, Y. J. Z., V. XX, 6. D. U., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Z. XXX, 7. V. H., nar. X.X.XXXX,
bývajúcej v Z., S.. V. XX, 8. N. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v A., U. XX, Č. Z., 9. T. E., nar. XX.X.XXXX,
bývajúcej v Z., S.. T. XX, 10. J. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Z., S.. U. XX, 11. D. D., nar. X.X.XXXX,
bývajúcej v Z., S.. U. X, 12. D. C., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v C. XX, 13. T. A., nar. X.X.XXXX, bývajúcej
v U. I. O. XXX, 14. N. H., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v Y., V. XXX, 15. D.X. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej

v L. XXX a 16. N. E., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Z., S.. A. X, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej v
5., 10. a 12. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 7. júla 2011 č.k. 6C/52/2008-247 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
povinnosť žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi 1.338,35 eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne

od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej v 2. rade 1.124,54 eura so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne
od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej v 3. rade 67,37 eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od
13.5.2005 až do zaplatenia a 292,09 eura ako 17,6 % úroky z omeškania so zaplatením istiny 260,64
eura za obdobie od 1.11.1998 do 12.12.2005, žalovanej v 4. rade sumu 202,25 eura so 17,6 % úrokom
z omeškania ročne od 14.3.2008 až do zaplatenia a 425,87 eura ako 17,6 % úroky z omeškania so
zaplatením istiny 265,32 eura za obdobie od 1.11.1998 do 13.3.2008, žalovanej v 5. rade sumu 250,31

eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.4.2008 až do zaplatenia a 417,83 eura ako 17,6 % úroky
z omeškania so zaplatením istiny 252,04 eura za obdobie od 1.11.1998 do 31.3.2008, žalovanej v 6. rade
sumu 265,15 eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej v 7.
rade sumu 106,19 eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej v
8.radesumu235,25euraso17,6%úrokomzomeškaniaročneod1.11.1998aždozaplatenia,žalovanej
v 10. rade sumu 198,80 eura ako 17,6 % úroky z omeškania so zaplatením istiny 235,71 eura za obdobie

od 1.11.1998 do 13.9.2005, žalovanej v 11. rade sumu 242,98 eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne
od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej v 12. rade sumu 94,26 eura ako 17,6 % úroky z omeškania
so zaplatením istiny 237,24 eura za obdobie od 1.11.1998 do 13.10.2006, žalovanej v 13. rade sumu
260,57 eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej v 14. rade
sumu 233,29 eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 až do zaplatenia, žalovanej v
15. rade sumu 133,44 eura so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 až do zaplatenia, do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie ohľadom istiny vo výške 1.888,10 eura zastavil,
žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu trovy znaleckého dokazovaniavo výške 125 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že žiaden z účastníkov právo na
náhradu trov konania nemá.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca (pôvodne jeho právny predchodca M - Market, a.s.
Lučenec) domáhal voči žalovaným náhrady škody titulom schodku v predajni potravín v Rožňave,
sídlisko JUH (bývalá predajňa M-Market Rožňava), ktorý bol zistený za inventúrne obdobie od 15.2.1998
do 25.7.1998 a vykázaný na podklade kontrolnej inventarizácie dňa 25.7.1998. Jej výsledkom malo
byť zistenie hrubého schodku vo výške 263.343,95 Sk, ktorý bol po úprave koeficientom normovaných

strát a nákupných cien vyčíslený na výslednú sumu 223.349.- Sk a napokon (podaním žalobcu zo dňa
22.3.2010) na konečnú sumu netto schodku 168.724,45 Sk (5.006,61 eura), po odrátaní normovaných
strán, obchodného rozpätia a DPH.

3. Preskúmavané rozhodnutie vydal potom, ako:

-jehopredchádzajúcirozsudokvydanýdňa13.5.2002sp.zn.6C/465/1999,ktorýmžalobuvočižalovanej
T. E. v celom rozsahu zamietol, žalobu voči žalovanej J. J. zamietol čo do zaplatenia 566,11 Sk
s príslušenstvom a konanie o uloženie povinnosti zaplatiť mu príslušenstvo zo sumy 566,11 Sk od
1.11.1998 do 26.4.2002 zastavil a vo zvyšku vylúčil na samostatné konanie nárok voči U. Č., D. I., V. Y.,
M. G., A. H., D. B., T.Z. Y., V. H., N. H., N. E., J. H., D. D., D. C., T. M., N. H. N. D. H., a vyslovil, že vo

vzťahu medzi žalobcom a žalovanou T. E. a účastníkom J. J. náhradu trov konania nepriznáva, zrušil
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 20.2.2003 v jeho napadnutej časti a vo výroku o zamietnutí
žaloby voči T. E. N. J. J. a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

- uznesením zo dňa 21. apríla 2004 sp. zn. 6C/465/1999 konanie voči J. J. zastavil,

- jeho v poradí druhý rozsudok zo dňa 14. apríla 2005 sp. zn. 6C/75/2004, ktorým zaviazal zaplatiť
žalobcovi U. Č. sumu 68.869,71 Sk, D. I. sumu 57.561,94 Sk s prísl., V. Y.Ó. sumu 7.852.-Sk s prísl.,
M. G. sumu 7.993.- Sk, A. H. sumu 7.593.- Sk s prísl., D. B. sumu 7.988.- Sk s prísl., T. Y. sumu 7.183.-
Sk s prísl., V. H. sumu 3.800.- Sk s prísl., N. H. sumu 7.087,- Sk s prísl., T. E. sumu 2.005,54 Sk s

prísl., N. E. sumu 7.101.- Sk s prísl., J. H. sumu 7.300.- Sk s prísl., D. D. sumu 7.150.- Sk s prísl., D.
C. sumu 7.851.- Sk s prísl., T. A., rod. M. sumu 7.028.- Sk s prísl., N. H. sumu 4.200.- Sk s prísl. a
D. H. sumu 4.200.- Sk s prísl., konanie o zaplatenie 566,11 Sk zastavil a rozhodol o trovách konania,
zrušil Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22. novembra 2007 č.k. 6Co/325/2006-61 a vec mu
vrátil na ďalšie konanie,

- uznesením zo dňa 5. marca 2008 č.k. 6C/75/2004-86 zastavil v celom rozsahu konanie voči T. Y.,
o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou T. Y. rozhodol tak, že náhradu trov konania týmto
účastníkom nepriznal, čiastočne zastavil konanie voči V. Y. (čo do zaplatenia 5.822,40 Sk), voči M. G.
(do sumy 1600 Sk), voči N. E. (v časti 9.692 Sk), voči D. H. (čo do zaplatenia 5.732 Sk) a nárok žalobcu

v zostávajúcej časti vylúčil na samostatné konanie,

- podaním zo dňa 22.3.2010 žalobca upresnil výšku zisteného schodku na sumu 168.724,45 Sk
(5.006,61 eura) a na základe uvedeného zobral čiastočne späť svoju žalobu voči U. Č. (čo do sumy
947,71 eura), D. I. (v časti o zaplatenie 786,16 eura), V. H. (čo do sumy 19,95 eura), T. E. (čo do sumy

16,12 eura), (o D. C. zaplatenie 0,03 eura), N. H. (v časti o zaplatenie 5,97 eura) a D. H. (o zaplatenie
32,73 eura) a napokon

- podaním zo dňa 11.5.2010 žalobca zobral späť v celom rozsahu žalobu voči D. H. („žalovanej v 16.
rade“), keďže na svoj podiel zaplatila 40,50 eura, čím uhradila aj celú masu dlžných úrokov z omeškania,

voči žalovanej A. H. zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 52,19 Sk s odôvodnením, že na úhradu
tohto dlhu započítal preplatok, ktorý mu zaplatila dňa 31.3.2008 v súvislosti s úhradou podielu na inom
schodku zistenom v rovnakej predajni a čiastočne zobral späť žalobu i voči T. E., a to v časti istiny,
nakoľko mu celú dlžnú istinu 50,45 eura uhradila dňa 5.5.2010 a voči nej žiadal o uloženie povinnosti
zaplatiť mu už len vyčíslené úroky z omeškania 102,25 eura.

4. V odôvodnení poukázal na výpoveď žalovanej v 1. rade, ktorá v predajni potravín právneho
predchodcu žalobcu v Rožňave, sídlisko JUH vykonávala funkciu vedúcej predajne, žalovanej v 2. rade,
vykonávajúcej funkciu zástupkyne vedúcej predajne a ostatných žalovaných v 3. až 18. rade, ktoré vrozhodnomobdobívykonávalifunkciupredavačiek,resp.pokladníkovazároveňmaliuzatvorenédohody
o spoločnej hmotnej zodpovednosti dňa 1.1.1998, na výpoveď svedkyne U. V., na zastavenie konania v
celom rozsahu voči J. J. a T. Y. a čiastočné zastavenie konania voči žalovanej V. Y., M. G., N. E., D. H..

5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že U. Č. uzavrela dňa 1.3.1998 pracovnú zmluvu
na dobu neurčitú na výkon práce vedúcej predajne Potravín M-Market, a.s. s miestom výkonu práce
Rožňava - JUH, D. I. uzatvorila pracovnú zmluvu dňa 19.2.1998 na výkon vedúcej predajne, ako i že
na prácu pokladníčky predajne uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 8.1.1998 V. Y., dňa 5.3.1998 J. J., dňa

11.3.1998 D. C., dňa 14.4.1998 N. H. a dňa 17.6.1998 D. H., na výkon práce predavačky potravín
uzatvorili pracovnú zmluvu dňa 31.12.1997 M. G., A. H., D. B., T. Y., N. H., T. E., N. E., dňa 17.2.1998 J.
H., dňa 2.2.1998 D. D., dňa 27.3.1998 T. M. , a zároveň dohodu o ich spoločnej hmotnej zodpovednosti.

6. Po právnom posúdení veci podľa § 176 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, v znení účinnom v roku 1998,
dospel súd k záveru, že za schodok, ktorý vznikol na označenej predajni za inventúrne obdobie od

15.2.1998 do 25.7.1998 vo výške 5.603,63 eura, objektívne zodpovedajú žalované. Uzavrel, že všetky
pracovali v predajni žalobcu, mali uzavretú dohodu o ich spoločnej hmotnej zodpovednosti za zverené
hodnoty, boli oboznámené s výsledkami inventarizácie, na zistený schodok boli upozornené, správnosť
vykonanej fyzickej inventúry žalované prítomné pri fyzickej inventúre potvrdili podpisom vyhlásenia o
súhlase so spôsobom vykonania inventúry a v konaní neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali,

že schodok vznikol bez ich zavinenia. Neponúkli totiž žiadne dôkazy a nepreukázali tak svoje tvrdenie,
že schodok zavinila žalovaná v 1. rade, pretože ona jediná brala z predajne tovar i peniaze a v predajni
požívala alkohol.

7. Majúc za preukázané, že v rozhodnom období bola hrubá mzda žalovanej v 1. rade vo výške 1.771,49

eura, žalovanej v 2. rade 1.488,48 eura, žalovanej v 3. rade 1.208,39 eura, žalovanej v 4. rade 1.100,44
eura,žalovanejv5.rade991,54eura,žalovanejv6.rade1.218,35eura,žalovanejv7.rade957,71eura,
žalovanej v 8. rade 370,07 eura, žalovanej v 9. rade 1.011,65 eura, žalovanej v 10. rade 175,89 eura,
žalovanej v 11. rade 1.035,22 eura, žalovanej v 12. rade 1.012,05 eura, žalovanej v 13. rade 1.084,04
eura, žalovanej v 14. rade 1.105,56 eura, žalovanej v 15. rade 49,66 eura, žalovanej v 16. rade 842,50

eura, žalovanej v 17. rade 465,08 eura a žalovanej v 18. rade vo výške 371,84 eura, vyvodil záver, že
podiel žalovanej v 1. rade na zistenom schodku v sume 5.600,63 eura predstavuje 18,15 %, žalovanej
v 2. rade 15,25 %, žalovanej v 3. rade 16,19 %, žalovanej v 4. rade 5,64 %, žalovanej v 5. rade 5,08 %,
žalovanej v 6. rade 6,24 %, žalovanej v 7. rade 4,91 %, žalovanej v 8. rade 1,90 %, žalovanej v 9. rade
5,18 %, žalovanej v 10. rade 0,90 %, žalovanej v 11. rade 5,3 %, žalovanej v 12. rade 5,18 %, žalovanej

v 13. rade 5,55 %, žalovanej v 14. rade 5,66 %, žalovanej v 15. rade 0,25 %, žalovanej v 16. rade 4,32
%, žalovanej v 17. rade 2,38 % a žalovanej v 18. rade 1,90 %.

8. Výrok o zastavení konania „ohľadom sumy 1888,10 eura“ odôvodnil tým, že po čiastočných
späťvzatiach žalobca žiadal žalované zaviazať k zaplateniu schodku v celkovej výške 4.510,14 eura.

9. Výrok o trovách štátu odôvodnil poukazom na ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej aj „O.s.p.“).

10. O trovách konania rozhodol podľa 142 ods. 2 O.s.p. a vychádzajúc z toho, že žalobca pôvodne žiadal

žalované nahradiť schodok vo výške 7.413,82 eura a sám uznal, že inventúra nebola správne vykonaná,
pretože schodok na základe znaleckého dokazovania bol vyčíslený na sumu 5.600,63 eura, vyslovil, že
žiaden z účastníkov konania na náhradu trov konania právo nemá.

11. Proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku podali včas odvolanie žalovaná A. H. (v záhlaví rozsudku

označená ako žalovaná v 5. rade), J. H. (v záhlaví rozsudku označená ako žalovaná v 10. rade) a D. C.
(v záhlaví rozsudku označená ako žalovaná v 12. rade).

12. Žalované A. H. N. J. H. vo svojom odvolaní uplatnili odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c),
d) O.s.p., ako i odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f)

O.s.p., namietajúc v tejto súvislosti zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku v jeho napadnutej časti.
Navrhli rozsudok vo výroku, ktorým im bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi uplatnené peňažné
pohľadávky zmeniť a žalobu voči nim zamietnuť, resp. zrušiť rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Rozsudok predovšetkým označili za zmätočný poukazomna označenie jednotlivých žalovaných v záhlaví rozsudku, ktoré nekorešponduje s ich označením v jeho
petite a pri odôvodnení rozsudku. Upozornili, že žalovaná J. H. je v záhlaví uvedená ako žalovaná v 10.
rade, v petite, ktorým je jej uložená povinnosť žalobcovi zaplatiť 242,98 eura s prísl. je označená ako

žalovaná v 11. rade a v odôvodnení rozsudku stanovisko žalovanej v 10. rade nie je jej stanoviskom,
keďže neukončovala pracovný pomer so žalobcom v skúšobnej dobe. Namietli tiež právny záver, že
zodpovedajú za schodok vyčíslený a uplatnený žalobcom. Súdu prvého stupňa vytkli, že nevzal na
zreteľ zhodné vyjadrenia ostatných žalovaných (s výnimkou žalovanej v 1. a 2. rade) a skutočnosť, že
opakovane upozorňovali žalobcu na správanie žalovanej v 1. a 2. rade, že odmietli za takýchto okolností

ďalej pracovať a iniciovali vykonanie inventúry. Ďalej súdu vytýkali, že nevyhovel ich návrhu na jednom
pojednávaní vypočuť a konfrontovať žalované Č., I. a svedkyňu E., a ich vyjadrenia nezaznamenal do
zápisnice o pojednávaní s konštatovaním, že nie sú dôležité pre konanie. Žalovaná A. H. namietla aj
nesprávne vyčíslený úrok z omeškania 417,83 eura za obdobie od 1.11.1998 do 31.3.2008 zo sumy
252,04 eura s poukazom na skutočnosť, že platba z jej strany žalobcovi nebola učinená z dôvodu,
aby uznávala jeho nárok, ale preto, že jej preplatok si žalobca sám preúčtoval ako čiastočnú úhradu

jej dlhu, namiesto toho, aby jej preplatok vrátil. Pri vyčíslení úroku z omeškania tak zrejme došlo k
matematickému omylu. V prípade zrušenia rozsudku žiadali súdu prikázať vykonať pojednávanie za
súčasnej prítomnosti žalovaných Č., I., E. a konfrontovať žalované ad 5 a ad 10 so svedkyňou E. a
žalovanými ad 1 a ad 2, v prípade potreby aj žalované ad 1 a ad 2 so svedkyňou.

13. Žalovaná D. C. podala odvolanie proti výroku rozsudku o náhrade škody a výroku o náhrade trov
štátu v sume 125 eur pre jeho nezrozumiteľnosť. V tejto súvislosti poukázala tiež na iné označenie
žalovaných účastníkov a ich poradie v záhlaví rozsudku a iné vo výrokovej časti rozsudku, čo spôsobilo,
že sa v rozsudku nevie z jeho odôvodnenia vyznať. Namietla tiež, že súd prvého stupňa nevykonal
náležité dokazovanie a jeho výsledky vyhodnotil nesprávne. Tvrdila, že ako zamestnankyňa žalobcu

z hľadiska ochrany jeho majetku postupovala v súlade so zákonom a oznámením skutočností o
protiprávnom konaní žalovanej v 1. rade, ktorá bola vedúcou predajne, sa spolu s ostatnými žalovanými
zbavila svojej zodpovednosti za škodu. Mala za to, že sú splnené podmienky na to, aby súd žalobu
zamietol, pretože nie je vina žalovaných, že zamestnávateľ nepodal trestné oznámenie vo veci nimi
oznamovaných skutočností. Odvolanie voči výroku v časti, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi príslušenstvo žalobcom uplatnenej peňažnej pohľadávky odôvodnila poukazom na dĺžku
súdneho konania v posudzovanej veci a jej ústavné právo na spravodlivý súdny proces, ktorý by mal
byť rýchly a bez prieťahov. Za nespravodlivé preto označila znášať dôsledky v platení úrokov, ktoré
v podstatnej miere prevyšujú výšku istiny a sú pre ňu osobne likvidačné. Navrhla zmeniť rozsudok a
zamietnuť voči nej žalobu, eventuálne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa súdu na nové

konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v jeho napadnutých častiach potvrdiť ako vecne
správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Poukázal na vyčíslenie masy
úrokov z omeškania uplatnenej voči žalovanej A. H., tvoriace súčasť vyjadrenia. Tento výpočet označil

za správny a odvolateľkami navrhované opätovné výsluchy účastníkov a svedkov za nadbytočné, keďže
žalovaná Č. bola opakovane vypočutá dňa 24.4.2002 a 13.5.2002 (v konaní vedenom pod sp. zn. 6C
465/1999) a opakovane dňa 19.5.2011 (v konaní pod sp. zn. 6C 58/2008), žalovaná I. bola vypočutá
dňa 13.5.2002 a následne dňa 20.6.2011 a svedkyňa E. dňa 13.5.2002.

15. O odvolaní, podanom čo do výroku o uložení povinnosti A. H.I., J. H. N. D. C. žalobcovi zaplatiť ním
uplatnenú peňažnú pohľadávku s príslušenstvom titulom náhrady škody za schodok, ktorý vznikol na
predajni potravín žalobcu (jeho právneho predchodcu) v Rožňave, sídlisko JUH, za inventúrne obdobie
od 15.2.1998 do 25.7.1998 vo výške 5.603,63 eura, rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd
(§ 10 ods. 1 O.s.p.) tak, že uznesením zo dňa 25. novembra 2014 č.k. 9Co/25/2011-306 zrušil rozsudok

vo vyhovujúcom výroku voči žalovaným A. H., J. H. N. D. C., ako aj vo výrokoch o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že v posudzovanej
veci sa súd pri odôvodnení preskúmavaného výroku neriadil dôsledne ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a

výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.16. Odvolací súd vyhodnotil ako námietky dôvodné žalovaných A. H., J. H. N. D. C. v ich odvolaní
v časti, ktorou namietajú zmätočnosť a nezrozumiteľnosť jeho napadnutých výrokov, najmä vzhľadom
na iné označenie žalovaných účastníkov a ich poradie v záhlaví rozsudku a iné vo výrokovej časti

rozsudku, pretože z písomného vyhotovenia záhlavia rozsudku, jeho výrokovej časti a odôvodnenia v
preskúmavanej časti totiž i podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť záver, že neboli v zmysle
citovaného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. zachované jeho formálne a obsahové náležitosti, a to s dôrazom
na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k
výroku v situácii, ak vzhľadom na nejednotné (rozdielne) označenie jednotlivých žalovaných v záhlaví,

vo výrokovej časti i v samotnom jeho odôvodnení, nie je jednoznačne zrejmý vzťah medzi skutkovými
zisteniami na strane jednej a na strane druhej jeho právnym záverom, že nárok žalobcu vo vzťahu
práve k A. H.I., J. H. N. D. C. je daný a že sú preto povinné zaplatiť žalobcom uplatnenú pohľadávku
v súdom určenom rozsahu. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že žalobca zobral v časti späť žalobu
podaním zo dňa 22.3.2010 (o.i.) voči D. C. (o zaplatenie 0,03 eura) a podaním zo dňa 11.5.2010 voči
žalovanej A. H.I. (o zaplatenie 52,19 Sk). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je zrejmé,

či o týchto dispozitívnych úkonoch žalobcu súd rozhodol. Súd v odôvodnení časti svojho rozhodnutia
totiž iba opisuje obsah jednotlivých vykonaných dôkazov, následne cituje ustanovenie § 176 ods. 1 až
4 Zákonníka práce, v znení účinnom v roku 1998, a poukazom na zistenú hrubú mzdu žalovaných
dosiahnutú v rozhodnom období, uzatvára danosť nároku žalobcu na istinu v rozsudku určenej výške
s tým, že výrok o priznanom príslušenstve peňažnej pohľadávky celkom opomenul skutkovo odôvodniť

i akokoľvek právne posúdiť. Uvedené platí i vo vzťahu k výroku o trovách štátu, ktorý odôvodnil len
poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p..

17. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 25. novembra 2014 č.k. 9Co/25/2011-306 uložil súdu
prvej inštancie v ďalšom konaní v intenciách uvedeného odstrániť vyššie označené procesné vady,

predovšetkým ustáliť okruh účastníkov konania (vzhľadom na čiastočné alebo úplné zastavenie konania
voči niektorým z nich), ustáliť predmet konania (konečnú výšku škody uplatňovanú žalobcom voči
jednotlivým žalovaným), zosúladiť označenie žalovaných v záhlaví, vo výrokovej časti a samotnom
odôvodnení rozsudku a tiež označenie žalobcu. a až následne v zrušenej časti opätovne rozhodnúť,
prihliadnuť pritom na všetky rozhodné skutočnosti, ktoré vyplynuli zo všetkých vykonaných dôkazov, ako

aj na skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, v nadväznosti na to sa vysporiadať dôsledne i s
relevantnými tvrdeniami žalobcu a žalovaných v odvolaní a rozhodnutie odôvodniť (vrátane rozhodnutia
o príslušenstve peňažnej pohľadávky žalobcu, o trovách štátu a trovách konania) tak, aby malo všetky
zákonné náležitosti a mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS
220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, IV. ÚS 115/03).

18. Žalobca podal proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. novembra 2014 č.k.
9Co/25/2011-306 dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
20. decembra 2017 č.k. 6Cdo 86/2017 - 434 tak, že uznesenie odvolacieho súdu zrušil. Uviedol, že „pri
spoločnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný

vyúčtovať, ide o prípad, kedy z právneho predpisu (z § 182 Zákonníka práce) vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (žalovanými). Z hľadiska procesného v takomto prípade
platilo, že súd mohol v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. (§ 216 ods. 2 CSP) prekročiť návrhy strán a prisúdiť
viac, než čoho sa domáhajú, že ak odvolanie podal ktorýkoľvek účastník, suspenzívny účinok odvolania
sa v zmysle § 206 ods. 2 veta druhá O.s.p. (§ 367 ods. 2 veta druhá CSP) vzťahoval aj na tie práva alebo

na tých účastníkov, ktorí odvolaním nie sú dotknutí a že odvolací súd v zmysle § 212 ods. 2 písm. d)
O.s.p. (§ 379 písm. c) CSP) nebol viazaný rozsahom odvolania. V preskúmavanej veci predmetom
sporu je žalobkyňou uplatnený nárok voči žalovaným 1/ až 16/ o náhradu škody zo schodku na
základe spoločnej zodpovednosti žalovaných za schodok. Išlo teda o prípad, kedy z právneho predpisu,
a to z ustanovenia § 182 Zákonníka práce, vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi žalovanými

(nie o prípad niekoľkých práv so samostatným skutkovým základom). Odvolania podané žalovanými
5/, 10/ a 12/ preto spôsobili, že rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť a krajský
súd mal potom povinnosť v celom rozsahu tento rozsudok vecne preskúmať. Ak dospel k záveru, že
tu sú dané dôvody pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, mal zrušiť tento rozsudok vo vzťahu k
všetkým žalovaným a nielen vo vzťahu k tým, ktorí napadli rozsudok odvolaním. Pokiaľ tak odvolací súd

neurobil, postupoval nesprávne v rozpore s ustanovením § 206 ods. 2 O. s. p. a § 212 ods. 2 písm.
d) O.s.p. Týmto nesprávnym postupom v podstate znemožnil rozvrhnúť náhradu škody na všetkých
zamestnancov spoločne zodpovedných za vznik schodku (môže byť odlišné od pôvodnéhorozhodnutia), a teda vylúčil žalobkyňu z možnosti uplatniť svoj nárok aj vo vzťahu k ostatným
žalovaným.“

19. Vychádzajúc z citovaného právneho názoru najvyššieho súdu, majúc za to, že sú vyššie uvedené
dôvody pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie (tak, ako ich zopakoval v bode 16 tohto uznesenia),
odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 7. júla
2011 č.k. 6C/52/2008-247, t.j. vo vzťahu k všetkým žalovaným, a nielen vo vzťahu k tým, ktorí napadli
rozsudok odvolaním, a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

20. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v intenciách uvedeného odstrániť vyššie označené
procesnévady(bod17tohtouznesenia),predovšetkýmustáliťokruhstránsporu(vzhľadomnačiastočné
alebo úplné zastavenie konania voči niektorým z nich), ustáliť predmet konania (konečnú výšku škody
uplatňovanú žalobcom voči jednotlivým žalovaným), zosúladiť označenie žalovaných v záhlaví, vo
výrokovej časti a samotnom odôvodnení rozsudku a tiež označenie žalobcu a až následne opätovne o

nároku žalobcu na náhradu škody titulom schodku opätovne rozhodnúť. Prihliadnuť pritom v súlade aj
s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 20. decembra 2017 č.k.
6Cdo 86/2017 - 434 na všetky rozhodné skutočnosti, ktoré vyplynuli zo všetkých vykonaných dôkazov,
ako aj na skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné, v nadväznosti na to sa vysporiadať dôsledne i
s relevantnými tvrdeniami žalobcu a žalovaných v priebehu konania na súde prvej inštancie, v odvolaní i

v priebehu dovolacieho konania a rozhodnutie odôvodniť (vrátane rozhodnutia o príslušenstve peňažnej
pohľadávky žalobcu, o trovách štátu a trovách konania) tak, aby malo všetky zákonné náležitosti a
mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07,
IV. ÚS 163/08, IV. ÚS 115/03).

21. Keďže v ďalšom konaní po zrušení rozsudku vzniknú ďalšie trovy, povinnosťou súdu prvej inštancie
bude o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, opätovne rozhodnúť v novom
rozhodnutí (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).